Správy z iných zdrojov
Horoskop na týždeň od 9.3. do 15.3.2026
Ryby - aké sú
Horoskop na týždeň od 2.3. do 8.3.2026
Horoskop na týždeň od 23.2. do 1.3.2026
Znamenie Ryby
Horoskop na týždeň od 16.2. do 22.2.2026
Znamenia a priateľstvo
Vodnár - o čo mu ide
Od Orbána očakávam, že dodrží dohodu ohľadom pôžičky Ukrajine, povedal Costa
Predseda Európskej rady António Costa od maďarského premiéra Viktora Orbána očakáva, že bude ohľadom úniovej pôžičky Ukrajine rešpektovať to, s čím súhlasil na decembrovom summite EÚ.
Podľa Costu je absolútne neprijateľné, aby jeden členský štát po tom, čo sa Európska únia na niečom zhodla, vzal svoje slovo späť. Costa to uviedol v pondelkovom rozhovore s novinármi z projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje tlačové agentúry z celej Európy.
Maďarsko blokuje úniovú pôžičku Ukrajine vo výške 90 miliárd eur, ktorá je určená na roky 2026 a 2027. Premiér Viktor Orbán žiada, aby Ukrajina najskôr obnovila dovoz ruskej ropy ropovodom Družba do Maďarska a na Slovensko. Ropovod bol podľa Ukrajincov poškodený ruskými útokmi, podľa Budapešti ale Kyjev dovoz ropy blokuje z politických dôvodov.
"Nemusím presviedčať premiéra Orbána, aby súhlasil s niečím, s čím súhlasil už 18. decembra. Rozhodnutie prijaté Európskou radou je rozhodnutím, ktoré platí, a všetky členské štáty ho musia rešpektovať," uviedol predseda úniových summitov na otázku, ako plánuje maďarského premiéra na summite presviedčať.
Kyjev pôžičku potrebuje najneskôr v apríli, inak sa ocitne vo vážnych finančných problémoch. "Od premiéra Orbána očakávam, že bude rešpektovať to, na čom sme sa dohodli," dodal Costa s tým, že je optimista a verí, že Maďarsko bude rešpektovať "seba, svojich kolegov a úniové zmluvy.
Pokiaľ ide o poškodený plynovod Družba, podľa Costu EÚ očakáva, že bude čo najskôr opravený a znovu otvorený, aby mohol zásobovať Slovensko a Maďarsko. "Čo je najdôležitejšie, treba chrániť ropovod Družba pred budúcimi útokmi. Ďalšie ruské útoky by tento ropovod mohli opäť zničiť," uviedol predseda Európskej rady.
Spomenul, že EÚ podporuje Ukrajinu už od prvého dňa ruskej invázie, či už vojensky, diplomaticky, politicky i finančne a má s Kyjevom a ukrajinskými prezidentom Volodymyrom Zelenským dobré vzťahy. "Samozrejme ale nemôžeme akceptovať, keď sa niekto, hoci v emotívnej chvíli, nevhodne vyjadrí na adresu jedného z lídrov štátu EÚ," dodal.
Zelenskyj pred pár dňami v Kyjeve vyhlásil, že opravy ropovodu môžu byť dokončené do mesiaca a pol. "Dúfam, že to tej jednej osobe bude stačiť a že jedna osoba v EÚ nebude blokovať (pôžičku) 90 miliárd (eur) či prvú tranžu z 90 miliárd, a ukrajinskí vojaci tak budú mať zbrane. Inak odovzdáme adresu tejto osoby našej armáde, našim chlapcom, nech si s ním porozprávajú po svojom," pohrozil Zelenskyj podľa ukrajinských médií na adresu maďarského premiéra. Maďarská vláda to vtedy označila za vyhrážanie smrťou.
Pakistanský útok na nemocnicu v Kábule si vyžiadal už 400 obetí
Pri pakistanskom leteckom útoku na centrum na liečbu drogových závislostí v hlavnom meste Afganistanu Kábul zahynulo najmenej 400 ľudí, informoval v utorok predstaviteľ afganského vládneho hnutia Taliban.
