Správy z domova

Európski predstavitelia a tisícky Maďarov si dnes v Budapešti pripomenuli 70. výročie protikomunistického povstania, ktoré v roku 1956 krvavo potlačili sovietske tanky. Informovala o tom agentúra AP.

Hostia, medzi ktorými bola predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Antonio Costa, prijali pozvanie do Budapešti ako signál novej kapitoly vo vzťahoch s Maďarskom.

Zmena v Maďarsku

Situácia v krajine sa zmenila po tom, ako do úradu premiéra nastúpil Péter Magyar po víťazstve svojej stredopravicovej strany Tisza v aprílových parlamentných voľbách, ktoré ukončilo dlhoročnú vládu premiéra Viktora Orbána, pripomenula AP.

Za svojich 16 rokov pri moci si Orbán a jeho strana Fidesz znepriatelili Európsku úniu, opakovane blokovali rozhodnutia Únie a zblížili sa s Ruskom napriek jeho vojne v susednej Ukrajine.

Magyar kritizoval Orbána za „hľadanie opory v Moskve“. Stúpenci Fideszu usporiadali samostatný pochod

Orbánovo podrývanie demokratických noriem a údajná spoluúčasť na rozsiahlej korupcii viedli EÚ k hľadaniu spôsobov, ako obísť jeho často uplatňované veto pri dôležitých rozhodnutiach a zmraziť miliardy vo financiách určených pre Maďarsko, aby sa zabránilo ich zneužitiu.

V prejave pred desaťtisícmi ľudí na Kossuthovom námestí pri parlamente ocenil premiér Magyar statočnosť Maďarov, ktorí sa v roku 1956 vzbúrili proti sovietskemu útlaku a "obetovali svoje životy za demokratické a nezávislé Maďarsko".

Narážka na Orbána

"Od roku 1956 si každý maďarský vodca - a opakujem, každý maďarský vodca - musí uvedomovať, že jeho moc nikdy nemôže byť dôležitejšia ako sloboda jeho krajiny," povedal Magyar v narážke na Orbána.

"Maďarsko nie je krajinou, ktorá by mohla navždy kolísať medzi Východom a Západom. V roku 1956 sa Maďari jasne rozhodli: Patríme do slobodnej a demokratickej Európy," dodal maďarský premiér.

Dnes dopoludnia Magyar položil kvety k hrobom Maďarov, ktorí zahynuli počas ľudového povstania v roku 1956, ktoré sa začalo študentským pochodom v Budapešti 23. októbra a rozšírilo sa po celej krajine.

Po tom, čo revolucionári úspešne zvrhli maďarského stalinistického vodcu a sovietske jednotky boli vyhnané z hlavného mesta, nariadila Moskva o dva týždne neskôr Červenej armáde, aby sa vrátila do Budapešti, kde revolúciu brutálne potlačila; pri tom bolo zabitých až 3000 civilistov a veľká časť mesta bola zničená. Z krajiny ušlo približne 200-tisíc ľudí, z ktorých mnohí sa už nikdy nevrátili.

Slovenská republika sa spolu s ďalšími 30 štátmi a Európskou komisiou pripojila k spoločnému vyhláseniu iniciovanému Spojeným kráľovstvom, ktoré upozorňuje na alarmujúcu potravinovú situáciu a rastúce riziko hladomoru v Sudáne. Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Akútnej potravinovej neistote čelí takmer 19,5 milióna ľudí, čo predstavuje približne 41 percent obyvateľstva. V kritickej situácii sa podľa ministerstva nachádza približne päť miliónov obyvateľov.

Za hlavnú príčinu prehlbujúcej sa krízy signatári označili pokračujúci konflikt, ktorý spôsobuje masové vysídľovanie obyvateľstva, narúša poľnohospodársku produkciu, fungovanie trhov a dodávateľských reťazcov a zároveň obmedzuje poskytovanie humanitárnej pomoci.

Počet utečencov vo svete klesol prvýkrát za desať rokov. Ľudia sa vracajú aj do vojnového Sudánu

„Sudán čelí jednej z najzávažnejších humanitárnych a potravinových kríz súčasnosti. Bez okamžitých krokov hrozí ďalšie prehlbovanie hladu a podvýživy, ktoré najviac zasahujú deti a ďalšie zraniteľné skupiny obyvateľstva. Vyzývame strany konfliktu, aby odstránili prekážky brániace poskytovaniu humanitárnej pomoci, umožnili bezpečný a neobmedzený prístup humanitárnych organizácií do všetkých častí Sudánu a zabezpečili ochranu ich pracovníkov,“ zdôraznil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD).

Ako doplnil, predchádzanie hladomoru a záchrana ľudských životov si vyžadujú okamžité a koordinované úsilie medzinárodného spoločenstva.

Partneri zároveň vyzvali strany konfliktu, aby umožnili humanitárne operácie prostredníctvom všetkých vnútroštátnych a cezhraničných trás spolu s leteckým prístupom do Dárfúru, zdržali sa útokov na civilnú infraštruktúru vrátane poľnohospodárstva a potravinových systémov a posilnili bezpečnosť humanitárnych pracovníkov.

Súčasne apelujú na medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene zvýšilo financovanie humanitárnej pomoci a podporilo úsilie o odvrátenie hroziaceho hladomoru v Sudáne.

Francúzsko má rastúce problémy nielen v uliciach, ale aj vo finančnom svete. Mizerný výhľad francúzskych verejných financií v kombinácii s terajšími nepokojmi vedie k rastu výnosov, ktoré bude musieť sľúbiť investorom tamojšia vláda pri vydávaní nových štátnych dlhopisov.

Mohlo by Francúzsko potopiť európsku ekonomiku?

Ako meradlo trhových obáv sa obvykle berie rozdiel oproti výnosu nemeckých štátnych dlhopisov (vnímaných ako ideál takmer bezrizikovej investície); táto „marža“ teraz napríklad pri desaťročných dlhopisoch prekročila 1,5 percentuálneho bodu.

