Správy vo svete

Americký prezident Donald Trump dnes varoval, že uvalí stopercentné clo na všetok tovar z krajín, ktoré zavedú daň z digitálnych služieb na firmy zo Spojených štátov. 

Nové clo by nahradilo všetky obchodné zmluvy s USA, napísal Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social. Tvrdí, že o zavedení dane rokuje viacero európskych štátov.

Opatrenia namierené proti členským štátom EÚ, o ktorých Trump hovorí, hovorca Európskej komisie Olof Gill považuje za jednostranné a neodôvodnené.

"Ak k nim dôjde, EÚ zareaguje rýchlo a rozhodne, aby obhajovala svoje práva a regulačnú autonómiu," uviedol Gill. Zdanenie technologických spoločností označil za legitímnu a nediskriminačnú politiku, pretože sa vzťahuje rovnako na všetky veľké spoločnosti, bez ohľadu na miesto pôvodu.

Zdanenie gigantov

Trump sa opakovane stavia proti snahám zdaniť alebo regulovať amerických technologických gigantov. Vlani pohrozil novými clami každej krajine, ktorá by k tomu pristúpila.

V príspevku na svojej sociálnej sieti v auguste 2025 uviedol, že digitálne dane a regulácie sú všetky navrhnuté tak, aby poškodili alebo diskriminovali americké technológie, upozornila agentúra AP.

Digitálna sloboda? USA chcú zriadiť internetový portál, ktorý obíde blokácie obsahu v Európe

V najnovšom príspevku sa Trump zameral zvlášť na európske krajiny, ktoré podľa neho rokujú o bezprostrednom zavedení tejto dane pre americké firmy.

Hrozba stopercentného cla sa objavila pred Trumpovým termínom, do ktorého majú EÚ a USA schváliť dohodu o clách, ktorá obmedzuje clá na väčšinu vývozov z EÚ na 15 percent. Termín je 4. júl. Trump varoval, že nové clo bude mať prednosť pred akýmikoľvek obchodnými dohodami s USA, či už sú zavedené, podpísané, alebo nie.

Trumpov tlak

EÚ ukončila obchodnú dohodu s USA v máji po mesiacoch diskusií v rámci Únie. Digitálne dane však nie sú súčasťou dohody a zostávajú sporným bodom medzi USA a EÚ.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň vyhlásil, že Francúzsko sa nepodvolí tlaku Trumpa a nezruší daň z digitálnych služieb, ktorú už zaviedlo. Francúzsko uplatňuje od roku 2019 daň tri percentá z výnosov z digitálnych služieb, ktoré dosahujú spoločnosti s tržbami v krajine nad 25 miliónov eur a celosvetovými tržbami nad 750 miliónov eur.

Daň z digitálnych služieb je zameraná na nadnárodné technologické korporácie. Cieľom je zdaniť príjmy, ktoré tieto firmy generujú v danej krajine prostredníctvom poskytovania digitálnych služieb.

Spravidla sa vzťahuje na najväčších globálnych technologických gigantov, ktorých celkové ročné výnosy presahujú mnohomiliónové sumy a ktorí majú zároveň vysoké príjmy v danej krajine.

Útok na nákladnú loď v Hormuzskom prielive dnes americký prezident Donald Trump označil za hlúpe porušenie prímeria zo strany Iránu.

V príspevku na sieti Truth Social šéf Bieleho domu nenapísal, kedy sa útok stal, jeho opis sa však podobá informáciám známym o štvrtkovom incidente. Obnovenie plavby v Hormuzskom prielive je jedným z bodov júnového memoranda medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Kľúčový prieliv opäť ožíva. Tankery sa ponáhľajú prepraviť ropu pred uplynutím 60-dňového obdobia

Trump napísal, že Irán zaútočil na loď štyrmi dronmi, pričom tri z nich zničili americké sily. Plavidlo, ktoré prezident označil za "veľmi nákladnú prepravnú loď", však jeden dron zasiahol. "Samozrejme, ide o hlúpe porušenie dohody o prímerí," uviedol Trump.

Irán sa k útoku priamo neprihlásil. Jeho úrad pre plavbu Hormuzským prielivom však po incidente uviedol, že nemôže zaručiť bezpečnosť lodí plaviacich sa mimo dohodnutých časov a mimo vytýčených koridorov.

Podľa britskej agentúry UKMTO, ktorá o zasiahnutí lode neznámym projektilom vo štvrtok informovala, sa incident stal neďaleko ománskych brehov. Incident vyvolal obavy o bezpečnosť plavby po tejto námornej trase. To viedlo Medzinárodnú námornú organizáciu k pozastaveniu jej programu, ktorý uľahčuje odchod lodí uviaznutých v oblasti kvôli vojne medzi Iránom, Spojenými štátmi a Izraelom.

Projektil zasiahol loď v Hormuze a spôsobil škody. Premávka v prielive sa vrátila na polovicu bežnej prevádzky

Podľa údajov platformy Kpler, ktorú cituje agentúra AFP, pohyb nákladných lodí v Hormuzskom prielive vo štvrtok v porovnaní so stredou klesol. Stredajší údaj bol najvyšší od začiatku vojny. Väčšina lodí na plavbu využila takzvaný ománsky koridor.

