Správy z iných zdrojov
Obama otvoril v Chicagu prezidentské centrum, prišli všetci exprezidenti okrem Trumpa
Všetci žijúci bývalí americkí prezidenti sa vo štvrtok zúčastnili na slávnostnom otvorení prezidentského centra Baracka Obamu v Chicagu. Rozsiahly areál je navrhnutý ako centrum občianskeho života a kultúry na počesť 44. amerického prezidenta.
Súčasný šéf Bieleho domu Donald Trump na podujatie neprišiel. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP.
Na otvorení sa zúčastnili Bill Clinton, George W. Bush a Joe Biden spolu s partnerkami, ďalšími americkými politikmi a celebritami verejného života. Prítomní boli aj zahraniční lídri, vrátane talianskeho expremiéra Mattea Renziho či bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
Centrum pripomína odkaz 64-ročného Obamu ako prvého černošského prezidenta a nachádza sa v Jacksonovom parku na juhu Chicaga. Pre verejnosť sa otvorí v piatok. „Trvalý odkaz nespočíva vo vojne, ani v mene na budove, ani v počte núl na bankovom účte, ale v tom, aký vplyv máme na životy druhých,“ povedala Barackova manželka Michelle Obamová v prejave.
Trump označil memorandum o porozumení s Iránom za víťazstvo USA
Pripomenula, že jej manžel získal Nobelovu cenu za mier a pochválila ho za „tvrdohlavý optimizmus“. „S eleganciou, noblesou a pokojom si dokázal, aby tá najťažšia práca na svete vyzerala ako prechádzka v tomto krásnom parku,“ dodala. Na podujatí vystúpili aj viacerí hudobníci a sledovali ho na veľkej obrazovke z iného parku v blízkosti centra tisíce hostí.
V priamom prenose na sociálnych sieťach ho vysielali do celého sveta. Väčšina Obamovho centrum bude pre verejnosť prístupná bezplatne a očakáva sa, že priláka ročne 750-tisíc až jeden milión návštevníkov. V centre sa okrem iného nachádzajú záhrady, basketbalové ihrisko, knižnica či koncertná hala.
Financie na jeho výstavbu poskytli súkromné zdroje prostredníctvom neziskovej organizácie Obama Foundation so sídlom v Chicagu, ktorú založil bývalý prezidentský pár.
MS vo futbale: Wahimu umožnili vstup do Kanady, proti Nemecku si zahrá
Útočníkovi futbalovej reprezentácie Pobrežia Slonoviny Elye Wahimu umožnili vstup do Kanady na druhý zápas jeho národného tímu na majstrovstvách sveta proti Nemecku. Hráča Eintrachtu Frankfurt pôvodne nechceli pustiť do krajiny z dôvodu podozrenia z manipulácie zápasov.
Podľa agentúry AFP kanadské úrady požiadali o viac informácií o Wahiho právnej situácii. „Elye Wahi v tejto fáze nečelí obvineniam a nepodlieha žiadnym súdnym obmedzeniam,“ povedal vo štvrtok jeho právnik. Dvadsaťdeväťročného útočníka zadržali 29. mája pre podozrenie z manipulácie zápasov.
Konkrétne sa prípad Wahiho, ktorý išiel v januári na hosťovanie do OGC Nice, týka stretnutia francúzskej Ligue 1 zo 17. mája, uvádza The Athletic. Wahi je podozrivý, že v tomto dueli proti FC Metz úmyselne dostal žltú kartu.
Francúzska futbalová liga uviedla, že zaznamenala nezvyčajnú aktivitu v medzinárodnom stávkovaní na tento zápas – mimoriadne vysoký počet stávok bol práve na to, že Wahi dostane žltú kartu.
Liga následne kontaktovala francúzske justičné orgány. Wahi sa napriek tomu mohol presunúť s národným tímom do USA a nastúpil v základnej zostave pri víťazstve nad Ekvádorom 1:0.
Portugalsko vyšle na Slovensko prvé domáce vojenské drony na operačné testovanie
Portugalská armáda nasadí v rámci svojho národného kontingentu na Slovensku po prvýkrát drony, ktoré boli vyvinuté a vyrobené v Portugalsku. Informuje o tom agentúra Lusa.
„Ide o prvé prototypy spĺňajúce vojenské požiadavky definované portugalskou armádou, vyrobené v Portugalsku a vyvinuté s využitím portugalského inžinierstva a priemyslu,“ uviedol pre agentúru Lusa náčelník generálneho štábu portugalskej armády Eduardo Mendes Ferrão.
Bezpilotné letecké systémy by podľa jeho slov mali byť poslané na Slovensko koncom júna. Drony sú výsledkom výskumného a vývojového projektu portugalskej spoločnosti Beyond Vision v spolupráci s armádou. Po testovaní v Portugalsku ich teraz čaká fáza „mnohonárodnej operačnej validácie“.
Hegseth oznámil začiatok NATO 3.0. USA preskúmajú prítomnosť svojich vojsk v Európe
„Máme prvé prototypy, ktoré prešli testovaním tu v Portugalsku a ktoré teraz budú odoslané na Slovensko na testovanie v operačnom kontexte,“ uviedol Mendes Ferrão.
Nasadené budú dva systémy na posilnenie prieskumných, sledovacích, spravodajských a podporných schopností portugalských síl na Slovensku, ktoré používajú tanky Leopard 2A6 a obrnené vozidlá Pandur 8x8.
V rámci Mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Slovensku pôsobí približne 120 portugalských vojakov a v rámci ďalšej rotácie by sa ich počet mal zvýšiť na 155.