Trhy teda o budúcej schopnosti francúzskej vlády splácať dlhy pochybujú už zreteľne viac ako napríklad o vláde talianskej (previs talianskych desaťročných výnosov nad nemeckými je aktuálne 1,15 p. b.).

Na úplnosť dodajme, že česká marža (1,9 p. b.) je ešte vyššia. Je tomu tak ale nie z dôvodu ešte horšieho rozpočtového výhľadu: čo sa týka schopnosti splácať úvery, hlavné ratingové agentúry hodnotia Česko rovnako alebo lepšie ako Francúzsko.

Skutočným dôvodom vyšších českých výnosov a všeobecnejšie vyšších úrokových sadzieb je fakt, že česká ekonomika stále ešte bohaté západoeurópske ekonomiky doháňa, takže je akosi živšia, a teda si vyžaduje „krotenie“ celkovo vyššími úrokovými sadzbami.

Francúzsku sa predražuje dlh. Výnosy dlhopisov vyskočili na najvyššiu úroveň za 24 rokov

Problémy so splácaním dlhov

V článku sa ešte dočítate:

• Ako môže kríza zasiahnuť francúzske banky,
• Prečo hrozí obmedzenie poskytovania úverov,
• Akým spôsobom sa môžu problémy šíriť Európou,
• Pred akou dilemou stojí Európska centrálna banka.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 53% na dočítanie.

Budínsky ústredný obvodný súd v piatok nariadil vzatie bývalého guvernéra Maďarskej národnej banky Györgya Matolcsyho do vyšetrovacej väzby na jeden mesiac. Uviedol to portál infostart.hu s odvolaním sa na hovorkyňu Budapeštianskeho regionálneho súdu Anna Madarasovú, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Exguvernér je podľa slov hovorkyne podozrivý z trestného činu ekonomického podvodu so spôsobením značnej škody a z prečinu falšovania a pozmeňovania súkromnej listiny.

Súd tiež v piatok rozhodol o vyšetrovacej väzbe pre stáleho právneho zástupcu rodiny Matolcsyovcov Tamása Sándora, ako aj a Mihálya Valkóa, generálneho riaditeľa správcovskej spoločnosti Quartz Befektetési Alapkezelő.

Matolcsyho zadržali vyšetrovatelia v stredu ráno pre podozrenie zo závažného hospodárskeho podvodu a falšovania listín.

V maďarských médiách sa v súvislosti s kauzou objavili podozrenia prepojené s Matolcsyho rodinou. Exguvernérov syn Ádám Matolcsy si podľa zistení investigatívnych novinárov začal hromadne prepisovať a prevážať luxusný majetok do Dubaja v čase, keď sa okolo aktivít a nadácií centrálnej banky stupňovalo vyšetrovanie.

Podľa českého premiéra Andreja Babiša je nezmysel, že by jeho vláda chcela ovplyvňovať verejnoprávne médiá alebo že by ich chcela zoštátniť, ako tvrdí opozícia.

Náhle zaradenie bodu o zmene financovania Českej televízie a Českého rozhlasu do programu Poslaneckej snemovne znamená podľa jeho slov len to, že vláda chce splniť svoj predvolebný sľub.

Zrušenie koncesií

Vo videu, ktoré v reakcii na vyostrené dianie v snemovni v piatok zverejnil na sociálnych sieťach, vyhlásil, že opozícia klame a straší, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Konečne sme zaradili zrušenie koncesionárskych poplatkov do programu snemovne. Veľmi veľa ľudí mi písalo, kedy to už konečne zrušíme a kedy to splníme, ako sme vám sľúbili pred voľbami... Opozícia, ako to má vo zvyku, začala okamžite klamať a strašiť, že je to vraj koniec nezávislých médií, ohrozenie demokracie a tieto ich nezmysly,“ povedal Babiš vo videu.

Predseda hnutia Starostovia a nezávislí (STAN) Vít Rakušan podľa neho klamal, keď hovoril, že tento krok bude znamenať zoštátnenie médií alebo že ide o útok na demokraciu, prípadne že chce vláda Českú televíziu a Český rozhlas ovplyvňovať. „Budeme počuť lži od rána do večera a stále dokola,“ podotkol Babiš s tým, že je to nezmysel. Pripomenul, že koncesionárske poplatky nemá 17 krajín EÚ.

„O nejakej strate nezávislosti a útoku hovoria tí, ktorí si myslia, že tie médiá patria len im. Ony ale patria vám všetkým,“ prihováral sa Babiš svojim sledovateľom vo videu.

„Oni asi nečakali, že to urobíme tak rýchlo a mysleli si, že na to zneužijú sviatok 17. novembra, ktorí si tiež dávno sprivatizovali. Ale to sa zmýlili,“ dodal český premiér.

Financovanie médií

V piatok ráno sa českí poslanci zišli na bežnej schôdzi, ktorú plánovali prerušiť okolo 14:00 popoludní. Na programe mali napríklad sprísnenie trestov za týranie zvierat či platby v zdravotníctve.

Predseda poslaneckého klubu SPD Radim Fiala však hneď v úvode prišiel s návrhom, ktorý prekvapil nielen opozíciu, ale podľa zistenia Českej televízie aj mnohých koaličných poslancov.

Navrhol, aby poslanci prednostne rokovali o návrhu zmeniť financovanie ČT a ČRo, a to aj v noci a prípadne mimoriadne v sobotu.

Opozícia sa proti tomuto postupu dôrazne ohradila. Avizovala, že bude rokovanie obštruovať a obráti sa na Ústavný súd ČR a tiež na Európsku komisiu.

V reakcii na dianie v snemovni oznámila iniciatíva Veřejnoprávně celodenný štrajk pracovníkov televízie aj rozhlasu, ktorý plánuje na 3. novembra.

Vyzvala verejnosť, aby tiež nahlas vyjadrila svoj názor. Krátko nato sa na Malostranskom námestí pred snemovňou zišli ľudia, ktorí proti krokom koalície protestovali a demonštráciu plánuje zvolať aj spolok Milion chvilek.