Dohoda medzi USA a Iránom počíta s obnovením plavby cez Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčový pre svetovú prepravu ropy a plynu. Faktické zastavenie prevádzky na začiatku marca kvôli vojne medzi Iránom, Spojenými štátmi a Izraelom malo silný vplyv na ceny komodít na svetových trhoch.

Ak by ste sa v stredoveku živili ako kupec, za obchodmi by ste pravdepodobne cestovali niektorou z dostupných obchodných ciest. Dunajská spájala Čierne more s Uhorskom, Rakúskom a Nemeckom, Jadranská viedla cez Alpy a spájala Uhorsko s Benátkami a severným Talianskom.

Obchodníci so zlatom, striebrom, potravinami, luxusným tovarom z Byzancie a Číny alebo s obyčajným spotrebným tovarom často prechádzali horami, údoliami, horskými sedlami. Stredoveká „služobka“ neraz trvala týždne až mesiace.

V oblastiach alpských horských priesmykov už v stredoveku existovali refugia – útulne, kde mohol ustatý kupec skloniť hlavu, prečkať noc alebo sa uchýliť pred nepriaznivým počasím.

Z garsónky do maringotky. Alternatívne bývanie láka čoraz viac ľudí, lacnejšia cesta však skrýva aj nástrahy

Keď nás na dlhej ceste sprevádza horúčava alebo chlad, sme ustatí či premočení do nitky, jedno sa od stredoveku nemení – aj ten naj­sparťanskejší suchý úkryt sa stáva blaženým luxusom.

Rozmach horských útulní prišiel s rozvojom turistiky a horolezectva v 19. storočí, keď alpské kluby začali budovať siete horských chát a útulní. Prvá generácia bola jednoduchá a pokrývala núdzové potreby. Pri prechode horami išlo najskôr o bývalé salaše, lesnícke a poľovnícke objekty či jednoduché prístrešky.

Dnešné útulne už vznikajú zámerne pre diaľkových turistov, často vďaka dobrovoľníkom a pomocou crowdfundingových zbierok na ich stavbu a prevádzku.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako vyzerá moderná útulňa a čo v nej nájdete.
• Čo si overiť, aby vás noc v horách nezaskočila.
• Prečo stan často netreba, no karimatka áno.
• Čo radí Miki Virág pred prvým prenocovaním.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 56% na dočítanie.

1. DO VIEDNE PRICHÁDZA KOMFORTNÁ ZMENA

Letisko vo Viedni zruší po 20 rokoch otravné pravidlo. Zmena sa dotkne všetkých cestujúcich. Teda aj tisícov Slovákov, ktorí z Viedne lietajú súkromne či služobne.

Schwechat končí s limitom 100 mililitrov na tekutiny v príručnej batožine. A tak sa pridáva k európskym letiskám ako Rím, Miláno, Amsterdam, Dublin, Mníchov, Štokholm či Krakov, ktoré systém už využívajú.

Od 4. júla si budú môcť pasažieri vziať do príručnej batožiny nádoby s objemom až do dvoch litrov, pričom úplne odpadá povinnosť baliť ich do plastových vreciek. V praxi to znamená, že cez kontrolu pohodlne prejdete aj s veľkou fľašou vody (alebo podľa preferencie inej tekutiny). Ceny za občerstvenie na letiskách sú vysoké – znamenať to bude aj finančnú úsporu.

Prečo by vás to malo zaujímať

Zmenu pravidiel umožnia nové, moderné CT skenery, ktoré nahradili staršie röntgeny. Tieto nové prístroje má aj Letisko Bratislava.

Ako je to s limitom na tekutiny u nás?

V článku sa ešte dočítate:

• Ako to vyzerá s limitom na tekutiny v batožine v Bratislave.
• Prečo sú aerolínie Air Montenegro problémové.
• Aké nové spojenie s Maďarskom získa naše najväčšie letisko.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 52% na dočítanie.

Ceny ropy v závere týždňa prudko klesajú, výrazné straty si pripisujú aj za celý týždeň. Najnovšie má na nich vplyv správa, že Hormuzský prieliv opustili ďalšie ropné tankery, čo zmiernilo obavy o dodávky suroviny. Náladu na trhu nezmenili ani informácie o štvrtkovom útoku na nákladnú loď blízko Ománu.

Okolo 18: 00 cena severomorskej ropy Brent vykazovala pokles o 4,5 percenta pod 72 dolárov za barel. Americká ľahká ropa WTI potom strácala 3,9 percenta a držala sa mierne nad 69 dolármi za barel. Za celý týždeň Brent stráca takmer desať percent a WTI skoro deväť.

Kľúčový prieliv opäť ožíva. Tankery sa ponáhľajú prepraviť ropu pred uplynutím 60-dňového obdobia

Údaje spoločnosti LSEG o preprave ukázali, že spoločnosť Saudi Aramco po takmer štvormesačnej prestávke dnes obnovila nakládku ropy vo svojom termináli v Perzskom zálive. Naložené boli dva tankery, ktoré môžu prepraviť až dva milióny barelov, zatiaľ čo ďalší tanker čakal blízko.