Iránsky najvyšší vodca s dohodou s USA nesúhlasil, kývol na ňu až po zárukách prezidenta
Najvyšší iránsky vodca Modžtaba Chameneí uviedol, že mal na dohodu so Spojenými štátmi iný pohľad ako iránsky prezident Masúd Pezeškján, ktorý ju podpísal. Stojí to v odkaze, ktorý dnes večer zverejnili iránske médiá.
Chameneí, ktorého nikto na verejnosti nevidel od jeho vymenovania v marci, po zárukách od ostatných iránskych činiteľov vydal povolenie memorandum uzavrieť. Spojené štáty varoval pred prehnanými požiadavkami v ďalších rokovaniach, uviedla agentúra Reuters.
"Z princípu som mal odlišný pohľad," uviedol ohľadom memoranda o porozumení so Spojenými štátmi Chameneí v odkaze, ktorý mu médiá prisúdili. V texte stojí, že najvyšší líder súhlasil s podpisom memoranda po zárukách Pezeškjána a ďalších vedúcich činiteľov, že "budú chránené práva iránskeho národa a osi vzdoru", teda iránskych spojencov v regióne. Podľa odkazu za to prezident prevzal zodpovednosť.
Trump označil memorandum o porozumení s Iránom za víťazstvo USA
O dohodu stál podľa Chameneího hlavne americký prezident Donald Trump, pretože bol v beznádejnej situácii. "Je jasné, že budúce osobné rokovania nebudú znamenať prijatie pohľadu nepriateľa," dodal Chameneí. Podľa neho sa Pezeškján zaviazal, že iránski vyjednávači nepristúpia na prehnané požiadavky Spojených štátov.
Pezeškján a Trump podpísali memorandum na diaľku v stredu. Teraz by sa mali začať rokovania o konečnej dohode medzi USA a Iránom, ktorá sa má týkať napríklad budúcnosti obohateného uránu, uvoľnenia sankcií na Irán či vyplatenia iránskych financií zmrazených v zahraničí.
Chameneí po tom, ako jeho otca zabili izraelské a americké údery, zastáva funkciu najvyššieho vodcu. Ten má hlavné slovo v politických záležitostiach v Iráne. Od marcového vymenovania ale Chameneí mladší nevystúpil na verejnosti a nie je jasné, do akej miery dokáže svoju rozsiahlu moc vykonávať.
MS vo futbale: Česko remizovalo s Juhoafrickou republikou 1:1 v A-skupine
Futbalisti Česka remizovali vo svojom druhom stretnutí na prebiehajúcich MS v USA, Kanade a Mexiku s tímom Juhoafrickej republiky 1:1. Česi prišli v 2. kole A-skupiny v Atlante o vedenie v 83. minúte, keď pokutový kop premenil Teboho Mokoena a skomplikoval českému výberu vyhliadky na postup do vyraďovacej fázy.
Čechov poslal do vedenia v šiestej minúte Michal Sadílek. Česko uzavrie skupinovú fázu 25. júna od 03.00 SELČ duelom v Mexiko City proti domácemu výberu. V rovnaký deň a v rovnakom hracom čase sa Juhoafrická republika stretne v Monterrey s Kórejskou republikou.
Česi robili súperovi od úvodu problémy nábehmi za obranu. Strelili aj rýchly gól, keď po centri Coufala potrestali chybu defenzívy Juhoafričanov. Sojka priťukol loptu Sadílkovi, ktorý skóroval. Česko kontrolovalo hru a jeho hráči vyhrávali dôležité osobné súboje. Africký zástupca síce postupne skúšal vyrážať do rýchlych kontier, avšak vo finálnej fáze mu chýbala kvalita.
Napriek tomu mohlo byť v závere polčasu vyrovnané. V nadstavenom čase mohol využiť Maseko zaváhanie brankára Kovářa, ktorému lopta vypadla z rúk. Útočiaci hráč však z otočky nedokázal prestreliť český obranný val. Na začiatku druhého dejstva mal tutovku Darida.
Skúsený český stredopoliar však nemal ideálny prvý dotyk a jeho strelu z hranice malého vápna obetavo zblokovala hneď dvojica juhoafrických hráčov, ktorá sa vrhla do dráhy lopty. Z následného rohového kopu hlavičkoval Schick iba do rúk brankára Williamsa. Česi v záverečnej štvrťhodine upustili od aktivity a to sa im vypomstilo.
Maseko nastrelil v šestnástke ruku Šulca a rozhodkyňa Pensová nariadila pokutový kop. Loptu si na biely bod postavil Mokoena a poslal Kovářa na opačnú stranu - 1:1. Česko si tak nechalo ujsť druhé víťazstvo v histórii samostatnosti na pôde MS a stojí pred náročnou situáciou.
Bulharsko pohrozilo vetom sankcií EÚ voči Rusku, prekážajú mu dopady na ekonomiku aj pravoslávnu cirkev
Bulharsko bude vetovať najnovší balík sankcií EÚ proti Rusku, pretože môžu mať negatívny vplyv na jeho ekonomiku a nesúhlasí s uvalením sankcií na ruského patriarchu Kirilla. Uviedol to vo štvrtok bulharský premiér Rumen Radev, informuje agentúra Reuters.
„Existuje značné riziko pre prevádzku spoločnosti Lukoil,“ povedal Radev novinárom pred štvrtkovým zasadnutím Európskej rady v Bruseli. Lukoil je jedným z najväčších predajcov palív v Bulharsku a prevádzkuje tiež jedinú rafinériu v krajine, vysvetľuje Reuters. „Chceme, aby bol vylúčený zo zoznamu,“ doplnil.
