Správy vo svete

Futbalisti Kanady sa stali prvými osemfinalistami MS. V šestnásťfinálovom zápase zvíťazili v Los Angeles nad Juhoafrickou republikou 1:0 vďaka gólu Stephena Eustaquia z 90+2. minúty. Pre Kanadu je to historický postup medzi najlepšiu šestnástku MS.

Pre oba tímy išlo o premiérový súboj vo vyraďovacej časti v histórii MS. Kanaďania sa v ďalšej fáze stretnú s víťazom súboja Holandsko - Maroko (utorok 30. júna od 3.00 nášho času). Na ďalší zápas nastúpia v sobotu 4. júla od 19.00 v Houstone.

Hral za Slovensko, potom v USA na rok a pol zmizol z radaru. Greguš myslí na reštart kariéry

JAR na turnaji skončila po tom, čo v základnej skupine prehrala s Mexikom (0:2), remizovala s Českom (1:1) a zdolala Kórejskú republiku (1:0).

Ako prví sa k strele dostali reprezentanti JAR, ale Mokoenov pokus spoza šestnástky dokázal brankár Crepeau vyraziť. Prvý polčas nepriniesol veľa gólových príležitostí, no v 22. minúte mohli ísť Kanaďania do vedenia. Hlavička Corneliusa však skončila u pripraveného brankára Williamsa.

Kanaďania mali viac z hry, ale do vedenia nešli ani krátko pred prestávkou, keď Modiba zachránil na bránkovej čiare po hlavičke Bombita a brankár Williams zmaril aj dorážku Buchanana.

Ani druhý polčas nepriniesol veľké ofenzívne manévre. Kanaďania mali miernu prevahu, no mali problém presadiť sa v ofenzíve. V 65. minúte mohli využiť zaváhanie defenzívy súpera, ale Oluwaseyi neuspel po krátkom úniku a brankárovi Williamsovi následne pomohol aj Mbokazi, ktorý zabránil dorážke.

Belgičania zdolali Nový Zéland a postúpili do vyraďovačky

V 75. minúte sa na ihrisko dostal kanadský obranca Davies a hra jeho tímu okamžite ožila. Už krátko po príchode vytvoril sľubnú šancu pre Davida, ale ten ju nevyužil po nepresnej strele. Reprezentanti JAR mohli šokovať Kanaďanov v 85. minúte, ale Appollisovu strelu dokázal Crepeau zneškodniť.

Rozhodujúci moment priniesol nadstavený čas. Eustaquio sa dostal k voľnej lopte, z hranice šestnástky skúsil strelu tesne nad trávnikom a poslal ju k žrdi - 0:1.

Turecko v nedeľu kritizovalo krok izraelskej vlády jednomyseľne uznať masakry Arménov počas prvej svetovej vojny za genocídu. Označilo to za „politické“ rozhodnutie s cieľom zakryť vlastné zločiny, práva pochádza z agentúry AFP.

„Izraelská vláda, ktorá systematicky prenasleduje palestínske obyvateľstvo pred očami celého sveta a je súdená na Medzinárodnom súdnom dvore za genocídu voči obyvateľom Pásma Gazy, sa snaží zakryť svoje vlastné zločiny politickým rozhodnutím, ktoré prijala v súvislosti s udalosťami z roku 1915,“ uviedlo turecké ministerstvo zahraničných vecí.

Vzťahy medzi Izraelom a Tureckom sa zhoršili po vypuknutí vojny v Pásme Gazy v októbri 2023. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan opakovane kritizoval izraelský „terorizmus“ v Gaze.

„Turecko bude naďalej rázne pracovať na ukončení expanzívnej a destabilizujúcej politiky Izraela v regióne,“ uviedol v nedeľu večer turecký rezort diplomacie.

Rozhodnutie izraelskej vlády musí ešte ratifikovať parlament. Izraelské vlády sa doteraz vyhýbali formálnemu uznaniu arménskej genocídy, aby si zachovali vzťahy s Tureckom, ktoré bolo kedysi jedným z najbližších strategických partnerov Izraela v regióne.

Arméni sa dlhodobo snažia získať medzinárodné uznanie, že masové zabíjanie v časoch Osmanskej ríše v rokoch 1915 až 1917 predstavovalo genocídu. Tvrdia, že zomrelo 1,5 milióna ľudí. Turecko dôrazne popiera obvinenie z genocídy a pripomína, že zomierali Arméni aj Turci.

Vraždy uznali za genocídu viac ako dve desiatky krajín vrátane Spojených štátov, Francúzska a Nemecka. Susediace Arménsko a Turecko doteraz nemajú diplomatické vzťahy, ale v posledných rokoch naznačili záujem o ich zlepšenie.

V najlepších rokoch kariéry patril medzi opory slovenskej futbalovej reprezentácie. Bol účastníkom dvoch majstrovstiev Európy a Slovensko reprezentoval už v mládežníckych kategóriách. Na klubovej úrovni si dokonca zahral slávnu Ligu majstrov v drese FC Kodaň. Po príchode Francesca Calzonu na lavičku národného tímu sa však už v najcennejšom drese neobjavil.

Ján Greguš, ktorý v roku 2019 zamieril z Európy do USA a stal sa jedným z priekopníkov nášho futbalu v tamojšej súťaži MLS, je napriek bohatému hráčskemu životopisu posledný rok a pol bez klubu. Naďalej však žije v zámorí a vydal sa na novú dráhu. Pri futbale však zostal a nevylučuje, že by aktívnu hráčsku kariéru ešte mohol obnoviť.

V článku sa ešte dočítate:

• Akú ponuku by prijal a čo si myslí o Slovane Bratislava?
• Ako hodnotí život v slávnom Las Vegas?
• Čo povedal o Vladimírovi Weissovi mladšom?
• V ktorej z najlepších líg sveta mohol pôsobiť? 

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 67% na dočítanie.

Podnikanie na živnosť nie je v rámci Európskej únie nikde populárnejšie ako na Slovensku. Poukázala na to nová správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj o stave našej ekonomiky.

V Bratislave ju minulý týždeň vo štvrtok prezentoval hlavný ekonóm OECD Stefano Scarpetta spolu s ministrom financií Ladislavom Kamenickým.

Zrušte transakčnú daň a zníženú DPH, odkazujú Slovensku experti OECD. Zmeny odporúčajú aj pri odvodoch

Dokument upozornil aj na to, že podiel samostatne zárobkovo činných osôb na celkovom počte pracujúcich ľudí v Slovenskej republike je 27 percent. Je to výrazne viac ako v ostatných krajinách EÚ. Priemer v Únii predstavuje 11,4 percenta.

Ide však o posledné dostupné dáta Eurostatu z roku 2023. Odvtedy sa podmienky ohľadom SZČO vo viacerých smeroch zmenili.

V článku sa ešte dočítate:

• koľko falošných živností odhalili inšpektori,
• aké sankcie za to hrozia,
• podľa čoho úrady posudzujú závislú prácu,
• prečo zákon vytvára právnu neistotu.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 54% na dočítanie.

Už štvrťstoročie stojí za jednou z najvýznamnejších spoločností slovenského zdravotníctva. Šéf laboratórnej siete Medirex Radoslav Bardún sa už na prelome milénia zameral na modernizáciu a konsolidáciu dovtedy roztriešteného trhu diagnostiky.

Neskôr spojil sily s kľúčovým nemeckým partnerom, vďaka čomu z malého hráča vyrástla trhová dvojka s tisíckou zamestnancov a obratom presahujúcim 80 miliónov eur.

Zdravotnícky magnát Bardún: Chcem vysvetliť mimoriadny zisk. Je choré tváriť sa, že sa nepoznáme

Jeho dlhoročné pôsobenie v tomto segmente sprevádzala nielen séria historických podnikateľských míľnikov, ale aj viacero kontroverzií. Napriek tomu sa médiám vždy vyhýbal. Až doteraz, keď súhlasil s rozhovorom pre HN.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo Medirex zaknihoval bezprecedentný zisk. 
• Či je len na papieri a prečo sa spoločnosť zadĺžila. 
• Ako s tým súvisí odchod dlhoročného partnera.
• Aké sú plány súčasného vedenia.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 61% na dočítanie.