České verejnoprávne médií podporil aj pražský arcibiskup a delegát Českej biskupskej konferencie pre médiá Stanislav Přibyl.

ČT a ČRo majú podľa jeho slov v spoločnosti nezastupiteľné miesto. „Nepovažujem za múdre meniť spôsob ich financovania. Ich nezávislosť, profesionalita a schopnosť slúžiť celej spoločnosti, nie jednotlivým záujmom, sú hodnotou, ktorú stojí za to chrániť,“ napísal na sieti X.

Rusko útočí na ukrajinskú digitálnu infraštruktúru rovnako systematicky, ako na jej energetickú sieť.

V piatok to vyhlásil ukrajinský premiér Serhij Koreckyj, ktorý vyzval štátne orgány na urýchlené vytvorenie tímov na zaistenie kybernetickej bezpečnosti. Správa pochádza z agentúry Reuters.

Podľa predsedu ukrajinskej vlády Rusko iba v septembri zaútočilo na desať ukrajinských dátových centier v Kyjeve. Stúpa tiež počet kyberútokov za pomoci umelej inteligencie na informačné systémy štátnych inštitúcií a súkromných podnikov.

Rokovanie Ruska, USA a Ukrajiny sa uskutoční v novembri, oznámil Kremeľ

„Rusko útočí na našu digitálnu infraštruktúru rovnako systematicky, ako útočí na náš energetický sektor,“ povedal Koreckyj. „Kľúčové digitálne úrady už vedia odrážať útoky pomocou umelej inteligencie. Očakávam rovnakú pripravenosť od každého štátneho úradu a inštitúcie,“ deklaroval.

Ruské sily začali pred zimou intenzívne útočiť na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. V lete tiež rozšírili svoje útoky ukrajinskú logistiku, podniky a dátové centrá.

Ukrajina sa zamerala na ruský energetický priemysel, najmä rafinérie, avšak útočiť začala aj na sklady patriace ruským internetovým predajcom Ozon a Wildberries, ako aj na dátové centrá spoločnosti Yandex.

„Bismillah, c’est les ténèbres​.“ To heslo vlastne nič neznamená. Prvé slovo je arabské zvolanie „v mene Alaha“ či „v mene Boha“, ktoré moslimovia hovoria napríklad pred jedlom. Celá veta by sa potom dala voľne preložiť ako „Bože, to je temnota.“

Mladí Francúzi, ktorí na ňu narazili v hromadných chatoch, ju však považovali za tak absurdnú, že z nej nakoniec urobili slogan tohtoročných demonštrácií.

„Bismillah, je tu tma“: ako sa rasistická infiltrácia medzi stredoškolákmi stala mémom

A to predovšetkým kvôli príbehu, ktorý za nezmyselnou vetou stojí. Podľa všetkého ju prvýkrát použil niekto, kto sa na Snapchate ešte pred vypuknutím nepokojov snažil dostať do súkromnej diskusnej skupiny, v ktorej sa koordinovali organizátori protestov. Arabsko-francúzskou vetou sa chcel správcom skupiny aj ostatným členom zapáčiť a zapadnúť. Infiltrovať sa.

„Všetko rozbijeme,“ pripísal ešte dotyčný a podobnú správu potom poslal ešte z rôznych ďalších profilov, píše denník The New York Times. Onen údajný revolucionár sa predstavoval ako Mamadou alebo Abdellah. Vedľa mena mával často alžírsku vlajočku. "Ahoj, bismillah, to je teda temnota. Kedy bude blokáda, wallah, brácho?" pýtal sa tiež podľa Al-Džazíry.

Tá navyše pripomína, že spomínané „bismillah“ už dnes vo francúzskom slangu často vôbec nemáva náboženský význam a znamená skôr niečo ako „ideme na to“. Ostatní užívatelia aplikácie si však namiesto nového kamaráta urobili screenshoty jeho správ a začali ich zverejňovať na sieťach.

Polarizované Francúzsko stoná v neistote. Situácia v krajine môže zasiahnuť celú Európu

Policajti sa prezradili

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo si študenti myslia, že išlo o políciu,
• Ako sa autori správ podľa mladých prezradili,
• Čo slogan symbolizuje pre demonštrantov,
• Prečo sa rozšíril aj do ďalších krajín.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 38% na dočítanie.

Maďarský premiér Péter Magyar v prejave na piatkových oslavách štátneho sviatku revolúcie z roku 1956 na Kossuthovom námestí v Budapešti adresoval kritiku svojmu politickému rivalovi a expremiérovi Viktorovi Orbánovi.

Predseda vlády na zaplnenom námestí podľa servera portfolio.hu varoval pred obetovaním slobody národa „pre pochybné aliancie či momentálne ekonomické dohody“, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Zúčtovanie s Orbánovou érou. Maďarsko odkrýva korupciu, expremiér hrozí odvetou

„Ktokoľvek hľadá oporu v Moskve alebo kdekoľvek inde proti vlastnému ľudu, tomu musí byť rok 1956 varovaním,“ zdôraznil Magyar, meno Orbána však nespomenul. Povedal, že zahraničnú podporu možno použiť na udržanie si moci na istý čas, ale nikdy nemožno zlomiť túžbu maďarského ľudu po slobode.

Oslavy okrúhleho výročia protikomunistického povstania podľa portálu szeretlekmagyarorszag.hu naplno odhalili hlboký rozkol maďarskej politickej scény, pretože vládny tábor strany Tisza a opozičné strany si udalosť pripomenuli na úplne oddelených zhromaždeniach.

Kým premiér Magyar rečnil na Kossuthovom námestí, ponad ktoré preleteli bojové lietadlá maďarských ozbrojených síl JAS 39 Gripen, stúpenci opozičnej strany Fidesz usporiadali samostatný pochod na Námestie Józsefa Bema.

