Správy vo svete

Požiar, ktorý vypukol koncom júla v masíve Gros Bessillon v departemente Var, sa po 18 dňoch hasenia podarilo dostať pod kontrolu, oznámili dnes miestne úrady. Požiar bol dĺžkou svojho trvania bezprecedentný, podotkla agentúra AFP.

"Po 18 dňoch mimoriadnej mobilizácie je požiar Gros Bessillon oficiálne pod kontrolou," uviedla miestna prefektúra. Požiar v tejto južnej časti Francúzska spálil 6300 hektárov, ohrozil niekoľko okolitých dedín a zničil niekoľko desiatok obydlí. "Bude ešte potrebných niekoľko dní, kým sa ho podarí definitívne uhasiť," dodali úrady.

Horúčavy môžu stáť európsku ekonomiku stovky miliárd eur, upozorňujú experti

Požiar prvýkrát vzplanul 21. júla popoludní na poli pri dedine Pontèves a zasiahol asi 4500 hektárov, evakuovaných vtedy muselo byť takmer 5000 ľudí, kým bol 28. júla večer vyhlásený za zvládnutý. Znovu sa však rozhorel 31. júla v poludňajších hodinách južne od prvého požiaru blízko obce Correns. Aj kvôli tomuto ohňu muselo byť evakuovaných niekoľko stoviek ľudí, pričom zasiahol niekoľko stoviek ďalších hektárov.

Počas 18 dní proti jeho šíreniu bojovalo podľa prefektúry departementu Var 4250 miestnych hasičov, 6870 hasičov, ktorí prišli na pomoc z celého Francúzska, a 100 hasičov z európskych krajín. Napriek tomu, že je teraz požiar pod kontrolou, zostáva na mieste 450 hasičov.

Vyšetrovatelia vo Francúzsku zvažujú možnosť, že požiar v departmente Var bol založený úmyselne

"Ide o najdlhší požiar, aký bol v departmente Var zaznamenaný odvtedy, čo máme archívy o lesných a vegetačných požiaroch," uviedol už v utorok minister vnútra Laurent Nuňez.

Francúzsko zažíva bezprecedentnú sezónu lesných požiarov. Rozloha spálenej plochy už prekonala doterajší rekord z roku 2022. V juhozápadnom departemente Gironde plamene pohltili 42-tisíc hektárov. Ide o najväčší francúzsky lesný požiar od roku 1949, keď v rovnakom departemente zhorelo 50-tisíc hektárov. Požiar sa však podarilo pred dvoma týždňami dostať pod kontrolu.

Jemenskí povstalci - húsíovci - podporovaní Iránom sa v piatok prihlásili k útoku na ciele v provincii Marib, ktorú ovláda medzinárodne uznaná jemenská vláda podporovaná Saudskou Arábiou. Podľa úradov si útok vyžiadal najmenej desať obetí. Správa pochádza z agentúry AFP.

„Saudskoarabský nepriateľ naďalej mobilizoval a podnecoval svoje sily. Tieto sily boli spolu so svojimi zbrojnými skladmi, vozidlami a vojenskou technikou v tábore Sahán al-džin napadnuté veľkým množstvom rakiet a dronov,“ uviedol vo vyhlásení hovorca húsíovcov Jahjá Sarí s odkazom na tábor kontrolovaný vládnymi silami.

Povstalci v Jemene pri raketových a dronových útokoch zabili desiatky vládnych vojakov, mnoho ďalších zranil

Jemenský vojenský zdroj pre agentúru AFP uviedol, že pri útokoch húsíovcov v provincii Marib zahynulo osem príslušníkov vládnych síl a ďalších 12 utrpelo zranenia.

Ministerstvo zdravotníctva predtým oznámilo, že povstalci ostreľovali obytné štvrte a utečenecké tábory v meste Marib, pričom zabili najmenej dvoch civilistov a ďalších 14 zranili.

Jemen, v ktorom je od roku 2014 občianska vojna, sa v júli stal ďalším ohniskom širšieho konfliktu na Blízkom východe medzi USA a Iránom. Húsíovci v nimi ovládanom hlavnom meste Saná umožnili pristátie iránskeho lietadla, čím podnietili sériu odvetných útokov zo strany vládnych síl.

Grécka polícia dnes poprela predchádzajúce správy médií, že na ostrove Zakynthos sa v posledných týždňoch stal vyšší počet znásilnení turistiek. Píšu to dnes grécke médiá. Polícia tvrdí, že dostala od mája tri oznámenia o znásilnení, ktoré začala prešetrovať. Zadržala pri tom dvoch podozrivých.

Médiá informovali o vyššom počte znásilnení po vyhlásení gréckeho odborového zväzu zamestnancov vo verejných nemocniciach Poedin. Zástupca zväzu v rámci sťažnosti na nadmernú záťaž zdravotníckych zariadení na gréckych ostrovoch v turistickej sezóne uviedol, že nemocnica na Zakynthose musela od polovice júna riešiť najmenej osem prípadov znásilnenia. Vlani to podľa odborového zväzu boli v rovnakom období dva prípady.

Polícia na gréckom ostrove však tieto počty poprela. Uviedla, že od mája do štvrtka dostala oznámenie o troch prípadoch, ktoré teraz vyšetruje. Médiá vyzvali, aby používali len "oficiálne a overené informácie".

Zástupca odborov tvrdí, že nemocničný personál odovzdal informácie polícii. Niektoré ženy podľa neho odmietli podať oficiálne oznámenie na polícii.

