Správy z iných zdrojov

Ozbrojené sily Slovenskej republiky boli dlhé roky na okraji záujmu politikov. V pokojných a bezpečných časoch sa voličom ťažko vysvetľuje, prečo sa pred výstavbou nemocníc či ciest uprednostňuje nákup stíhačiek a tankov.

Po nábojoch a granátoch nasledujú rakety. Slovenské nebo budú už onedlho chrániť strely domácej produkcie

V posledných rokoch sa však karta výrazne obrátila. Armáda sa dočkala investícií do letectva i ťažkej mechanizovanej brigády, pričom v nákupoch pokračuje aj súčasné vedenie rezortu obrany.

To sa zameralo na obstaranie ďalších vrtuľníkov, stíhačiek, systémov protivzdušnej obrany a ručných zbraní.

V článku sa ešte dočítate:

• Akým množstvom a typmi tankov armáda disponuje. 
• Prečo je pre nás ponuka z Nemecka príliš drahá.
• Koľko by mohol nákup stáť. 
• Kto sú najväčší favoriti na dodanie a s akými produktmi.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.

Premiéri krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa zhodli, že je v záujme všetkých, aby spolupracovali. Uviedol to v piatok po konci samitu EÚ predseda maďarskej vlády Péter Magyar, píše agentúra MTI.

Magyar uviedol, že v Bruseli rokoval so slovenským premiérom Robertom Ficom, českým premiérom Andrejom Babišom i poľským premiérom Donaldom Tuskom.

Magyar na summite Európskej únie volal po úprimnosti a odmietnutí „dvojitého metra“

Všetci sa podľa neho zhodli, že spolupráca v rámci V4 by mala byť obnovená, posilnená a mala by sa stať pravidelnou, „či už pred zasadnutiami Európskej rady alebo stretnutiami ministrov EÚ či veľvyslancov“.

Vyšehradská štvorka bývala vplyvnou alianciou v EÚ, mieni Magyar. „Keď niečo povieme všetci štyria, pritiahne to oveľa väčšiu pozornosť, ako keby to Slovensko alebo Maďarsko povedali samostatne,“ dodal.

Fico po štvrtkovom rokovaní s Magyarom uviedol, že išlo o krátke stretnutie, ktoré označil ako dobrý začiatok vzájomnej spolupráce. Obaja lídri budú spolu najbližšie rokovať na nadchádzajúcom summite premiérov V4, ktorý sa uskutoční budúci utorok v Budapešti.

Slovenská atlétka Emma Zapletalová triumfovala aj vo svojom štvrtom tohtoročnom predstavení v Diamantovej lige. Na piatkovom mítingu v katarskej Dauhe zvíťazila v behu na 400 m prekážok časom 52,30 s, čím zlepšila svoj svetový výkon roka, rekord mítingu aj národný rekord.

Do cieľa dobehla na prvej priečke pred Jamajčankou Rushell Claytonovou a Kemi Adekoyaovou z Bahrajnu.

Zapletalová exkluzívne pre HN: Zvykám si na pozornosť, život mám od bronzu trochu rozlietaný (rozhovor)

Bronzová medailistka z vlaňajších MS v Tokiu už mala po víťaznom hetriku v Rabate, Ríme a Osle istotu účasti na finálovom mítingu Diamantovej ligy začiatkom septembra v Bruseli. Na štarte, rovnako ako pred deviatimi dňami v Nórsku, chýbali hviezdne Američanky Anna Cockrellová a Dalila Muhammadová.

Najväčšou konkurentkou 26-ročnej Zapletalovej bola v horúcich katarských podmienkach Rushell Claytonová. Tá mala z tohtosezónnych mítingov Diamantovej ligy na konte dve tretie a jedno druhé miesto.

Diamantová liga v Dauhe - výsledky:

Ženy

400 m prek.: 1. Emma ZAPLETALOVÁ (SR) 52,30 s - svetový výkon roka, 2. Rushell Claytonová (Jam.) 53,05, 3. Kemi Adekoyaová (Bahr.) 53,67

Ani v Katare, kde sa termín podujatia presunul z 8. mája pre vojenský konflikt na Blízkom východe, však 33-ročná Jamajčanka nestačila na držiteľku svetového výkonu roka. Zapletalová vedie v celkovom poradí disciplíny s plným počtom 32 bodov.

„Som veľmi šťastná zo svojho osobného maxima a národného rekordu. Som spokojná, že sme ho dosiahli tak, ako sme si to s trénerom naplánovali. Keď štartujem, vždy sa sústredím na seba a robím maximum. Viem, že nie je ľahké vyhrať preteky, pretože sú tu aj iné veľmi dobré bežkyne. Vždy sa sústredím na svoju prácu a keď ju robím kvalitne, môže to byť veľmi pekný výsledok,“ povedala po šiestom najlepšom čase histórie Zapletalová.