Radev tiež poukázal na možné narušenie dodávok hnojív a náhradných dielov pre sofijské metro. „Všetky tieto záležitosti sa budú musieť riešiť v rámci rozhodovacích orgánov EÚ,“ uviedol. „Akým spôsobom tieto sankcie doteraz zastavili vojnu? A akým spôsobom vôbec pomohli mieru?“ pokračoval.
Holandský premiér varuje pred naivitou voči Putinovi, Európsku úniu čaká spor o rozpočte
Európska únia v pondelok rozšírila svoj sankčný zoznam o 34 osôb a 47 subjektov napojených na ruský vojenský a priemyselný komplex, jeho tieňovú flotilu a „šíriteľov ruskej štátnej propagandy ospravedlňujúcej jeho agresívnu vojnu“.
Európska komisia ešte minulý týždeň predstavila 21. balík protiruských sankcií, ktoré by sa mali týkať aj ruského patriarchu Kirilla. K navrhovaným opatreniam patrí zákaz vstupu na územie EÚ pre Rusov, ktorí slúžili v ozbrojených silách po začiatku súčasnej vojny a podieľali sa na invázii na Ukrajinu, i ďalšie sankcie voči ruskému energetickému a bankovému sektoru.
Rusko po ukrajinských útokoch v Moskve pohrozilo rozsiahlou odvetou
Radev tvrdí, že Bulharsko nesúhlasí s uvaľovaním sankcií na predstaviteľov ruskej pravoslávnej cirkvi. „Táto vojna už presiahla hranice zákopov, presahuje rámec ekonomiky a energetiky, vidíme jej vplyv na kultúru a šport a teraz už len zostáva, aby pohltila aj náboženstvo,“ konštatoval.
Bulharský premiér následne uviedol, že jeho krajina nebude brániť spoločným rozhodnutiam týkajúcich sa Ukrajiny. „Budeme podporovať proces rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ,“ uzavrel.
Trump označil memorandum o porozumení s Iránom za víťazstvo USA
Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že memorandum o porozumení s Iránom, ktorého cieľom je ukončiť vojnu na Blízkom východe, je „víťazstvom“ pre Spojené štáty. Odmietol zároveň narastajúcu kritiku v súvislosti s touto situáciou, informuje agentúra AFP.
„Spojené štáty neplatia Iránu žiadnych 300 miliárd dolárov. To sú fake news! Pre USA existuje len úspech, nižšie ceny ropy a víťazstvo. Pozrite sa na burzu. Ide o propagandu demokratov,“ vyhlásil Trump na vlastnej platforme Truth Social.
Prezident Trump podpísal memorandum o porozumení v stredu v paláci vo Versailles za prítomnosti francúzskeho prezidenta Emmanuel Macrona. Má 14 bodov a otvára cestu k rokovaniam o konečnej mierovej dohode. Súčasťou memoranda je aj zrušenie americkej námornej blokády.
Tankerom v Hormuze sa nechce nahadzovať motory. Nikto nevie, kde sú míny, ani Iránci
Armáda USA vo štvrtok oznámila, že lodiam v plavbe z alebo do Iránu už viac nebráni. „Ozbrojené sily USA dnes v súlade s pokynom prezidenta zrušili blokádu všetkej námornej dopravy smerujúcej do iránskych prístavov a pobrežných oblastí, ako aj z nich.
Americké sily nebránia tranzitu plavidiel do alebo z iránskych prístavov v Perzskom a Ománskom zálive. Všetky americké vojenské snahy o vynútenie blokády boli ukončené,“ uviedlo Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) na sieti X.
„Naše veľké námorné lode zostanú v tejto oblasti, aby zabezpečili, že všetky aspekty dohody budú dodržiavané, rešpektované a v plnej miere platné a účinné,“ dodalo velenie v príspevku.
Dôvera vláde je signálom stability, predčasné voľby nebudú, vyhlásil Fico
Štvrtkové vyslovenie dôvery vláde zo strany parlamentu považuje premiér Robert Fico (Smer-SD) za signál, že koalícia ide ďalej bez prekážok, a pravdepodobne to znamená, že sa nebudú konať predčasné voľby. Avizuje konanie parlamentných volieb v riadnom termíne v roku 2027.
Vyhlásil to vo videu na sociálnej sieti. Zároveň sa poďakoval všetkým poslancom Národnej rady (NR) SR, ktorí hlasovali za vyslovenie dôvery vláde.
Predčasné voľby vylúčil„Dnešné hlasovanie v parlamente opäť potvrdzuje, že v zásadných otázkach sú vládni partneri, vládne strany, ale aj ďalší poslanci, ktorí sa hlásia k vládnej koalícii, pohromade. Chcem im za to poďakovať, tak ako som už poďakoval aj poslancom NR SR. Je to signál, že ideme ďalej bez prekážok, a pravdepodobne dnešné rozhodnutie je tým rozhodnutím, ktoré už neumožní, aby sa konali nejaké predčasné parlamentné voľby, a všetci sa môžeme pripravovať na parlamentné voľby v riadnom termíne v roku 2027,“ povedal Fico vo videu, ktoré nahral v Bruseli.
Opozícia tlačila na Ficovu vládu celé hodiny. Koalícia ju napokon podržala
Nachádza sa tam na zasadnutí Európskej rady. Debata v parlamente podľa neho ukázala aj to, že vláda robí všetko pre ozdravovanie verejných financií. Za zarážajúce označil, že hlasovať proti vláde prišlo len 54 zo 72 opozičných poslancov. „To len svedčí o tom, čo sú skutočné ciele slovenskej opozície,“ odkázal. Hlasovanie o vyslovení dôvery označil Fico za zvláštne.