Pakistan odmietol obvinenie, že na toto zariadenie zaútočil, a deklaroval, že jeho útoky nezasiahli žiadne civilné objekty. Upozornila na to agentúra AP.
V príspevku na platforme X uviedol zástupca hovorcu Talibanu Hamdulláh Fitrat, že útok zasiahol centrum v pondelok okolo 21.00 h miestneho času a zničil veľké časti tejto nemocnice s kapacitou 2000 lôžok. Fitrat dodal, že počet obetí sa doposiaľ vyšplhal na 400, pričom ďalších najmenej 250 ľudí utrpelo zranenia.
Na záberoch miestnych televízií bolo vidno, ako hasiči pracujú na uhasení požiaru, ktorý pri útoku v centre vypukol, zatiaľ čo bezpečnostné sily vynášajú zranených a obete.
Incident odsúdil predtým aj hovorca Talibanu Zabihulláh Mudžáhid a Islamabad na platforme X obvinil zo zameriavania sa na „nemocnice a civilné objekty“.
Hovorca pakistanského premiéra Šáhbáza Šarífa tieto obvinenia označil za nepodložené a uviedol, že v Kábule nebola napadnutá žiadna nemocnica.
Ešte predtým, ako Taliban potvrdil počet obetí, oznámilo pakistanské ministerstvo informácii, že útoky „presne zasiahli vojenské zariadenia a infraštruktúru na podporu teroristov, vrátane skladov technického vybavenia a munície afganského Talibanu“ a pakistanských militantov pôsobiacich v Afganistane. Tieto zariadenia boli podľa Islamabadu využívané proti nevinným pakistanským civilistom.
Pakistanský rezort informácií zároveň označil Mudžáhidove tvrdenia za „nepravdivé a zavádzajúce“. Podľa ministerstva bolo ich cieľom zakryť „nelegitímnu podporu cezhraničného terorizmu“.
Ozbrojené strety medzi oboma krajinami sa vyostrili v októbri minulého roka a viedli k takmer úplnému uzavretiu hraníc. Pakistan následne vyhlásil „otvorenú vojnu“ proti Talibanu a 27. februára bombardoval afganské hlavné mesto Kábul. Odvtedy sa ozbrojené potýčky v pohraničných oblastiach zintenzívnili.
Hlavne aby vyrástli: Kampaň Deťom s rakovinou ukazuje, že detská neplecha znamená víťazstvo
Detstvo sa meria malými „katastrofami“. Škvrnami na nohaviciach, rozbitými kolenami, školskými poznámkami. Situáciami, nad ktorými rodičia denne zalamujú rukami, no k detstvu neodmysliteľne patria, rovnako ako smiech či zvedavosť. Sú to vlastne všetko malé starosti, ktoré dávajú zmysel len dovtedy, kým je dieťa zdravé.
Keď rodina čelí detskej rakovine, hierarchia hodnôt sa zmení. Zrazu už nezáleží na známkach ani na poriadku v izbe. Každodennosť sa scvrkne na nemocničné izby, výsledky vyšetrení, čakanie na ďalší cyklus liečby. Jeden z rodičov často prerušuje prácu, pribúdajú náklady na cestovanie do nemocnice, ubytovanie či špeciálnu stravu. Rodiny sa zo dňa na deň ocitajú v situácii, na ktorú ich nik nepripravil. Vtedy sa už žiadny rodič nepýta „čo len z dieťaťa vyrastie“. Ostáva už len otázka, či vôbec dostanú šancu vyrásť.
Práve na túto tichú, zásadnú zmenu upozorňuje nová kampaň neziskovej organizácie Deťom s rakovinou. Nerobí to však cez smútok, strach ani patetické obrazy. Stavia na nádeji. Na detskej energii, vzdore a najmä práve na nepleche, na ktorú sa v tomto kontexte už nedá dívať ako na problém - stáva sa naopak symbolom víťazstva.
Kampaň vychádza z faktu, ktorý si mnohí neuvedomujú: väčšina detských onkologických ochorení je dnes liečiteľná. Približne 80 % detí má šancu na uzdravenie. Práve preto má zmysel hovoriť o budúcnosti - o živote po liečbe, o návrate k malichernostiam, ktoré sú tým najlepším dôkazom, že všetko ide správnym smerom.