V európskych tabuľkách jej patrí druhé miesto za fenomenálnou Femke Bolovou. Zapletalová si zároveň z Kataru odnesie prémiu 5000 dolárov za prekonanie rekordu mítingu.

Poradie disciplíny:
400 m prek. žien (po 4 zo 6 pretekov):
1. ZAPLETALOVÁ 32 bodov, 2. Claytonová 26, 3. Gianna Woodruffová (Pan.) 19

Namiesto stávky na nudnú istotu zvolili odvahu a kreativitu. Mladí majitelia vybudovali vo svahu originálnu novostavbu, ktorá zaujme netradičnou strechou aj odvážnym interiérom.

Od neprehliadnuteľných zelených okien až po inteligentné detaily uľahčujúce život – premysleli skrátka všetko. Teraz svojimi skúsenosťami inšpirujú ďalších.

Dom sa nachádza v Olomouckom kraji a majitelia si ho sami vymysleli a navrhli. Vďaka tomu má všetko, čo od neho očakávali.

Pri stavbe bola pre nich veľkou výhodou predchádzajúca skúsenosť – jeden dom už totiž v minulosti mali a rekonštruovali. Nakoniec sa však rozhodli pre novostavbu.

Bungalov s dispozíciou 5 + kk stojí na svahovitom pozemku a s touto podmienkou sa majitelia snažili čo najefektívnejšie vyrovnať.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako zo svahu získali sedemdesiat metrov navyše.
• Prečo si na okná vybrali práve machovú zelenú.
• Ktoré rozmery domu im ušetrili tisíce eur.
• Čo by dnes pri stavbe nenechali na projektanta.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 56% na dočítanie.

Súd v Nemecku v piatok odsúdil na tri roky väzenia muža, ktorý na darknete vyzýval na útoky na prominentných politikov, medzi ktorými boli údajne aj bývalí spolkoví kancelári Olaf Scholz a Angela Merkelová. Informuje o tom agentúra AFP.

Päťdesiatročný Martin S. s poľskými koreňmi sa počas súdneho konania v meste Düsseldorf na západe Nemecka priznal k prevádzkovaniu anonymnej platformy na darknete s názvom Assassination Politics (Politika atentátov).

Hovorkyňa súdu uviedla, že muž je odsúdený za trestné činy vrátane financovania terorizmu, poskytovania pokynov na páchanie teroristických činov a výroby výbušných zariadení vrátane zápalných fliaš. Verdikt ešte nie je právoplatný a je možné sa proti nemu odvolať.

Muž podľa súdu na stránke vyzýval na útoky na politické osobnosti a údajne zverejnil zoznam mien v „trestných spisoch“ spolu s „rozsudkami smrti“, ktoré vyniesol za údajné zločiny ako vlastizrada.

Tlačové oddelenie súdu pre AFP uviedlo, že muž zastáva „krajne pravicové názory“. Podľa zdroja oboznámeného s počiatočným vyšetrovaním pracoval Martin S. sám, ale mal prepojenie na širšie krajne pravicové konšpiračné hnutie.

Týždenník Der Spiegel informoval, že zoznam obsahoval viac ako 20 mien potenciálnych obetí – vrátane exkancelára Olafa Scholza, bývalej kancelárky Angely Merkelovej a niekdajších ministrov spolkovej vlády.

Vyšetrovatelia na anonymnej platforme tiež našli „trestné spisy“ a „rozsudky smrti“ voči sudcom a prokurátorom, ako aj krajne pravicový, rasistický a konšpiračný obsah.

Okrem toho prokuratúra tvrdí, že muž žiadal o príspevky v kryptomenách určené ako „odmeny“ za vraždy, hoci súd poznamenal, že neboli poskytnuté žiadne takéto príspevky. Na spomínanej platforme sa nachádzali aj citlivé osobné údaje potenciálnych obetí.

Vojna v Iráne má jasného víťaza. Peking nielenže bez ujmy prestál ropnú krízu, ale potichu medzitým upevnil vplyv priamo na európskom prahu. Čínska automobilka totiž postaví komplex tesne vedľa základne NATO v Španielsku. Expanzii nahráva aj Donald Trump, ktorý svojimi finančnými nárokmi ženie do náručia Číny tradičných ázijských spojencov.

Španielsko posilňuje vzťahy s Čínou, Sánchez podporil úlohu Pekingu na Blízkom východe

Čínska štátna automobilka SAIC sa chystá investovať zhruba 200 miliónov eur do výstavby svojho prvého európskeho priemyselného komplexu. Nič neobvyklé, stačí sa prejsť po českých diaľniciach a nestihnete spočítať, koľko nových čínskych značiek automobilov miniete. Nová továreň však nemá stáť v bežnej priemyselnej zóne.