Ceny ropy vo štvrtok vzrástli o viac ako dve percentá v reakcii na správu, že neďaleko Ománu zasiahol nákladnú loď doteraz neznámy projektil. Agentúra OSN pre námornú dopravu kvôli tomu pozastavila dobrovoľný evakuačný program.

Dvaja americkí predstavitelia agentúre Reuters povedali, že na loď pri prejazde Hormuzským prielivom vystrelil Irán. Teherán uviedol, že nemôže zaručiť bezpečnosť plavidiel, ktoré sa pohybujú mimo vyznačených trás, a dnes zopakoval, že má právo lodnú dopravu v Hormuzskom prielive kontrolovať. Zároveň varoval štáty okolo Perzského zálivu pred podporou Spojených štátov.

Útok na loď zvýšil napätie v Hormuze, tankery sa ale prielivom plavia naďalej

Údaje zverejnené vo štvrtok ukázali, že objem prepravy ropy Hormuzským prielivom tento týždeň stúpol na najvyššiu úroveň od začiatku americko-izraelského konfliktu s Iránom, teda od konca februára. Napriek dohode o prímerí, ktorá umožnila znovuotvorenie tejto námornej cesty, je však celková premávka hlboko pod predvojnovým denným priemerom.

"Ak sa čísla o tranzite na budúci týždeň tiež výrazne nezvýšia, vzrastie pravdepodobne na trhu skepsa, takže cena ropy pravdepodobne opäť stúpne," uviedli analytici finančného ústavu Commerzbank.

Ruská štátna agentúra TASS dnes uviedla, že Moskva zvažuje niekoľkomesačný zákaz vývozu nafty. Hoci je Rusko významným vývozcom nafty, čelí problémom s dodávkami paliva kvôli tomu, že ukrajinské dronové útoky spôsobili rozsiahle škody na jeho rafinériách a ďalšej energetickej infraštruktúre.

Na aute predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzany Dlugošovej boli v piatok ráno uvoľnené kolesá. Podala preto trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Informovala o tom riaditeľka odboru prevencie a komunikácie Úradu na ochranu oznamovateľov Mária Hunková.

„O motívoch tohto konania nechceme špekulovať - ich objasnenie je úlohou orgánov činných v trestnom konaní. Jedno je však isté: ide o konanie, ktoré je absolútne neprijateľné. Uvoľnené kolesá na vozidle nie sú vandalizmom ani ‚nevydareným žartom‘,“ skonštatovala Hunková.

Ide podľa nej o zásah, ktorý mohol mať tragické následky nielen pre Dlugošovú, ale aj pre ďalších účastníkov cestnej premávky.

„Veríme, že polícia tento prípad dôsledne vyšetrí a zodpovednosť bude vyvodená voči tomu, kto ohrozil ľudský život a bezpečnosť na cestách,“ dodala Hunková.

Lodná doprava cez Hormuzský prieliv sa po podpise dohody medzi USA a Iránom o jeho znovuotvorení zotavuje. V týždni nasledujúcom po oznámení prímeria bolo od 15. do 21. júna zaznamenaných 125 tranzitov, čo predstavuje najvyšší týždenný počet od začiatku vojny, ktorá odštartovala koncom februára.

Tankery sa totiž ponáhľajú prepraviť z Perzského zálivu ropu pred uplynutím 60-dňového obdobia prímeria. Správa pochádza z portálu CNBC.

Spoločnosť AXSMarine tento týždeň v stredu zaznamenala 62 plavieb komerčných lodí. Išlo o najvyšší počet za jeden deň od začiatku vojny. Zodpovedalo to však iba 53 percent prepravy v rovnaký deň minulého roka.

Hormuzský prieliv medzi Ománom a Iránom je považovaný za jeden z najdôležitejších dopravných uzlov pre prepravu energií na svete.

Zvyčajne touto trasou prechádza približne 20 percent svetovej prepravy ropy. Lodné spoločnosti tak čelia ťažkému výberu, a to buď riskovať, alebo sa zdržať a potenciálne ustúpiť konkurentom, ktorí sú ochotní riziko podstúpiť.

Poľsko cez víkend očakáva extrémne horúčavy, na západe krajiny môžu teploty v nedeľu dosiahnuť 40 až 41 stupňov Celzia, varujú poľské médiá.

Aktuálne teploty dosahujú 34 stupňov, no cez víkend môže padnúť viac ako 100 rokov starý rekord. Ten predstavuje 40,2 stupňa Celzia a je z roku 1921.

"Pred nami sú dni, ktoré sa zapíšu do dejín poľského počasia," napísal spravodajský portál Onet a varoval, že nadchádzajúce teplo bude predstavovať vážne ohrozenie zdravia a životov. Denník Rzeczpospolita pridal výstrahu, že horúčavy sú smrteľne nebezpečné aj pre psov.