Vizuál kampane – detská neplecha ako symbol nádeje a budúcnosti
ZaraguzaOrganizácia Deťom s rakovinou už viac než desať rokov systematicky zlepšuje podmienky na Klinike detskej hematológie a onkológie v Bratislave. Vďaka podpore darcov a 2 % z dane sa podarilo modernizovať oddelenia, vybudovať Dennú kliniku, vybaviť priestory modernými zdravotníckymi technológiami, zabezpečiť hygienické balíčky pre nových pacientov či vytvoriť herne a kreatívne zóny, ktoré deťom pomáhajú zvládnuť hospitalizáciu dôstojnejšie.
Dve percentá z dane tak pomáhajú financovať psychologickú podporu detí a rodičov, špecializované zdravotné pomôcky, zlepšenie podmienok na oddelení či aktivity, ktoré rodinám umožňujú postupný návrat do bežného života.
Výsledky a konkrétne projekty organizácie sú zverejnené na stránke https://www.detomsrakovinou.sk
V kontexte detskej rakoviny sa aj to, čo navonok vyzerá ako problém, mení na znak víťazstva. Rozbitý pohár znamená, že dieťa má silu. Pokreslená stena znamená, že má chuť tvoriť. To, že neposlúcha, znamená, že má energiu žiť a rásť.
Pretože keď ide o deti s rakovinou, platí jediné: Hlavne aby vyrástli.
Podporiť organizáciu Deťom s rakovinou môžete aj darovaním 2 % z dane a pomôcť tak deťom robiť presne to, čo majú - žiť, rásť a robiť neplechu.
Hlavne aby vyrástli.
Podporte organizáciu Deťom s rakovinou darovaním 2 % z dane.
Viac informácií nájdete na: https://www.detomsrakovinou.sk
Oltár Majstra Pavla z Levoče na tehličke z rýdzeho zlata
Áno, je to tu! Oltár Majstra Pavla z Levoče - slovenský národný poklad na zlatej minci v tvare tehličky. Tento skvost rezbárskeho umenia 16. storočia nemusíte obdivovať len v Bazilike sv. Jakuba. Unikát svetového významu, teraz môžete mať doma v podobe tehličky z rýdzeho zlata len za 39,99 €. Ale pozor, len do vypredania zásob.
Oltár Majstra Pavla – svetový unikát
So svojou výškou 18,62 m a šírkou 6,72 m patrí k najvyšším neskorogotickým krídlovým oltárom na svete a zároveň k najstarším oltárom v strednej Európe. Majster Pavol na ňom pracoval desať rokov od r. 1507 do 1517. Dielo architektonickej harmónie sochárstva a maliarstva pozostáva z hlavného oltára s dvoma bočnými pohyblivými krídlami. Je zhotovený z lipového dreva bez použitia klincov, zdobí ho farebná maľba a lístkové zlato. Od roku 2009 je kostol vrátane oltára súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
Moja Mincovňa SKOltár ako zrkadlo ľudskej duše
Uprostred oltárnej skrine sú monumentálne sochy Madony s dieťaťom v nadživotnej veľkosti a po jej boku stoja apoštoli sv. Jakub a sv. Ján. Na zatvorených krídlach oltárnej skrine je cyklus tabuľových obrazov Kristovho umučenia a na vnútorných stranách pohyblivých krídel sú reliéfy zo života Jána Evanjelistu a sv. Jakuba. V predele alebo v základni oltára je majstrovsky vsadené gotické súsošie zobrazujúce Poslednú večeru.
Kto bol rezbár Majster Pavol?
„Oltár Baziliky sv. Jakuba je jediným dielom, pri ktorom je autorstvo rezbára Majstra Pavla doložené písomnou správou, a teda je nespochybniteľné,“ zdôrazňuje Libor Veselý, riaditeľ spoločnosti Tatra mincovňa. Vieme, kde žil a tvoril, no nie je známe jeho celé meno ani pôvod. Do Levoče prišiel okolo r. 1500 už ako zrelý umelec. Svoju vlastnú podobizeň údajne prepožičal jednej z dvanástich sôch apoštolov na kompozícii Poslednej večere. Spoluautorsky sa na oltári podieľala majstrova umelecká dielňa.