Počet obyvateľov ostrova v Iónskom mori, kde inak žije 40-tisíc ľudí, sa v letnej sezóne kvôli turistom výrazne zvýši. Odbory tvrdia, že zdravotnícke zariadenia nie sú na takýto nápor pripravené. Podľa zástupcu zväzu na pohotovosť na Zakynthose za jeden letný deň príde v priemere 200 ľudí žiadajúcich o pomoc, z ktorých 80 percent sú turisti.

Na nadmerné preťaženie nemocničného a zdravotníckeho personálu v letných letoviskách, a na možné súvisiace problémy a meškania pri poskytovaní lekárskej starostlivosti, odbory upozorňujú prakticky každoročne. Podobné problémy sa týkajú aj hasičov a čiastočne aj policajtov.

Americký prezident Donald Trump opätovne začal proces smerujúci k odvolaniu členky rady guvernérov americkej centrálnej banky Lisy Cookovej. Biely dom jej tento týždeň v liste oznámil, že prezident zvažuje jej odvolanie pre nedokázané obvinenia z hypotekárneho podvodu.

Vyzval ju, aby na ne reagovala do troch týždňov. Informovala o tom televízia ABC News s odvolaním sa na zdroje oboznámené s obsahom listu.

Trumpov postup nadväzuje na júnové rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý pomerom hlasov 5:4 stanovil, že Cooková musí pred prípadným "riadne odôvodneným" odvolaním dostať možnosť sa k obvineniam vyjadriť. Súd sa pritom samotnými obvineniami nezaoberal.

Predseda súdu John Roberts uviedol, že až po tom, ako Cooková dostane príležitosť na obvinenie reagovať, môžu súdy posúdiť platnosť odvolania a jeho dostatočnú opodstatnenosť.

Biely dom tak teraz podľa ABC News formálne začal proces odvolania pre hrubú nedbanlivosť. Pod listom je podľa zdrojov podpísaný námestník šéfa prezidentskej kancelárie Dan Scavin. Autori listu argumentujú, že konanie Cookovej spochybňuje jej dôveryhodnosť, aj keby obvinenie nepredstavovalo trestný čin.

"Tieto obvinenia sú rovnako nepodložené ako pred rokom, keď sa prezident Trump pokúsil guvernérku Cookovú odvolať a zasiahnuť do nezávislosti Federálneho rezervného systému," uviedol právny zástupca Cookovej Abbe Lowell.

Po júnovom rozhodnutí Najvyššieho súdu Cooková uviedla, že snaha o jej odvolanie bola pokusom odstrániť ju na základe vykonštruovanej zámienky.

"Pretože som sa odmietla podriadiť politickému tlaku a naďalej som stanovovala úrokové sadzby iba podľa toho, čo by najlepšie slúžilo americkému ľudu," povedala.

Trump už v júni na sociálnych sieťach avizoval, že podnikne "okamžite príslušné kroky" na odvolanie Cookovej. Prvýkrát sa o to pokúsil vlani v auguste, čo médiá vykladali ako súčasť širšieho tlaku na Fed, aby znížil úrokové sadzby.

Obvinenia proti nej vychádzajú z dvoch podnetov vtedajšieho šéfa Federálnej agentúry pre financovanie bývania Billa Pulteho, ktorý je Trumpovým spojencom. Prezident medzitým Pulteho vymenoval do čela tajných služieb.

Podľa Pulteho sfalšovala Cooková bankové dokumenty, aby získala výhodnejšie podmienky pre čerpanie úveru. Trumpovo vlaňajšie rozhodnutie viedlo k súdnemu sporu. Federálny sudca i odvolací súd odvolanie zablokovali, čo následne potvrdil Najvyšší súd.

V reakcii na pokračujúcu agresiu Ruska voči Ukrajine a jeho zintenzívnené útoky zámerne zacielené na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru uvalila Európska únia sankcie na päť osôb spojených s ruským vojensko-priemyselným komplexom.

Podľa EÚ ide o osoby zastávajúce vysoké funkcie v ruských podnikoch pôsobiacich v oblasti vývoja, výroby a dodávok vojenského vybavenia používaného ruskými ozbrojenými silami. Správa pochádza z Európskej rady.

„Každý nový útok na Ukrajinu je ďalším dôvodom, aby Európa uťahovala skrutky voči Rusku,“ uviedla šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v príspevku na platforme X.

Medzi sankcionovanými osobami je Ramiľ Badgutdinov, generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Serpuchovskij zavod Metallist, ktorá vyrába precízne elektromechanické komponenty vrátane systémov využívaných v balistických raketách Iskander M.

Na zozname je aj Alexandr Ďukarev, riaditeľ Strojárskeho závodu v Krasnojarsku (Krasmaš), podniku zapojeného do výroby balistických rakiet vrátane strely RS-28 Sarmat.

Ďalší sankcionovaní jednotlivci pôsobia v spoločnostiach vyvíjajúcich vojenské komunikačné systémy, softvér pre bezpilotné lietadlá a technológie súvisiace s vesmírnymi vojenskými programami.

Ide o riaditeľa spoločnosti Irz-Sviaz, vyrábajúcej navigačné komponenty pre ruské rakety, riaditeľa softvérovej spoločnosti Aeromax, ktorá vyvíja softvér pre vojenské drony, a riaditeľa Výskumného ústavu presných prístrojov.

Tieto opatrenia boli prijaté v súlade s reštriktívnymi opatreniami EÚ zameranými na konanie ohrozujúce územnú celistvosť, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny. Sankcionované osoby podliehajú zmrazeniu majetku, zákazu poskytovania finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov a zároveň majú zákaz vstupu na územie EÚ.

Nové opatrenia prichádzajú len krátko po tom, čo členské štáty EÚ 23. júla schválili 21. sankčný balík voči Rusku, na ktorom sa ocitlo 48 jednotlivcov a 170 subjektov.