Ktoré bunky v ľudskom tele nemajú vo svojej dospelej a zrelej forme žiadne jadro a ani vlastnú DNA?

Čo sa stane s hmotnosťou predmetu, keď sa pohybuje rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla?

Veľký kvíz zložený z 30 otázok z fyziky, chémie, biológie či vesmíru s viacerými chytákmi preverí vaše vedomosti:  Kvíz, ktorý nedá na 100 percent hocikto. Necháte sa nachytať? ZAČAŤ

 

Energetická kríza z roku 2022 ukázala, ako rýchlo sa môže vojna, geopolitika či výpadok dodávok plynu premietnuť do účtov domácností a nákladov firiem. Európa odvtedy posilnila koordináciu nákupov, zásobníky aj pravidlá solidarity medzi štátmi. Slovensko však stále rieši dostupnosť energií najmä cez regulované ceny a plošnú pomoc.

Advokátka Barbora Balunová z L/R/P advokáti upozorňuje, že tento model nemôže byť trvalou náhradou za sociálnu politiku. Pomoc sa má podľa nej viac sústrediť na domácnosti, ktoré si bez nej nedokážu zabezpečiť primerané teplo, elektrinu či plyn. Firmy by zas nemali čakať na ďalšiu krízu, ale riešiť dlhodobé zmluvy, vlastné zdroje, komunitnú energetiku aj nový systém ETS2.

Európa po roku 2022 čelí ďalším otrasom na energetických trhoch. Napätie a obmedzenia v Hormuzskom prielive znovu ukázali, ako rýchlo sa geopolitika môže premietnuť do cien energií. Trh s elektrinou sa však zatiaľ nevymkol tak ako počas plynovej krízy. Je to náhoda, alebo sa Európa za tie roky niečo naučila?

Určite áno. Rok 2022 bol možno najzásadnejšou energetickou krízou za posledné desaťročia. Ak je región závislý od jedného zdroja alebo dodávateľa, zmena sa veľmi rýchlo premietne do cien plynu aj elektriny. Vtedy sa zjednodušene dalo povedať, že cena zemného plynu krát dve sa približne rovnala cene elektriny. Rusko začalo dodávky plynu využívať ako politický nástroj a trh sa dostal do situácie, ktorú podniky ani domácnosti nevedeli predvídať.

Európska únia sa z tohto šoku poučila. Vznikla energetická platforma, neskôr mechanizmus na agregovanie dopytu a koordinované nákupy plynu. Ich zmyslom je, aby štáty a firmy pri hľadaní nových dodávateľov nekonkurovali samy sebe. Posilnili sa aj pravidlá pre zásobníky, terminály na skvapalnený zemný plyn, cezhraničnú spoluprácu a solidaritu pri výpadkoch.

Riziko nezmizlo, ale Európa dnes dokáže reagovať koordinovanejšie. Dôležité je aj to, že pri mimoriadnych situáciách vie prijímať nové pravidlá rýchlejšie než v minulosti. Kým pred krízou mohol celý proces od iniciatívy po prijatie trvať roky, pri naliehavých témach sa vie zásadne skrátiť.

 

 

Kde zostáva slabé miesto?

V komunikácii a vo flexibilite. Energetika nie je statický systém. Menia sa trhy, technológie, zdroje aj geopolitická situácia. Ak vytvoríme príliš rigidnú štruktúru, môže mať presné pravidlá, ale nebude vedieť dostatočne rýchlo reagovať na novú krízu.

Dôležitá je preto spolupráca európskych inštitúcií, národných regulátorov, prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav aj organizátorov trhu. Kríza nás naučila, že musíme byť pripravení aj na výzvy, ktoré dnes ešte nevieme presne pomenovať.

Cena nie je len komodita

Slovensko má nízke regulované ceny energií pre domácnosti, zatiaľ čo priemysel dlhodobo upozorňuje na vysoké náklady. Čo to hovorí o našom systéme a kto ho napokon platí?

Napokon ho platíme všetci. Cena energie nie je iba cena elektriny alebo plynu ako komodity. Súčasťou konečného účtu sú distribučné a ďalšie sieťové poplatky. Slúžia na prevádzku, údržbu, bezpečnosť a modernizáciu sústavy.

Ak štát drží časť cien nízko alebo ich priamo dotuje, náklady nezmiznú. Presunú sa do štátneho rozpočtu alebo do iných častí systému. Slovensko má silnú reguláciu cien elektriny, plynu aj tepla, navyše doplnenú energopomocou. Z právneho pohľadu však podľa mňa takýto model nemožno považovať za dlhodobo udržateľný.

Európske pravidlá vychádzajú z toho, že ceny majú byť v zásade trhové, pričom osobitnú ochranu majú dostať zraniteľní a energeticky chudobní odberatelia. Sociálny problém by sme preto nemali riešiť plošným zásahom do cien pre všetkých. Domácnosť, ktorá pomoc naozaj potrebuje, ju má dostať. Plošná podpora však míňa peniaze aj na ľudí, ktorí si svoje účty vedia zaplatiť bez nej.

Aký signál takýto systém vysiela priemyslu a investorom?

Priemysel sa nepozerá primárne na ceny domácností. Pre firmy je dôležitá vlastná cena energie, sieťové poplatky, náklady na prepravu plynu a celková predvídateľnosť nákladov. Po zmene geopolitickej situácie zdražela aj preprava plynu, pretože Slovensko už nemá rovnakú pozíciu na hlavnej tranzitnej trase z východu na západ ako v minulosti.

Pre priemysel sú preto dôležité dlhodobé kontrakty, vlastné zdroje a dohody typu PPA medzi výrobcom a odberateľom elektriny. V poslednom odporúčaní Európskej komisie z apríla 2026 sa uvádza, že Slovensko sa pri podpore a využívaní PPA kontraktov zaradilo medzi posledných 7 krajín EÚ. Pritom práve takéto zmluvy môžu firmám stabilizovať cenu elektriny a lepšie plánovať náklady.

Môže lokálna energetika priniesť úspory aj celej sústave?

Áno. Nedávno som videla analýzu organizácie z Česka, ktorá porovnávala zahraničné skúsenosti s lokálnymi distribučnými tarifami. Vyplývalo z nej, že podpora miestnej výroby a miestnej spotreby elektriny môže celej sústave priniesť úspory v ráde stoviek miliónov eur.

Ak sa elektrina vyrobí a spotrebuje blízko seba, nemusí sa v rovnakom rozsahu prenášať cez veľké časti sústavy. To môže znížiť tlak na infraštruktúru. Distribučné poplatky však nemožno vnímať iba ako náklad, ktorý treba stlačiť. Sú zdrojom na údržbu, bezpečnosť a modernizáciu siete. V zahraničí už existujú modely, pri ktorých majú lokálna výroba a lokálna spotreba výrazné úľavy na distribučných poplatkoch. Na Slovensku zatiaľ takýto model nefunguje.

 

 

Ak by regulátor začal postupne uvoľňovať ceny elektriny pre domácnosti, čo by to znamenalo pre bežného odberateľa?

Takáto zmena by musela byť postupná. Deregulácia neznamená, že štát prestane chrániť ľudí, ktorí si nevedia zabezpečiť základné energetické potreby. Znamená skôr presun od plošnej cenovej podpory k adresnej sociálnej pomoci.

Pre domácnosti by to nebola iba otázka vyššieho alebo nižšieho účtu. Išlo by aj o zmenu prístupu k spotrebe. Keď človek platí stále rovnakú nízku cenu bez ohľadu na to, kedy a ako energiu využíva, nemá veľkú motiváciu sledovať vlastné náklady.

Neznamená to, že by domácnosť mala prestať prať alebo si primerane vykurovať byt. Ide o to, aby vedela, čo spotrebúva a ktoré opatrenia dokáže spraviť bez zníženia životného štandardu. Často sa uvádza, že pohotovostný režim spotrebičov môže v niektorých domácnostiach tvoriť až 30 percent ročnej spotreby elektriny.. Práve tu podľa mňa začína zmena, ktorá neobmedzuje komfort domácnosti, no môže sa pozitívne prejaviť na výške účtu.

Dokedy môže štát držať plošné dotovanie cien?