Moja Mincovňa SKDávne svedectvá minulosti
Okrem unikátneho oltára nám história na Slovensku zanechala bohaté národné dedičstvo. Od keltskej mincovne v Bratislave cez Nitriansky kódex – najstarší doklad písomníctva u nás, archeologické nálezisko v Bojnej až po meč veľkomoravského veľmoža z Blatnice či legendárnu Jánošíkovu valašku. Všetky tieto „poklady“ zachytávajú inú etapu našich dejín. „Spolu vytvárajú obraz kultúrnej, duchovnej a umeleckej vyspelosti nášho územia a dokazujú, že slovenské dejiny sú bohatou a hodnotnou súčasťou európskeho dedičstva,“ dodáva Luboš Krčil, riaditeľ spoločnosti Moja mincovňa SK.
Skvost, ktorý môžete mať doma
Kus slovenskej histórie dnes ožíva v modernej podobe zlatej tehličky Oltár Majstra Pavla z Levoče. Exkluzívne Vám ju prináša Moja mincovňa SK, výhradný distribútor Tatra mincovne, za mimoriadne zvýhodnenú cenu 39,99 € namiesto štandardných 99,99 € (+ poštovné a balné). Rezervujte si ju na www.narodnypoklad.sk alebo na tel. čísle +421/2 9999 0990.
Moja Mincovňa SKNový režim pre mikroživnostníkov: Kto získa úľavu na odvodoch a za akých podmienok
Odvody živnostníkov sa majú opäť meniť. Ministerstvo práce naznačilo, že pripravuje úpravu, ktorá má zaviesť výnimku zo sociálnych odvodov. Týkať by sa mala podnikateľov s nízkym ročným príjmom, ktorí by nemuseli tieto odvody platiť vôbec.
Reakcia na mikroodvodParlament minulý rok v rámci konsolidácie odhlasoval nový mikroodvod, ktorý sa najviac dotkne práve živnostníkov s nízkymi príjmami. Ešte ho však platiť nemusia.
V článku sa ešte dočítate:
- Ktorých živnostníkov by sa mohla týkať výnimka.
- Prečo chce vláda zmierniť plánovaný mikroodvod.
- Aké sú ďalšie návrhy na zmeny.
Dostupné pre predplatiteľov
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 45% na dočítanie.
Vojna proti Iránu má rýchly dopad dôchodkové úspory Slovákov. Tí za pár dní prišli o stámilióny eur
Vojnu na Blízkom východe sme doteraz pociťovali len cez drahšie palivá na našich čerpačkách. Týmto to však nekončí.
Rakety nad Iránom a ďalšími krajinami regiónu lietajú už viac ako dva týždne. Za ten čas oslabili aj svetové finančné trhy a zasiahli tak aj slovenské úspory na dôchodok a investície.
Naša finančná rezerva na budúcnosť sa v posledných týždňoch scvrkla o stámilióny eur, čo potvrdzujú dáta viacerých asociácií, ktoré spravujú náš nehmotný majetok. Prepad hlási druhý aj tretí pilier, negatívne dopady sa však nevyhli ani podielnikom.
Experti upozorňujú na to, že tento trend sa môže zhoršovať. „Nezáleží ani tak na tom, ako dlho konflikt potrvá, ale skôr na tom, ako rýchlo sa obnoví tok energetických komodít z regiónu alebo ako rýchlo sa nájdu alternatívne zdroje, ak by k tomu v krátkom čase nedošlo. Vplyv na naše úspory ide totiž najmä cez infláciu, ktorú vojna ovplyvňuje práve cez ceny energií,“ vysvetlil situáciu analytik finančných trhov Partners Assets Management Adam Hrdlička.
Úder dostali aj naše rezervy na dôchodok
V článku sa ešte dočítate:
- Ako situácia ovplyvnila úspory v druhom a treťom penzijnom pilieri.
- Ako vojnu pocítili otvorené podielové fondy, kde sú miliardy eur.
- Ako treba konať pri investíciách, akú úlohu hrajú teraz emócie.