Obrí komplex má vyrásť na vonkajších pozemkoch prístavu Ferrol v severozápadnej Galícii. Teda vedľa domovskej základne španielskeho námorníctva, sídla národného lodiara Navantia a kľúčovej strategickej lokality pre operácie NATO. Jeden zo závodov bude stáť priamo pri prístupovom bode, kadiaľ preplávajú španielske vojenské lode vrátane piatich fregát triedy F-100.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo čínska továreň znepokojuje expertov,
• Ako Čína ovláda dôležité prístavy v Španielsku,
• Prečo Únia sleduje investície do infraštruktúry,
• Ako Trump tlačí ázijských spojencov k Pekingu.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 46% na dočítanie.

Izraelská armáda v Libanone od polnoci zabila 47 ľudí a ďalších 97 zranila, medzi mŕtvymi je najmenej sedem žien a dve deti, uviedla podľa portálu The Times of Israel (ToI) v aktualizovanom oznámení vláda v Bejrúte.

Predtým hovorila o najmenej dvoch desiatkach mŕtvych pri izraelských úderoch od dnešnej polnoci. Počty nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami a Izrael tvrdí, že útočí na členov a objekty libanonského hnutia Hizballáh. Dnešné izraelské údery na Libanon sú intenzívnejšie ako v predchádzajúcich dňoch a počty mŕtvych sú dnes oveľa vyššie.

Od 16.00 h miestneho času (15.00 h SELČ) malo podľa niektorých neoficiálnych zdrojov medzi Hizballáhom a Izraelom platiť prímerie, denník Haarec ale potom informoval, že v severnom Izraeli pri hraniciach s Libanonom sa opäť rozozneli sirény varujúce pred útokmi.

Katarská televízia Al-Džazíra píše o najmenej 12 izraelských úderoch na juhu Libanonu od hodiny, keď malo toto prímerie začať platiť.

Izrael a Hizballáh sa dohodli na prímerí od dnešného popoludnia, píše Reuters

O tom, že sa dnes Izrael a Hizballáh dohodli na prímerí, informovala ako prvá agentúra Reuters najprv s odvolaním sa na nemenovaného amerického činiteľa a potom s odvolaním sa na nemenovaného izraelského predstaviteľa a dva zdroje z Hizballáhu.

Taktiež agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z Kataru napísala, že obe strany súhlasili s prímerím, ktoré vyjednali Katar, USA a Irán.

"Ak na nás Hizballáh nezaútočí, potom my bojovať tiež nebudeme," povedal Reuters nemenovaný izraelský činiteľ. Avšak reportér tejto agentúry v severnom Izraeli asi hodinu a pol potom uviedol, že izraelské útoky pokračujú. Videl nový stĺp dymu nad libanonskou dedinou blízko hraníc.

Izraelská armáda dnes uviedla, že zasiahla na 80 cieľov a zabila desiatky členov šiitského hnutia Hizballáh. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ale popoludní, už po špekuláciách o prímerí, na sociálnej sieti podľa portálu The Times of Israel (ToI) napísal, že izraelská armáda zasiahla v Libanone 150 cieľov a zabila desiatky ozbrojencov Hizballáhu tak, ako jej to nariadil.

Armáda ráno uviedla, že pri útoku na jej tank na juhu Libanonu zahynuli štyria jej vojaci. Na to reagoval izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir slovami, že "celý Libanon musí zhorieť".

Izraelský minister Ben Gvir volá po „spálení celého Libanonu“ po útoku Hizballáhu

Izrael zintenzívnil útoky na juh Libanonu po tom, ako v stredu Spojené štáty a Irán podpísali memorandum o porozumení, v ktorom sa uvádza, že podpisom tejto dohody majú skončiť vojenské operácie na všetkých frontoch, vrátane libanonskej. Spojené štáty spolu s Izraelom začali vojnu proti Iránu 28. februára so zdôvodnením, že mu chcú zabrániť vo vývoji jadrovej zbrane.

Od 8. apríla platí vo vojne proti Iránu prímerie, o ktorom ale Izrael tvrdil, že sa nevzťahuje na jeho boj s proiránskym Hizballáhom v Libanone.

Libanon a Izrael tiež od apríla viedli rozhovory, za sprostredkovanie Washingtonu, a od 16. apríla malo medzi nimi platiť prímerie. To ale potom porušoval Izrael aj Hizballáh, ktorý sa však rozhovorov nezúčastnil. Hizballáh je najmocnejšou vojenskou silou v Libanone a má aj politické krídlo, ktorého zástupcovia sú aj v libanonskom parlamente a vo vláde.

USA a Irán mali dnes vo Švajčiarsku začať rozhovory o napĺňaní memoranda a konečnej mierovej dohode. Švajčiarska vláda ale v noci na dnes oznámila ich odloženie na neurčito. Iránske ministerstvo zahraničia dnes popoludní uviedlo, že Teherán má v úmysle usporiadať schôdzku v najbližších dňoch.

