Regionálne správy

Ocenenia za výnimočné činy na úseku ochrany pred požiarmi si v piatok v kultúrnom dome v obci Jesenské v Rimavskosobotskom okrese počas podujatia Hasiči hasičom prevzali viacerí profesionálni a dobrovoľní hasiči.

TASR o nich informoval vedúci operatívno-technického oddelenia Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Banskej Bystrici Erik Piater. V kategórii zásahová činnosť jednotlivca boli udelené dve ocenenia – profesionálnemu a dobrovoľnému hasičovi. „Peter Korytiak z Okresného riaditeľstva HaZZ v Rimavskej Sobote si ocenenie vyslúžil za záchranu života pri požiari rodinného domu. Menovaný počas zásahu vyhľadal a vyniesol z horiaceho domu staršiu pani,“ priblížil hovorca. Druhé ocenenie dostal Vojtech Rézmüves, ktorý je členom Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Ožďanoch. „V obci došlo k dopravnej nehode autobusu, ktorého vodič počas jazdy pravdepodobne dostal infarkt a zišiel z cesty. Rézmüves sa nachádzal na mieste nehody a okamžite sa snažil cestujúcich aj vodiča dostať z autobusu von,“ dodal Piater. V kategórii zásahová činnosť kolektívu ocenenie udelili dvom skupinám. Prvou sa stali členovia DHZ z obce Hodruša Hámre za pomoc pri hasení požiaru motorového vozidla na diaľnici. Druhé ocenenie získali príslušníci HaZZ z hasičskej stanice v Krupine a hasičskej stanice v Pliešovciach za sedem hodín trvajúci zásah v horskom teréne, počas ktorého vyslobodzovali osobu zavalenú traktorom. Okrem zásahovej činnosti boli udelené ocenenia aj za preventívno-výchovné pôsobenie. „Získal ho Dušan Stieranka, dlhoročný člen DHZ v Rimavskom Brezove. Ocenenie za preventívno-výchovné pôsobenie kolektívu dostala zdravotnícka hliadka DHZ Hrušov v zložení Cecília Bendíková a Anna Brlošová,“ konkretizoval hovorca. Cenu za významný prínos v oblasti ochrany pred požiarmi získala Kornélia Nosáľová, ktorá podľa Piatera v organizácii Dobrovoľnej požiarnej ochrany (DPO) SR pracovala 26 rokov a od roku 1990 sa aktívne angažuje v Združení miest a obcí Gemera a Malohontu, pričom zabezpečuje ich spoluprácu. Poslednou kategóriou bolo osobitné ocenenie za dlhodobú spoluprácu s HaZZ na území Banskobystrického kraja, ktoré dostal Anton Osvald. „Výrazným spôsobom prispel k rozvoju spolupráce medzi DPO SR a HaZZ v Banskobystrickom kraji,“ zakončil Piater.

Motoristi jazdiaci cez horehronskú metropolu už od vlaňajšej jesene využívajú prvú časť obchvatu Brezna, ktorú im do užívania odovzdala Slovenská správa ciest.