Najvyšší predstaviteľ arménskej apoštolskej cirkvi, katolikos Karekin II., a ďalších šesť vysokopostavených duchovných sa v piatok postavili pred súd v meste Vagaršapat neďaleko arménskej metropoly Jerevan. Ide o prvý takýto prípad v niektorej z bývalých sovietskych republík.

Ako informovala agentúra DPA, Karekin II. čelí obvineniu z nerešpektovania rozhodnutia svetského súdu, ktorý nariadil opätovné ustanovenie biskupa blízkeho premiérovi Nikolovi Pašinjanovi do funkcie. Z postu ho odvolal práve katolikos Karekin. Ak by Karekin rozhodnutie súdu naďalej odmietal rešpektovať, hrozí mu dvojročné väzenie.

Cirkvi v Arménsku, ale aj Gruzínsku, ktoré patria medzi najstaršie na svete a dodnes si zachovávajú výrazný kultúrny a spoločenský vplyv, sa proti obvineniu Karekina ostro ohradili, označili ho za neprijateľné.

Proruská opozícia v arménskom parlamente uviedla, že proces bude pozorne sledovať, pričom ho označila za politicky motivované prenasledovanie kritikov vlády.

Súdny proces s duchovnými je vyústením dlhoročného sporu medzi katolikosom a Pašinjanom, ktorého proeurópska strana Občianska zmluva zvíťazila v júnových parlamentných voľbách a získala v parlamente absolútnu väčšinu.

Karekin II. považuje premiéra za zodpovedného za vojenskú porážku Arménska vo vojne s Azerbajdžanom v roku 2020, ako aj za stratu kontroly nad prevažne Arménmi obývaným regiónom Náhorný Karabach v roku 2023.

Pašinjan zasa opakovane označuje predstaviteľov arménskej apoštolskej cirkvi za nástroj ruského vplyvu. Zároveň spochybňuje Karekinovo právo viesť cirkev a presadzuje v nej vnútorné reformy.

Prípad súvisí s biskupom Gevorgom Sarojanom, ktorého cirkev odvolala z funkcie pre údajné zneužívanie právomocí a zanedbávanie povinností. Sarojan predtým vyjadril podporu premiérovi Pašinjanovi a vyzval Karekina II. na odstúpenie.

Rwanda vedie predbežné rokovania s niektorými európskymi krajinami o spolupráci v oblasti migrácie, napísala agentúra AFP. Kigali by podľa návrhu mohlo prijímať rodiny migrantov, ktorí uviazli na ceste, nemajú kam ísť alebo sú z rôznych dôvodov v ohrození. Krajiny dohodu zatiaľ nedosiahli, uviedla hovorkyňa rwandskej vlády Yolande Makoloová.

Rokovania sa podľa Makoloovej týkajú takzvaného núdzového tranzitného mechanizmu. Rwanda by migrantom mohla poskytnúť bezpečné miesto, odkiaľ by sa následne vrátili do krajiny pôvodu. Ďalšou možnosťou by pre nich potom bolo požiadať inú krajinu o azyl a premiestniť sa tam.

Taliansko navrhne zriadenie európskych migračných centier, nachádzať by sa mali prevažne v Afrike

"Viedli sme určité predbežné rozhovory s niektorými európskymi krajinami, ale zatiaľ nebolo nič rozhodnuté," potvrdila Makoloová agentúre AFP. Neuviedla, s ktorými krajinami Rwanda rokuje.

Rozhovory sa odohrávajú v čase, keď Európska únia sprísňuje svoju migračnú politiku. Európsky parlament v júni schválil pravidlá, ktoré okrem iného umožňujú členským krajinám vytvárať takzvané návratové centrá mimo územia EÚ pre migrantov bez práva pobytu.

Rwanda má s prijímaním migrantov skúsenosti. V roku 2022 uzavrela s vtedajšou britskou konzervatívnou vládou dohodu, podľa ktorej mala prijímať migrantov, ktorí sa do Británie dostali nebezpečnými či nelegálnymi cestami.

Súd zamietol žalobu Rwandy, ktorá požadovala od Británie vyše 100 miliónov libier

Dohodu však po nástupe labouristickej vlády zrušil nový premiér Keir Starmer. Rwanda následne neuspela ani na súde so žalobou, v ktorej požadovala 135 miliónov dolárov za zmarený projekt.

Tisíce ľudí minulý týždeň prekročili hranicu medzi Marokom a španielskou enklávou Ceuta v severnej Afrike. Väčšina z nich sa neskôr vrátila do Maroka, udalosť však vyvolala nové výzvy európskych pravicových politikov na posilnenie ochrany hraníc.

Rwanda sa zároveň podľa organizácie Human Rights Watch dohodla so Spojenými štátmi na prijímaní ľudí deportovaných z USA. Podľa organizácie za to Rwanda získala, prípadne získa, značnú finančnú podporu.

Americký prezident Donald Trump v piatok odmietol rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý nariadil administratíve USA zastaviť výstavbu veľkej tanečnej sály na mieste zbúraného Východného krídla Bieleho domu. Trump vyhlásil, že sa proti tomuto rozhodnutiu odvolá na Najvyššom súde. Správa pochádza z agentúry AFP.

„Okamžite sa odvoláme na Najvyšší súd Spojených štátov,“ uviedol Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social. Rozhodnutie odvolacieho súdu označil za „poburujúce, politicky motivované, nezákonné“ a v rozpore so záujmami národnej bezpečnosti.