Delegácia europarlamentu vrátane Uhríka navštívi Maďarsko. Bude hodnotiť stav právneho štátu

Na ňom za neprítomného straníckeho šéfa Orbána vystúpili s prejavmi bývalý prezident János Áder či predseda poslaneckého klubu Fideszu János Bóka. Zhromaždenie sa konalo za prísnych bezpečnostných opatrení a za účasti protidemonštrantov.

Politický bojkot zasiahol aj parlament, kde sa o popoludní konala slávnostná schôdza. Hoci na pôde Národného zhromaždenia vystúpili poprední európski predstavitelia vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a šéfa Európskej rady Antónia Costu, kompletná parlamentná opozícia podujatie ignorovala. Na slávnostnom zasadnutí sa nezúčastnili poslanci strán Fidesz, KDNP ani Hnutia Naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom).

Búrka Austen, ktorá sa prehnala Lamanšským prielivom, spôsobila dopravné obmedzenia a početné výpadky prúdu. Vo Francúzsku sa bez elektriny ocitlo takmer 300-tisíc domácností a letecké spoje i vlaky nabrali meškanie.

Výpadky prúdu zaznamenali aj tisíce britských domácností, zatiaľ čo v Belgicku sú štyria zranení, napísali dnes agentúry Reuters a AFP.

Silný vietor

Tlaková níž priniesla cez noc do celej Európy dážď a vietor s rýchlosťou až 179 kilometrov za hodinu. Na terasu reštaurácie v centre belgickej metropoly Brusel spadol veľký strom, ktorý roztrhal markízu a rozbil drevený nábytok. Zranil tiež troch ľudí sediacich pri vonkajších stoloch, v ohrození života však nie sú.

V nemocnici skončil človek, na ktorého v jednej z obytných štvrtí spadla vetva. Popadané stromy a čiastočne zaplavené cesty v krajine narušili dopravu na viacerých železničných tratiach i diaľniciach. Výstraha pred búrkou v Belgicku platí až do sobotňajšieho rána.

Francúzska energetická spoločnosť Enedis uviedla, že kvôli búrke zostalo bez elektriny takmer 300-tisíc zákazníkov, pričom väčšina výpadkov bola v Bretónsku na západnom pobreží a v Normandii na severe krajiny.

Druhá najvyššia výstraha

Francúzska meteorologická agentúra Météo-France vydala oranžovú, druhú najvyššiu výstrahu pre veľkú časť severozápadu s tým, že silný vietor a búrky budú pokračovať až do dnešných neskorých hodín.

Očakávajú sa výpadky v prevádzke parížskej prímestskej železnice, zatiaľ čo v Normandii už bola železničná prevádzka pozastavená, uviedol francúzsky minister dopravy Philippe Tabarot. Dotknutá bola tiež letecká doprava v metropole, pretože lety z letiska Charlesa de Gaulla boli presmerované na letisko Orly.

Na oboch hrozí meškanie aj rušenie spojov, rovnako ako v západnom Nantes. Očakávajú sa aj odklony na ďalšie francúzske a európske letiská, dodal minister.

Britská spoločnosť National Grid uviedla, že technici museli obnoviť dodávky elektriny do viac ako 12-tisíc domácností. Podľa britskej meteorologickej služby Met Office by navyše mala cez víkend zasiahnuť Severné Írsko, Škótsko a časti severného Anglicka druhá búrka nazvaná Boelo. V sobotu sa v niektorých oblastiach očakávajú nárazy vetra s rýchlosťou zhruba 110 až 130 kilometrov za hodinu.

Arabskí občania Izraela by mohli v parlamentných voľbách budúci týždeň zohrať kľúčovú úlohu pri rozhodovaní o tom, kto zostaví budúcu vládu.

Prieskumy naznačujú, že ani koalícia premiéra Benjamina Netanjahua, ani opozičný blok nemusia získať potrebnú väčšinu 61 zo 120 kresiel v parlamente. Arabské strany by mohli mať 12 až 15 mandátov, a zohrať tak pri povolebných rokovaniach dôležitú úlohu. Arabskí politici preto vyzývajú svojich voličov na vysokú účasť, uvádzajú The Guardian a BBC.

Arabské hlasy

Arabi tvoria približne pätinu populácie Izraela. Mnohí sa označujú za palestínskych občanov Izraela a v minulosti sa volieb často nezúčastnili pre nedôveru v politický systém a pocit, že ich hlasy nič nezmenia. Tento rok však medzi nimi silnie snaha zabrániť pokračovaniu vlády, ktorú tvorí Netanjahuova strana Likud a krajne pravicové a ultraortodoxné strany.

"Sme odhodlaní urobiť všetko pre to, aby sme túto vládu zvrhli. Vysoká účasť arabskej komunity je jedným z dôležitých nástrojov ako to dosiahnuť," povedal pre denník The Guardian Ahmad Tíbí, dlhoročný poslanec, ktorý je súčasťou aliancie Spoločná kandidátka.

Izrael uzavrel Západný breh Jordánu. Netanjahu zvažuje najväčšiu vojenskú operáciu od roku 1967

Podľa prieskumov by Netanjahuov blok aj hlavné opozičné zoskupenie vedené bývalým armádnym veliteľom Gadim Eisenkotom mohli získať približne po 50 kreslách. Na parlamentnú väčšinu je pritom potrebných najmenej 61 mandátov.

Ak sa odhady naplnia, odporcovia premiéra by museli buď zmeniť svoje doterajšie odmietavé stanovisko k spolupráci s arabskými stranami, alebo hľadať iných spojencov.

V minulosti väčšina hlavných židovských opozičných strán možnosť koalície s arabskými zoskupeniami doteraz odmietala. Aj teraz Eisenkot uviedol, že medzi opozíciou a arabskými stranami chýbajú spoločné hodnoty.

Spolužitie v Izraeli

Líder Zjednotenej arabskej kandidátky Mansúr Abbás naopak usiluje o to, aby sa arabské strany priamo podieľali na vláde a mohli tak presadzovať záujmy svojej komunity.