Vláda mala iný názor„Museli sme naplniť formálnu povinnosť, ktorá vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ak máme na Slovensku dlh v určitej výške, podľa tohto zákona musí vláda požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Mali sme iný názor na to, kedy má vláda pristúpiť k takémuto kroku, ale túto našu dilemu včera vyriešil Ústavný súd SR. Nezaváhali sme, hneď som zvolal vládu, požiadali sme Národnú radu a tá dnes o tejto veci rozhodla,“ skonštatoval.
Vláda si vypýtala dôveru bez plánu, ako zastaviť rast dlhu, zhoduje sa v kritike opozícia
Premiér to označil za paradoxné, pretože v EÚ a eurozóne sú podľa neho krajiny, ktoré majú dlh vyšší ako 100 percent HDP, ale nemajú ústavné zákony o rozpočtovej zodpovednosti, ktoré by ich nútili robiť „takéto veľmi extrémne politické kroky, ako je podanie žiadosti o vyslovenie dôvery“.
Poslanci NR SR vo štvrtok večer vyslovili 78 hlasmi dôveru vláde. Proti bolo 54 zákonodarcov. Kabinet požiadal parlament o dôveru vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý je v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Vláda si vypýtala dôveru bez plánu, ako zastaviť rast dlhu, zhoduje sa v kritike opozícia
Opozícia vyčíta vláde, že na rokovaní o návrhu na vyslovenie dôvery vláde neposkytla žiadne argumenty ani opatrenia na znižovanie dlhu. Predseda poslaneckého klubu Slovensko - Za ľudí Michal Šipoš vyhlásil, že každý, kto hlasoval za vyslovenie dôvery, je spoluzodpovedný za zadlžovanie Slovenska a jeho „bezbrehé rozkrádanie“.
Opoziční poslanci hlasovali proti návrhu na vyslovenie dôvery vláde. Z rozpravy v parlamente sa podľa Šipoša stala fraška. „Žiaden z členov vlády nepovedal dnes ani jeden argument, ktorým by obhájil, prečo by mala táto vláda pokračovať ďalej. Boli to len chabé výhovorky na predchádzajúce vlády,“ vyhlásil.
Šéf KDH Milan Majerský vyčítal vláde, že nehovorí pravdu o vážnom stave verejných financií. „Dôvera nie je formalita, nie je to hlasovacia mašina, dôvera nie je niečo, čo si vláda vypýta len preto, že má v parlamente väčšinu. Dôvera sa opiera o výsledky, plán a pravdivosť,“ skonštatoval s tým, že táto vláda nemá dôveryhodný plán.
Opozícia tlačila na Ficovu vládu celé hodiny. Koalícia ju napokon podržala
„Aspoň tu v pléne Národnej rady som ho nepočul,“ dodal s tým, že žiaden poslanec za KDH nepodporil vládu v hlasovaní. Poslanec Štefan Kišš (PS) odkázal Smeru-SD, že mal dve dekády na to, aby posunul Slovensko dopredu. „Výsledok je systém, v ktorom sa verejné zdroje, štátne funkcie a politický vplyv využili na odmenu pre spriaznených ľudí,“ pripomenul s tým, že na Slovensku máme udusenú ekonomiku s rekordným dlhom.
Rozprava podľa Kišša ukázala morálnu i vecnú prázdnotu vlády aj celej koalície. „Nepriniesli ste žiadne argumenty, prečo vám máme dať dôveru,“ povedal. „Pomýlili ste si rozpravu, nesplnili ste si povinnosť, podľa ktorej toto hlasovanie nie je formalita,“ zdôraznil Kišš. Ústavný zákon totiž podľa neho hovorí, že hlasovaniu o dôvere vláde musí v tomto prípade predchádzať diskusia o opatreniach a o pláne, ako znižovať dlh.
Opozícia reaguje na Ústavný súd: Vláda musí bezodkladne požiadať parlament o dôveru pre vysoký dlh
Ani strana SaS nepodporila návrh na vyslovenie dôvery. Kritizovala, že kabinet nepredložil žiadne ozdravné opatrenia. „Dnešnému hlasovaniu malo predchádzať predloženie plánu ozdravných opatrení vládou, ich prezentácia, rozprava o nich a ich schválenie,“ okomentoval poslanec Marián Viskupič (SaS).
Zdôraznil, že vyslovenie dôvery vláde nie je podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti formálny úkon. „Vláda sa má o dôveru uchádzať s opatreniami, ktoré zabránia ďalšiemu zvyšovaniu dlhu,“ doplnil s tým, že kabinet nič nepredložil a neobhájil. Myslí si, že koniec tejto vlády by bol prvým zásadným prorastovým opatrením, ktoré by naštartovalo obnovu SR a ekonomiky.
Poslanci NR SR vo štvrtok večer vyslovili 78 hlasmi dôveru vláde. Proti bolo 54 zákonodarcov. Kabinet požiadal parlament o dôveru vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý je v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Kľúčový víkend je tu, dôležitá diaľničná križovatka ide do finále. Problém podľa Ráža vyrieši megatunel
Cez víkend čaká vodičov pri Bratislave posledná uzávera pred plnohodnotným spustením očakávanej križovatky diaľnic D1 a D4. Obmedzenie si už nevyžiada zastavenie dopravy na hlavnom ťahu – diaľnici D1. Autá budú od štvrtkovej polnoci musieť obísť vetvu od Jaroviec v smere na Trnavu.