Tanečná sála Bieleho domu bude stáť 400 miliónov dolárov, Trump zvýšenie nákladov obhajuje

Súd v piatok pomerom hlasov 2:1 potvrdil predbežné opatrenie, ktoré dosiahla nezisková organizácia Národný fond na ochranu historických pamiatok (National Trust for Historic Preservation). Súd zároveň pozastavil účinnosť svojho rozhodnutia na 14 dní, aby Trumpova administratíva mohla podať odvolanie na Najvyšší súd USA.

Agentúra AFP uviedla, že dvaja sudcovia boli vymenovaní demokratickými prezidentmi, zatiaľ čo sudca s odlišným názorom bol nominovaný samotným Trumpom.

Národný fond na ochranu historických pamiatok podal 12. decembra 2025 žalobu po tom, čo Trumpova administratíva dala v októbri bez súhlasu Kongresu zrovnať so zemou celé Východné krídlo Bieleho domu a začala s výstavbou tanečnej sály s plochou 8360 štvorcových metrov a v hodnote 400 miliónov dolárov.

Trump v Bielom dome lepil na krb zlaté ozdoby sekundovým lepidlom, uvádza nová kniha

Federálny sudca Richard Leon predtým dvakrát zablokoval vykonávanie nadzemných prác, povolil však pokračovanie podzemných úprav.

Odvolací súd teraz dospel k záveru, že rozhodnutie, či by sa mala alebo nemala postaviť veľká tanečná sála, prináleží Kongresu a nie je na svojvôli výkonnej moci.

Trumpova administratíva tvrdí, že projekt je potrebný na organizovanie veľkých oficiálnych podujatí a na zvýšenie bezpečnosti Bieleho domu.

Vláda Konžskej demokratickej republiky v piatok oznámila, že preverí, či sa v zásielkach oxidu kobaltnatého vyvážaných do Číny nachádza urán. Reaguje tak na správy, že tento rádioaktívny kov sa dostal do Číny. Správa pochádza z agentúry AFP.

Toto oznámenie prišlo po tom, čo štúdia zverejnená koncom júla v časopise Nature Communications, na ktorej sa podieľali denník Financial Times a organizácia Lighthouse Reports, uviedla, že čínske spoločnosti v KDR - bohatej na nerastné suroviny - ťažili a vyvážali z nej oxid kobaltnatý so značným podielom uránu. Dotknuté spoločnosti však tieto tvrdenia popreli.

KDR bola svojho času zdrojom uránu použitého na výrobu atómovej bomby zhodenej v auguste 1945 na japonské mesto Hirošima.

V súčasnosti je KDR najväčším svetovým producentom kobaltu, ktorý je kľúčovou surovinou pri výrobe batérií pre elektromobily a elektroniku. KDR bola v roku 2025 aj najväčším producentom medi v Afrike s produkciou 3,4 milióna ton. Urán sa v krajine v súčasnosti neťaží a jeho produkcia je zakázaná. V konžskom ťažobnom sektore je však veľmi rozšírená korupcia, píše AFP.

V piatkovom vyhlásení konžské úrady popreli, že by porušili medzinárodné záväzky, a trvali na tom, že urán sa v ložiskách medi a kobaltu na juhovýchode krajiny nachádza prirodzene a tento jav je už známy a dobre zdokumentovaný.

Vláda zároveň spochybnila metodiku štúdie s tým, že nebola založená na priamych meraniach vyvážaných zásielok, ale na modelových výpočtoch.

Popri konzultáciách s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu úrady oznámili testy, „ktoré má vykonať národné laboratórium aj akreditované medzinárodné laboratórium“.

Občania Ukrajiny sa v Poľsku najčastejšie stávajú obeťami podvodov, krádeží a vlámaní, zatiaľ čo trestné činy z nenávisti predstavujú len malú časť prípadov. Po sérii medializovaných útokov na Ukrajincov to v piatok uviedol denník Rzeczpospolita na základe analýzy údajov od Hlavného veliteľstva poľskej polície. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

V prvom polroku 2026 polícia evidovala 5130 poškodených občanov Ukrajiny, čo je o 150 menej ako v rovnakom období minulého roka. Najčastejšie išlo o podvody, pri ktorých bolo poškodených 1151 osôb, a krádeže, ktorých obeťou sa stalo takmer 800 Ukrajincov. Polícia zaznamenala aj prípady zneužitia odcudzených dokladov či krádeží evidenčných tabuliek vozidiel.

Podľa denníka bolo v prvom polroku zaznamenaných 180 oznámení o útokoch motivovaných národnosťou. Takéto prípady predstavovali približne 3,5 percenta všetkých trestných činov, pri ktorých boli poškodenými Ukrajinci.

Analýza zároveň uvádza, že Ukrajinci sa stávajú obeťami aj najzávažnejších násilných trestných činov vrátane vrážd. Niektoré z nich však podľa opísaných prípadov spáchali ich krajania.

Rzeczpospolita zároveň pripomína, že občania Ukrajiny tvoria najpočetnejšiu skupinu cudzincov páchajúcich trestnú činnosť v Poľsku.

V prvom polroku polícia evidovala 5045 ukrajinských páchateľov, čo bolo o 563 menej ako v rovnakom období minulého roka. Odborníci tento pokles spájajú najmä s prísnejšou deportačnou politikou voči cudzincom, ktorí porušujú zákony.

Na juhu západného Slovenska treba v sobotu počítať s vysokými teplotami. Pre niektoré okresy budú platiť výstrahy prvého stupňa. Na svojom webe o tom informoval Slovenský hydrometeorologický ústav.

SHMÚ ich vyhlásil pre okresy Senec, Veľký Krtíš, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Dunajská Streda a Galanta. Teplota tam môže dosahovať miestami 33 stupňov Celzia. V platnosti majú byť od 13:00 do 18:00.