Dostupné pre predplatiteľov
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 48% na dočítanie.
Po rokoch sľubov ide štát pomôcť železničnému Cargu. Stratové vozne vykompenzuje miliónmi eur
Stanice blízko známych fabrík sa využívajú aj na skladanie vlakov, ktoré sem vozia takzvané „manipuláky“. Ide o koncept podobný pošte. Tovar rôzneho druhu z rôznych miest sa zbieha v jednom dopravnom uzle a ďalej pokračuje v ucelených súpravách alebo takzvaných jednotlivých vozňových zásielkach.
Jediným, avšak nie zanedbateľným problémom tohto konceptu je, že sa ekonomicky dopravcom nevypláca, a preto ho na Slovensku vlastne prakticky nikto nerobí.
Nikto okrem štátneho ZSSK Cargo, ktoré do skladania manipulákov tlačí štát. Firma sa však dlhodobo sťažuje a volá po kompenzácii za stratový produkt.
V minulosti sa dopravca sťažoval, že to preňho ročne znamená až 12-miliónovú stratu. Štát síce dlhodobo hovorí o presune tovaru z ciest na koľaje, požiadavku Carga doteraz neriešil.
Minister Jozef Ráž nedávno na konferencii Doprava a Logistika 2026 oznámil, že sa konečne dohodli s Európskou komisiou na konečnej forme dotácie a už beží prvá výzva na podporu tohto konceptu.
V článku sa ešte dočítate:
- aká suma je na výzvu vyčlenená na tento rok,
- čo sa stane, ak trh neprejaví záujem,
- aká situácia by bola v ZSSK Cargo bez takejto podpory.
Dostupné pre predplatiteľov
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 68% na dočítanie.
Stop priberaniu, pitiu aj drogám. Účinky „zázračnej“ pilulky môžu byť ešte širšie, vedci však varujú
Prvýkrát, čo som dospelý, som čistý. Neberiem drogy ani nepijem alkohol. Týmito slovami sa priznal jeden pacient neurologičke Sue Grigsonovej z Pennsylvania State University.
Muž roky márne bojoval so závislosťou. Najprv prepadol opiátom a následne lieku, ktorý mu mal od návyku pomôcť. Skúšal kdečo, ale márne. Potom narazil na článok o experimentoch, ktoré vykonávala Grigsonová na laboratórnych potkanoch.
U zvierat najprv vypestovala návyk na ťažké drogy, ako sú heroín alebo fentanyl, a následne im podávala semaglutid, známejší pod obchodným označením Ozempic.
Liek určený na liečbu cukrovky a obezity potkany závislosti zbavil. Muž sa týmito pokusmi na zvieratách inšpiroval, užíval Ozempic a od návyku sa oslobodil, uvádza portál Lidovky.cz.
Najlepší spôsob, ako prestať užívať lieky na chudnutie bez opätovného priberania
Podobné príbehy sa objavujú na internetových fórach alebo v správach stále častejšie. Prichádzajú od pacientov, ktorí užívajú semaglutid, známy tiež pod označením Wegovy, alebo obdobný liek tirzepatid predávaný ako Mounjaro či Zepbound. Nielenže sa im zlepšila cukrovka a zhodili nadbytočné kilá, ale prestali tiež fajčiť, piť alkohol alebo brať drogy.
Výsledky klinických štúdií dávajú podobným správam za pravdu. V minulom roku zverejnil americko-kanadský tím vedený Christianom Hendershotom z losangelskej University of Southern California v lekárskom časopise JAMA Psychiatry výsledky štúdie, na ktorej sa zúčastnilo päťdesiat žien závislých od alkoholu.
Injekcie semaglutidu vyvolali u dobrovoľníčok oslabenie chuti na alkohol. Menej pili, a fajčiarky navyše výrazne obmedzili fajčenie. Podobné štúdie bežia po celom svete.
Potvrdzujú, že semaglutid a tirzepatid liečia nielen z návyku na alkohol alebo nikotín, ale aj na opiáty či kokaín. Vedci napriek tomu varujú pred unáhlenými závermi.