Uzatvorí sa aj výjazd zo Seneckej cesty smerom na diaľnicu D1. „Počas uzávery sa dokončí už trvalé vodorovné a zvislé dopravné značenie,“ píše Národná diaľničná spoločnosť. Obmedzenia by mali trvať do nedeľných popoludňajších hodín.
Potom by však vodiči mali mať k dispozícii už celú križovatku aj so všetkými jej vetvami. Dôležité je to kvôli tomu, že štát platí za obchvat Bratislavy koncesionárovi už niekoľko rokov plnú sumu, viac než 50 miliónov eur.
V článku sa ešte dočítate:
- prečo sa doprava presúva inam,
- čo spôsobuje nové problémy,
- koľko má stáť plánovaný tunel,
- kedy sa môže začať výstavba.
Dostupné pre predplatiteľov
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 64% na dočítanie.
Komfort na 14 metroch štvorcových. Maringotka v račianskych vinohradoch funguje bez napojenia na siete
Pôsobí, akoby vo vinohrade stála odjakživa. Nenápadná drevená maringotka Cibéba (jej názov odkazuje na vinársky slovník – na scvrknutú, prirodzene koncentrovanú bobuľu hrozna, z ktorej vznikajú vzácne sladké vína) v račianskej prírode vznikla ako spoločný nápad dvoch manželských párov – Michala a Viktórie, Radky a Mareka.
Počas covidu, keď sa svet spomalil a mnohí hľadali spôsob, ako zmysluplne využiť čas, sa pri večeri a víne zrodila predstava vlastného útočiska blízko Bratislavy.
Chceli miesto, kam sa dá odísť z mesta, no bez dlhého cestovania. Keď nič podobné nenašli, rozhodli sa, že si ho postavia sami.
Všetko sa začalo podvozkom zo starej vlečky a pokračovalo prácou so stolárom z Pezinka, pomocou priateľov architektov a prácou vlastných rúk.
Cibéba má len približne štrnásť štvorcových metrov, no zmestilo sa do nej všetko, čo dvojica potrebuje na komfortný pobyt: posteľ, piecka, kuchynka s chladničkou a varnou doskou, sprcha, toaleta, umývadlo aj malé miesto na sedenie.
Pod vyvýšenou posteľou vznikol úložný priestor, a pred panoramatickým oknom čaká barový pultík na raňajky s výhľadom na vinohrad.
Dôležitá však nie je iba útulnosť, ale aj spôsob, akým maringotka funguje. Cibéba je navrhnutá ako ostrovný systém: nie je napojená na siete, elektrinu získava zo solárnych panelov a hospodárenie s vodou či energiou je prirodzenou súčasťou pobytu.
Je postavená z dreva, zateplená konopným vláknom a ošetrená ekologickými nátermi.
Za noc v lese zaplatia ako za luxusný hotel. Ľudí unavujú davy aj preplnené destinácie
Umiestnenie v Rači dodáva projektu ďalšie vrstvy. Vinohrady, Malé Karpaty, vodná nádrž Vajspeter, pivničky, lokálni vinári, cyklotrasy vytvárajú krajinu, ktorá je stále mestská a zároveň prekvapivo pokojná.
Ponúka sa možnosť požičať e-bajky, ísť na ochutnávku vín, grilovať na terase alebo nerobiť vôbec nič.
Názov Cibéba je poctou vinohradníctvu. A hoci pod projektom Winy House už vznikla aj druhá, väčšia maringotka Réva s dômyslenejšími technológiami, Cibéba zostáva pre majiteľov srdcovkou.
Tankerom v Hormuze sa nechce nahadzovať motory. Nikto nevie, kde sú míny, ani Iránci
Tankery v Perzskom zálive, ktoré Donald Trump vyzval, aby spustili motory, by so štartovaním mali radšej počkať. Vo vode sú míny.
Ako blokáda Hormuzského prielivu navždy zmenila svetový obchod s energiamiNikto nevie, kde a aké míny to sú. Dokonca to asi netušia ani Iránci, ktorí ich tam počas vojny náhodne zhadzovali. Bolo im jedno, kam ich v zápale chvíle nahádzali. Hlavne že tým postavili vo vode neviditeľný plot a strojovne tankerov stíchli. A pretože to robili z malých člnov, obvykle ich nevideli ani Američania.
Existuje možnosť, že Iránci klamali, kladenie mín len predstierali a položili ich len pár, ale aj tak sa musia lode správať, akoby bol Hormuz zamínovaný.
A pozor, toto nie sú obyčajné míny, ako ich poznáme z vojnových filmov, keď sa ježatá guľa pohupuje na vlnách a koho sa osteň dotkne, ten vyletí do povetria.
Toto bol ešte príliš primitívny svet, teraz máme vek šikovných zbraní. A v ňom žijú aj míny.
Má sa za to, že pred vojnou mal Irán arzenál asi päťtisíc námorných mín. Niektoré z nich boli tie hlúpe ježaté, aké sa začali naozaj vo veľkom nasadzovať už počas prvej svetovej vojny, aj keď bežne sa používali už v 19. storočí, keď sa im hovorilo torpéda.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo moderné míny nie sú len plávajúce gule,
- Ako si dokážu míny vyberať ciele podľa veľkosti lode,
- Prečo odmínovanie patrí k najrizikovejším úlohám,
- Kedy sa môže Hormuz vrátiť do pôvodného stavu.
Dostupné pre predplatiteľov
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 49% na dočítanie.