Horúčavy ako nový ekonomický šok

„Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov. Uvedená teplota vzduchu nie je v danom ročnom období a oblasti nezvyčajná, ale pravdepodobnosť nadmerného zaťaženia organizmu u niektorých osôb je vysoká,“ uviedol ústav.

Úrad verejného zdravotníctva v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.

„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie - zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje Úrad.

Malá slovenská dedina sa zapíše do histórie. Zaznamenala najvyššiu teplotu v celej strednej Európe

Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba aj obmedziť fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku.

Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov.

Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc. Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov.

Francúzsky súd dnes odsúdil na rok väzenia muža egyptskej národnosti za riadenie člna s viac ako 170 ľuďmi na palube. Plavidlo sa v utorok vznietilo pri pokuse preplávať Lamanšský prieliv. S odvolaním sa na francúzsku prokuratúru o tom informovala agentúra AFP.

Dvadsaťpäťročný muž bol na súde uznaný vinným z toho, že uľahčil nelegálny vstup, pohyb alebo pobyt cudzincov vo Francúzsku, keď koordinoval a riadil vyplávanie gumového člna určeného na preplávanie prielivu, uviedla prokuratúra.

Súd tiež zdôraznil, že sa tak stalo za okolností, ktoré posádku plavidla priamo vystavili bezprostrednému riziku smrti alebo zranenia.

Plavidlo začalo horieť v utorok ráno na hranici medzi francúzskymi a britskými vodami. Pri rozsiahlej záchrannej operácii, do ktorej sa zapojili francúzske a britské lode, bolo zachránených celkovo 173 ľudí.

Od začiatku roka zomrelo pri pokusoch o preplávanie Lamanšského prielivu najmenej 15 ľudí, z toho minulý týždeň tri ženy a jeden muž. Od 1. januára sa po mori nelegálne dostalo do Británie 14 526 ľudí, vyplýva z oficiálnych údajov britských úradov. Ide o pokles o viac ako 40 percent v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2025.

Pri požiari lesného porastu v Trstíne v okrese Trnava zasahuje takmer 50 hasičov. Na sociálnej sieti o tom informoval Hasičský a záchranný zbor.

„Situáciu komplikuje vietor, ktorý podporuje šírenie požiaru. Nasadení sú príslušníci modulu pozemného hasenia skupina západ. Na miesto smeruje aj vrtuľník,“ uviedli hasiči s tým, že miesto monitorujú dronmi.

Iniciatíva My sme les v spolupráci s organizáciou Via Juris podala podnet na Okresnú prokuratúru v Liptovskom Mikuláši na preskúmanie zákonnosti postupu obce Demänovská Dolina pri povoľovaní novej zjazdovky Luková - Otupné v stredisku Jasná.

Podľa Mareka Kuchtu z iniciatívy My sme les existuje podozrenie, že pri vydávaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia došlo k viacerým porušeniam zákona.

„Cieľom podnetu, ktorý sme adresovali okresnej prokuratúre, je preveriť, či obec Demänovská Dolina postupovala v súlade so zákonom pri vydávaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia na novú zjazdovku. V 11-stranovom podnete upozorňujeme na viacero závažných pochybení,“ poznamenal Kuchta.

Podľa ochranárov mal stavebný úrad obce Demänovská Dolina spôsobiť reťazenie chýb, medzi ktorými je napríklad chýbajúca grafická príloha územného rozhodnutia, umiestnenie stavby na neexistujúcich parcelách, nedostatočné odôvodnenie územného rozhodnutia a stavebného povolenia, nesprávne určený okruh účastníkov konania či chyby pri doručovaní oznámení účastníkom konania.

Ochranári tiež hovoria o chýbajúcom preskúmaní projektovej dokumentácie stavebným úradom či upustení od miestneho zisťovania pred povolením stavby.

„Ak by stavebný úrad od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním neupustil, tak by sa pravdepodobne zistilo, že v trase navrhovanej zjazdovky sa nachádza pliesko. Závažným zistením tiež je, že parcely uvedené v územnom rozhodnutí do dnešného dňa neexistujú, zjazdovka, respektíve jej časti teda boli schválené na právne neexistujúcich parcelách,“ zdôraznil Kuchta.

Hovorca spoločnosti Tatry Mountain Resorts, ktorá výstavbu novej zjazdovky realizuje, Marián Galajda v reakcii upozornil, že projekt zjazdovky prechádzal desať rokov zákonnými povoľovacími procesmi.

„Na jeho príprave a posudzovaní sa podieľali projektanti, autorizovaní odborníci, orgány ochrany prírody, stavebný úrad aj ďalšie dotknuté inštitúcie, vrátane My sme les ako účastníka konania pri udeľovaní výnimky. Ak dnes niekto paušálne tvrdí, že celý proces bol nezákonný, spochybňuje prácu všetkých,“ podotkol Galajda.

TMR podľa jeho slov rešpektuje právo každého občana či organizácie obrátiť sa na prokuratúru a požiadať o preskúmanie zákonnosti postupu orgánov verejnej správy.

„Samotné podanie podnetu však nie je dôkazom nezákonnosti aj napriek tomu, že sa toto podanie takýto dojem snaží účelovo vytvoriť. Ide o právny názor jednej zo strán, o ktorom rozhodnú príslušné orgány, nie mediálne vyhlásenia,“ skonštatoval Galajda.

Hovorca TMR upriamil pozornosť aj na fakt, že zjazdovka je dnes prakticky dokončená a všetky opatrenia v súvislosti s nálezom mokrade boli vykonané.