Ak štát potrebuje reagovať na mimoriadnu krízu, určitý trhový zásah môže byť opodstatnený. Musí však vedieť vysvetliť, prečo je potrebný, koho chráni a prečo ho nemožno nahradiť cielenejším opatrením.

Európske pravidlá nepripúšťajú zásahy do cien na energetickom trhu. Slovensko by sa preto malo pripraviť na postupný presun energopomoci. Zraniteľné domácnosti totiž nemajú zostať bez ochrany. Opatrenia ako cenová regulácia, stropovanie či dotácie by však nemali byť dlhodobo náhradou za kvalitnú sociálnu politiku.

Zmluva má rátať aj s vojnou

Energetická legislatíva sa mení prakticky nepretržite. Ako sa firma, ktorá uzatvára dlhodobé dodávateľské zmluvy, môže proti takejto nestálosti chrániť?

Základom je kvalitné sledovanie legislatívy. Firma by nemala monitorovať iba pravidlá, ktoré už platia, ale aj návrhy, pripomienkové konania a európske iniciatívy. Čím skôr sa o zmene dozvie, tým lepšie ju vie zapracovať do rozpočtu, investičných plánov alebo obchodných zmlúv.

Treba rozlíšiť, čo si zmluvné strany môžu upraviť samy a čo už vyplýva z regulácie. V zmluve sa dá riešiť cenový mechanizmus, objem dodávky, splatnosť, zálohové platby, zabezpečenie pohľadávok, kreditné riziko aj podmienky ukončenia kontraktu. Práve tieto body bývajú pri kríze rozhodujúce.

Čo s vyššou mocou alebo mimoriadnou zmenou okolností?

Dá sa to upraviť. Posledné roky ukázali, že pandémia, vojna, výpadky dodávok či zásadné regulačné zásahy už nie sú okrajovou témou. Pri veľkoobchodných dodávkach elektriny a plynu sa často používajú štandardné zmluvy EFET. Pokrývajú množstvo hraničných situácií, ale ani ony nie sú univerzálnym riešením.

Pri príprave zmluvy treba posúdiť, čo sa stane pri zmene legislatívy, sankciách, vojne, obmedzení dodávok či problémoch obchodného partnera. Typickou chybou je, keď firmy sledujú iba cenu komodity. Pri veľkoobchodných zmluvách treba riešiť aj splatnosť, zábezpeky a platobnú schopnosť partnera. V čase napätia na trhu môže rozhodovať o tom, či firma uzatvorí dobrý kontrakt alebo radšej od neriešiteľného rizika odstúpi.

Pomoc nemá zaplatiť iba jeden účet

Energetická chudoba sa u nás často spája najmä so seniormi. Zraniteľné však môžu byť aj rodiny s deťmi alebo domácnosti s vysokými nákladmi na bývanie. Prečo je adresná pomoc taká náročná?

Energetická chudoba nie je to isté ako hmotná núdza. Môže sa týkať aj pracujúcej rodiny, ktorá má pravidelný príjem, ale býva v staršom a zle izolovanom dome, vykuruje neefektívnym zdrojom a za energiu platí neprimerane vysokú časť svojho rozpočtu.

Vychádzam z analýz Slovenskej akadémie vied, podľa ktorých rodiny s deťmi do 25 rokov tvoria takmer 40 percent domácností ohrozených energetickou chudobou. Nejde pritom iba o jednorodičovské domácnosti. Viac ako polovica ohrozených domácností sa podľa týchto analýz nachádza na vidieku alebo v menších obciach.

Nestačí hodnotiť iba príjem. Treba kombinovať počet členov domácnosti, výšku účtov, stav nehnuteľnosti, spôsob vykurovania aj celkovú energetickú náročnosť bývania. Rodina s deťmi v starom dome na vidieku môže mať pri rovnakom príjme úplne inú situáciu ako senior žijúci sám v zateplenom byte. Práve tam vidím väčší priestor pre obnovu rodinných domov, nie iba pre príspevky na účty.

FOTO: SAV

 

Štát však časť údajov má. Nestačilo by ich lepšie prepojiť?

Prepojenie dát je dôležité, ale samo osebe nestačí. Potrebujeme aj metodiku, podľa ktorej sa budú údaje vyhodnocovať. Dve domácnosti s rovnakým príjmom môžu mať úplne odlišné náklady na energie. Ak sa pomoc bude posudzovať iba podľa príjmu, tento rozdiel nezachytí.

Najväčšou bariérou je absencia jasnej a prakticky použiteľnej definície. Musíme vedieť povedať, kto je energeticky chudobný, kto je energetickou chudobou ohrozený a aký typ pomoci má dostať.

Ako by mala vyzerať dobrá pomoc v praxi?

Rozdelila by som ju aspoň do dvoch pásiem. Prvé by bolo určené domácnostiam v akútnej energetickej chudobe, ktoré potrebujú priamo pomoc s úhradou elektriny, plynu alebo tepla. Druhé pásmo by bolo pre energeticky ohrozené domácnosti. Tam nemusí byť najlepším riešením príspevok na účty. Väčší zmysel môže mať dotácia alebo bezúročná pôžička na celkovú obnovu domu, zateplenie, výmena okien, efektívnejší zdroj vykurovania.

Pomoc teda nemá zaplatiť iba jeden účet. Ako systémové riešenie by sa zamerala na príčinu, prečo sú účty dlhodobo príliš vysoké.

FOTO: SAV Komunita ako nový zdroj energie

Komunitná energetika sa často spomína ako cesta k väčšej sebestačnosti, nižším nákladom a vyššej odolnosti systému. Hoci sa pravidlá posunuli, projekty pribúdajú pomaly. Prečo?

Najväčšou bariérou dnes podľa mňa nie je iba legislatíva. Ľudia, bytové domy, obce aj firmy často vôbec nevedia, aké možnosti majú. Nevedia, že môžu vyrábať elektrinu, zdieľať ju medzi členmi, uskladňovať ju alebo prepájať lokálnu výrobu s lokálnou spotrebou.

Chýba zrozumiteľná komunikácia. Štát nemusí každému projektu pripraviť dokumentáciu, mal by však jasne vysvetliť, čo komunitná energetika znamená, komu je určená, kde začať a na koho sa obrátiť.

Každý projekt je individuálny. Obec, bytový dom alebo skupina firiem musí vedieť, akú má spotrebu, kde môže elektrinu vyrábať, kto ju bude odoberať, ako sa bude zdieľanie technicky riešiť a kto bude celé spoločenstvo spravovať. Treba nastaviť pravidlá medzi členmi, zmluvné vzťahy aj komunikáciu s dodávateľmi.

Čiže problém nie je v tom, že by Slovensku chýbal technický systém?

Práve v tom je trochu paradox. Slovensko má cez OKTE systém, ktorý dokáže vyhodnotiť zdieľanie elektriny, priradiť jednotlivým členom skupiny konkrétne množstvo podľa zvoleného kľúča a poskytnúť potrebné podklady dodávateľom na vyúčtovanie. Z technického pohľadu preto dnes IT systém nevnímam ako prekážku.

V Česku je skupín zdieľania podstatne viac, no ich dátové systémy sa podľa mňa rozbiehali postupne a technické riešenie nemali v niektorých momentoch tak ďaleko ako Slovensko. Napriek tomu sa tam projekty dostali do praxe rýchlejšie.

Rozdiel vidím najmä v komunikácii. Česi túto tému lepšie vysvetľujú domácnostiam, obciam, firmám aj priemyslu. Ľudia vedia, že zdieľanie elektriny existuje, kde si nájdu návod a na koho sa môžu obrátiť. Na Slovensku máme technický základ, ale potrebujeme viac zrozumiteľnej osvety a praktických návodov.

 

 

Je to téma aj pre bežné domácnosti?

Určite. Energetické spoločenstvo má fungovať najmä v prospech komunity. Výhoda z lokálnej výroby a zdieľania nemá zostať iba u jedného subjektu. Úspory sa môžu vrátiť do batériového úložiska, obnovy budovy škôlky, fotovoltiky na škole alebo iných miestnych potrieb.