Ruské drony zasiahli v Čiernom mori dve civilné lode, o život prišiel jeden človek, viacerí sú zranení
Ruské dronové útoky zasiahli vo štvrtok neskoro večer v Čiernom mori dve civilné lode. O život prišiel jeden človek a zranenia utrpelo ďalších päť osôb, uviedol v piatok podpredseda ukrajinskej vlády Oleksij Kuleba. Informuje o tom agentúra AFP.
Jedna loď sa plavila pod panamskou vlajkou a druhá pod vlajkou Svätého Krištofa a Nevisu, informoval Kuleba na platforme Telegram. Incident označil za terorizmus cielený na námornú bezpečnosť, pričom prevádzka v prístavoch v Odeskej oblasti bola následne obnovená.
„Toto je ďalší dôkaz toho, že Rusko vedie vojnu proti slobodnej plavbe, medzinárodnému obchodu a globálnej potravinovej bezpečnosti,“ vyhlásil. Obeťou je člen posádky lode plaviacej sa pod panamskou vlajkou, upresnil portál Ukrajinska Pravda. Zranenia podľa Kulebu utrpeli aj dvaja námorníci a stav jedného z nich je kritický.
Lavrov nepovažuje EÚ za vhodného partnera na rokovania o Ukrajine
Na palube ďalšieho plavidla s ľahšími poraneniami vyviazli traja námorníci. Šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper podľa portálu potvrdil, že obe lode už pokračujú v plavbe a prístavná infraštruktúra funguje s ohľadom na bezpečnostnú situáciu.
Ruské útoky na Ukrajinu medzičasom pokračovali aj v piatok ráno a dopoludnia, pričom v stredovýchodnom meste Pavlohrad zahynulo osemročné dievča, uviedol guvernér Dnepropetrovskej oblasti Oleksandr Ganža.
Rusko sa počas svojej invázie zameriava na lode smerujúce na Ukrajinu, čo Kyjev označuje za „teroristické“ útoky s cieľom zničiť ekonomiku krajiny, píše AFP. Moskva varovala, že každá loď plaviaca sa do ukrajinských prístavov môže byť považovaná za plavidlo prepravujúce vojenský náklad.
Univerzita Komenského zaznamenala v hodnotení VER 2026 nárast o 145 percent
Univerzita Komenského (UK) v Bratislave zaznamenala v periodickom hodnotení VER 2026 nárast o 145 percent v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením z roku 2022.
Medzi oblasti, v ktorých univerzita dosiahla výrazné zlepšenie kvality výstupov, patria najmä právo, psychológia, ako aj lekárske, farmaceutické a prírodné vedy, informovala hovorkyňa UK Eva Kopecká.
„Výsledky hodnotenia VER 2026 sú potvrdením, že Univerzita Komenského patrí medzi kľúčové piliere slovenskej vedy. Vnímame ich ako ocenenie práce našich vedkýň, vedcov, ale aj ako záväzok ďalej posilňovať kvalitu výskumu, jeho spoločenský dosah a medzinárodnú spoluprácu,“ uviedol rektor UK Marek Števček.
Hovorkyňa vyzdvihla, že v novom hodnotiacom kritériu VER 2026 - spoločenský a aplikačný dosah výskumu - získalo prepojenie univerzitného výskumu lekárskych fakúlt a Farmaceutickej fakulty UK s nemocničnou praxou najvyššie známky od zahraničných expertov.
Pre študentov je neprehľadný a zbytočne komplikovaný. Prečo školy zostávajú pri starom systéme?
Vysokú úroveň vedeckej činnosti a výskumného prostredia podľa nej potvrdila aj Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK. Ako priblížila, tá získala najviac bodov za excelentnosť v kategórii vedeckých publikácií, kde viac ako 50 percent prác dosiahlo najvyšší medzinárodný štandard, a zároveň uspela vďaka silným doktorandským školám.
„Výsledky hodnotenia jasne dokazujú, že sila našich fakúlt nespočíva len v samotnom objeme špičkových publikácií, ale predovšetkým v hmatateľnom prínose pre spoločnosť. Ukazuje sa, že vysoká kvalita nášho akademického prostredia nám umožňuje efektívne zapájať mladých výskumníkov a výskumníčky do medzinárodných projektov už počas štúdia a úspešne tak prepájať špičkovú vedu s výchovou novej generácie expertov,“ zhodnotil prorektor UK pre vedu a doktorandské štúdium Jozef Masarik.
Hodnotenie VER 2026, ktoré realizovalo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, posudzovalo tvorivé výstupy, spoločenský dosah výskumu a kvalitu tvorivého prostredia.
Do hodnotenia sa zapojilo 169 nezávislých zahraničných expertov z 23 krajín, ktorí hodnotili slovenské verejné vysoké školy a verejné výskumné inštitúcie.
Magyar na summite Európskej únie volal po úprimnosti a odmietnutí „dvojitého metra“
Maďarský premiér Péter Magyar v piatok zhrnul na Facebooku svoj prvý deň na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, kde pred 26 lídrami Európskej únie vo štvrtok zdôraznil potrebu čestnosti a odmietnutia politickej korektnosti.
„Vo svojom prvom prejave som s európskymi lídrami hovoril o úprimnosti, odmietnutí politickej korektnosti a dvojakého metra. Povedal som im, čo som zažil za dva roky v 700 obciach (Maďarska), keď som sa pozeral ľuďom do očí, a o čom by podľa mňa mala byť politika,“ napísal Magyar.
V prejave zdôraznil, že nechce byť populárny v rokovacej sále ani v Bruseli, ale jeho cieľom je v každom okamihu presadzovať záujmy maďarského ľudu.