Arabskí občania Izraela sa podľa BBC stretávajú s diskrimináciou, obmedzením slobody prejavu a nedostatočným riešením násilnej kriminality voči ich menšine.

Po teroristickom útoku hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023 a následnej izraelskej vojne v Pásme Gazy sa podľa zástupcov arabskej komunity zvýšila nedôvera a nepriateľstvo voči Arabom.

Dvadsať minút streľby pri Hebrone. Izraelskí vojaci zabili dvoch útočníkov, dvaja ľudia sú v kritickom stave

Závažným problémom je aj násilie organizovaných zločineckých skupín. Organizácia Abraham Initiatives, ktorá podporuje spolužitie Židov a Arabov, uviedla, že vlani bolo v arabskej komunite zavraždených rekordných 252 ľudí.

Prieskum Izraelského demokratického inštitútu z tohtoročného septembra ukázal, že kriminalita je najdôležitejšou témou pri volebnom rozhodovaní pre 53,5 percenta arabských občanov.

Predvolebnú kampaň zároveň sprevádza ostrá rétorika. Netanjahuovi spojenci používajú slogany stavajúce voľbu medzi pravicou a Palestínou a premiér varuje pred vznikom vlády závislej od arabských strán. Kritici to označujú za snahu spochybniť legitimitu arabských politických zoskupení.

Zvládnete odpovedať na otázky od historických Košíc cez Spiš a Gemer až po Zemplín a Tokaj?

Ako dobre poznáte Košický kraj? ZAČAŤ

Americký vydavateľ kreditných kariet American Express plánuje v rámci reštrukturalizácie zrušiť okolo 3500 pracovných miest, čo zodpovedá zhruba piatim percentám jeho celkovej pracovnej sily. Oznámila to dnes firma. Predstavila tiež výsledky za tretí štvrťrok, ktoré prekonali očakávania analytikov, a zlepšila celoročný výhľad, napísala agentúra Reuters.

Spoločnosť American Express v treťom štvrťroku zvýšila čistý zisk medziročne o 28 percent na 3,7 miliardy dolárov. Zisk na akciu vzrástol o 31 percent na 5,42 dolára.

Firma dnes predpovedala, že v celom tomto roku zisk na akciu dosiahne 18,30 až 18,60 dolára. Predtým celoročný zisk odhadovala na 17,30 až 17,90 dolára na akciu.

Šéf spoločnosti Steve Squeri uviedol, že plánované rušenie pracovných miest je dôsledkom snahy o zvýšenie pružnosti a efektivity podniku a urýchlenia rozhodovacích procesov.

Finančné spoločnosti podľa agentúry Bloomberg v posledných mesiacoch predstavujú plány na rušenie pracovných miest. Niektoré z nich odôvodňujú zmenami, ktoré súvisia s rastúcim využívaním umelej inteligencie.

Britská banka Barclays tento týždeň napríklad oznámila, že plánuje do konca tohto roka zrušiť približne 5000 pracovných miest. To predstavuje zhruba päť percent jej celkovej pracovnej sily. Prepúšťanie podľa banky súvisí s využívaním AI a ďalších technológií na znižovanie fixných nákladov a zlepšovanie celkovej ziskovosti.

Komunálne voľby a voľby do VÚC sledujeme online

Cena zlata sa po predchádzajúcom poklese na viac než trojmesačné minimum mierne zotavila, za celý týždeň však smeruje k poklesu druhý týždeň v rade.

Počas celého týždňa na cenu žltého kovu tlačili vyššie ceny ropy, ktoré zvýšili obavy z inflácie a s nimi aj očakávania vyšších úrokových sadzieb počas dlhšieho obdobia. Informovala o tom agentúra Reuters.

Koľko bude stáť zlato v roku 2030? Cena kovu by podľa štúdie mala stúpnuť o pätinu

Spotová cena zlata dosiahla pred 15:30 4030,67 dolára (3601,06 eura) za troyskú uncu. V porovnaní so záverom predchádzajúceho obchodovania to predstavuje rast o 0,2 percenta.

Predtým však klesla pod hranicu 4000 dolárov za uncu, prvýkrát od polovice júla, pričom minimum v rámci obchodovania predstavovalo 3986,50 dolára za uncu.

Napriek miernemu zotaveniu však za celý týždeň smeruje k poklesu. Od začiatku týždňa doteraz klesla cena zlata o 3,2 percenta.

Cena zlata stagnuje nad 4133 dolármi. Trhy čakajú na rozhodnutie americkej centrálnej banky

Decembrový kontrakt na zlato na komoditnej burze Comex klesol. Dosiahol 4046,40 dolára za uncu, čo predstavuje pokles o 0,3 percenta.

Čo sa týka ďalších drahých kovov, všetky vykázali pokles. Cena striebra klesla o 1,3 percenta na 53,81 dolára, cena platiny o 0,9 percenta na 1557,03 dolára a cena paládia o 0,4 percenta na 1050,50 dolára za troyskú uncu.

V prípade striebra to predstavuje najnižšiu cenu od novembra minulého roka, v prípade platiny najnižšiu cenu od júla tohto roka a v prípade paládia od júna minulého roka. Cena všetkých troch kovov smeruje k poklesu aj za celý týždeň.

Neznámi vandali dnes na východnom Slovensku poškodili a postriekali farbou pamätník venovaný sovietskemu maršalovi Ivanovi Konevovi. Oznámili to autor diela a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ktorý sochu nedávno odhalil.

Nejde o prvý incident v súvislosti s týmto pamätníkom; mimoparlamentná strana Demokrati predtým tento týždeň oznámila, že sochu zahalila do plachty, a Koneva kritizovala. Podľa zväzu teraz niekto rozbil pamätnú tabuľu a na podstavec sochy červenou farbou napísal "Gyilkos", čo v maďarčine znamená vrah.

Poškodený pamätník

"Takéto konanie považujeme za neprijateľný prejav vandalizmu, zneuctenia vojenského pamätníka a prejav neúcty k histórii oslobodenia Slovenska," napísal zväz.