Hizballáh je spojencom Iránu, ktorého úrady opakovane tvrdia, že dohoda s USA musí zastaviť aj boje izraelskej armády v Libanone a prinútiť ju k odchodu z tejto krajiny. Izrael v marci tohto roka začal inváziu na juh Libanonu, kde sa podľa svojho tvrdenia snaží vytvoriť nárazníkovú zónu proti útokom Hizballáhu na sever Izraela.

Memorandum o porozumení medzi USA a Iránom konečne uzrelo svetlo sveta a americký prezident Donald Trump ho osobne podpísal na slávnostnej večeri organizovanej pri príležitosti 250. výročia vzniku USA jeho francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom na zámku Versailles. Trumpova „iránska sága“ sa tým však zďaleka neuzatvára.

Večera vo Versailles je Macronovým „trumpovským manažmentom“, hovorí expert

Šéf Bieleho domu vstúpil do vojny s Iránom s maximalistickými cieľmi: zlikvidovať jadrový program Teheránu spolu s jeho raketovými kapacitami a preseknúť iránsku podporu regionálnym spojencom, predovšetkým Hizballáhu a Hamasu.

Výsledok po viac ako troch mesiacoch vojny? Iránsky sľub, že nepostaví jadrovú bombu a povedie ďalšie rokovania o svojom jadrovom programe a prímerí v Libanone, ktoré môže Hizballáh považovať za faktické víťazstvo.

O balistických raketách teheránskeho režimu sa memorandum nezmieňuje. Odblokovanie Hormuzského prielivu je síce úspech, je to však iba návrat k predvojnovému stavu. Bola na to potrebná vojna?

Známy americký zahraničnopolitický expert Walter Russell Mead preto vyniesol nad memorandom ešte vcelku milosrdný verdikt: vyhliadky na jeho naplnenie sú prinajlepšom hmlisté. A určite bude zaujímavé vidieť, kam sa americko-iránske rokovania posunú za dva mesiace, počas ktorých platí predĺžené prímerie.

Už teraz je však možné identifikovať niekoľko Achillových piat, ktoré môžu naplnenie memoranda riadne skomplikovať.

Irán trvá na červených čiarach pri rokovaniach s USA, Kálíbáf varuje pred tvrdou odpoveďou

Pochybnosti sú na mieste

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo jadrová dohoda vyvoláva pochybnosti,
• Ako Izrael komplikuje prímerie s Iránom,
• Prečo odmínovanie Hormuzu nemusí stačiť,
• Či môže vzniknúť „studený mier".

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 30% na dočítanie.

Predseda maďarského Ústavného súdu (AB) Péter Polt stiahol z programu podanie prezidenta Tamása Sulyoka o ústavnosti jeho odvolávania po tom, čo sedem ústavných sudcov vyhlásilo zaujatosť. Podľa portálu 444.hu súd tak nie je uznášaniaschopný.

Sulyok, ktorý bol v období rokov 2016 - 2024 predsedom Ústavného súdu, sa po vypršaní ultimáta nového premiéra Pétera Magyara na dobrovoľné odstúpenie do 31. mája rozhodol brániť právnou cestou a požiadal Ústavný súd o posúdenie ústavnosti krokov, ako aj hrozieb Magyara.

Lex Sulyok a lex Orbán. Pomôže maďarským suverenistom v boji s Magyarom zahraničie?

Premiér Sulyoka, ktorého zvolili za prezidenta republiky v parlamente 26. februára 2024 hlasmi poslancov vládneho bloku Fidesz-KDNP, označil za „bábku“ a „pozostatok Orbánovho režimu“.

V piatok sa sedem ústavných sudcov s odvolaním sa na zaujatosť vylúčilo z mimoriadneho pojednávania v prípade Sulyokovho podania, ktoré bolo plánované na pondelok.

Podľa servera na Ústavnom súde už niekoľko dní prebiehala vnútorná diskusia. Sudca Ústavného súdu Marcel Szabó vydal memorandum, v ktorom argumentoval, že Sulyokov návrh nemôže byť ani len zaradený do programu, pretože nie je vhodný na vecné posúdenie.

Szabó nastolil aj otázku politickej neutrality s tým, že Ústavný súd nemôže vstúpiť na politickú scénu, pretože by to bolo „prekročenie červenej čiary, ktorú súd nemôže za žiadnych okolností prekročiť“.

K jeho postoju sa pridalo ďalších šesť sudcov. Predseda Ústavného súdu Péter Polt a dvaja ďalší sudcovia ale tvrdili, že podanie môže byť prerokované.

Európska únia nie je a nechce byť sprostredkovateľom v rokovaniach s Ruskom, stojí na strane Ukrajiny, vyhlásil dnes predseda Európskej rady António Costa po skončení samitu EÚ v Bruseli.