„Prejavujem rešpekt a to isté očakávam aj voči svojej vlasti. Na konci môjho vystúpenia som (nečakane) zožal veľký potlesk, hoci som predtým jednoznačne podporil predrečníkov, ktorí sa postavili za ďalšie sprísnenie pravidiel týkajúcich sa nelegálnej migrácie. Medzi lídrami je to dnes už viditeľne väčšinový názor,“ dodal.
Lídri 27 členských štátov Európskej únie sa vo štvrtok na zasadnutí Európskej rady jednomyseľne dohodli na predĺžení sankcií voči Rusku o ďalších 12 mesiacov, pričom doposiaľ sa o tom rozhodovalo každý pol rok.
Podľa portálu Euronews sa týmto krokom zmenší priestor na vetovanie predlžovania sankcií zo strany členských štátov.
Európa sedí na peniazoch. Na rast potrebuje odvahu investovať
Autor je výkonným riaditeľom Slovenskej bankovej asociácie.
Európa sa dnes nachádza v kritickej fáze. Nie je globálnym lídrom ani v inováciách, ani v efektivite – čo sú v ekonomickej praxi dva alternatívne nástroje hospodárskeho úspechu. Ak chce zostať konkurencieschopná vo svete, ktorý sa mení pod vplyvom umelej inteligencie, energetickej transformácie, geopolitických konfliktov a technologických inovácií, musí nájsť spôsob, ako podporiť ekonomický rast a ako financovať svoju budúcnosť.
Bez bánk niet štátu. Ani silného, ani sociálneho
Nová štúdia spoločnosti Oliver Wyman odhaduje, že Európa bude v tomto desaťročí potrebovať približne 1,4 bilióna eur dodatočných investícií ročne. Ide o sumu predstavujúcu približne sedem percent HDP Európskej únie.
V článku sa ešte dočítate:
- Európa má 37 biliónov eur úspor, no na budúci rast jej chýba 1,4 bilióna eur ročne.
- Problém nie je nedostatok kapitálu, ale jeho slabá premena na investície v domácej ekonomike.
- Bez silných bánk a efektívneho finančného trhu Európa investičnú medzeru neuzavrie.
Dostupné pre predplatiteľov
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 58% na dočítanie.
Výrazné zlacňovanie palív sa v minulom týždni zastavilo. Ceny budú klesať ďalej, očakáva analytik
Výraznejšie zlacňovanie benzínov a nafty sa v 24. týždni po dvoch týždňoch zastavilo, ceny palív zostali medzitýždňovo približne na rovnakej úrovni. Spotrebitelia platili za pohonné látky o 12 až 17 percent viac ako pred rokom. V piatok o tom informoval Štatistický úrad.
Cena 95-oktánového benzínu klesla o 0,1 centa na 1,696 eura, 98-oktánový benzín, naopak, zdražel o 0,4 centa na 1,891 eura za liter.
Mierne, o 0,1 centa, zdražela motorová nafta, ktorá sa predávala za 1,628 eura za liter. Cena prémiovej motorovej nafty stagnovala na úrovni 1,829 eura.
Aktuálne ceny pohonných látok zostali vyššie nad hodnotami spred roka, a to 95-oktánový benzín o 13,4 percenta, prémiové benzíny o 11,7 percenta, nafta o 16,9 percenta a prémiová nafta o 15,4 percenta.
FOTO: ŠÚ SR
Druhí najdrahší vo V4Cena motorovej nafty na Slovensku bola o 9,8 percenta nižšia ako bol priemer EÚ, benzín bol na Slovensku lacnejší o šesť percent ako priemer EÚ. V porovnaní so štátmi Vyšehradskej štvorky bola priemerná cena nafty aj benzínu druhá najvyššia, hneď po Maďarsku.
FOTO: ŠÚ SR
Plyny zaznamenali v prvej polovici júna odlišné cenové výkyvy. Najvýraznejšie sa zmenila cena skvapalneného ropného plynu (LPG), predával sa za znížených 0,832 eura za liter (- 3,3 centa). Skvapalnený zemný plyn (LNG) mierne zdražel na hodnotu 1,835 eura za kilogram (+ 0,7 centa). Stlačený zemný plyn (CNG) stál nezmenených 1,948 eura za kilogram.
Cena ekologického plynu bioLNG sa medzitýždňovo opakovane nezmenila, predával sa za 1,737 eura za kilogram. Palivo HVO (hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej) zlacnelo na 2,663 eura za liter (- 6,3 centa). Cena vodíka bola stabilných 21,60 eura za kilogram.
Elektrická energia na nabíjanie elektromobilov sa predávala za nezmenené ceny, a to pri stredne rýchlom nabíjaní striedavým prúdom za cenu 0,41 eura za kilowatthodinu (kWh), pri rýchlom nabíjaní (DC - do 150 kW) za cenu 0,55 eura za kWh a pri ultra rýchlom nabíjaní (DC - nad 150 kW) za cenu 0,69 eura za kWh.
Oproti rovnakému obdobiu spred roka sa cena LPG zvýšila o 21,3 percenta, LNG o 16,4 percenta a CNG o 17,4 percenta. Lacnejšie ako vlani sa predával ekologický plyn bioLNG o 2,7 percenta.
Minulý týždeň sme tankovali lacnejšie. Ceny by sa mali stabilizovať, prípadne mierne klesnúť, tvrdí analytik
Ceny pohonných látok by mali na slovenských čerpacích staniciach v ďalších týždňoch mierne klesať. Dôvodom je zníženie ceny ropy po podpise dohody o prímerí medzi USA a Iránom. Očakáva to analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš.