Dodal, že ničenie vojenských pamätníkov nemožno ospravedlniť politickými názormi, ideologickými rozdielmi ani odlišným pohľadom na historické udalosti.

Demokrati zahalili sochu maršala Koneva do "krvavej" plachty. Autor podal trestné oznámenie

Zväz i autor sochy Slavomír Gibej oznámili, že kvôli incidentu podávajú trestné oznámenie. Podľa zväzu skoršie akcie strany Demokrati a vyjadrenia niektorých opozičných politikov o odstránení sochy Koneva po zmene vlády na Slovensku mohli prispieť k terajšiemu vandalskému útoku.

Vozidlo s maďarskou značkou

Gibej na sociálnej sieti napísal, že podľa záznamu z kamerového systému bolo na mieste vozidlo s maďarskou poznávacou značkou. Na dnešok pripadá 70. výročie protisovietskeho povstania v Maďarsku, ktoré potlačili sovietske vojská na čele práve s Konevom.

Konevovu sochu odhalil zväz pri Duklianskom priesmyku na začiatku októbra k výročiu Karpatsko-duklianskej operácie. V oblasti sa v októbri 1944 odohrali boje sovietskych a československých vojakov s vojskami nacistického Nemecka.

Konev velil tejto operácii, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí. Velil tiež sovietskym vojskám vo východnej časti Berlína v čase, keď východný komunistický režim v nemeckej metropole začal budovať múr medzi západným a východným sektorom.

V roku 1968 zase kryl prieskum sovietskych spravodajcov počas návštevy Prahy, stalo sa tak niekoľko mesiacov pred inváziou do Československa vedenou Sovietskou armádou.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová tento mesiac pochválila Slovensko za odhalenie Konevovej sochy na Dukle.

Slovenský prístup dala do kontrastu s "barbarstvom v Česku", kde bola v roku 2020 odstránená maršalova socha, ktorá mnoho rokov stála v Prahe.

Nacionalistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) zápasí s následkami masívneho kybernetického útoku, pri ktorom uniklo viac ako 421-tisíc e-mailov. Hoci strana označuje uniknuté dáta za staré a nezaujímavé detaily, udalosť vyvoláva množstvo otázok.

Súbory obsahujú osobné údaje tisícov členov aj podrobné bezpečnostné plány. Odhaľujú navyše zákulisných poradcov, ktorí stoja za kľúčovými krokmi spolupredsedníčky Alice Weidelovej.

Rozsiahly hackerský útok na e-maily strany AfD: Čo je skutočne overené?

Vedenie AfD sa snaží zľahčovať závažnosť septembrového kybernetického útoku. „Bolo skopírovaných niekoľko málo e-mailových schránok, z ktorých väčšina nebola už roky používaná,“ uviedla strana.

To sa však ukazuje ako značné podhodnotenie. Neznámi hackeri totiž zverejnili približne 300 GB interných e-mailov, zmlúv, faktúr a ďalších dokumentov, ktoré siahajú až k založeniu strany v roku 2013.

Ide o zďaleka najväčší známy únik dát, ktorý nemeckú politickú stranu kedy postihol. Materiály sa týkajú najmenej 138-tisíc osôb, obsahujú viac ako 44-tisíc obrázkov, 29-tisíc tabuliek a tisíc zvukových súborov. Čo všetko o strane podporujúcej ruské záujmy vyjde najavo?

Zrušenie priamej voľby europoslancov aj oslabenie Komisie. AfD navrhuje veľkú reštrukturalizáciu Únie

Korešpondencia, faktúry, poradcovia

V článku sa ešte dočítate:

• Aké osobné údaje unikli do verejného priestoru,
• Kto formoval kariéru Alice Weidelovej,
• Ako vznikali kontroverzné kampane strany,
• Ako strana riešila extrémne názory členov.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 33% na dočítanie.

Aerolinky Smartwings od 26. novembra obnovia pravidelnú linku medzi Prahou a Bukureštou. Do hlavného mesta Rumunska budú lietať štyrikrát týždenne, v utorok, štvrtok, piatok a nedeľu. Ceny za jednosmernú letenku sa začínajú na 2470 korunách (približne 101 eur).

Spoločnosť o tom dnes informovala v tlačovej správe. Linku Smartwings dočasne prerušili v júni kvôli optimalizácii letových poriadkov a kapacít.

Z Bratislavy pribúdajú lety do Afriky, po Senegale prídu aj nové spojenia do Kene a Maroka

Na linke bude lietať Boeing 737, ktorý bude z Prahy odlietať o 12:00 a po dvoch hodinách letu pristane na Medzinárodnom letisku Henriho Coandu. Opačným smerom odštartuje o 15:45 tunajšieho času. Z Letiska Václava Havla pravidelne lietajú do Bukurešti tiež maďarská nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air a rumunská národná letecká spoločnosť Tarom.

Smartwings dnes začali operovať priamu linku do Lisabonu, ktorá ponúkne spojenie s hlavným mestom Portugalska trikrát týždenne, a to v pondelok, stredu a piatok. Na linku spoločnosť nasadila rovnaký typ lietadla s kapacitou 189 cestujúcich.

Let potrvá približne 3,5 hodiny a ceny za jednosmernú letenku sa začínajú na sume 2940 korún (približne 120 eur). Druhou spoločnosťou, ktorá medzi Prahou a Lisabonom lieta, je portugalská národná letecká firma TAP Air Portugal.

Aktuálne dopravca ponúka tiež lety do ďalších portugalských destinácií, konkrétne do Porta či Funchalu na Madeire. "Naším cieľom je dlhodobo rozvíjať sieť pravidelných liniek a rozširovať ponuku destinácií tak, aby sme cestujúcim prinášali čoraz viac možností priameho spojenia do zaujímavých miest v Európe i mimo nej," uviedol generálny riaditeľ Smartwings Emre Pekesen.