Kým Poľsko sa potýka s horúčavami, na niektorých plážach v Sopote a v Gdyni na pobreží Baltského mora platí zákaz kúpania - vo vysokých teplotách a za terajšieho bezvetria sa totiž začali množiť sinice, napísal dnes na svojom webe denník Gazeta Wyborcza.

"To je zlá správa tak pre obyvateľov Trojmestia (Gdansk, Sopot, Gdyňa), ktorí túžia po ochladení, ako aj pre turistov, ktorí po skončení školského roka v davoch prichádzajú k moru," napísal denník.

Počas horúčav tiež stúpa počet utopení, ktorých v Poľsku podľa vládnych údajov bolo od 1. apríla zaznamenaných 72. Naposledy sa dvaja ľudia utopili vo štvrtok.

Slovensko vysiela do Venezuely postihnutej zemetrasením záchranný tím. Tvoriť ho bude 15 hasičov, štyria psovodi a dva vyhľadávacie psy spolu s dvoma tonami materiálu.

Na sociálnej sieti o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). „V nedeľu ráno vyrážajú pomáhať tam, kde je to najviac potrebné,“ povedal Šutaj Eštok.

Dve za sebou nasledujúce zemetrasenia so silou 7,2 a 7,5 magnitúdy udreli vo Venezuele v noci na štvrtok. Najväčšie škody zaznamenal severný štát La Guaira a pobrežná oblasť severne od Caracasu.

Neďaleko epicentra v Moróne v štáte Carabobo sa zrútili domy a obyvatelia sú bez vody a elektriny. Zemetrasenie si vyžiadalo 589 obetí. Zranených je približne 3000 ľudí a desiatky osôb sa podarilo zachrániť.

Teherán v piatok oznámil, že 22 iránskych členov posádky, ktorých ropný tanker počas nedávneho konfliktu zadržali Spojené štáty, bolo prepravených na iránsky konzulát v Pakistane. Správa pochádza z agentúry AFP.

Návrat „22 iránskych námorníkov, ktorých ropný tanker zadržali Spojené štáty,“ sprostredkoval východný sused Iránu a zároveň sprostredkovateľ v jeho rozhovoroch s USA, Pakistan, informovala štátna tlačová agentúra IRNA.

Útok na loď zvýšil napätie v Hormuze, tankery sa ale prielivom plavia naďalej

Posádku podľa nej odovzdali iránskym diplomatom v Karáčí a v najbližších dňoch sa očakáva jej návrat do Iránu. Agentúra IRNA ani iránske úrady nešpecifikovali názov tankera a nezverejnili ani informácie o tom, kde a kedy bol zadržaný, pripomína francúzska agentúra.

Príchod posádky potvrdil aj iránsky generálny konzulát v Karáčí, ktorý uviedol, že 22 námorníkov sa „v najbližších dňoch vráti do svojej vlasti“.

K tomuto kroku došlo niekoľko mesiacov po tom, čo USA a Izrael podnikli 28. februára útoky na Irán, pri ktorých zahynul bývalý najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí spolu s viacerými vysokopostavenými predstaviteľmi.

Irán reagoval raketovými a dronovými útokmi na krajiny v regióne a uzavrel strategický Hormuzský prieliv, cez ktorý zvyčajne prechádza približne 20 percent svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.

Americké sily následne uvalili blokádu na lode smerujúce do a z iránskych prístavov, zadržali viacero plavidiel spojených s Iránom a na iné zaútočili raketami. Strany konfliktu dosiahli v polovici júna dohodu o ukončení niekoľkomesačných nepriateľských akcií a začali s postupným rušením svojich námorných blokád.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie podporí len minimálny počet projektov vo výzve na podporu digitálneho výskumu a vývoja, aby splnilo míľnik z Plánu obnovy a odolnosti. Zvyšné projekty sa rozhodlo nepodporiť „v dôsledku tlaku a spochybňovania procesu“. V piatok o tom informoval rezort.

„Rozhodnutie nepokračovať v podpore ďalších úspešných projektov nebolo dôsledkom nedostatku financií ani nesplnenia podmienok zo strany žiadateľov. Išlo o manažérske rozhodnutie prijaté v kontexte intenzívnej verejnej a mediálnej diskusie sprevádzajúcej výzvu,“ spresnilo MIRRI, podľa ktorého ide o premárnenú príležitosť pre slovenský výskum a inovácie.

Preverovanie projektov

„Namiesto vecnej diskusie o podpore výskumu sme boli od začiatku vystavení intenzívnemu tlaku, ktorý túto výzvu posunul z odborného do politického priestoru a zásadne ovplyvnil jej finálnu podobu,“ komentoval šéf rezortu Samuel Migaľ (nezávislý).

Podľa MIRRI pritom ide o výzvu s doteraz najvyššou mierou zabezpečenia a kontroly - podpora dosahovala maximálne 60 percent oprávnených výdavkov, zvýhodnené boli už realizované investície a rezort uplatnil aj nadštandardné preverovanie rizikových projektov. Rezort tvrdí, že k ich kontrole došlo ešte predtým, ako sa jednotlivé prípady stali predmetom verejnej diskusie.