Costa sa stal podľa médií na rokovaní terčom kritiky niektorých významných únijných politikov, napríklad nemeckého kancelára Friedricha Merza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za to, že jeho ľudia nadviazali kontakty s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Costa ale svoje rozhodnutie bráni s tým, že EÚ musí byť schopná odovzdávať svoje oznámenia Moskve priamo a nie cez sprostredkovateľov.

Costove tajné kontakty s Moskvou vyvolali na summite EÚ nevôľu, Pobaltské krajiny podľa Politica "zúrili"

Samit EÚ podľa portálu Politico odhalil rozpory medzi únijnými lídrami ohľadom toho, ako a kedy vyjednávať s Ruskom o Ukrajine a kto by to mal urobiť. Macron spolu s Merzom údajne vo štvrtok kritizovali Costu za to, že jeho ľudia začali komunikáciu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Macron dnes po skončení suamitu uviedol, že Európania musia byť prítomní pri rokovacom stole, až keď sa mierové rokovania o ukončení vojny na Ukrajine uskutočnia. Costa by sa podľa neho mohol takýchto rozhovorov zúčastniť, jeho úloha však musí byť jasne vymedzená.

"Vždy sme zastávali názor, že akonáhle začnú rokovania, musia pri stole sedieť tiež Európania, pretože ide o záujmy Európy," vyhlásil Macron.

Téma sa na samite preberala v prvý rokovací deň. Intenzívnu debatu medzi lídrami potvrdil aj český premiér Andrej Babiš. Predstavitelia niektorých najviac protiruských krajín, rovnako ako Dánska a Holandska, podporili Macrona a Merza. Niektorí z nich mali dokonca vyjadrovať "bezprecedentné rozhorčenie".

"Európska únia nemôže v týchto rokovaniach prevziať úlohu sprostredkovateľa," povedal bruselskému portálu estónsky premiér Kristen Michal. "Návrhy, že sú potrebné alternatívne komunikačné kanály alebo zákulisné diplomatické cesty, sú mylné. História jasne varuje pred pokusmi vytvárať alternatívny rokovací rámec s diktátormi," dodal.

Európa sa nevie zhodnúť na rokovaniach s Ruskom, hovorí Babiš. Trump je podľa neho „na jednej lodi“ s EÚ

Costov šéf kabinetu Pedro Lourtie podľa piatich zdrojov portála Politico v posledných týždňoch dvakrát kontaktoval predstaviteľov v Moskve.

Európska únia už niekoľko mesiacov diskutuje o tom, či a v akej podobe by mala komunikovať s Vladimirom Putinom a kto by prípadne mal takýto dialóg viesť. Naliehavosť tejto otázky vzrástla po tom, ako americký prezident Donald Trump uzavrel predbežnú mierovú dohodu s Iránom a na nedávnom samite G7 vo Francúzsku naznačil, že sa jeho pozornosť opäť obracia k Ukrajine.

Costa dnes svoje kroky bránil. Európska únia podľa neho nemieni vystupovať ako sprostredkovateľ v prípadných mierových rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine, pretože stojí na strane Kyjeva.

"To, čo prostredníctvom svojho úradu robím, je vytváranie diplomatického komunikačného kanála, pretože nemôžeme byť odkázaní iba na iné, aby nám sprostredkovali či vykladali ruské odkazy. Musíme byť schopní odovzdávať Rusku tiež naše vlastné oznámenie," povedal šéf únijných summitov novinárom.

Populárnej iránskej speváčke Parastú Ahmadíovej a ôsmim členom jej tímu udelil súd vo štvrtok trest 74 rán bičom a dvojročný zákaz vycestovať z krajiny za odohranie online koncertu bez hidžábu. Informujú o tom agentúra DPA a denník The Guardian.

Ahmadíová odohrala so svojou skupinou v decembri 2024 online koncert na platforme YouTube, čím porušila niekoľko iránskych zákonov.

Koncert populárnej iránskej speváčky Parastú Ahmadíovej

Verejné koncerty ženských interpretiek sú v islamskej republike zakázane a Ahmadíová ho dokonca odohrala bez hidžábu a oblečená v šatách.

Súd v rozsudku uviedol, že skupina šírila na internete „vulgárny a nemorálny obsah“. Speváčka sa ešte môže voči verdiktu súdu odvolať. Nahrávka z koncertu má na YouTube momentálne takmer tri milióny vzhliadnutí.

Protesty iránskych žien proti prísnym islamským zákonom sa v krajine za posledné roky zintenzívnili. V roku 2022 vyšli do ulíc davy ľudí na znak nesúhlasu s represívnymi nariadeniami pod sloganom „žena, život, sloboda“. Demonštrácie boli násilne potlačené.

Írska nízkonákladová letecká spoločnosť Ryanair predĺžila funkčné obdobie výkonného riaditeľa Michaela O ‘Learyho do apríla 2032. 

Spoločnosť, ktorá je najväčším leteckým dopravcom v Európe, o tom dnes informovala v tlačovej správe.