Bratislavské letisko rozširuje ponuku na nadchádzajúcu zimu. V poriadku pribudli exotické aj európske linky

Na začiatku októbra oznámila turecká Pegasus Airlines dokončenie prevzatia ČSA a skupiny Smartwings, ktoré získala za 3,8 miliardy korún (156 miliónov eur). Po prevzatí zmenila turecká firma vedenie Smartwings a spôsob riadenia spoločnosti. Generálnym riaditeľom sa stal Emre Pekesen, nahradil Romana Vika, finančnou riaditeľkou Nur Karabacaková, ktorá vystriedala Jiřího Jurána. Obaja tureckí manažéri doteraz pôsobili v Pegasus Airlines.

Doterajšie predstavenstvo a dozornú radu nahradila trojčlenná správna rada, ktorej predsedom sa stal bývalý šéf Rady Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo Salvatore Sciacchitano.

Americká internetová spoločnosť Meta sa rozhodla odložiť zavedenie nových obchodných podmienok o zhruba tri týždne, aby mohla reagovať na výhrady od vydavateľov a inzerentov. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie firmy.

Pred novými podmienkami Mety varovali tiež české vydavateľské asociácie, podľa ktorých môžu obmedziť práva vydavateľov k ich obsahu.

Odklad platnosti

Európska komisia podľa Reuters rozhodnutie o odklade privítala. Meta prevádzkuje napríklad populárne sociálne siete Facebook a Instagram či komunikačnú platformu WhatsApp. Ponúka tiež množstvo produktov založených na umelej inteligencii, vrátane rôznych chatovacích systémov.

Nové pravidlá mali nadobudnúť účinnosť 30. októbra, Meta sa však rozhodla termín posunúť na 20. novembra. Uviedla, že tak chce získať viac času, aby mohla svojim partnerom vysvetliť, "čo sa mení a čo nie".

Vydavatelia a inzerenti podali na nové podmienky sťažnosti k protimonopolným regulátorom v Európskej únii aj Británii. Tvrdia, že Meta by vďaka týmto podmienkam získala neobmedzené právo používať ich obsah vo svojich AI službách. To však firma popiera, píše agentúra Reuters.

"Sporné ustanovenia dávajú Mete široké oprávnenia na automatizované exportovanie obsahu z externých webových stránok prepojených s jej službami bez povinnosti za toto použitie platiť licenčnú odmenu," uviedli vo štvrtkovom vyhlásení české vydavateľskej asociácie.

Autorský obsah

Upozorňujú, že kým doterajšie pravidlá sa vzťahujú na obsah, ktorý užívatelia a firmy sami zverejňujú prostredníctvom služieb Mety, pripravovaná úprava sa dotýka aj ich vlastných webov.

Umožňuje podľa nich automatizované prechádzanie, indexovanie, rozmnožovanie a opakované získavanie obsahu z domén a adries URL vydavateľov, vrátane redakčných článkov, archívov, fotografií či videí.

"Takto získaný obsah potom môže byť ďalej šírený prostredníctvom technológie AI," píše sa vo vyhlásení, pod ktoré sa podpísali Združenie pre internetový rozvoj, Česká únia vydavateľov, Správca licenčných práv vydavateľov a Asociácia online vydavateľov.

Asociácie tiež vyzývajú Európsku komisiu, aby bezodkladne preskúmala súlad s európskymi pravidlami a zvážila dočasné pozastavenie platnosti sporných ustanovení.

Študentské demonštrácie, ktoré sa v posledných týždňoch rozšírili po celom Francúzsku, nie sú ničím nevídaným. Komentátori ich rýchlo začali prirovnávať k udalostiam z mája a júna 1968, keď na vrchole protestov vyšlo do ulíc viac ako desať miliónov študentov a robotníkov.

V roku 1968 mali protestujúci na nespokojnosť oprávnené dôvody, rovnako ako dnes. Nepokoje sa začali v kampuse Parížskej univerzity v Nanterre, ktorý ležal ďaleko od centra mesta a na meniace sa spoločenské normy 60. rokov nebol pripravený. Prvé demonštrácie vyvolal najmä zákaz, podľa ktorého ženy a muži nesmeli vstupovať do internátov opačného pohlavia. Protesty sa potom rozšírili do centra Paríža aj ďalej.

Paralely s minulosťou sú dnes zjavné. Protest, ktorý sa v septembri začal pre zlý stav budov lýceí na parížskych predmestiach (tentoraz v Saint-Denis), prerástol do širších protestov proti podmienkam, v akých dnes mladí ľudia vo Francúzsku žijú.

Študenti sa sťažujú na neúmerne vysoký počet odpadnutých vyučovacích dní v znevýhodnených oblastiach, na veľmi zlé zateplenie školských budov aj na zložitosť platformy, cez ktorú sa po strednej škole hlásia na ďalšie štúdium a odbornú prípravu.

Polícia zasahuje tvrdo, tak ako vtedy

V roku 1968 sa režim generála Charla de Gaulla ocitol pod silným tlakom. De Gaulle bol natoľko presvedčený, že nad situáciou stratí kontrolu, že odcestoval do Nemecka za predstaviteľmi francúzskej armády, ktorí by boli pripravení v prípade potreby „vtrhnúť“ do Francúzska a generála ochrániť.

Napriek všemožnej snahe de Gaullovho premiéra Georgesa Pompidoua bol zásah polície proti študentom a neskôr proti miliónom štrajkujúcich robotníkov brutálny. Aj dnes, tak ako vtedy, čelí polícia v celom Francúzsku obvineniam z neprimeranej tvrdosti, okrem iného za to, že strieľala slzotvorný plyn priamo na demonštrantov. Používanie omračujúcich granátov zakázali po tom, čo pätnásťročný tínedžer podľa dostupných správ prišiel o ruku, keď jeden z nich na proteste zdvihol.

Ťažko skúšaný francúzsky premiér Sébastien Lecornu vyhlásil, že obavy študentov a mladých ľudí považuje za oprávnené. Zároveň sa zastal postupu polície.