Celkovo bolo predložených 162 projektov, z ktorých odborným hodnotením úspešne prešlo 80. Európska komisia vyžadovala splnenie kvantitatívneho cieľa - podporu najmenej 44 projektov. Tento cieľ bol podľa rezortu splnený.

Kontrolné mechanizmy

Ministerstvo zároveň zdôraznilo, že pri všetkých podporených projektoch budú naďalej uplatňované viacúrovňové kontrolné mechanizmy a zvýšená kontrola rizikových prípadov tak, aby boli verejné prostriedky využité transparentne a účelne.

Opozičné PS v súvislosti s výzvou vo februári podalo trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru aj na Európsku prokuratúru, v polovici júna sa obrátilo i na Najvyšší kontrolný úrad. Hnutie malo pochybnosti o zákonnosti procesu hodnotenia, za podozrivé považuje aj niektoré firmy, ktoré dotácie dostávajú.

Výzvu kritizovala aj opozičná poslankyňa Národnej rady Veronika Remišová (Slovensko - Za ľudí), žiadala zverejnenie hodnotiteľov, bodové poradie a prínos projektov.

Celková alokácia výzvy bola 58 miliónov eur s financovaním z plánu obnovy, MIRRI ju vyhlásilo v auguste 2025.

Bývalý poradca amerického prezidenta Donalda Trumpa pre národnú bezpečnosť a jeho súčasný kritik John Bolton sa v piatok na súdnom pojednávaní priznal k obvineniu z nezákonného uchovávania utajovaných dokumentov týkajúcich sa národnej bezpečnosti.

Boltonovi môže podľa médií hroziť trest odňatia slobody - vyhlásenie rozsudku je naplánované na 28. október. Informovali o tom agentúra Reuters a stanica CNN.

Dohoda o vine a treste

Prokuratúra v štáte Maryland obvinila pred niekoľkými mesiacmi Boltona z toho, že vo svojom dome uchovával záznamy z denníka z prvého Trumpovho funkčného obdobia a prostredníctvom osobného e-mailového účtu posielal informácie o svojej každodennej činnosti svojej manželke a dcére.

Dohodu o vine a treste, ktorú uzatvorili prokuratúra a právnici obvineného, označila CNN za zriedkavé víťazstvo amerického ministerstva spravodlivosti, ktoré vedie viacero trestných stíhaní proti politickým oponentom prezidenta Trumpa.

Trumpov exporadca Bolton sa prizná k nelegálnej držbe utajovaných dokumentov, súhlasil aj s pokutou

Dohoda podľa CNN počíta s väzením na maximálne päť rokov a pokutou 2,25 milióna dolárov. Prvú polovicu sumy by mal Bolton podľa prokurátorov uhradiť do piatich dní od vynesenia rozsudku.

Bolton, podľa ľudí oboznámených s prípadom bude žiadať, aby mu nebol uložený trest odňatia slobody, zatiaľ čo ministerstvo spravodlivosti sa pravdepodobne pokúsi dosiahnuť jeho uväznenie.

Iba jeden bod

Obžaloba proti Boltonovi mala celkom 18 bodov. Na základe dohody sa tento počet zníži na jediný bod týkajúci sa nezákonnej držby informácií o národnej bezpečnosti.

Bolton sa podľa nemenovaného zdroja priznal k vine sčasti aj preto, aby sa vyhol súdnemu konaniu, pri ktorom by mohlo dôjsť k zverejneniu citlivých informácií, píše CNN.

Počas svojho pôsobenia v Trumpovej administratíve sa dostával s prezidentom do konfliktu v otázkach Iránu, Afganistanu a Severnej Kórey.

Po odchode z Bieleho domu sa stal jeho tvrdým kritikom. V televíznych diskusiách sa pravidelne vyjadruje k zahraničnej politike prezidenta a jeho krokom v otázkach národnej bezpečnosti.

Trumpova vláda sa neúspešne pokúsila zabrániť vydaniu Boltonovej knihy, o ktorej tvrdila, že obsahuje utajované informácie.

V Nemecku namerali najvyššiu teplotu pre mesiac jún. V meste Saarbrücken ortuť teplomera vystúpila na 40,9 stupňa, oznámila meteorologická služba DWD agentúre AFP.

Vyše 40 stupňov zaznamenalo päť staníc. Predchádzajúci júnový rekord z roku 2019 predstavoval 39,6 stupňa. Teploty výrazne nad 30 stupňov zaznamenáva Rakúsko.

Vysoké teploty, pravdepodobne aj vyššie ako dnes, sa očakávajú v Nemecku cez víkend. Viacero verejných akcií pod šírym nebom tomu prispôsobuje svoj program, píšu nemecké médiá.

Poslanci napríklad zrušili akcie venované vede a plánované na sobotu. Niektoré zámky v Berlíne a v Brandenbursku skrátia cez víkend otváraciu dobu.