"Michael súhlasil, že zostane na čele skupiny Ryanair ďalších šesť rokov do apríla 2032," uviedol predseda správnej rady Stan McCarthy.

Šéf Ryanairu bol opäť v Bratislave. Načrtol dátum spustenia linky do Prahy

Spoločnosť Ryanair minulý mesiac oznámila, že v uplynulom finančnom roku, ktorý sa skončil 31. marca, zvýšila zisk po zdanení bez mimoriadnych položiek o 40 percent na rekordných 2,26 miliardy eur.

Uviedla tiež, že vzhľadom na neistý vývoj na Blízkom východe zatiaľ nie je schopná poskytnúť výhľad na aktuálny finančný rok 2027.

Ryanair dlhodobo využíva nízkonákladový prevádzkový model, vďaka ktorému ponúka lacnejšie letenky, udržiava vysokú obsadenosť lietadiel a rozširuje svoje pôsobenie na krátkych európskych linkách.

Pri geopolitickej diskusii lídrov EÚ o konkurencieschopnosti a vzťahoch s Čínou, počas dvojdňového samitu v Bruseli, slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) opäť poukázal na to, že Slovensko pre nezmyselné klimatické ciele Únie muselo zatvoriť strategickú továreň na výrobu hliníka v Žiari nad Hronom. Fico to uviedol novinárom po skončení rokovaní, informuje spravodajca TASR.

Premiér pripomenul, že tieto debaty boli spojené s kritikou voči Číne, ktorá podľa jeho slov EÚ „uteká míľovými krokmi“ čo sa týka rozvoja.

„Dnes je problém, že Čína je vpredu vo vývoji, vo vede, jednoducho stáva sa svetovou špičkou. Toto začína byť základný problém,“ povedal Fico a dodal, že v tejto veci na samite pripomenul, že kým EÚ narieka, že „Čína nám uteká“, tak Slovensko zatiaľ prišlo o producenta hliníka v Žiari nad Hronom.

Pričom Slovensko má 85 % vyrobenej elektriny bezuhlíkovej, dobré prepojenia so všetkými susedmi, je čistým vývozcom elektrickej energie, ale musí kupovať elektrickú energiu za 100 eur a viac za megawatt.

„Ekologicky perfektná fabrika, ktorá produkovala 17 percent celkovej produkcie hliníka v EÚ, musela byť zatvorená kvôli nám, kvôli nezmyselným klimatickým cieľom,“ vysvetlil a dodal, že EÚ dováža hliník z Číny, kde je jeho emisná stopa päť- alebo šesťkrát vyššia, ako bola v Žiari nad Hronom, kde sa do ekologizácie podniku investovali obrovské peniaze.

Roky sa mohli spoliehať na to, že ak ich nezastaví policajt, nič sa nestane. Majitelia nepoistených áut však už majú pred sebou termín, po ktorom sa pravidlá výrazne pritvrdia.

Od augusta začne štát vyhľadávať vozidlá bez povinného zmluvného poistenia a ich držiteľov vyzývať na nápravu. Od októbra už môžu prísť pokuty aj vyradenie dlhodobo nepoistených áut z evidencie. Zmena sa dotkne státisícov motoristov a má ukončiť stav, pri ktorom škody po nezodpovedných vodičoch doplácali aj tí, ktorí si poistku platia.

Autá dostanú poslednú výzvu

V článku sa ešte dočítate:

• Kedy môže auto prísť o evidenciu.
• Prečo hrozí pokuta až 900 eur.
• Ako škody zdraželi za sedem rokov.
• Prečo na nepoistených doplácajú všetci.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 70% na dočítanie.

Izrael a libanonské militantné hnutie Hizballáh sa dohodli na prímerí, ktoré sa začalo v piatok o 16.00 h miestneho času (15.00 h SELČ). Pre agentúru Reuters to uviedol nemenovaný americký predstaviteľ.

„Hizballáh a Izrael sa dohodli na prímerí,“ uviedol predstaviteľ. Na dohode podľa neho pracovali vyjednávači zo Spojených štátov a Kataru s pomocou Iránu. „Podľa našich informácií sú po predchádzajúcej dnešnej prestrelke Izrael a Hizballáh teraz v stave prímeria,“ dodal. Izrael ani Hizballáh sa k prímeriu dosiaľ nevyjadrili.

Televízia Sky News, ktorá s odvolaním sa na svoj zdroj priniesla rovnaké informácie ako agentúra Reuters, však uvádza, že prechádzajúce prímeria netrvali dlho.

Irán trvá na červených čiarach pri rokovaniach s USA, Kálíbáf varuje pred tvrdou odpoveďou

V rámci memoranda o porozumení medzi USA a Iránom mali byť ukončené boje na všetkých frontoch vrátane Libanonu. Izrael však cez noc opätovne útočil na juh tejto krajiny.