Protestom sa nevyhol žiaden prezident

Vzbury a rebélie nie sú vo Francúzsku ničím novým. Krajina má silnú tradíciu pouličných protestov, ktorá siaha od revolúcie v roku 1789 cez revolúcie a povstania v rokoch 1830, 1848, 1871 a 1944 až po mnohé ďalšie.

Ani jeden prezident súčasnej Piatej republiky sa počas svojho mandátu nevyhol nejakej forme protestov. Táto vlna demonštrácií je však zaujímavá tým, ako sa na udalostiach snažia získať politickí aktéri.

V máji a júni 1968 Francúzska komunistická strana (Parti Communiste Français), kedysi najväčšia politická strana Štvrtej republiky, odsúdila študentov ako buržoáznych a potenciál demonštrácií si uvedomila neskoro.

Krajná ľavica pochopila ducha roku 1968

Jean-Luc Mélenchon z hnutia Nepoddajné Francúzsko (La France Insoumise, LFI), ktoré tiež patrí ku krajnej ľavici, naopak zareagoval rýchlo. Zvolení zástupcovia LFI sa pridali k protestom v uliciach a v niektorých prípadoch sa postavili medzi políciu a študentov. Mélenchon je zručný v práci s médiami – v minulosti využil hologramy, aby vystúpil na viacerých miestach naraz – a podporu mladých si získava najmä cez sociálne siete.

Mnohé vizuály, ktoré vytvorila LFI aj samotní protestujúci, odkazujú na ducha mája a júna 1968. Kamera zachytila študenta s transparentom, podľa ktorého generácia „6-7“, pomenovaná po populárnom méme, máj 68 „opakuje“.

Táto nostalgia za protestmi z minulosti nahráva krajnej ľavici, nie politickému stredu. Emmanuela Macrona, už teraz najmenej populárneho prezidenta Piatej republiky, navyše ochromuje patová situácia v Národnom zhromaždení, ktorú spôsobil vlastným katastrofálnym rozhodnutím vyhlásiť voľby na jún a júl 2024.

Politici spájaní s Macronom a stredom náladu protestov zrejme nezachytili. Platí to najmä pre Gabriela Attala a Édouarda Philippa, dvoch kandidátov, ktorí budú umiernený prúd francúzskej politiky zastupovať s najväčšou pravdepodobnosťou. Obaja boli za Macrona premiérmi a protestujúci ich považujú za spoluvinníkov upadajúcej úrovne francúzskych škôl.

Nostalgia krajnej pravice

Nostalgia sa však netýka len krajnej ľavice. Protesty prichádzajú v čase, keď krajne pravicové Národné združenie (Rassemblement National) a jeho prezidentská kandidátka Marine Le Penová naďalej spochybňujú zaužívaný výklad francúzskej minulosti.

Le Penová oslovuje mladých po svojom, protekcionistickou hospodárskou politikou. Chce obmedziť vplyv Európskej únie na francúzsku ekonomiku a odjakživa spochybňuje, že francúzsky štát niesol zodpovednosť za zverstvá počas alžírskej vojny za nezávislosť a druhej svetovej vojny.

Nedávno uvedený film Notre salut (v angličtine A Man of His Time) o skúsenostiach „obyčajného“ muža za vichystickej vlády túto debatu pred budúcoročnými prezidentskými voľbami znovu rozprúdil. Štyri roky vichystického režimu počas okupácie Francúzov stále znepokojujú: na podnet vichystickej vlády deportovali na smrť 76-tisíc Židov.

Dôležité je, že toto prehodnocovanie minulosti oslovuje skupinu mladých, ktorá s Mélenchonom a krajnou ľavicou do ulíc sotva vyjde. Le Penová je presvedčivá najmä pre mladých, ktorých „wokeizmus“ neoslovil, a vo vekovej skupine 18 až 24 rokov má v prieskumoch naďalej dobré výsledky.

Či Macron a jeho vláda v najbližších týždňoch urobia dosť, aby na obavy mladých odpovedali, sa ešte ukáže. Ak nie, prezident a jeho strana Renaissance – a s nimi zvyšok umierneného stredu – môžu túto debatu prehrať, keď Francúzsko v apríli a máji 2027 pôjde voliť.

Autor:

David Lees, docent francúzskych štúdií, University of Warwick

Článok bol preložený z portálu The Conversation. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne

Francúzsky minister Laurent Nuñez označil piatkové útoky v okolí Paríža, pri ktorých zahynula jedna osoba, za teroristický čin. Správa pochádza z agentúry DPA.

„Vyšetrovanie stále prebieha, ale ide jednoznačne o teroristický čin,“ povedal Nuñez v piatok novinárom v meste Trappes západne od francúzskej metropoly.

Strelec v piatok na ulici na predmestí Paríža zabil jedného človeka a ďalších štyroch zranil. Muž podľa francúzskych médií o približne 10:30 spustil z vozidla paľbu z automatickej pušky na niekoľko okoloidúcich v departemente Yvelines západne od Paríža. Strieľať začal v meste Trappes a potom sa presunul do susedného mesta La Verrière. Polícia ho už zadržala.

Starosta mesta Trappes Ali Rabeh uviedol, že útočník zrejme strieľal pomerne náhodne a zameriaval sa na okoloidúcich na viacerých miestach vrátane detského ihriska.

„Ide pravdepodobne o jeden z prvých pokusov o masové vraždenie motivované islamofóbiou a rasizmom,“ povedal novinárom. Starosta informoval, že zabitá osoba bola afrického pôvodu, zatiaľ čo jeden z ťažko zranených bol severoafrického pôvodu.

Starosta La Verrière Nicolas Dainville pre AFP uviedol, že strelec zasiahol 12-ročné dievča celkovo osemkrát. Jej stav je však podľa jeho slov v súčasnosti stabilizovaný.

Stanica Franceinfo informovala, že prípadom sa zaoberá Národná protiteroristická prokuratúra (PNAT). Údajný strelec – podľa zdroja oboznámeného s prípadom 39-ročný muž – bol zadržaný v neďalekom meste Coignières.