„Najprv musíme zistiť, nakoľko je takáto liečba závislostí účinná a tiež či je bezpečná,“ krotí prehnaný optimizmus Kyle Simmons z Oklahoma State University v rozhovore pre vedecký týždenník Nature. Lieky, ako sú Ozempic alebo Zepbound, imitujú molekulu GLP-1 čiže glukagónu pod...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 85% na dočítanie.
Spustí Trump pozemnú operáciu v Iráne? Riziká sú obrovské
Americký denník The Wall Street Journal je tradične veľmi dobre informovaný. Keď jeden deň radí vo svojom úvodníku, aby Američania zaútočili na ostrov Chark, na druhý deň vidíme, ako ho rakety USA zrovnávajú so zemou.
Vzhľadom na to, že momentálne k brehom Iránu mieri expedičný zbor námornej pechoty s 2200 príslušníkmi na palube, môžeme len špekulovať, či USA nehodlajú eskalovať aspoň čiastočnú pozemnú operáciu v Hormuzskom prielive.
Trump vyzýva ďalšie krajiny, aby pomohli znovu otvoriť Hormuzský prieliv.Podľa denníka by takáto operácia mohla mať za cieľ obsadiť južné pobrežie Iránu. Americké lietadlá a rakety by útoku poskytli masívne krytie zo vzduchu a snažili sa držať iránsku armádu a revolučné gardy z dosahu námornej pechoty.
Vzhľadom na americkú dom...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 85% na dočítanie.
Recenzia: Pán Nikto proti Putinovi. Aký je oscarový dokument z českej produkcie?
Filmársky vzaté, ide o priemer. Ale svedectvo o ruskej veľkovýrobe školských brancov, ktoré Pavol Talankin v dokumente Pán Nikto proti Putinovi podáva za cenu osobného rizika, sa všetkým profesijným známkam vymyká.
V oscarovej súťaži snímku zastupuje Dánsko, pretože práve tamojší filmár David Borenstein sa provinčného ruského učiteľa Talankina a jeho videozáznamov ujal.
Česko má úlohu koproducenta a k trofeji z festivalu Sundance pridalo ceny z Jedného sveta či Ji.hlavy. Lenže tu na poctách naozaj nezáleží.
Oficiálny trailer dokumentu Pán Nikto proti Putinovi.Pavol Talankin, ktorý príbeh natočil, rozpráva ho a glosuje, žil v uralskom mestečku Karabaš, podľa UNESCO na najznečistenejšom mieste na svete, kde sa tavba medi podpisuje aj na vysokej úmrtnosti.
Ale zas tak zle tu vraj nebolo, líči miestny učiteľ. Kým sa nezačala vojna, teda špeciálna vojenská operácia Ruska na Ukrajine.
Nová vzdelávacia vlastenecká politika – to je prvý príkaz ruským školám. Talankin má natáčať, ako deti spievajú či recitujú o víťazstve, a posielať videá „vyššie“.
Pribudli ranné nástupy s pochodmi, vlajkami a piesňami. Prednášky, ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 85% na dočítanie.
Trump verí, že bude mať tú česť získať Kubu. Spomenul aj oslobodenie ostrova
Americký prezident Donald Trump dnes uviedol, že verí, že bude mať tú česť získať Kubu. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters, podľa ktorých šéf Bieleho domu svoje vyhlásenie ďalej nespresnil.
Pred novinármi hovoril podľa agentúr aj o oslobodení ostrova. Trump v minulých týždňoch vyjadril presvedčenie, že kubánska vláda čoskoro padne.
Americký prezident podľa AFP hovoril o tom, že karibský ostrov "získa tým či oním spôsobom". Predtým dnes Trump povedal, že si Kuba chce uzavrieť dohodu so Spojenými štátmi. Washington ju podľa neho buď čoskoro uzavrie, alebo urobí to, čo považuje za nevyhnutné.
Kuba tento rok prišla o svojich dvoch hlavných dodávateľov ropy, Venezuelu a Mexiko. Trump na začiatku januára nariadil zastaviť venezuelské dodávky ropy na Kubu po tom, ako USA uniesli venezuelského prezidenta Nicolása Madura.