Údery si podľa libanonských úradov vyžiadali viacero mŕtvych vrátane žien a detí. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v piatok obvinil Izrael, že chce „trvalú vojnu“. Uviedol to po tom, čo izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir vyhlásil, že po smrti štyroch izraelských vojakov na juhu Libanonu „musí celý Libanon zhorieť“.

„Toto nie je výlev náhodného genocídneho šialenca. Je to verejný príspevok ministra národnej bezpečnosti izraelského režimu. Kult genocídnej smrti so sídlom v Tel Avive je hrozbou pre celé ľudstvo. Ohrozuje všetkých ľudí. Jeho jediným záujmom je trvalá vojna,“ napísal Arákčí na sociálnej sieti X.

V Bratislave sa ešte pred jesennými voľbami podarí spustiť ďalší električkový megaprojekt. Pôjde o najdrahší projekt svojho druhu v histórii mesta, pričom magistrátu sa ho podarilo vysúťažiť až na tretí pokus.

V prvých dvoch tendroch nebolo mesto spokojné s ponukami uchádzačov, ktoré prevyšovali odhad samosprávy o milióny eur. V úplne prvej fáze sa dokonca prihlásil iba jeden záujemca.

Napokon sa však predstavy mesta a trhu stretli a v treťom kole dorazili až tri ponuky.

Čo mesto presvedčilo 

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo tender zlyhal na prvýkrát?
• Čo rozhodlo o víťazovi súťaže?
• Kedy sa začne samotná výstavba?
• Ako rástli náklady pri inej trati?

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 74% na dočítanie.

Prímerie v Pásme Gazy, oznámené minulý rok v októbri, je pre deti a mladých ľudí v tejto palestínskej enkláve len „smrtiacou ilúziou“, uviedol v piatok Detský fond OSN (UNICEF). Informuje o tom agentúra AFP.

Hovorca UNICEF-u James Elder poukázal na to, že od vyhlásenia prímeria bolo v Gaze zabitých 265 maloletých osôb, pričom viac ako 90 percent z nich prišlo o život v dôsledku izraelských útokov. Niektoré deti zahynuli aj v dôsledku nevybuchnutej munície, ktorá sa stále nachádza v troskách budov.

„Tieto deti neboli zabité vo vojnovej zóne,“ povedal Elder. „Boli zabité vo svojich domovoch. V školách. Pri hraní futbalu. Pri rybolove. Boli postrieľané, bombardované, zasiahnuté dronmi,“ podotkol. Elder medzi obeťami spomenul aj dvojročné dieťa, ktoré zastrelili tento týždeň, ako aj 13-ročného chlapca, ktorého v stane zasiahla izraelská guľka, cituje DPA.

Izraelské útoky v Pásme Gazy si od začiatku prímeria vyžiadali vyše 1000 mŕtvych

Ďalšie 12-ročné dievča bolo zasiahnuté do hrudníka zbraňou namontovanou na žeriave, keď sa nachádzalo v stane svojej rodiny, a trojročné dieťa zasiahla do tváre guľka vystrelená z dronu. „Lekári robia všetko, čo je v ich silách, aby ošetrili tieto devastačné zranenia, ktoré budú mať celoživotné následky,“ dodal hovorca UNICEF-u.

„Musíme prestať normalizovať to, čo je nenormálne. Skutočnosť, ktorá aj počas prímeria umožňuje pokračovať v zabíjaní detí v takomto rozsahu, by mala zalarmovať každú vládu a každú inštitúciu, ktorá tvrdí, že obhajuje medzinárodné právo,“ vyhlásil Elder. Podľa jeho slov na to, aby sa zabíjanie detí v Pásme Gazy skončilo, chýba politická vôľa.

Slovensko čaká cez víkend letný slnovrat a ten prinesie aj extrémne horúčavy. Teploty sa prehupnú výraznejšie nad hranicu 30 stupňov Celzia a na niektorých miestach krajiny by mohli prekonať aj doterajšie rekordy.

Vysoké teploty nás však pravdepodobne nebudú sprevádzať len v lete. Odborníci upozorňujú, že svet možno čaká najhorúcejší rok v histórii.

Európa a Spojené štáty už teraz zaznamenávajú rekordné horúčavy a vedci varujú, že blížiaci sa jav El Niño by mohol tento alebo nasledujúci rok posunúť do čela meraní.

Doterajšie maximum drží rok 2024, aj vtedy bol výkyv spôsobený fenoménom El Niño.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo vedci čakajú extrémne silný jav.
• Ako sa vracajú nezvyčajne teplé obdobia.
• Prečo kakao reaguje na počasie tak prudko.
• Kde sucho a dážď menia ceny kávy.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 71% na dočítanie.

Česká futbalová reprezentácia sa na majstrovstvá sveta vo futbale prebojovala prvýkrát po dvadsiatich rokoch. Naposledy sa to podarilo v roku 2006 na turnaji v Nemecku tímu trénera Karla Brücknera, v ktorom vtedy hrali legendy ako Pavel Nedvěd, Petr Čech či Tomáš Rosický.