Prípravy prvého úseku druhej etapy obchvatu mesta idú podľa plánu a zabezpečené sú už všetky stupne projektovej dokumentácie. Na základe listu ministra dopravy Árpáda Érseka o tom informuje brezniansky magistrát na svojej webovej stránke.
Minuloročné otvorenie 2,5-kilometrového úseku novej cesty odbremenilo dopravu v centre Brezna približne o 30 %. Prvá etapa obchvatu od križovatky, ktorá prepája Ulicu Československej armády s cestou I/66 a končí na okružnej križovatke Mazorníkovo, však reguluje len premávku smerom na Hriňovú, takže vodiči jazdiaci na Horehronie stále prechádzajú historickým námestím. Primátor Tomáš Abel komunikuje s vládou o druhej etape, dôležitej pre to, aby kamiónová doprava z centra úplne zmizla.
„Príprava na pokračovanie výstavby ide podľa plánu a dohôd s predstaviteľmi vlády a ministerstva dopravy. Pravidelne sa s mojím zástupcom Jánom Králikom zúčastňujeme na rokovaniach a všetko, čo bolo zatiaľ dohodnuté, sa naplnilo. Verím teda, že Brezno sa v roku 2019 dočká pokračovania výstavby, pre čo urobíme maximum,“ konštatoval Abel.
Termín závisí od ukončenia prípravných prác a financií. Ministerstvo však prisľúbilo mestu podporu pri výstavbe ďalšej etapy obchvatu, čím by sa mala vyriešiť nepriaznivá dopravná situácia.
Ako ďalej uvádza web Brezna, podľa ministra Érseka má stavba I/66 Brezno – obchvat II. etapa prvý úsek zabezpečené všetky stupne projektovej dokumentácie, okrem dokumentácie na ponuku.
„V súčasnom období sa zabezpečujú podklady a základné náležitosti potrebné na podanie žiadostí o vydanie stavebných povolení pre povoľujúce orgány v rozsahu objektovej skladby spracovanej projektovej dokumentácie. Takisto sa ukončuje usporiadanie trvalých i dočasných záberov pozemkov,“ tvrdí Érsek.
Na druhý úsek II. etapy je vypracované nové riešenie v rámci štúdie realizovateľnosti I/66 Banská Bystrica – hranica kraja, smer východ.
„Pokračovanie trasovania obchvatu mesta Brezno v novom riešení sa javí oproti pôvodnému ako najoptimálnejšie, technicky realizovateľné a úspornejšie. Termín realizácie závisí od ukončenia prípravných prác a od pridelenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre Slovenskú správu ciest. Tá naďalej pokračuje v príprave druhého úseku tak, aby po ukončení prvého bolo možné plynulo pokračovať v stavebných prácach a ukončiť celý obchvat,“ cituje web ministra.

Dovedna 1219 detí sa vlani narodilo v rimavskosobotskej nemocnici Svet zdravia, čo oproti predchádzajúcemu roku znamená nárast o 85 pôrodov.

Z celkového počtu narodených detí bolo 619 dievčat a 600 chlapcov, štyri matky na svet priviedli dvojčatá.
„K vyššiemu počtu pôrodov určite prispeli kurzy predpôrodnej prípravy s certifikovanou lektorkou, ktoré sme v roku 2016 zaviedli pre budúce mamičky, či spustenie projektu Naplánujte si pôrod,“ uviedol primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Ondrej Balco.
V rámci projektu si môžu rodičky podľa jeho slov spoločne so zdravotníckym personálom vytvoriť individuálny pôrodný plán a naplánovať si, ako bude ich pôrod vyzerať.
„Minulý rok túto možnosť využilo 13 mamičiek. Počas predpôrodnej prípravy sa zase spolu s oteckami dozvedia, ako sa správne stravovať v tehotenstve, pripraviť sa na pôrod, či starať o novorodenca. Vlani sa predpôrodnej prípravy zúčastnilo 89 mamičiek,“ dodal Balco.

Výstavba novej väznice v Rimavskej Sobote je potrebná pre dlhodobý trend naplnenosti až preplnenosti kapacít 18 existujúcich ústavov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).