Prínos môže mať aj spolupráca obce, obyvateľov a miestnej firmy. Firma môže využiť časť lokálne vyrobenej elektriny, ktorú domácnosti v danom čase nespotrebujú. Komunita zase môže peniaze alebo úspory vrátiť do ďalších projektov.

ETS2 už nie je vzdialený problém

ETS2 sa posunul na rok 2028. Čo by mala firma spraviť už teraz?

Najprv treba správne pochopiť, čo ETS2 je. Nejde o systém, ktorý by priamo zvyšoval cenu elektriny. Týka sa fosílnych palív používaných v budovách, cestnej doprave a ďalších sektoroch. V praxi preto môže vplývať na náklady spojené so zemným plynom, pohonnými hmotami alebo vykurovaním.

Firma by sa mala svojho dodávateľa plynu spýtať, ako ju eviduje a či sa jej pravidlá ETS2 dotknú nepriamo cez cenu dodávky. Musí vedieť, koľko plynu využíva na vykurovanie, koľko na výrobu alebo technologické procesy a aké palivá spotrebúva vo vozovom parku. Bez tejto mapy nebude vedieť pripraviť realistický plán.

Čo má podnik urobiť, ak zistí, že sa ho ETS2 dotkne?

Nemal by čakať do roku 2028. Mal by si prepočítať energetickú náročnosť, preveriť úspory a zvážiť investície, ktoré mu znížia závislosť od fosílnych palív. Pri niektorých firmách môže ísť o zlepšenie vykurovania, vlastný zdroj elektriny, fotovoltiku, batériu alebo zmenu vozového parku.

Pri priemyselných podnikoch je situácia náročnejšia, pretože zemný plyn často neslúži iba na vykurovanie, ale priamo vo výrobe. Tam nestačí jednoduchá výmena kotla. Firma potrebuje posúdiť, či existuje technologická alternatíva, aké má náklady a ako ovplyvní výrobu.

Čo to môže znamenať pre domácnosti a vodičov?

Ľudia, ktorí jazdia na benzín alebo naftu, by mali rátať s tým, že od roku 2028 sa im do prevádzkových nákladov začne výraznejšie premietať aj cena uhlíka. Nejde len o domácnosti, ale napríklad aj o o firmy s  vozovým parkom.  Prirážka zo systému ETS2 bude súčasťou ceny paliva, ktorú vodič zaplatí na čerpacej stanici. Ak domácnosť vykuruje plynovým kotlom, mala by rátať s tým, že cena plynu môže pod týmto tlakom rásť.

Konečný cenový dosah EST2 bude závisieť od ceny povoleniek, trhu a typu paliva. Trend je však jasný. Fosílne palivá budú mať postupne vyššie náklady než dnes. Práve na investície do úspor, nového vykurovania či vlastných zdrojov by mali smerovať prostriedky zo Sociálneho klimatického fondu a ďalších verejných schém.

 

Barbora Balunová

  Linda Kisková Bohušová KTO JE ...

Barbora Balunová, advokátka a partnerka advokátskej kancelárie L/R/P advokáti, líderka pre oblasť energetického práva

Barbora Balunová je renomovanou a vyhľadávanou špecialistkou v oblasti energetiky, v ktorej zastupuje akcionárov projektov pri akvizíciách typu share deal či asset deal. Klientom poskytuje komplexné právne poradenstvo v oblasti energetickej regulácie, distribúcie a dodávky elektrickej energie a plynu, cezhraničného obchodu s energiami, výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov či výroby tepla vysoko účinnou kombinovanou výrobou.

Medzi významné energetické projekty, na ktorých Barbora Balunová participovala, patrí napr. komplexný právny servis pri M&A energetických podnikov v SR aj v zahraničí v celkovom objeme takmer 50 miliónov eur, komplexný právny servis pri realizácii investičných projektov (greenfield a brownfield projekty) do distribučnej či prenosovej infraštruktúry, zdrojov VUKVET a OZE v celkovom objeme viac ako 100 miliónov eur. Barbora Balunová pravidelne poskytuje právne poradenstvo pri uzatváraní veľkoobchodných zmlúv EFET.

L/R/P advokáti, s.r.o.

Zakladajúcim partnerom Rastislavovi Roškovi a Tomášovi Lysinovi sa podarilo vybudovať poprednú slovenskú advokátsku kanceláriu poskytujúcu právny servis domácim i zahraničným klientom. L/R/P advokáti poskytujú komplexné právne služby vo väčšine sfér verejného i súkromného práva vychádzajúc z potrieb a špecifických požiadaviek klientov.

Osobitne sa L/R/P advokáti zameriavajú na poskytovanie právnych služieb v oblastiach:

• Energetiky

• Farmaceutického a medicínskeho práva

• M&A, investičných a zvereneckých fondov

• Komunálneho práva

• Real estate developmentu a stavebného práva

• Súdnych sporov a rozhodcovských konaní

Kontaktné údaje: www.l-r.sk office@l-r.sk

V zámorskom francúzskom území Nová Kaledónia sa v nedeľu začali dlho odkladané voľby do provinčných zastupiteľstiev. Hlasovanie sprevádzajú rozsiahle bezpečnostné opatrenia – na ochranu volebných miestností bolo nasadených približne 2500 policajtov. Informoval o tom novozélandský verejnoprávny rozhlas RNZ, na ktorý sa vo svojej správe odvolala agentúra Reuters.

Voľby, ktoré sa pôvodne mali konať v roku 2024, boli odložené po násilných nepokojoch medzi pôvodnými obyvateľmi - Kanakmi - a stúpencami zotrvania Novej Kaledónie pod správou Francúzska.

Provinčné voľby

V rámci provinčných volieb sa v podstate konajú tri hlasovania, a to v Južnej provincii, Severnej provincii a na Ostrovoch vernosti.

Časť zvolených zástupcov z každej provincie bude tvoriť 54-členný Kongres - jedinú inštitúciu oprávnenú schvaľovať miestne zákony a kreovať kolektívnu vládu.

Voľby sú založené na zozname voličov, ktorý je zmrazený od roku 2007: oprávnení voliť sú iba obyvatelia, ktorí sa v Novej Kaledónii usadili pred rokom 1998, a ich potomkovia.

Práve pokus o rozšírenie tohto elektorátu o novších obyvateľov spustil v máji 2024 nepokoje, ktoré si vyžiadali 14 mŕtvych a spôsobili škody vo výške viac ako dvoch miliárd eur.

Na jar tohto roku bolo do zoznamu voličov zahrnutých aj 10 575 rodených Kalendónčanov, ktorí boli predtým vylúčení. Počet registrovaných voličov sa tak zvýšil zo 169-tisíc v roku 2019 na viac ako 192-tisíc.

Vzťahy s Francúzskom

Výsledok hlasovania sa považuje za dôležitý pre budúce rokovania s Francúzskom o štatúte tohto tichomorského súostrovia. V troch referendách o nezávislosti vrátane posledného v roku 2021 sa väčšina voličov vyslovila za zotrvanie Novej Kaledónie vo zväzku s Francúzskom.

Zástancovia nezávislosti - ich baštou je Severná provincia - sa však nevzdávajú svojho cieľa, ktorým je odtrhnutie tohto územia od Francúzska.

Nová Kaledónia leží v juhozápadnej časti Tichého oceánu a približne 1500 kilometrov východne od Austrálie. Žije tam asi 270-tisíc obyvateľov, z ktorých približne 41 percent tvoria pôvodní Melanézania – Kanakovia – a asi 24 percent obyvatelia európskeho, prevažne francúzskeho pôvodu.

Súostrovie pomenoval v roku 1774 britský moreplavec James Cook. Francúzsko ho kolonizovalo v roku 1853 a od roku 1946 má štatút zámorského územia. Už desaťročia je dejiskom sporov o rozsah francúzskej správy a možnú nezávislosť.

Irán sa nezúčastnil na technických rokovaniach, ktoré boli naplánované na nedeľu, v dôsledku nedávnych útokov na krajinu a pre možné nesplnenie podmienok memoranda o porozumení so Spojenými štátmi.

V nedeľu to uviedol pre štátnu televíziu člen úradu pre uchovávanie a publikovanie diel iránskeho najvyššieho vodcu. Správa pochádza z agentúry Reuters.