Na konci januára šéf Bieleho domu podpísal dekrét, podľa ktorého hrozia clá každej krajine, ktorá by ropu na Kubu dodávala. To od dodávok odradilo Mexiko, ktoré podľa prezidentky Claudie Sheinbaumovej stále rokuje s USA o povolení ropu tam dovážať.
Ostrovné krajiny čelia jednej z najhorších ekonomických kríz za posledné desaťročia. Pre nedostatok ropy musela Kuba zaviesť rad reštriktívnych opatrení a výrazne obmedzila základné služby.
Okrem toho sa ostrov potýka s každodenným obmedzením dodávok elektrického prúdu. Dnes sa celá Kuba podľa agentúr znovu ocitla bez dodávok elektriny, keď zlyhala rozvodná sieť.
Trump sa v posledných týždňoch o Kube vyjadruje opakovane. Povedal napríklad, že kubánska vláda padne veľmi skoro. Taktiež vyhlásil, že by mohlo dôjsť k "mierovému prevzatiu Kuby" zo strany Spojených štátov, načo dodal, že to "možno nebude mierové prevzatie. "
Vojna s Iránom v priebehu tohto týždňa zrejme neskončí, Hormuzský prieliv bude otvorený čoskoro, povedal Trump
Vojna na Blízkom východe sa tento týždeň pravdepodobne neskončí, vyhlásil v pondelok v Oválnej pracovni americký prezident Donald Trump.
Podľa jeho slov však konflikt, ktorý na konci februára vyvolali americko-izraelské útoky na Irán, dlho trvať nebude, informuje BBC.
„Nemyslím si, ale bude to čoskoro. Nebude to trvať dlho,“ odpovedal Trump na otázku, či by vojna mohla skončiť v priebehu tohto týždňa.
USA a Irán v posledných dňoch obnovili priamu komunikáciu, píše Axios
Prezident uviedol, že „mal povinnosť“ na Irán zaútočiť, pretože po skončení vojny budeme žiť v „bezpečnejšom svete“. Teherán zároveň kritizoval za jeho odvetné útoky na susedné krajiny v regióne.
Trump dodal, že celé vedenie Iránu je preč. „Všetci sú preč. Môj najväčší problém je, že nemám tušenie, s kým hovoríme... Nikto nikdy nepočul o žiadnom z týchto ľudí, všetci sú mŕtvi,“ povedal prezident.
Na tlačovej konferencii taktiež vyhlásil, že krajiny ako Japonsko, Južná Kórea a Čína, ktoré veľkú časť svojej ropy získavajú cez Hormuzský prieliv, by sa Spojeným štátom mali poďakovať.
„A nemali by nám len ďakovať, mali by nám aj pomáhať,“ podotkol Trump. Okrem toho uviedol, že je presvedčený, že sa ho podarí otvoriť čoskoro.
Trump dnes tiež poznamenal, že si nie je istý, či Irán v Hormuzskom prielive položil míny.
Ďalej uviedol, že americké útoky na blízkovýchodnú krajinu sa zamerali predovšetkým na vojenské a obchodné ciele, zasiahli vyše 7000 cieľov a zničili 30 mínusiek. Dnes podľa neho zasiahli aj tri zariadenia na výrobu rakiet a dronov.
Hormuzský prieliv je kľúčovou námornou trasou, cez ktorú sa za bežných podmienok preváža približne pätina svetových dodávok ropy.
Od začiatku konfliktu zostáva však fakticky uzavretý. Americký prezident v rozhovore pre denník The Financial Times zverejnenom v nedeľu upozornil, že Severoatlantickú alianciu (NATO) čaká „veľmi zlá“ budúcnosť, ak spojenci USA túto úžinu nepomôžu opätovne sprístupniť.
Trump v Oválnej pracovni v pondelok zároveň vyhlásil, že ak by minulý rok nenariadil letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, Teherán by už mal jadrovú zbraň.
V súčasnosti má Irán podľa slov prezidenta USA k dispozícii už len asi osem percent svojich rakiet a malý počet útočných dronov. Uviedol tiež, že viaceré krajiny - vrátane členov NATO - ho „veľmi sklamali“, keď nepodporili Washington v tejto vojne.