Na dnešnom predstavení projektu výstavby väznice v Rimavskej Sobote to uviedla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská s tým, že návrh na realizáciu tohto nového väzenského zariadenia predloží na schválenie vláde SR začiatkom aktuálneho roka.
„Prakticky všetky ústavy na Slovensku sú staré. Z tých 18 je 13 starších ako 30 rokov. Máme odsúdených, ktorí nie sú vo výkone trestu, máme odsúdených, ktorí si odpykávajú výkon trestu v zahraničí. To sú všetko kapacity, ktoré by sme potrebovali na to, aby sme mohli obslúžiť túto plnú škálu odsúdených,“ povedala ministerka a doplnila, že je to základný dôvod, pre ktorý potrebujú rozšíriť kapacitu väzníc na Slovensku.
Ako ďalší dôvod spomenula vytvorenie primeraných podmienok pre odsúdených. „Máme medzinárodné záväzky, ktoré nás tlačia aj do toho, aby kapacita ústavov bola budovaná tak, aby sme na jedného odsúdeného disponovali priestorom štyri metre štvorcové. Dnes sa hýbeme na úrovni 3,5 metra a pri nej sme na hranici kapacity existujúcich ústavov,“ vysvetlila Žitňanská.
Rimavskú Sobotu ako miesto vytvorenia novej väznice si ministerstvo podľa jej slov vybralo z dôvodu, že na juhu Banskobystrického kraja a v priľahlých oblastiach dnes takéto zariadenie chýba. „Zároveň náš rezort v Rimavskej Sobote – Sabovej disponuje potrebnými pozemkami a máme tam aj fungujúce otvorené oddelenie. Máme spracovaný projekt výstavby väznice, štúdiu uskutočniteľnosti a máme aj stanovisko ministerstva financií,“ zdôraznila ministerka.
Podľa slov generálneho riaditeľa ZVJS Milana Ivana je na Slovensku dlhodobo nepriaznivý vývoj počtu väznených osôb. Aktuálne je v ústavoch na výkon väzby a výkon odňatia slobody zhruba 10.200 osôb. „Ku koncu roka 2016 dosiahla obsadenosť 97,7 percenta pri započítaní ubytovacej plochy 3,5 metra štvorcového na jednu väznenú osobu, konkretizoval.
Plánovaná väznica v Rimavskej Sobote-Sabovej má mať podľa jeho slov kapacitu 832 odsúdených v minimálnom, strednom, ako aj v maximálnom stupni stráženia. V areáli väznice je plánovaná i výrobná hala, pričom podľa Ivana by mali byť vytvorené pracovné príležitosti pre 60 percent odsúdených, ktorí sú zaraditeľní do práce. Zachovaný má byť aj výkon trestu odňatia slobody v súčasnom otvorenom oddelení. Rezort spravodlivosti očakáva v novej väznici vytvorenie 298 pracovných miest príslušníkov ZVJS a 42 miest bežných zamestnancov.
Financovanie výstavby väznice má byť podľa ministerstva spravodlivosti realizované formou verejno-súkromného partnerstva (PPP), pričom investičné náklady sú odhadované na úrovni 58 miliónov eur. Doba výstavby je plánovaná na 18 až 24 mesiacov, pričom v prípade ideálnych podmienok by podľa Ivana mohla začať v poslednom štvrťroku 2019 a prevádzkovaním väznice by sa začalo v druhom polroku 2021.

Všetky deti s trvalým a prechodným pobytom v meste Lučenec, ako aj žiaci navštevujúci základné školy v tomto meste, môžu počas aktuálneho roka využívať mestskú hromadnú dopravu (MHD) zadarmo.

Podľa slov primátorky Alexandry Pivkovej ide o novinku, ktorú sa v minulosti zaviazali poskytnúť ľuďom.
„Sľúbili sme, že ak budeme dobre hospodáriť, deťom do 15 rokov umožníme bezplatnú prepravu v našej MHD. Zvýšením počtu prepravených osôb v hromadnej doprave, ktorá je ekologickejšia a efektívnejšia ako individuálna doprava, predpokladáme i zníženie počtu osobných automobilov v meste,“ uviedla primátorka, podľa ktorej z toho vyplýva menšie znečistenia ovzdušia, vrátane zníženia emisií a skleníkových plynov.
„Naším zámerom je urobiť mestskú dopravu atraktívnejšou, s cieľom, aby sa cestujúci vrátili do prostriedkov MHD a videli v nej reálnu alternatívu individuálnej dopravy,“ dodala Pivková.

Vyše 60-ročnou súťažnou históriou sa môže pochváliť kolkársky šport v rámci Rimavskej Soboty.