USA a Irán prerušujú vzájomné útoky, budú rokovať v utorok v Dauhe. Plavidlá môžu prechádzať Hormuzom

Teherán stále posudzuje, či Washington splnil svoje záväzky, uviedol člen úradu. „Napríklad sa overuje, či máme prístup k uvoľneným finančným prostriedkom. Ak tento prístup nemáme, táto podmienka nebola splnená,“ uviedol predstaviteľ úradu.

S cieľom natrvalo ukončiť vojnu USA a Irán podpísali v polovici júna memorandum o porozumení. Stanovuje sa v ňom, že obaja signatári a ani ich spojenci „nesmú iniciovať vojnu ani vojenské operácie proti sebe a musia sa zdržať hrozby alebo použitia sily“.

Americká armáda však podnikla útoky na Irán. Podľa Washingtonu išlo o odvetu za iránsky úder na tanker v strategicky významnom Hormuzskom prielive.

Sprostredkovateľský Pakistan ešte v stredu oznámil, že rozhovory na technickej úrovni budú pokračovať budúci týždeň.

USA a Irán sa dohodli na obojstrannom prerušení vzájomných úderov a obe strany sa stretnú v utorok za účelom rokovaní v katarskej metropole Dauha. S odvolaním sa na vysokého predstaviteľa americkej administratívy to dnes uviedol portál Axios.

Teherán a Washington sa len pred 11 dňami dohodli na prímerí, avšak v minulých dňoch opäť dochádzalo k ozbrojeným stretom a americký prezident Donald Trump Iránu hrozil obnovením vojnových operácií a "dokončením práce".

Plavba cez Hormuzský prieliv

Obnovenie bojov vyvolalo protichodné interpretácie memoranda o porozumení, ktoré strany podpísali. Líšil sa najmä pohľad na plavbu cez Hormuzský prieliv.

"Rozhodli sme sa zastaviť všetku kinetickú aktivitu," povedal Axiosu vysokopostavený pracovník administratívy s použitím výrazu zo žargónu, ktorý označuje letecké údery a ďalšie používanie zbraní.

Hormuzský prieliv bude plne vrátený pod iránsku kontrolu počas nasledujúcich 30 dní, tvrdí Arakčí

Ďalší americký úradník Axiosu oznámil, že obe strany zatiaľ ustúpia od útokov a že plavidlá sa môžu voľne pohybovať cez Hormuzský prieliv a súčasne budú pokračovať rokovania.

Utorkové rozhovory v Katare potvrdil tiež tretí informovaný zdroj. Rokovania sa pôvodne mali konať vo Švajčiarsku a mali sa zaoberať iránskym jadrovým programom, uviedol informovaný zdroj. Eskalácia napätia viedla k odkladu a presunu na iné miesto, navyše sa rozhovory majú znovu zamerať na Hormuzský prieliv.

Irán po začatí útokov USA a Izraela na svojom území na konci februára fakticky zastavil lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, ktorým pred začiatkom konfliktu prechádzala zhruba pätina svetových dodávok ropy a zemného plynu.

Kľúčová úžina

V nedávno podpísanom memorande medzi USA a Iránom bolo stanovené, že Teherán nesmie počas vymedzených 60-dňových následných rokovaní o trvalom riešení účtovať poplatky za prejazd lodí.

Irán má s Ománom dojednať ďalší postup v súlade s medzinárodným právom a za účasti susedných štátov. Odborníci na medzinárodné právo považujú prípadné vyberanie mýta za problematické.

Irán a Omán počas týždňa uviedli, že ako pobrežné štáty ležiace pri Hormuzskom prielive sa cítia byť viazané zabezpečiť bezpečnú plavbu kľúčovou úžinou, a to v súlade s medzinárodným právom, ale aj so svojím právom na zvrchovanosť nad teritoriálnymi vodami v prielive.

Irán vyzval na vytvorenie bezpečnostného rámca so štátmi Perzského zálivu, vyzval na dodržiavanie dohody s USA

Iracký minister zahraničia Fuád Husajn dnes podľa agentúry Reuters na stretnutí s iránskym náprotivkom vyhlásil, že je dôležité znovu otvoriť Hormuzský prieliv a zrušiť americkú námornú blokádu Iránu. Irak nepodporuje rozširovanie vojny na štáty v Perzskom zálive a nepodporuje ani útoky na Irán, ubezpečil Husajn svojho iránskeho kolegu.

Teherán lodnú dopravu v strategickom Hormuzskom prielive ochromil v reakcii na americko-izraelské údery na Irán, ktoré sa začali 28. februára. Plavbu potom začal umožňovať len niektorým plavidlám, ktoré od neho získali povolenie.

Irán v máji potvrdil, že vyberá poplatky za "navigačné služby", ktoré plavidlám poskytuje. Pred vojnou pritom plavbu prielivom nijako neobmedzoval.

Nepáči sa mu to. Vôbec sa mu to nepáči. V prepotenom zelenom tričku stojí pod sochou svätého Gerarda zvierajúceho masívny kríž a unavene sleduje dúhový sprievod prechádzajúci Alžbetin most.

Nekonečný had sa za dunenia zvukových systémov pomaly plazí cez Dunaj, a keď na skale nad sebou uvidí transparent „Budapešť nie je Sodoma“, hŕstku nacionalistov nadšene zdraví.

Prvý Budapeštiansky Pride od Orbánovho konca vo funkcii

„Nerešpektujú kultúru kresťanského Maďarska, preto by ten pochod mali zakázať,“ vysvetľuje nám Csongor Vékony, vodca ultrakonzervatívnej kresťanskej organizácie Magyar Életvédők (Maďarskí ochrancovia života).

Nová vláda

Áno, podľa platných zákonov prijatých ešte za minulej vlády Viktora Orbána by sa 31. ročník Budapest Pride vôbec nemal konať.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sa pochod mohol konať napriek zákonom.
• Čo chce Magyar meniť v ústave.
• Ako má fungovať nový úrad pre majetok.
• Prečo odborníci kritizujú snahu o odvolanie prezidenta. 

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 68% na dočítanie.

Automatizácia, umelá inteligencia a digitalizácia menia logistiku rýchlejšie než v minulosti. Budúcnosť logistiky podľa odborníkov nebude patriť firmám, ktoré iba nakúpia nové technológie, ale tým, ktoré dokážu správne nastaviť procesy a pripraviť ľudí na zmenu.

Jakub Trnka z Raben Logistics Czech & Slovakia poukázal na fakt, že v kanceláriách sa stále vykonáva množstvo rutinných úloh, ktoré nemusia vykonávať ľudia.

„V Rabene sme nasadili až 60 robotov, vďaka ktorým sme automatizovali viac ako 300 administratívnych procesov,“ priblížil.

Zrýchlenie procesov

Príklady z praxe ukazujú, že technológie dokážu výrazne zrýchliť každodennú prácu. „Ročne spracovávame približne 100-tisíc objednávok, a tým, že sme do toho zapojili AI, sme skrátili čas spracovania jednej objednávky z približne piatich minút na päť sekúnd,“ uviedla Martina Šmídlová zo Šmídl Holding.

Slovensku pomohli víza pre pracovníkov z tretích krajín mimo Európskej únie. Popri adaptácii na nové technológie zostáva veľkou výzvou aj nedostatok ľudí v samotnej logistike, najmä vodičov. Firmy preto hľadajú nové možnosti získavania pracovníkov vrátane zamestnávania ľudí z tretích krajín.

„Začínala som s náborom vodičov pred 23 rokmi a bola som sama schopná cez víkend nájsť 15 vodičov. Dnes na získanie 15 vodičov potrebujem tím desiatich ľudí a väčšinou to trvá dva mesiace,“ porovnala Šmídlová.

Nedostatok vodičov

Koncom minulého roka vláda schválila zvýšenie národných víz pre vodičov z tretích krajín o 5000 a zároveň predĺžila ich platnosť zo 180 dní na jeden rok. Opatrenie reagovalo na dlhodobý nedostatok vodičov v doprave a logistike.

Vodič potrebuje čas, aby sa adaptoval, osvojil si procesy, technológie a stal sa plnohodnotnou súčasťou tímu. „To sa nedá stihnúť za pár mesiacov. Ročné vízum dáva zmysel nielen vodičom, ale aj nám - logistickým spoločnostiam, ktoré do ich zaškolenia investujú,“ vysvetlil Jozef Ševčík, regionálny manažér Raben Logistics na Slovensku.