Česko vtedy síce dokázalo na úvod triumfovať 3:0 nad USA, potom však nasledovali prehry s Ghanou a Talianskom a vyradenie už v základnej skupine. Teraz, o dve desaťročia neskôr, to pri návrate na šampionátovú scénu nevyzerá o nič lepšie – po prehre s favorizovanou Južnou Kóreou v úvodnom zápase na tohtoročných MS prišla po šiestich dňoch ďalšia tvrdá rana – zverenci trénera Miroslava Koubeka iba remizovali s najväčším papierovým outsiderom skupiny A, Juhoafrickou republikou, 1:1.

Ich šanca na postup do vyraďovacej fázy sa tak dramaticky znížila a na jej zachovanie potrebujú v poslednom skupinovom zápase proti silnému Mexiku, ktoré je už istým postupujúcim, zvíťaziť. Za výkon vo štvrtkovom dueli sa na český tím valí kritika zo všetkých strán – od tamojších médií, bývalých reprezentantov aj sklamaných fanúšikov.

V článku sa ešte dočítate:

• Čo chýba českému tímu podľa legendárneho brankára?
• Ktorý hráč podľa trénera Straku chýbal v základnej zostave?
• Akého prirovnania od fanúšikov sa dočkal tréner?
• Akú slabinu vytkol mužstvu bývalý reprezentant Jarolím? 

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 61% na dočítanie.

Predseda vlády SR Robert Fico v piatok na tlačovej konferencii privítal iniciatívu predsedu Európskej rady Antónia Costu, ktorého kancelária tento týždeň otvorila komunikáciu s Ruskom. Podľa premiéra je komunikačná linka s ruskou stranou nevyhnutná.

Pripomenul, že konflikt na Ukrajine podľa neho nemá vojenské riešenie. Fico zdôraznil, že patrí medzi premiérov, ktorí sú otvorení komunikácii s Ruskom. Šéf slovenskej vlády to považuje za dôležité aj pre prieniky dronov na územia členských štátov Európskej únie. Pripomenul, že dron naložený výbušninami nedávno zachytili vo vodách v blízkosti Grécka.

„Teraz neriešime otázku, že kto by to mal byť, ako by to malo vyzerať, riešime tému, či áno alebo nie. Ja dávam prednosť určite negociácii a dialógu pred vojnou,“ uviedol slovenský premiér, podľa ktorého sa nehovorí o negociácii s Ruskom, ale o komunikácii.

Costove tajné kontakty s Moskvou vyvolali na summite EÚ nevôľu, Pobaltské krajiny podľa Politica "zúrili"

Fico sa vrátil aj k štvrtkovým rokovaniam s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Pripomenul, že na mnohé veci majú diametrálne odlišné názory, avšak vzájomný dialóg je potrebný. So Zelenským hovorili o nadchádzajúcom spoločnom rokovaní vlád. Uskutočniť by sa podľa neho mohlo v Bratislave, Kyjeve alebo Ľvove. V súvislosti s členstvom Ukrajiny v EÚ premiér vyhlásil, že nie je možné brániť jej v zámere vstúpiť do Únie.

Podľa Fica sú však na vstup omnoho lepšie pripravené Srbsko, Albánsko a Čierna Hora. „Pokiaľ Ukrajina bude mať záujem, môže sa od nás niečo dozvedieť. Pokiaľ ide o skúsenosti zo vstupu do EÚ, tak sme pripravení, ale ja to vnímam ako dlhodobý proces, pretože tých podmienok, ktoré bude treba splniť, je obrovské množstvo,“ povedal predseda vlády.

Lídri EÚ schválili pôžičku pre Ukrajinu a predĺžili sankcie voči Rusku, Zelenskyj poďakoval Slovensku

V súvislosti s členstvom Ukrajiny v EÚ premiér vyhlásil, že nie je možné brániť jej v zámere vstúpiť do Únie. Podľa Fica sú však na vstup omnoho lepšie pripravené Srbsko, Albánsko a Čierna Hora.

„Pokiaľ Ukrajina bude mať záujem, môže sa od nás niečo dozvedieť. Pokiaľ ide o skúsenosti zo vstupu do EÚ, tak sme pripravení, ale ja to vnímam ako dlhodobý proces, pretože tých podmienok, ktoré bude treba splniť, je obrovské množstvo,“ povedal predseda vlády.

V súvislosti s migračným paktom, ktorý vstúpil do platnosti, premiér pripomenul, že slovenská vláda ho nepovažuje za dobré dielo. Summit lídrov EÚ v piatok pokračuje diskusiou o Blízkom východe. Premiér tiež bude viesť rokovania na pôde Európskej komisie. Pýtať sa chce na zneužívanie dotácií zo strany mimovládnych organizácií na Slovensku.