Uviedol to správca miestnej kolkárne Attila Rábely v informatívnej správe o jej činnosti a hospodárení, určenej pre mestských poslancov.
„V prvých desaťročiach kolkári súťažili na jednodráhach s drevenou podlahou. Od roku 1966 už na dvojdráhe s asfaltovým povrchom, kde dosahovali aj na celoštátnej úrovni hodnotné výkony. M. Zachar sa v roku 1969 stal majstrom Slovenska,“ priblížil Rábely.
Pre novšiu éru tohto športu v meste bol podľa jeho slov dôležitý rok 1982, keď bola v rámci vtedajšej budovateľskej „akcie Z“ postavená a skolaudovaná štvordráhová kolkáreň so saduritovým povrchom dráh a automatickými stavačmi. „Vzhľad účelovej budovy spolu s technológiou a spoločenskými miestnosťami či šatňami zodpovedali najvyšším kritériám toho obdobia. Mestskí kolkári TJ Lokomotíva a Slovan patrili medzi kvalitné slovenské celky,“ dodal Rábely.
Ako pokračoval, kolkáreň zhruba 30 rokov plnila požadované kritériá pre vrcholový i masový šport, postupne však zastarala morálne i technicky a aj samotnú budovu podstatne poznačil zub času.
„V roku 2015 mesto odsúhlasilo obnovu technológie a v rámci generálnej prestavby Mestskej záhrady aj rekonštrukciu budovy a okolia. Odovzdaním zrekonštruovanej a zmodernizovanej kolkárne do užívania v roku 2016 sa začala nová éra kolkárskeho športu v meste,“ zdôraznil.
Rimavskosobotský kolkársky klub má v súčasnosti 41 členov, z toho 22 registrovaných športovcov. „V mestskej kolkárni hrajú svoje domáce zápasy aj dve družstvá Jelšavy z Revúckeho okresu, keďže doma nemajú vytvorené požadované podmienky,“ zakončil Rábely.

Počet chorých na akútne respiračné ochorenia (ARO) sa v Banskobystrickom kraji (BBSK) v medzitýždňovom porovnaní zvýšil o viac ako tretinu.

Počet prípadov chrípky a jej podobných ochorení (CHPO) je však o niečo nižší. Informovala o tom hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici Mária Tolnayová, podľa ktorej sa chorobnosť na ARO každoročne v tomto čase po sviatkoch zvyšuje.
RÚVZ počas prvého kalendárneho týždňa v rámci celého BBSK podľa nej aktuálne eviduje celkovo 374 prípadov ARO a 120 prípadov chorých na CHPO. „Chorobnosť v prvom prípade tak v súčasnosti predstavuje 1300 prípadov na 100.000 obyvateľov kraja. Chorobnosť na CHPO je vyše 40 osôb na 100.000 obyvateľov,“ konkretizovala Tolnayová.
Ochorenia na ARO v tomto týždni podľa jej slov najviac postihli seniorov a podobný vývoj je aj u CHPO. „Čo sa týka počtu chorých, ARO zasiahli najviac okresy Rimavská Sobota, Revúca, Zvolen, Lučenec a Brezno. Chorobnosť na CHPO je najvyššia v okresoch Žarnovica, Banská Bystrica, Lučenec a Revúca,“ zakončila hovorkyňa.

Príprave tradičných zabíjačkových špecialít je venovaný tretí ročník podujatia Prvá novoročná zabíjačka, ktoré sa koná v sobotu od 08.00 h na priestranstve za obecným úradom v Rimavskej Bani v okrese Rimavská Sobota.

Podľa slov starostky Eleny Polóniovej chcú v dedine aj takto zachovávať staré zvyklosti a obyčaje.
„Zabíjačka bola tradíciou, ktorá patrila k slovenskému vidieku. Zabíjačky boli kedysi sviatkom a my chceme túto tradíciu osláviť. Tradičným spôsobom pripravujeme ošípanú, ako to bolo kedysi typické pre dedinskú zabíjačku. Všetky výrobky vyrábame priamo pred zrakmi návštevníkov,“ uviedla starostka s tým, že na podujatie prichádzajú okrem domácich i cezpoľní návštevníci.
Doterajšie dva ročníky považuje podľa vlastných slov za vydarené. „Minulý rok prišlo aj napriek veľmi nízkym teplotám veľa návštevníkov. Aj preto chceme v tejto tradícii pokračovať i v ďalších rokoch,“ zakončila Polóniová.

Mesto Hnúšťa srdečne pozýva občanov a teší sa na spoločné stretnutie pri príležitosti vítania nového roka a 25. výročia vzniku Slovenskej republiky.