Nové víza pre vodičov z tretích krajín pomohli dopravcom, ale neriešia systémový problém. „Po novelizácii nariadenia vidíme u niektorých dopravcov mierny nárast vodičov z tretích krajín. Pracovníci vykonávajú prácu štandardne a podľa očakávaní,“ poznamenal prezident Zväzu logistiky a zasielateľstva Stanislav Michalička.

Napriek tomu, že opatrenie pomohlo niektorým dopravcom, nerieši problém, ktorý je komplexnejší a týka sa viacerých profesií v logistike.

V Európe dnes pokračovala vlna extrémnych horúčav. Teplotné rekordy presahujúce 40 stupňov Celzia padli napríklad v Nemecku, Poľsku, na Slovensku, ale tiež v Česku.

Podľa informácií francúzskeho národného úradu verejného zdravotníctva od stredy vo Francúzsku zomrelo o 1000 ľudí viac, ako zodpovedá normálnemu stavu. Čísla pritom nie sú konečné.

Akčné plány

Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na planéte, upozornil dnes na sociálnej sieti X generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus a vyzval európske vlády, aby zaviedli akčné plány na ochranu zdravia populácie pred horúčavami.

V Poľsku dnes padol absolútny teplotný rekord, v meste Slubice na západe krajiny bolo nameraných 40,5 stupňa. Slubice ležia na hranici s Nemeckom približne 40 kilometrov severne od Neissemünde, kde dnes namerali 41,7 stupňa, čo je nový nemecký rekord. Doterajší rekord v Nemecku bol zo soboty a predstavoval 41,5 stupňa.

Horúčavy na Slovensku pokračujú. Teploty prekonali 39 stupňov, v pondelok môže padnúť rekord

Teplotné rekordy padali tiež v Česku, kde meteorológovia už pred 15:00 namerali v Doksanoch viac ako 41 stupňov. 

V Bratislave dnes podľa portálu imeteo.sk padol historický teplotný rekord, krátko pred 16:00 sa mala teplota vo štvrti Koliba dostať na 39,5 stupňa Celzia.

Slovenský hydrometeorologický ústav však poprel, že by bol prekonaný rekord. "Na území Slovenska teplota vzduchu na niekoľkých staniciach presiahla 39 st. a bolo tak väčšinou teplejšie ako v sobotu. Čo sa absolútneho maxima týka bolo o jednu desatinu chladnejšie. Nie je to veľmi rozhodujúce, ale je to prinajmenšom zaujímavé," napísal na sociálnej sieti.

Najteplejšie bolo na dvoch staniciach - Kamenica nad Hronom a Turňa nad Bodvou. Na Štrbskom plese dosiahlo maximum podľa operatívnych údajov 29,5 stupňa Celzia.

Historické rekordy

Horúčavy ovplyvnili na Slovensku vlakovú dopravu. Po znížení maximálnej povolenej rýchlosti na tratiach pre horúčavy naberajú diaľkové vlaky meškania v trvaní zhruba do 60 minút.

Bratislava už z piatka na sobotu zažila rekordne teplú noc, keď teplota na Kolibe podľa skorších údajov meteorológov neklesla pod 26,3 stupňa Celzia.

Podľa francúzskej meteorologickej služby Météo-France je súčasná vlna horúčav z meteorologického hľadiska v celej krajine výnimočná. Bolo prekonaných množstvo mesačných i historických rekordov.

ANSP uvádza, že 24. júna bolo vo Francúzsku zaznamenaných viac ako 1200 úmrtí z rôznych príčin a 25. a 26. júna dokonca viac ako 1400 úmrtí denne.

Nemecko hlási novú rekordnú teplotu 41,7 stupňa Celzia. Európa je najrýchlejšie otepľujúcim sa kontinentom

Pre porovnanie, úrad uvádza štatistiky z apríla a mája, keď denne zomieralo približne 900 až 1000 ľudí. Nárast počtu úmrtí je pritom výraznejší v regiónoch, v ktorých bol v posledných dňoch vyhlásený najvyšší červený stupeň pohotovosti v súvislosti s horúčavami.

"V tejto chvíli žije 150 miliónov ľudí v podmienkach extrémnych horúčav, stovky ľudí zomreli, školy sú uzavreté a energetické siete kolabujú," uviedol dnes šéf WHO Ghebreyesus. Dodal, že od 21. júna bolo na starom kontinente v súvislosti s horúcim počasím zaznamenaných viac ako 1300 nadmerných úmrtí.

"Tepelný stres je často označovaný ako ‘tichý zabijak‘ a európske domy, pracoviská a školy nie sú na tieto teploty stavané," uviedol šéf WHO.

Ochrana zdravia

"Najmä nabádame európske krajiny k zavádzaniu akčných plánov na ochranu zdravia pred horúčavami v rámci širšieho programu na ochranu zdravia pred dopadmi zmeny klímy," zdôraznil Ghebreyesus.

Po znížení maximálnej povolenej rýchlosti na tratiach pre horúčavy naberajú diaľkové vlaky meškania v trvaní zhruba do 60 minút.

Vysoké teploty spôsobili problémy v doprave tiež v Nemecku, a to predovšetkým na železnici. Prepravné spoločnosti vrátane Deutsche Bahn vyzvali, aby ľudia - ak nemusia - cez víkend vôbec necestovali.

Podľa autoklubu ADAC sa na viacerých miestach krajiny kvôli teplotám zvlnila vozovka, takže neraz musia vodiči počítať s uzáverami a s kolónami.

Horúčavy zvyšujú riziko tragédií vo vode, polícia eviduje šesť úmrtí za dva dni

Vlak so zhruba 630 cestujúcimi zostal stáť bez fungujúcej klimatizácie v brandenburskom okrese Prignitz na severe Nemecka. Podľa agentúry DPA sa totiž súprava na trase z Hamburgu do Prahy ocitla bez prívodu elektriny v dôsledku poškodenia trakčného vedenia.

Troch ľudí s problémami s krvným obehom ošetrili v nemocnici. Ako prvý o incidente informoval regionálny denník Märkische Allgemeine s tým, že ide o vlak Českých dráh. Ich hovorca neskôr spresnil, že hoci išlo o súpravu Českých dráh, operátorom vlaku v Nemecku je tamojší národný dopravca Deutsche Bahn.

Zmena klímy

Súčasná vlna horúčav je v strednej Európe jednou z najväčších, pričom vedci upozorňujú, že tento jav má negatívny vplyv na fungovanie spoločnosti.

Epizód, keď maximálna denná teplota presiahne aspoň tri dni po sebe 30 stupňov Celzia, pribúda a vlny sa vyskytujú častejšie. Zrejme najzávažnejšími dopadmi sú tzv. nadúmrtia, teda počet zosnulých presahujúci priemer, uviedla v tlačovej správe Monika Hojdanová z Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR - Czechglobe.

Vlny horúčav možno hodnotiť podľa zasiahnutého územia, podľa dĺžky či podľa dopadov. Doteraz najdlhšia zaznamenaná vlna v Česku trvala 36 dní, zhruba od polovice júla do polovice augusta 2015. "Vtedy od 3. do 15. augusta zomrelo o 17 percent viac ľudí na následky srdcovocievnych ochorení ako vo zvyšku roka v priemere. Denne to znamenalo úmrtie 22 ľudí navyše," uviedla Hojdanová.

Vedci dlhodobo upozorňujú, že na základe modelov vývoja klímy do konca storočia budú v ďalších rokoch vlny horúčav častejšie, dlhšie a intenzívnejšie.

 

"Od roku 1961, odkedy máme k dispozícii výsledky meraní zo siete staníc, pozorujeme v Česku predlžovanie vĺn horúčav predovšetkým v nížinách," dodala Hojdanová.

Analýza organizácie World Weather Attribution tento týždeň upozornila, že súčasné teploty by boli pred 50 rokmi takmer nemožné. Podobná vlna horúčav by vtedy bola o tri a pol stupňa chladnejšia. Príčinou je jednoznačne globálna zmena klímy, dodala WWA.