„Pokles cien ropy sa na čerpacie stanice prenáša spomalene a miernejšie, v priebehu niekoľkých týždňov. Pri postupnom otváraní Hormuzského prielivu a obnovení toku ropy očakávame pokračovanie klesajúceho trendu,“ uviedol Greguš.
Kľúčovou udalosťou týždňa bolo podpísanie memoranda o porozumení medzi USA a Iránom. To vytvára rámec pre ukončenie konfliktu, obnovu plavby cez Hormuzský prieliv, začatie rokovaní o iránskom jadrovom programe a postupné uvoľňovanie sankcií voči Iránu.
Pre trhy je najdôležitejšie obnovenie plavby cez Hormuzský prieliv, ktorým pred konfliktom prechádzala približne pätina svetového obchodu s ropou. Analytik upozornil, že napriek pozitívnej reakcii finančných trhov nejde o finálnu mierovú dohodu.
Implementácia memoranda bude závisieť od ďalších rokovaní počas najbližších 60 dní a od vývoja bezpečnostnej situácie v regióne. Dodávky ropy by sa preto mali obnovovať postupne a geopolitické riziko na Blízkom východe zostáva aj naďalej zvýšené.
Trump po dohode s Iránom mieri k Severnej Kórei, Soul varuje pred neúčinnosťou sankcií
Americký prezident Donald Trump sa chce po dohode s Iránom začať venovať Severnej Kórei, uviedol dnes juhokórejský prezident I Če-mjong. Obaja sa podľa neho zhodli na tom, že krátkodobým cieľom by malo byť zastavenie jadrového programu KĽDR, informujú tlačové agentúry.
"Prezident Trump vyhlásil, že nastal čas venovať pozornosť otázke Severnej Kórey," uviedol juhokórejský prezident na tlačovej konferencii, kde informoval o podrobnostiach svojej schôdzky s Trumpom na summite skupiny G7.
"Povedal som mu, že sankcie a nátlak proti KĽDR sú neúčinné," pokračoval I Če-mjong. "Účinnosť sankcií sa znížila pre vojenskú spoluprácu medzi Severnou Kóreou a Ruskom, ktorá vyplynula z vojny na Ukrajine," dodal.
Juhokórejský prezident však podľa agentúry Reuters naznačil, že Trump zrejme nevidí žiadne jasné a vhodné riešenie problému, ktorý predstavuje jadrový arzenál KĽDR.
Trump označil memorandum o porozumení s Iránom za víťazstvo USA
Juhokórejský líder tiež informoval, že všetky komunikačné kanály medzi KĽDR a Južnou Kóreou sú teraz prerušené. Podľa neho sa vzťahy medzi oboma krajinami nachádzajú v patovej situácii a nepriateľský postoj Pchjongjangu voči Soulu by mohol ešte nejaký čas trvať.
KĽDR v posledných rokoch uplatňuje voči Južnej Kórei nepriateľskejšiu politiku a odmieta opakované ponuky dialógu od juhokórejského prezidenta I Če-mjonga, napísala agentúra AFP. Obaja susedia sú navyše technicky stále vo vojne, ich konflikt skončil v roku 1953 prímerím, nie mierovou zmluvou.
Lavrov nepovažuje EÚ za vhodného partnera na rokovania o Ukrajine
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odmietol Európsku úniu (EÚ) ako vhodného partnera na rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Vo štvrtok na to upozornila agentúra DPA.
V článku, ktorý zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí, Lavrov uviedol, že skutočným cieľom európskych lídrov nie je rokovať s Ruskom. „Ich cieľom je posilniť režim (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského a udržať ho ako odrazový mostík pre pokračujúcu konfrontáciu s Ruskom,“ napísal.
Koho chcú USA pustiť k rokovaciemu stolu s hlavnými aktérmi? Trump sa vracia k Ukrajine
Nemenovaný predstaviteľ EÚ potvrdil, že v uplynulých týždňoch došlo k snahám o nadviazanie komunikačných kanálov s Moskvou, uviedol však, že k žiadnym vecným rokovaniam nedošlo.
Lavrov ďalej uviedol, že „zjednotená Európa naďalej sníva o expanzii“, a to najmä zo strany NATO a EÚ smerom k ruským hraniciam. Dodal tiež, že dialóg s Európou nemožno viesť tak, ako keby išlo o nestranného pozorovateľa.
Ruský minister zároveň varoval pred možnými vzájomnými jadrovými údermi s „katastrofálnymi následkami“ v prípade priamej konfrontácie medzi Ruskom a NATO.
Diplomatické vzťahy medzi Bruselom a Moskvou sú výrazne napäté od roku 2014, keď Rusko po prvýkrát obsadilo časti Ukrajiny. Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie v roku 2022 sú na bode mrazu, konštatuje DPA.
Na západe Slovenska platia výstrahy prvého aj druhého stupňa pred horúčavami
Na západe Slovenska sa treba v piatok popoludní pripraviť na vysoké teploty. Vo viacerých okresoch Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja aj v okrese Myjava platia výstrahy prvého stupňa.
Na krajnom severozápade je to až druhý stupeň. Na svojom webe o tom informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
V okresoch Senica, Malacky a Skalica treba počítať s teplotami do 35 stupňov Celzia. „Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov,“ uviedol ústav. S vysokými teplotami bude treba počítať aj cez víkend.
Je tu prvá letná vlna horúčav, príde dusno aj búrky. Kde to bude najhoršie?
SHMÚ dal zároveň do pozornosti odporúčania Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Ten informoval, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.
„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie - zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varoval ÚVZ.
Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba tiež obmedziť fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku.
Ministerstvo vnútra k radám doplnilo ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy, slnečných okuliarov a použitia ochranných krémov. Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách.