„Lokalita bola po objavení vytýčená, nezasahovalo sa do nej, bola odborne posúdená priamo na mieste všetkými príslušnými orgánmi a aj za účasti iniciatívy boli navrhnuté ochranné opatrenia, ktoré sme všetky zrealizovali, aby mokraď ostala zachovaná,“ uzavrel Galajda.

Zástupkyňa hovorcu Krajskej prokuratúry v Žiline Alexandra Mesiarkinová potvrdila, že podnet iniciatívy My sme les bol Okresnej prokuratúre v Liptovskom Mikuláši doručený 10. júla 2026.

„Dozorujúci prokurátor potvrdil prijatie podnetu a vyžiadal s vecou súvisiaci administratívny spis od obce Demänovská Dolina. Momentálne plynie zákonná lehota na vybavenie podnetu,“ uviedla Mesiarkinová.

Senát Spojených štátov v piatok schválil návrh zákona o sankciách zameraný na príjmy Ruska z energetického sektora. Tento návrh teraz smeruje do Snemovne reprezentantov, hoci vzhľadom na letnú prestávku Kongresu sa hlasovanie pravdepodobne uskutoční až začiatkom septembra. Správa pochádza z agentúr AFP a AP.

Na základe tohto návrhu budú sankcionovaní ruskí politickí a vojenskí predstavitelia, oligarchovia, finančné inštitúcie a takzvaná tieňová flotila využívaná na obchádzanie sankcií uvalených na Rusko za jeho vojnu proti Ukrajine. Okrem toho umožní prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi zaviesť clá až do 500 percent na ruský dovoz vrátane plynu a ropy.

Americký Senát našiel spoločný cieľ. Senátori oboch strán sa dohodli na zákone o sankciách proti Rusku

Tieto sankcie by Trumpovi taktiež umožnili uvaliť clá do výšky 100 percent na tovary krajín, ktoré sú hlavnými odberateľmi ruskej ropy a plynu vrátane Číny a Indie.

Podporovatelia tohto zákona tvrdia, že obmedzenie príjmov z energetiky je kľúčové pre oslabenie schopnosti ruského prezidenta Vladimira Putina financovať vojnu proti susednej krajine.

AFP pripomína, že tento zákon je pomenovaný po nebohom republikánskom senátorovi Lindseym Grahamovi. Návrh zákona sa prerokúval približne rok pred nedávnym náhlym Grahamovým úmrtím.

Ukrajina žiada mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN pre ruské útoky v Čiernom mori

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň na stretnutí s americkými senátormi vo washingtonskom Kapitole povedal, že Ukrajina zaznamenáva zisky vo vojne, ale naďalej potrebuje viac podpory od USA. Taktiež sa Američanom verejne poďakoval za tento sankčný balík, ktorý by v prípade schválenia poslal Ukrajine a jej spojencom odkaz o podpore zo strany USA, informuje AP.

 Ruské veľvyslanectvo v USA odsúdilo tento zákon a dodalo, že „škodí súčasnej americkej administratíve“.

AP konštatuje, že ide o doteraz najvýraznejší prejav nezávislosti Senátu počas druhého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa. Kongres sa usiloval zabezpečiť pokračovanie finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine zo strany USA. Trump napokon sankčný balík podporil, čím zvýšil šance na jeho schválenie v Snemovni reprezentantov a následné predloženie na podpis prezidentovi.

Nemecké bezpečnostné služby sa domnievajú, že za falošným videom o údajných plánoch nemeckého kancelára Friedricha Merza na odstúpenie stojí skupina napojená na Rusko. S odvolaním sa na zdroj o tom v piatok informovala agentúra AFP.

Video šírené na sociálnych sieťach zneužíva označenie a vizuálnu identitu verejnoprávneho vysielateľa Deutsche Welle a hospodárskeho denníka Handelsblatt.

Tvrdí sa v ňom, že uniknuté dokumenty z Merzovej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka naznačujú, že kancelár plánuje na budúci týždeň odstúpiť v reakcii na svoje slabé výsledky v prieskumoch verejnej mienky. Obe spomínané médiá označili video za úplný výmysel.

Merzova kancelária vo vyhlásení pre AFP uviedla, že tvrdenia vo videu sú „úplne vymyslené“ a ich cieľom je zmiasť a znepokojiť ľudí. CDU označila video za nezmysel.

Nemecko varuje pred ruskou kampaňou Matrioška. Moskva zintenzívňuje dezinformácie pred voľbami

Podľa bezpečnostného zdroja je tvorcom videa pravdepodobne skupina Storm-1516 napojená na ruskú vojenskú rozviedku GRU.

Táto skupina je taktiež podozrivá zo šírenia dezinformácií počas parlamentných volieb v Nemecku vo februári 2025, po ktorých vznikla koalícia vedená Merzom.

Podľa francúzskej agentúry Viginum, ktorá sleduje zahraničné dezinformačné kampane, stála skupina Storm-1516 od roku 2023 do marca 2025 za najmenej 77 dezinformačnými operáciami zameranými proti západným krajinám.

Nemecká spravodajská služba uviedla, že najnovšie video „svedčí o tom, že jeho tvorcovia podrobne sledujú politický vývoj v Nemecku a oportunisticky ho využívajú“.

Video tvrdilo, že Merz plánuje odstúpiť v prospech Hendrika Wüsta, premiéra Severného Porýnia-Vestfálska, ktorý sa ako jeho možný nástupca spomína najčastejšie.

Video však obsahovalo zjavnú chybu – hovorilo sa v ňom o „všeobecných voľbách v septembri“, pričom v Nemecku sa žiadne takéto voľby neplánujú.