K opatrnosti vyzývajú obyvateľov politici aj občianske organizácie. V Berlíne polícia posilní cez víkend svoje hliadky. Okrem iného úpravou cestovných poriadkov plánujú na mimoriadne horúčavy reagovať dopravné podniky a celoštátni prepravcovia.

Aj Rakúsko očakáva horúci víkend. Podľa špecializovaného portálu Wetter.at by v sobotu či v nedeľu mohli teploty vystúpiť aj nad 40 stupňov a pokoriť doterajšie rekordy.

Nemecko a Rakúsko čelia vlne horúčav, ktorá zasiahla aj ďalšie európske štáty, v ktorých rovnako v uplynulých dňoch padali júnové rekordy. Takto intenzívna a skorá vlna horúčavy podľa meteorológov súvisí so zmenou klímy.

Vo veku 73 rokov zomrel v piatok bývalý ruský minister obrany Sergej Ivanov, ktorý bol svojho času označovaný za možného nástupcu Vladimira Putina na poste ruského prezidenta, informovala agentúra AP.

Správu o Ivanovovej smrti zverejnil v piatok Kremeľ, ktorý nespresnil príčiny smrti a neuviedol ani ďalšie podrobnosti. Putin zaslal pozostalým kondolenčný list.

Prečo Donalda Trumpa prezývajú agent Krasnov? Tvrdenie člena KGB nikto nepotvrdil

Ivanova, svojho bývalého kolegu z KGB, vymenoval Putin za ministra obrany v roku 2001. Túto funkciu zastával do roku 2007 - aj počas druhej vojny v Čečensku, ktorá potlačila snahy tohto kaukazského regiónu o nezávislosť.

Keď sa Putin v roku 2008 pre obmedzenie počtu prezidentských mandátov ústavou presunul na post premiéra, Ivanov bol považovaný za jeho najpravdepodobnejšieho nástupcu. Putin si však napokon vybral iného svojho dlhoročného spojenca - Dmitrija Medvedeva, ktorý bol prezidentom do Putinovho návratu do Kremľa v roku 2012.

Podľa niektorých analytikov Putin vyradil Ivanova z hry, pretože ho považoval za príliš ambiciózneho a obával sa, že by sa po nástupe do funkcie nechcel prezidentského úradu vzdať.

Ivanov následne v rokoch 2007 až 2011 pôsobil ako podpredseda vlády a v rokoch 2011 až 2016 ako vedúci prezidentskej kancelárie.

Putinova dcéra ovládne tajné AI centrum. Nepustia nás k superpočítaču, zúria vedci

V roku 2016 ho Putin vymenoval za osobitného splnomocnenca prezidenta pre ochranu životného prostredia a dopravu. Táto funkcia bola bez výraznejšieho politického vplyvu a všeobecne sa považovala za čestný post pred odchodom z aktívnej politiky. Začiatkom tohto roka z nej Ivanov odstúpil.

Rovnako ako ďalší vysokopostavení ruskí predstavitelia sa aj Ivanov v reakcii na ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine stal terčom sankcií Spojených štátov a Európskej únie.

Vlna horúčav v Európe prekonala viacero teplotných rekordov a jej plný dosah bude možné vyhodnotiť až po jej skončení.

Už teraz je však zrejmé, že súčasné teploty sú typickejšie pre koniec júla alebo august. V piatok to uviedla Svetová meteorologická organizácia, píše agentúra AFP.

Vlna horúčav

Hovorkyňa WMO Clare Nullisová v piatok na tlačovej konferencii v Ženeve uviedla, že rozsiahla vlna horúčav, ktorá zasiahla Európu na konci júna, „prekonala mnoho teplotných rekordov“.

Doplnila, že extrémne teplo má dôsledky pre zdravie ľudí, ekosystémy, poľnohospodárstvo aj produktivitu práce. V niektorých oblastiach, najmä vo Francúzsku, zároveň zhoršuje sucho, zvyšuje riziko lesných požiarov a prispieva k vzniku lokálnych búrok.

„Takéto teploty sú pre zvieratá takmer smrteľné.“ Slovenské farmy bojujú s najhoršími dňami leta

WMO vo svojom vyhlásení dodáva, že podporuje koordinované plány na ochranu obyvateľstva pred horúčavami s cieľom zachraňovať životy a pomáhať prijímať rozhodnutia na zmiernenie hospodárskych škôd a ďalších následkov.

Podľa predpovedí sa vlna horúčav zo západu Európy od piatka presunie viac na východ - do strednej Európy a na Balkán, pričom teploty okolo 35 stupňov Celzia tam zasiahnu približne 150 miliónov ľudí.

Meteorologický jav pokračuje

V niektorých častiach Srbska, Bosny, Chorvátska, Kosova, Severného Macedónska a Čiernej Hory sa očakávajú teploty až do 39 stupňov.

Na väčšine balkánskeho pobrežia Jadranského mora platí od piatka varovanie pred horúčavami - očakávajú sa teploty nad 35 stupňov.