Každoročné Silvestrovské oslavy v Hnúšti ukončí tradičný ohňostroj 01.01.2018 o 0.30 hodine na námestí. Pred poliklinikou nebude chýbať ani hudba a varené vínko.

Podnikateľ a občiansky aktivista Radovan Ceglédy je druhým kandidátom, ktorý oficiálne oznámil, že sa v budúcoročných komunálnych voľbách bude uchádzať o post primátora Rimavskej Soboty.

Svoju kandidatúru prvýkrát verejne ohlásil v rozhovore pre Denník N a potvrdil ju i TASR.
„Myslím si, že mesto sa potrebuje pohnúť o krôčik ďalej. Aktuálne vedenie spravilo, čo vedelo, máme mesto zrekonštruované, máme porobené cesty, kúpaliská, parky, križovatky, ale ešte sú tu veci, ktoré je potrebné sanovať. Potrebujeme v meste udržať mladých ľudí, potrebujeme zvýšiť konkurenciu pracovných miest tak, aby sa zdvihli platy. Potrebujeme toto mesto dostať na mapu moderného sveta a myslím, že tu je priestor pre mňa,“ uviedol Ceglédy dôvody, pre ktoré sa rozhodol kandidovať.
V prípade svojho zvolenia sa chce sústrediť na priority obyvateľov mesta. „Ak sa na ne pozrieme prierezovo, tak najvyššia priorita z pohľadu prieskumov, ktoré máme, a ľudí, ktorých počúvame, je zamestnanosť, výška miezd a udržanie mladých v meste,“ vymenoval s tým, že spomínaným prioritám treba podriadiť najbližšie roky či desiatky rokov, keďže nejde o jednoduchú vec.
Radovan Ceglédy pôsobí ako podnikateľ od roku 1997, je majiteľom firmy poskytujúcej internetové služby. Ako občiansky aktivista sa angažuje okrem iného v miestnom občianskom združení Naša Sobota.
Doteraz jediným kandidátom na post primátora Rimavskej Soboty bol člen hudobnej skupiny Juraj Matyinko. Svoju kandidatúru ohlásil koncom mája 2016 spolu s konceptom rozvoja mesta na základe podpory cestovného ruchu a športových aktivít

Vychutnajte si sviatky s Pizza Gaia a využite decembrovú akciu 2 + 1 za euro.

Keď si teraz objednáš dve XL pizze, tak tretiu XL pizzu dostaneš LEN za 1€. To isté platí aj pre ostatné veľkosti, čiže keď si objednáš dve pizze veľkosti XXL tak tretiu XXL-ku máš za 1€. Môžeš si objednať aj dva šaláty a tretí šalát máš za 1€ alebo dve číny, či dva krát cestoviny a tretie dostaneš len za 1 euro. Akcia platí celý december, čiže do konca roka. Objednať si môžeš na tel. čísle 0950 47 47 49. Šťastné a veselé sviatky s Gaiou Vám želá celý tím Pizza Gaia. Ďakujeme za vašu dôveru a sme radi, že Vám chutí! Celú našu ponuku nájdeš na www.pizzagaia.sk Sleduj aj náš facebook, na ktorom pridávame aktuálne zľavy a akcie.

Posádka leteckých záchranárov z Banskej Bystrice letela v stredu na zásah k úrazu, ktorý sa stal v lesnom teréne neďaleko Klenovca na severe Rimavskosobotského okresu.

Ako informovala hovorkyňa vrtuľníkovej záchrannej služby Air-transport Europe Zuzana Hopjaková, 43-ročného muža zasiahol počas ťažby dreva strom do oblasti hrudníka a hlavy.
„Lekár leteckých záchranárov bol po prílete na miesto určenia k zranenému mužovi spustený pomocou palubného navijaka. Pacient bol krátkodobo v bezvedomí, na okolnosti úrazu si nepamätal,“ uviedla hovorkyňa.
Ako pokračovala, po ošetrení leteckí záchranári muža z miesta evakuovali. „S podozrením na poranenie hlavy a hrudnej chrbtice bol v stabilizovanom stave letecky prevezený do Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici,“ dodala Hopjaková.