Na juhu Libanonu bol v noci na dnes podľa izraelskej armády zabitý jej vojak, ide už o 38. mŕtveho vojaka od začiatku marca, keď sa rozhorel súčasný konflikt medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh, píše agentúra AFP.

Armáda potom podľa libanonskej agentúry NNA vykonala útoky v okrajových častiach juholibanonských obcí Dajr Sirján a Tajna v oblasti Nabatíja, kde útočila aj v sobotu.

Izraelská armáda oznámila údery v Libanone a Sýrii, zabila niekoľko ľudí

Vojak bol podľa armády zabitý vo chvíli, keď vstúpil do "podozrivého objektu" v oblasti Dajr Sirjánu, kde sa stretol s ozbrojencom Hizballáhu. Po incidente ďalší vojaci začali po ozbrojencovi pátranie a neskôr bol v tejto lokalite vykonaný útok, dodala armáda s tým, že "terorista bol zlikvidovaný".

Zástupcovia Izraela, Libanonu a USA podpísali v piatok vo Washingtone trilaterálnu rámcovú dohodu, ktorá predpokladá odzbrojenie Hizballáhu a postupné stiahnutie izraelskej armády z viacerých obsadených oblastí na juhu Libanonu, ktoré má prevziať libanonská armáda.

Izraelu má byť však dovolené zostať v nárazníkovej zóne, ktorú v južnom Libanone v pohraničí vytvoril, a to po dobu ďalšieho napĺňania dohody. Líder Hizballáhu Naím Kásim potom v sobotu libanonských predstaviteľov obvinil z legitimizácie izraelskej okupácie.

USA, Izrael a Libanon podpísali rámcovú dohodu. Prvý krok k obnove suverenity, tvrdí veľvyslankyňa Bejrútu

Poslanec Hizballáhu Hassan Fadlalláh dnes podpis dohody označil za "vzburu", ktorej cieľom je uvrhnúť krajinu do chaosu a nahradiť konflikt s vonkajším nepriateľom konfliktom vnútorným. Hizballáh v minulosti opakovane varoval, že snahy o jeho odzbrojenie môžu vyvolať občiansku vojnu.

Izrael v marci tohto roku v reakcii na raketové a dronové útoky hnutia Hizballáh začal pravidelné intenzívne vzdušné údery v rôznych častiach Libanonu vrátane Bejrútu, pri ktorých podľa dnešných údajov libanonského ministerstva zdravotníctva zahynulo najmenej 4247 ľudí vrátane civilistov.

Izraelská armáda tiež uskutočnila pozemnú inváziu do južného Libanonu, kde teraz okupuje rozsiahle oblasti, z ktorých bolo miestne obyvateľstvo nútene vysídlené. Libanonská vláda opakovane Izrael kritizovala za systematické ničenie celých juholibanonských dedín v pohraničí.

Počet obetí dvoch zemetrasení vo Venezuele sa zvýšil na najmenej 1450, oznámil v nedeľu predseda tamojšieho parlamentu Jorge Rodríguez. Správa pochádza z agentúry AFP.

Predchádzajúca bilancia zo soboty uvádzala 1430 obetí na životoch. Organizácia Spojených národov odhaduje, že nezvestných je stále približne 50-tisíc ľudí. Rodríguez upresnil, že po zemetraseniach sa úplne zrútilo 189 budov.

Šéf venezuelského parlamentu ďalej uviedol, že viac ako 3150 ľudí bolo zranených a 12.721 bolo vysídlených alebo inak postihnutých. Na pátracích akciách sa podľa jeho slov podieľa 2624 zahraničných záchranárov.

Dve za sebou nasledujúce zemetrasenia so silou 7,2 a 7,5 magnitúdy udreli vo Venezuele v noci na štvrtok. Najväčšie škody zaznamenal severný štát La Guaira a pobrežná oblasť severne od Caracasu.

Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na planéte. Otepľuje sa dvakrát rýchlejšie, ako je svetový priemer, uviedol dnes na sociálnej sieti X generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Pripomenul, že v súvislosti so súčasnou vlnou horúčav v Európe zomreli už stovky ľudí. Vyzval preto európske vlády, aby zaviedli akčné plány na ochranu zdravia pred horúčavami.

Extrémne horúčavy

"V tejto chvíli žije 150 miliónov ľudí v podmienkach extrémnych horúčav, stovky ľudí zomreli, školy sú uzavreté a energetické siete kolabujú," uviedol Ghebreyesus.

Dodal, že od 21. júna bolo na starom kontinente v súvislosti s horúcim počasím zaznamenaných viac ako 1300 nadmerných úmrtí. Len vo Francúzsku zomrelo o 1000 ľudí viac, ako by zodpovedalo normálu, uviedol dnes tamojší národný úrad verejného zdravotníctva.

"V dôsledku klimatických zmien a globálneho otepľovania sa jav ‘vlny horúčav, aká sa vyskytne raz za generáciu‘ teraz opakuje takmer každoročne. Boli sme varovaní," poznamenal ďalej Ghebreyesus.

Europe is the fastest-warming continent on Earth, heating at twice the global average. Right now 150 million people are living under extreme heat, hundreds have died, schools are shut, grids are buckling.

Driven by climate change and global warming, the phenomenon of the…

— Tedros Adhanom Ghebreyesus (@DrTedros) June 28, 2026

"Tepelný stres je často označovaný ako ‘tichý zabijak‘ a európske domy, pracoviská a školy nie sú na tieto teploty stavané," uviedol šéf WHO s tým, že organizácia spolupracuje s členskými štátmi na riešení zdravotných hrozieb spôsobených extrémnymi horúčavami.

WHO sa podľa neho v tejto veci zameriava na pripravenosť, prevenciu a posilnenie reakcií zdravotníckych systémov. "Najmä nabádame európske krajiny k zavádzaniu akčných plánov na ochranu zdravia pred horúčavami v rámci širšieho programu na ochranu zdravia pred dopadmi zmeny klímy," zdôraznil Ghebreyesus.

Zmena klímy

V mnohých európskych krajinách vrátane Česka, Nemecka, Slovenska, Švajčiarska a Dánska v posledných dňoch padajú teplotné rekordy, a to často opakovane. Denné aj nočné teploty v týchto dňoch výrazne prevyšujú sezónne priemery.

Analýza organizácie World Weather Attribution tento týždeň upozornila, že súčasné teploty by boli pred 50 rokmi takmer nemožné. Podobná vlna horúčav by vtedy bola o tri a pol stupňa chladnejšia. Príčinou je jednoznačne globálna zmena klímy, dodala WWA.

Ľudstvo je na začiatku vojny s klimatickou zmenou

"Vedecké poznatky o tom, akým spôsobom zmena klímy zhoršuje vlny horúčav, sú jednoznačné. Emisie z fosílnych palív sú priamo zodpovedné za problémy, s ktorými sa ľudia tento týždeň stretávajú doma, v školách a v práci," uviedol expert na extrémne počasie a lesné požiare Theodore Keeping s tým, že teplotné rekordy sa v poslednom čase posúvajú každých pár rokov a rýchlosť zmeny je alarmujúca.

V Poľsku dnes padol absolútny teplotný rekord, v meste Slubice na západe krajiny bolo nameraných 40,5 stupňa. Slubice ležia na hranici s Nemeckom približne 40 kilometrov severne od Neissemünde, kde dnes namerali 41,7 stupňa, čo je nový nemecký rekord.

Teplotné rekordy padali tiež v Česku, kde meteorológovia už pred 15:00 namerali v Doksanoch viac ako 41 stupňov. 

Dokument Vízia 2040, ktorý vznikol pod odbornou garanciou Slovenskej akadémie vied, definuje problémy aj silné stránky Slovenska.

Uviedol to predseda akadémie Martin Venhart. Medzi podstatné problémy krajiny zaradil nepriaznivú demografickú prognózu či stav verejných financií. Je ich však podľa jeho slov mnoho.

Výroba elektriny

Silnou stránkou Slovenska je podľa Venharta energetika. Vyzdvihol, že Slovensko patrí medzi najčistejšie krajiny v EÚ, pokiaľ ide o čistotu výroby elektrickej energie.