„Budeme si na to musieť zvyknúť, žiaľ,“ povedala Nullisová. Dodala, že až po skončení leta bude možné definitívne posúdiť, či išlo o rekordnú vlnu horúčav, keďže ako meteorologický jav stále pokračuje.

Klimatológovia už medzičasom preukázali, že opakované vlny horúčav sú jednoznačným ukazovateľom zmien klímy, ktoré sú spôsobené najmä spaľovaním fosílnych palív ľuďmi. Očakáva sa, že takéto vlny horúčav budú častejšie, dlhšie a intenzívnejšie.

Turistov relaxujúcich na gréckych plážach budú po novom pozorovať drony a satelity. Neexistuje vraj iný spôsob, ako zastaviť nelegálne rozmiestňovanie ležadiel a slnečníkov: dĺžka a členitosť gréckeho pobrežia totiž znemožňujú účinné kontroly priamo v teréne.

Prevádzkovateľom pláží, prekračujúcim povolené plochy a blokujúcim prístup k moru, hrozia likvidačné pokuty až do 60-tisíc eur alebo aj odňatie koncesií a s tým úplný koniec podnikania.

Aj to je realita dnešného Grécka, do ktorého smerujú stále rastúce davy dovolenkárov. Posledné roky opakovane lámu rekordy návštevnosti: vlani ich tam prišlo bezmála 38 miliónov, čo takmer štvornásobne presahuje počet samotných Grékov. Uvedené číslo navyše úplne nezahŕňa faktor výletných lodí, takže reálny turistický výtlak môže byť ešte vyšší.

Domáci pritom riešia klasický bludný kruh masového turizmu: na jednej strane chcú pritiahnuť a „skasírovať“ čo najviac cudzincov, na strane druhej sú v poslednom čase nútení zavádzať stále viac reštrikcií, s rizikom odplašenia časti návštevníkov aj investorov.

Práve teraz, koncom júna, vstupujú do platnosti nové, ďalekosiahle pravidlá, ktoré majú zabrániť prílišným koncentráciám turistov v najvyhľadávanejších lokalitách a výrazne zvýšiť ochranu pláží, prírody a pôvodnej krajiny. Politici v Aténach v tejto oblasti sľubujú revolučné, priam historické zmeny.

V článku sa ešte dočítate:

– Ako má nový grécky systém zón zregulovať kapacity destinácií.

– Či dokáže štát presadiť pravidlá pri slabom vymáhaní zákonov.

– Kde v Grécku stále možno nájsť autentickú neturistickú krajinu.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.

Slovensko dnes zaznamenalo najteplejší deň v tomto roku, doterajší júnový rekord zatiaľ však nepadol, uviedol portál imeteo.sk. 

Meteorológovia upozorňujú, že v najbližších dňoch horúčavy ešte zosilnejú a pravdepodobne bude prekonaný historický rekord 40,3 stupňa Celzia z júla 2007.

Podľa imeteo.sk už zhruba hodinu po dnešnom poludní ortuť teplomera v jednej z dedín neďaleko Bratislavy vystúpila na 36,3 stupňa Celzia. Tým prekonala doterajšie tohtoročné maximum z minulého víkendu. Následne ešte teplejšie počasie zaznamenali meracie stanice vo viacerých iných lokalitách.

Doterajší júnový teplotný rekord na Slovensku má hodnotu 38,8 stupňa Celzia a bol nameraný na východe krajiny na konci júna 2022.

Slovenský hydrometeorologický ústav očakáva, že horúčavy na Slovensku vyvrcholia v pondelok, keď by maximálna teplota vzduchu mohla atakovať hranicu 41 stupňov Celzia. Za jeden z dôvodov súčasnej intenzívnej vlny horúčav meteorológovia považujú skutočnosť, že noci sú teraz najkratšie v roku.

Kremeľ dnes prisľúbil, že sa bude zaoberať virálnym videom adresovaným prezidentovi Vladimirovi Putinovi, v ktorom vojenský veterán obviňuje ruských veliteľov na Ukrajine z mučenia a vrážd vojakov za to, že neplnia "samovražedné rozkazy".

Bývalý účastník ruskej vojny proti Ukrajine pohrozil Putinovi armádnou vzburou, ak mu neposkytne audienciu, počas ktorej v "priamom prenose" vyloží hlave štátu "celú pravdu" o tom, čo sa v Rusku deje.

Virálne video

Putinov hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že Kremeľ doteraz nevidel video, ktoré veterán zverejnil na instagrame, ale vraj sa zdá, že obsahuje "podivné formulácie".

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa МОЯ ЖИЗНЯ (@luninalexandr1987)

Príspevok Alexandra Lunina, ktorý nespomenul žiadne dôkazy, ani nevymenoval žiadne údajné obete ani páchateľov, získal počas 24 hodín viac ako 12 miliónov zhliadnutí, poznamenala agentúra Reuters.

Kremeľ odmieta tlak na Minsk, správy o nových útokoch z Bieloruska označilo Rusko za výmysel

Instagram je v Rusku zakázaný a prístup k nemu je možný len prostredníctvom virtuálnej súkromnej siete. Pred zverejnením videa väčšina Rusov o Luninovi, ktorý žije v ruskej Voronežskej oblasti, nepočula. Nebolo jasné, či Lunin hovoril z vlastnej iniciatívy, alebo či - ako naznačil - zastupuje ďalšie sily, dodala agentúra Reuters.