Ocenenie Srdce na dlani v kategórii Koordinátorka dobrovoľníkov získala tohto roku za 15 rokov dobrovoľníckej práce manažérka Miestnej akčnej skupiny Malohont Miroslava Vargová z Hnúšte v okrese Rimavská Sobota.

Ako v tejto súvislosti uviedla pre TASR, ocenenie ju prekvapilo a potešilo, ale dobrovoľníctvu sa nevenuje pre ceny.
„Považujem to skôr za ocenenie všetkých ľudí, s ktorými pracujeme na dobrovoľníckych projektoch. Bez ich práce a snahy by som to nedokázala,“ zdôraznila Vargová s tým, že hoci získala cenu za koordináciu dobrovoľníkov, práve oni sú jej mnohokrát oporou.

S dobrovoľníctvom začala podľa vlastných slov už na strednej škole, v období, keď jej mama rozbiehala občianske združenie Ozveny a zasvätila do toho aj ju. Za najvýznamnejší projekt celého svojho dobrovoľníckeho obdobia považuje prevádzku vodného mlyna vo Veľkých Teriakovciach.

„Na jeho rekonštrukciu sme dostali financie z Nórskeho finančného mechanizmu, ale počas siedmich rokov od jeho otvorenia robíme všetky prehliadky a podujatia ako dobrovoľníci bez nároku na odmenu. Obec nám síce prispieva, ale tieto peniaze idú na jeho prevádzku, na elektrinu, vodu a údržbu,“ vysvetlila dobrovoľníčka, podľa ktorej je ich snahou, aby mlyn nezostal iba opravenou pamiatkou, v ktorej sa nič nedeje.

Umožniť ľuďom z regiónu stretávať sa a zároveň spropagovať krásu historického Hlavného námestia v Rimavskej Sobote je zámerom súťažného podujatia Vianočná kapustnica, ktoré každoročne v predvianočnom období organizuje miestne občianske združenie (OZ) Naša Sobota.

Podľa slov jeho hovorcu Mariána Štúrika nápad na takúto akciu vznikol v kolektíve členov OZ pred štyrmi rokmi.
„Uvedomujeme si, že práve v tejto hektickej dobe, plnej technológií a počítačov je práve na stretávanie ľudí veľmi malý priestor. Ľudia viac komunikujú prostredníctvom internetu a sociálnych sietí,“ vysvetlil Štúrik. Keďže prvý ročník mal podľa jeho slov veľký úspech, usporiadali aj druhý, ktorý bol ešte úspešnejší. „Tak sa z akcie stala určitá tradícia, ktorú chceme zachovať aj naďalej,“ dodal.
Ako pokračoval, predvianočné obdobie vybrali na organizovanie podujatia, pretože ľudia majú v tomto čase k sebe bližšie. „Je to obdobie, keď sa stretáva celá rodina a my aj celú spoločnosť považujeme za jednu veľkú rodinu. Ako sa teda symbolicky členovia rodiny stretávajú pri vianočnom stromčeku, my sme zaviedli tradíciu stretávania sa ľudí na Hlavnom námestí,“ objasnil hovorca OZ Naša Sobota.
Počet súťažných tímov má podľa jeho slov každoročne vzostupnú tendenciu. „Do aktuálneho ročníka, ktorý sa koná 15. decembra, sa zatiaľ prihlásilo 65 tímov. Registrácia je však možná až do poslednej chvíle, takže ich konečný počet spoznáme až tesne pred súťažou,“ objasnil Štúrik s tým, že prihlásiť sa môže každý. Svoj tím si tak môže vytvoriť obec, firma, alebo aj politická strana, či akékoľvek združenie ľudí.
Za fenomén celej akcie považuje spolupatričnosť a nezištnosť. „Ľudia si sami donesú vybavenie na varenie aj potrebné ingrediencie. Uvarenú kapustnicu však nepredávajú, ale bez nároku na akúkoľvek finančnú odmenu ju rozdajú svojim známym a iným návštevníkom,“ ozrejmil hovorca, podľa ktorého aj celá suma zo štartovného ide na nevyhnutné výdavky spojené s organizovaním podujatia a na záverečný ohňostroj.