Nemecké orgány už v minulosti obvinili Moskvu z dezinformačnej kampane a sabotáže, ktorej cieľom je oslabiť podporu Nemecka voči Ukrajine.

Tento týždeň bol v blízkosti vzletovej a pristávacej dráhy na letisku Lipsko/Halle objavený dron naložený výbušninami. Nemeckí predstavitelia sa však zdržali pripisovania viny za tento „scenár hybridného útoku“.

Príčina zdravotných problémov návštevníkov kúpaliska v Diakovciach v okrese Šaľa zostáva naďalej nejasná. Napriek dôkladnej kontrole sa nepodarilo identifikovať jednoznačný zdroj možnej intoxikácie ani potvrdiť prítomnosť nebezpečných látok v priestore kúpaliska, informovala spoločnosť Bekor, prevádzkovateľ AVA Termalparku Diakovce.

Opakované kontrolné merania kvality bazénových vôd a ovzdušia v okolí bazénových telies boli vykonané v piatok. Výsledky všetkých vykonaných meraní potvrdili, že sledované hodnoty sa nachádzajú v stanovených normách.

Nebolo zaznamenané prekročenie limitov chlóru, amoniaku ani žiadnych ďalších monitorovaných látok, potvrdil prevádzkovateľ kúpaliska. Jeho vyjadrenia potvrdili aj hasiči, ktorí merania vykonávali priamo na mieste.

Na základe vykonaných kontrol a dostupných odborných stanovísk bola prevádzka kúpaliska vyhodnotená ako bezpečná pre verejnosť.

V priestoroch detského a rodinného bazéna došlo vo štvrtok k náhlej zdravotnej nevoľnosti viacerých návštevníkov kúpaliska. Po kontakte s neznámou látkou malo zdravotné problémy 16 ľudí, osem z nich skončilo v nemocnici. Podľa aktuálnych informácií sú všetci v poriadku.

Na miesto boli okamžite privolané zložky integrovaného záchranného systému, konkrétne príslušníci Hasičského a záchranného zboru, zdravotnícki záchranári a Policajný zbor.

Záchranné zložky dorazili na miesto približne do siedmich minút od nahlásenia udalosti a bezodkladne začali vykonávať potrebné opatrenia vrátane opakovaných meraní kvality ovzdušia a monitorovania možných rizikových faktorov.

V záujme ochrany zdravia a bezpečnosti návštevníkov bolo preventívne rozhodnuté o evakuácii areálu a ukončení prevádzky kúpaliska na zvyšok dňa.

Polícia začala trestné stíhanie vo veci pre podozrenie z trestného činu všeobecného ohrozenia v prípade úniku neznámej látky na kúpalisku. Presná príčina udalosti je predmetom ďalšieho vyšetrovania. Potvrdilo to Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.

Podporu študentovi zo zahraničia, ktorého mala v Nitre napadnúť skupina mužov v kuklách, vyjadril rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre František Petrovič, Filozofická fakulta UKF i primátor Nitry Marek Hattas. Všetci jednoznačne odsúdili prejavy násilia, rasizmu, xenofóbie a nenávisti.

Filozofická fakulta UKF prijala správu o napadnutí indického študenta Ansara so znepokojením. „Ako akademická inštitúcia stojíme na princípoch humanizmu, rešpektu, tolerancie a úcty k ľudskej dôstojnosti. Rešpekt k rozmanitosti a jedinečnosti každého človeka patrí k základným hodnotám našej fakulty,“ reagovala fakulta.

Podľa rektora UKF a primátora Nitry sa stal obeťou násilia mladý človek, ktorý v meste tri roky študuje a pracuje. „Ak niekto napadne človeka preto, že je z inej krajiny, hovorí iným jazykom alebo jednoducho vyzerá inak, nie je to obyčajný konflikt medzi mladými ľuďmi. Je to zbabelosť a neprijateľné násilie,“ uviedli v spoločnom stanovisku.

Do Nitry ako univerzitného mesta prichádzajú každý rok stovky mladých ľudí z rôznych častí Slovenska aj zo zahraničia, aby tam študovali, pracovali a žili.

„Sú súčasťou nášho mesta. Každý z nich musí mať právo prejsť sa po Nitre bez strachu, že ho niekto napadne pre jeho pôvod, farbu pleti, jazyk či odlišnosť,“ zhodli sa rektor s primátorom.

Upozornili na to, že aj Slováci majú svoje deti a študentov v zahraničí. „Chceme, aby sa tam cítili bezpečne a aby ich rešpektovali bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Presne tak sa musíme správať aj k tým, ktorí si za svoje miesto na štúdium vybrali Nitru.

“Útok, po ktorom študent z Indie skončil v nemocnici a podrobil sa operácii, sa stal v noci z piatka na sobotu. „Policajti boli vyslaní na preverenie oznámenia o fyzickom napadnutí osoby. Na mieste bolo zistené, že poškodený mal byť napadnutý doposiaľ neznámou osobou,“ potvrdil hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Tomáš Havetta.

Udalosť je evidovaná na obvodnom oddelení Policajného zboru Nitra-západ ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. „V prípade zistenia nových skutočností bude vec prekvalifikovaná do trestného konania,“ informoval Havetta.

 Útok na mladých ľudí zo zahraničia odsúdil aj predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas-SD). Verí, že polícia páchateľov nájde a za tento čin ponesú následky. Informoval o tom na sociálnej sieti. „Takéto násilie odsudzujem bez výhrad. Na Slovensku platí zákon pre každého,“ uviedol Raši.