„V množstve gramov oxidu uhličitého vypusteného na výrobu jednej kilowatthodiny elektrickej energie patríme medzi špičku v Európe,“ objasnil.

Zároveň podotkol, že výroba elektrickej energie na Slovensku je postavená na jadrovej energetike, čo je aj jasne definované v dokumente Vízia 2040. Zmeny podľa predsedu SAV čakajú Slovensko vo výrobe ostatnej energie, napríklad v súvislosti s kúrením či dopravou.

Pripravenosť krajiny

Slovensko môže podľa Venharta stavať aj na priemysle. „Máme tu aj fabriky, ktoré produkujú výrobky svetovej úrovne v tej oblasti, v ktorej pôsobia a zároveň veľmi výrazne investovali do moderných technológií, ktoré šetria energiu, ktoré šetria životné prostredie a v mnohých smeroch sú príkladom. Na druhej strane tu však máme fabriky, ktoré tieto investície ešte len čakajú,“ povedal Venhart.

Za ďalší strategický faktor považuje vodu a pripravenosť krajiny na jej vysychanie. Aj to podľa neho dokument Vízia 2040 okrem iného rieši.

Dokument Vízia Slovensko 2040 tvorí prvú, koncepčnú časť strategického rámca rozvoja Slovenska do roku 2040. Na dokument nadviaže druhá časť, a to Stratégia Slovensko 2040. Ich vypracovaním poverila SAV v novembri minulého roka vláda.

Cieľom má byť na základe dôkazov pomenovať hlavné spoločenské a hospodárske výzvy, určiť ich spoločné strategické ciele a rámec ich dosahovania v horizonte presahujúcom volebné cykly.

Medzi obcami Nižná a Veľké Kostoľany v blízkosti elektrárne Jaslovské Bohunice vzniklo batériové úložisko elektrickej energie BESS Nižná.

S inštalovaným výkonom 20 MW a kapacitou 20 MWh patrí medzi najväčšie batériové úložiská na Slovensku. Investícia vrátane pripojenia do siete dosiahla približne 17 miliónov eur. Uviedol to člen predstavenstva Západoslovenskej energetiky a výkonný riaditeľ ZSE Energetické služby Juraj Krajcár.

Energetická bezpečnosť

„Projekt Nižná prispeje k posilneniu energetickej bezpečnosti Slovenska a zároveň vytvára dôležitý predpoklad pre ďalší rozvoj a efektívne využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Je dôkazom toho, že moderné technológie a zodpovedný prístup dokážu prinášať riešenia pripravené na potreby energetiky budúcnosti,“ ozrejmil.

Zariadenie umožňuje uskladňovať elektrickú energiu v čase jej prebytku a následne ju dodávať späť do siete podľa potreby, čím pomáha vyrovnávať odchýlky medzi výrobou a spotrebou.

Z hľadiska technického riešenia ide podľa spoločnosti o systémový uzol pripojený v 110 kilovoltovej stanici vo Veľkých Kostoľanoch, ktorý umožňuje poskytovanie podporných služieb pre elektrizačnú sústavu.

Výkon je vyvedený do štyroch kontajnerových trafostaníc. Krajcár uviedol, že v prípade priemernej obce by vedeli energiou zásobovať približne 5000 obyvateľov.

Batériové úložisko

Pri priemernom odbere domácnosti na úrovni pol až jeden kW dokáže úložisko pri plnom vybíjaní počas jednej hodiny zásobovať 20- až 40-tisíc domácností.

Výber lokality bol podľa spoločnosti podmienený najmä blízkosťou pripojenia na vysokonapäťovú sústavu a minimálnymi zásahmi do životného prostredia. Projekt zároveň počíta s možnosťou budúceho rozšírenia kapacity a implementácie nových technológií batériových systémov, napríklad na báze sodíka.

Odhadovaná životnosť zariadenia je minimálne 6000 nabíjacích cyklov, čo predstavuje približne 12 až 15 rokov prevádzky.

Spoločnosť uvádza, že degradované batériové moduly bude možné priebežne vymieňať, čím sa má predlžovať celková životnosť systému bez negatívneho vplyvu na jeho funkčnosť.

Batériové úložisko uviedla do prevádzky spoločnosť ZSE Energetické služby, ktorá je členom skupiny ZSE. Ide o prvé zariadenie tohto typu v jej portfóliu.

Podľa spoločnosti má prispieť k stabilizácii elektrizačnej sústavy a podpore integrácie obnoviteľných zdrojov energie. Projekt je spolufinancovaný z plánu obnovy a odolnosti sumou 5,8 milióna eur.

Maďarská vláda oficiálne iniciovala zverejnenie utajovaných dokumentov týkajúcich sa železničného projektu Budapešť-Belehrad. V sobotu po stretnutí s čínskym veľvyslancom v Maďarsku to povedal minister dopravy a investícií David Vitezy. Správa pochádza z agentúry MTI.

Vitezy poznamenal, že na zrušenie utajenia je potrebný súhlas Číny, keďže projekt je založený na bilaterálnej dohode medzi oboma krajinami.

Maďarsko chce posilniť spoluprácu vo V4, povedal premiér Magyar pri návšteve Poľska

Podľa ministra je výstavba už takmer dokončená, zatiaľ ju však využívajú iba nákladné vlaky, pretože na trati sa stále testuje signalizačný a bezpečnostný systém. Pôvodný termín otvorenia pre osobnú dopravu bol 14. marca.

„Zhodli sme sa (s veľvyslancom), že najvyššou prioritou je čo najskôr spustiť osobnú dopravu, hneď ako signalizačný systém prejde dôkladným testovaním a bude spĺňať maďarské a európske bezpečnostné normy,“ napísal.

Vláda Viktora Orbána v roku 2020 nechala utajiť na obdobie 10 rokov dokumenty a súvisiace čínske úverové dohody pre výstavbu železničnej trate Budapešť-Belehrad v rámci iniciatívy Nová hodvábna cesta.

Európska komisia tiež začala konanie proti Maďarsku kvôli obchádzaniu verejného obstarávania. Čína totiž získala kontrakt bez reálnej súťaže, čo vyvolalo podozrenia z nedovolenej štátnej pomoci a korupcie. Podľa Orbánových kritikov je návratnosť investície otázna a projekt považujú za symbol korupcie a zadlženia voči Číne.

Podľa odhadov je maďarská časť výrazne drahšia ako srbská. V novembri 2024 si na srbskej strane zrútenie strechy zrekonštruovanej stanice v Novom Sade vyžiadalo 15 mŕtvych. To vyvolalo masívne protesty proti korupcii pri výstavbe.

Iracké bezpečnostné zložky pri nočnej operácii v Bagdade zadržali pre podozrenia z korupcie niekoľko politikov, informovali štátne médiá. Agentúra AP získala správu, podľa ktorej bolo zadržaných sedem ľudí vrátane piatich poslancov.

Agentúra AFP s odvolaním sa na bezpečnostný zdroj už skôr informovala o zásahu zložiek vo vládnej a diplomatickej štvrti, tzv. Zelenej zóne v Bagdade.

Niektorí zo zadržaných politikov podľa AP patrili k politickému bloku bývalého premiéra Muhammada Šijá Súdáního. Poslancov zbavili imunity. Bezprostredne nebolo známe, z čoho konkrétne boli obvinení. Vláda sa k zásahu zatiaľ oficiálne nevyjadrila.

Súdáního koalícia zvíťazila v novembrových parlamentných voľbách, on sám však nakoniec odstúpil v dôsledku patovej situácie spôsobenej nezhodou ohľadom preferovaného kandidáta na premiéra medzi šiitskymi stranami, ktoré ho priviedli k moci.

Novým predsedom vlády sa napokon stal podnikateľ a politický nováčik Alí az-Zajdí, ktorý prisľúbil, že bude bojovať proti korupcii a zneužívaniu moci, ktoré dlhodobo sužujú krajinu.

Nedeľňajšie zatknutia boli založené na výpovedi bývalého námestníka ministra pre ropu, ktorého zadržali už v máji. Bezpečnostný zdroj AFP povedal, že zásah súvisel okrem údajnej korupcie aj s financovaním ozbrojených skupín podporovaných Iránom a pašovaním dolárov a iránskej ropy.