Lunin vo videu tvrdí, že tisíce ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine sú uväznené "v jamách", pretože odmietajú plniť "hlúpe alebo samovražedné rozkazy" alebo odmietajú odovzdať peniaze svojim veliteľom. Tvrdil, že títo vojaci sú mučení a potom vraždení a že ich velitelia zakrývajú, čo sa stalo, a to tým, že tvrdia, že vojaci sú nezvestní.

Hrozba povstaním

Lunin natočil video v uniforme s mnohými medailami. Povedal, že ak sa čoskoro nedočká osobnej audiencie u Putina v živom televíznom vysielaní, armáda obráti zbrane proti Kremľu.

"Viete, bolo nám skutočne povedané, že takáto výzva existuje, ale zatiaľ sme nemali možnosť sa na ňu pozrieť, takže by som sa k nej nechcel vyjadrovať," odpovedal Peskov na otázku reportérov počas konferenčného hovoru. "Súdiac podľa toho, čo ste povedali, obsahuje (výzva) trochu zvláštne formulácie, takže ju musíme najskôr vidieť," dodal.

Lunin vo videu tvrdí, že sa s ním stretli "vysoko postavení predstavitelia ministerstva obrany a silových zložiek", ktorí sa rozhodli prostredníctvom neho informovať hlavu štátu.

V Krasnodarskom kraji na juhu Ruska opäť horí ropný sklad, zasiahli ho trosky dronu

Podľa portálu Meduza dosiahol Lunin v armáde hodnosť desiatnika a vojny na Ukrajine sa zúčastnil v radoch dobrovoľníckej jednotky, vytvorenej v okupovanom Melitopole, najprv ako strelec, neskôr ako veliteľ prieskumnej čaty.

Bol zranený a má 39 rokov. Predtým používal priezvisko Pustovalov, než ho v roku 2023 zmenil na Lunin. V tom istom roku ho úrady vyškrtli zo zoznamu extrémistov, v ktorom figuroval od júna 2021. Tvrdí, že sa od 19 rokov zúčastnil rôznych bojov, bol zranený a má vážne problémy so zdravím, a to aj duševné. Ako veterán vraj poberá 4500 rubľov mesačne (približne 50 eur).

To, že vychádza nový titul zo sveta najpopulárnejšieho britského (fiktívneho) špióna všetkých čias, je samo o sebe veľkou udalosťou.

Hoci sme v minulosti dostávali podobných hier v priebehu jednej konzolovej generácie hneď niekoľko, v roku 2012 prakticky na viac ako desaťročie úplne prestali vychádzať.

Prvýkrát sme "slovenskú" ukážku videli na konci minulého roka.

Dôvodov bolo viacero, no tým primárnym sa stalo zlé komerčné i kritické prijatie 007 Legends. Malo pritom ísť o veľkú oslavu celej značky k 50. výročiu jej filmovej existencie. Knihy sú ešte o niečo staršie. 

Mapovala šesť zásadných filmov konkrétnych predstaviteľov titulnej postavy, pričom sa napájala na vtedajšiu novinku Skyfall, v ktorej sa úlohy agenta zhostil Daniel Craig.

Návrat virtuálneho agenta

Generický dizajn a takmer neexistujúci príbeh sa odzrkadlili v priemerných recenziách, ktoré viedli k slabým predajom (podľa analytikov nedosiahli ani milión).

V článku sa ešte dočítate:

• Koľko miliónov kusov hra predala.
• Kedy sa James Bond naposledy pozrel do našich končín.
• Do akej tuzemskej oblasti je časť príbehu situovaná.
• Prečo ovce blokujú cesty.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 62% na dočítanie.

Na Tomášikovej ulici v Bratislave v blízkosti železničnej stanice Nové Mesto sa vykoľajila električka. Zasahuje cez dva jazdné pruhy. K zraneniu osôb nedošlo. Polícia Bratislavského kraja o tom informovala na sociálnej sieti.

„Premávka je v tomto úseku obmedzená a presmerovaná do protismernej časti vozovky. Predpoklad dopravného obmedzenia je na približne dve hodiny. Vodičov v tejto súvislosti vyzývame, aby na prejazd využili alternatívnu trasu,“ uviedla polícia.

Dopravný podnik Bratislava priblížil, že pre vykoľajenie je premávka linky 4 za zastávkou Kuchajda presmerovaná do Depa Jurajov dvor. Náhradná autobusová doprava X4 premáva v úseku Stn. Nové mesto - MiÚ Nové Mesto. „Za vzniknutú nepríjemnú situáciu spojenú s prerušením a meškaním vozidiel sa ospravedlňujeme,“ dodal podnik.

Príčina udalosti je podľa DPB v štádiu objasňovania. „Pri udalosti nedošlo k zraneniu osôb a električka nie je poškodená,“ uviedol.