Slovenské hádzanárky do 18 rokov si na MS v Rumunsku zahrajú o konečné 5. miesto. V piatkovom stretnutí o umiestnenie zdolali Maďarsko 34:29 a už teraz majú istotu najlepšieho výsledku Slovenska v histórii MS tejto vekovej kategórie. Doterajším maximom bola siedma priečka z domáceho šampionátu v Bratislave v roku 2008.

Zverenky trénera Pavla Streichera sa v súboji o piate miesto stretnú v nedeľu so Švajčiarskom, ktoré si poradilo s Čínou jednoznačne 38:25.

Rovnakého súpera už na prebiehajúcom šampionáte zdolali v závere hlavnej fázy turnaja 32:27, čo pre nich vtedy znamenalo postup z nadstavbovej skupiny do štvrťfinále. V ňom potom tesne podľahli Čiernej Hore.

Úvod zápasu bol vyrovnaný a v 10. minúte svietil na tabuli stav 6:6. Slovenky potom dokázali zvýšiť dôraz v obrane a po góloch Gogovej a Karkušovej odskočili na 9:6.

Sen o medaile sa rozplynul. Naše mladé hádzanárky končia na šampionáte vo štvrťfinále

Maďarky síce znížili, no slovenský tím následne predviedol ďalšiu vydarenú pasáž a po zásahoch Bölcskeiovej a dvakrát Komlósovej viedol v 18. minúte už 12:7.

V 29. minúte Görögová zariadila dovtedy najvyššie šesťgólové vedenie 17:11. Maďarky však v samotnom závere polčasu dvakrát skórovali zásluhou Szigetiovej a do šatní išli Slovenky s náskokom 17:13.

Maďarky vstúpili do druhého polčasu aktívnejšie a dvoma gólmi v úvodných 62 sekundách znížili na 15:17. Slovenky však ich nápor rýchlo zastavili, Gogová s Görögovou opäť zvýšili na rozdiel štyroch gólov a v 38. minúte po ďalšej úspešnej sedmičke Gogovej viedli už 23:17.

Súpera držali na dištanc, viackrát sa presadili Karkušová i Gogová a po góle Némethovej v 50. minúte svietil na tabuli stav 30:23. Maďarky sa ešte pokúšali zdramatizovať záver, no Slovenky odpovedali zásahmi Gogovej a Chrenkovej.

Päť minút pred koncom síce Takácsová s Kozmovou skresali manko Maďarska na päť gólov, slovenský tím však stále držal sľubný náskok 32:27 a duel už z rúk nepustil.

Maďarsko - Slovensko 29:34 (13:17)

Najviac gólov Maďarska: Takácsová 8, Szigetiová 6/2, Somogyiová 4. Zostava a góly SR: Stránska, Kubičinová - Chrenková 2, Benedigová, Bölcskeiová 3, Špendlová 1, Gogová 10/4, Komlósová 3, Valientová 1, Karkušová 5, Görögová 3, Ďuranová, Šubjaková, Csehová, Sekáčová, Némethová 6. Rozhodovali: Picard, Vauchez (obaja Fr.), vylúčenia: 3:2, 7m hody: 4/2 - 4/4.

ďalšie piatkové výsledky MS

semifinále:

Egypt - Španielsko 26:27 (12:13)

18.00 Dánsko - Čierna Hora

o 5.-8. miesto:

Čína - Švajčiarsko 25:38 (8:17)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes večer pricestoval na svoju prvú oficiálnu návštevu Srbska od svojho nástupu do funkcie, a teda tiež od začiatku ruskej invázie do jeho krajiny. Uviedli to srbské médiá.

Srbsko je vnímané ako krajina, ktorá sa snaží udržiavať ústretové vzťahy s Moskvou. Odmietlo napríklad zaviesť na Rusko podobné sankcie ako Európska únia. Ukrajine však poskytlo pomoc v jej obrane proti ruskej agresii, píše agentúra AP.

Zelenskyj navštívi Srbsko po prvýkrát od začiatku invázie. Je to facka Rusom, tvrdí ukrajinský predstaviteľ

Oficiálne rokovanie medzi Zelenským a srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom je na pláne v sobotu, uviedla tento týždeň kancelária srbského prezidenta. Zelenskyj a Vučić spolu v minulosti už niekoľkokrát rokovali. Srbský prezident uviedol, že chce so Zelenským diskutovať o ekonomickej a energetickej spolupráci či o vstupe do EÚ.

Srbsko patrí medzi európske krajiny, ktoré sa snažia udržiavať ústretové vzťahy s Ruskom, ktoré je jeho hlavným dodávateľom energií. Argumentuje tým aj tradične silnými vzťahmi medzi oboma krajinami. Podľa agentúry Reuters sa dá očakávať, že Zelenského návšteva bude mať vplyv na vzťahy medzi Ruskom a Srbskom.

Prezident Vučić a jeho vláda sa odmietli pridať k sankciám, ktoré proti Rusku zaviedla kvôli vojne na Ukrajine Európska únia. "Srbsko má vlastnú politiku," poznamenal tiež dnes srbský prezident ohľadom prístupu k sankciám. Tento postoj okrem iného sťažuje rokovania o vstupe Srbska do EÚ.

Vučič v Kyjeve prisľúbil pomoc Ukrajine, no odmietol podporiť výzvu na tlak voči Rusku

Už vlani však Moskva kritizovala balkánskeho spojenca za to, že srbské firmy dodávajú muníciu Ukrajine napriek "neutralite" Belehradu v konflikte.

Podľa ruských úradov sa tak deje prostredníctvom firiem z krajín NATO, tiež napríklad Českej republiky či Poľska. Vučić neskôr oznámil, že sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dohodli na vytvorení pracovnej komisie ohľadom srbských zbrojných dodávok.