Správy vo svete

Pre predsedu Labouristickej strany Keira Starmera začína po drvivom víťazstve vo voľbách skutočná práca. A nebude to jednoduchý začiatok, Starmer v Blenheimskom paláci pri Oxforde od štvrtka hostí stretnutie Európskeho politického spoločenstva, na ktorom sa schádza päťdesiat vedúcich predstaviteľov členských krajín Únie.

Plán Labouristov na opravu vzťahov s Úniou

Starmer dostal prestížne stretnutie na ideálny povolebný termín darom od svojho konzervatívneho predchodcu Rishiho Sunaka. „Stretnutie EPC odštartuje úplne nový prístup Veľkej Británie k Európe. Nemôžeme nechať minulosť, aby udávala tón našich zahraničných vzťahov v budúcnosti,“ vyhlásil britský premiér v stredu večer.

Starmer a Macron sa zaviazali k spolupráci pri riešení nelegálnej migrácie

Už na nedávno skončenom summite NATO si predjednal spoluprácu s niektorými európskymi krajinami v otázkach bezpečnosti. S nemeckým kancelárom Olafom Scholzom sú na dobrej ceste k podpisu bilaterálnej dohody.

Debatovanie na EPC sa od zhromaždenia Severoatlantickej aliancie v mnohom líši. „Čo sa týka plenárnej agendy, o tú tu príliš nejde. Väčšina účastníkov tu vyhľadáva skôr neformálne bilaterálne rokovania. Je to také trhovisko, na ktoré prichádzajú so zoznamom úloh na vyriešenie,“ opisuje jeden z v...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev dnes sľúbil pomôcť zámorským územiam Francúzska k dosiahnutiu nezávislosti, uviedla agentúra Reuters. Podľa nej ide o najnovšiu zo série incidentov, ktoré postavili niekdajšiu sovietsku republiku proti Parížu kvôli dlhodobým konfliktom na Kaukaze.

Francúzsko poskytlo vojenskú pomoc Arménsku, s ktorou Azerbajdžan zviedol dve vojny o horskú enklávu Náhorný Karabach, donedávna ovládanú arménskymi separatistami. Teraz sa obe kaukazské krajiny snažia uzavrieť mierovú zmluvu, ktorá by ukončila nepriateľstvo trvajúce desiatky rokov.

Alijev obviňuje Francúzsko, že sa mieša do kaukazských záležitostí. Na oplátku sa azerbajdžanskí vodcovia zamerali v poslednej dobe na francúzske územie v južnom Tichomorí, Novú Kaledóniu, ktorú už týždne zmieta násilie kvôli výhradám domorodých aktivistov proti volebnej reforme.

Azerbajdžan zvýši vývoz plynu do EÚ o viac ako desať percent, pomôže nahradiť ruský plyn

"Budeme vás podporovať, kým nebudete slobodní," vyhlásil Alijev len niekoľko dní pred začatím letnej olympiády v Paríži a po kongrese v Baku, na ktorom sa zišli stúpenci nezávislosti z Novej Kaledónie, Korziky a ďalších francúzskych území. Tie podľa Alijeva naďalej trpia pod koloniálnou nadvládou, a tak je povinnosťou Baku pomôcť im oslobodiť sa od tohto pozostatku minulosti.

Účastníci kongresu podľa médií ostro kritizovali francúzske úrady a pozvali azerbajdžanskú delegáciu na návštevu Novej Kaledónie.

Francúzsko v máji obvinilo Azerbajdžan zo zasahovania a rozdúchávania nepokojov v Novej Kaledónii. Azerbajdžan obvinenia poprel. Baku obviňuje Paríž, že je zaujatý v prospech Arménska. Azerbajdžan vlani v decembri vyhostil dvoch francúzskych diplomatov.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v sobotu oznámil, že EÚ berie na vedomie rozhodnutie najvyššieho súdu OSN, podľa ktorého je 57 rokov trvajúca okupácia palestínskych území Izraelom nezákonná. Borrell dodal, že toto stanovisko je "do veľkej miery v súlade s postojmi EÚ".

Rozsiahle stanovisko v tejto veci vydal v piatok Medzinárodný súdny dvor (MSD) so sídlom v Haagu. Izrael tento verdikt okamžite označil za "rozhodnutie plné lží", uviedla agentúra AFP.

Borrell však v sobotu vo svojom vyhlásení vyzval na podporu stanoviska MSD. Argumentoval pritom, že "vo svete neustáleho a čoraz častejšieho porušovania medzinárodného práva je našou morálnou povinnosťou opätovne potvrdiť náš neochvejný záväzok dôsledne podporovať všetky rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora bez ohľadu na predmet sporu".

Izrael za to "zaplatí". Odpoveďou bude ďalšia eskalácia, reagujú Húsíovia na útok v Jemene

Vo svojom vyhlásení Borrel súčasne dodal, že stanovisko súdu "bude potrebné dôkladnejšie analyzovať, a to aj vzhľadom na jeho dôsledky pre politiku EÚ".

Rozhodnutie MSD nie je záväzné, ale prichádza v čase rastúcich obáv z počtu obetí a ničenia vo vojne Izraela proti radikálnemu palestínskemu hnutiu Hamas, ktorú vyvolali útoky palestínskych teroristických kománd zo 7. októbra 2023 na komunity na juhu Izraela. Obavy vyvoláva aj zvýšené napätie na Západnom brehu Jordánu.

Verdikt MSD a jeho podpora zo strany EÚ pravdepodobne zvýši diplomatický tlak na Izrael v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy, predpokladá vo svojej správe AFP.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu rozhodnutie MSD odsúdil. "Židovský národ nie je okupantom vo svojej vlastnej krajine - ani v našom večnom hlavnom meste Jeruzaleme, ani v zemi našich predkov v Judei a Samárii" (okupovaný Západný breh), uviedol Netanjahu vo svojom vyhlásení.

V Pásme Gazy bolo podľa Hamasu od októbra zabitých vyše 38 900 Palestínčanov a takmer 90-tisíc zranených

V júni 1967 Izrael v šesťdňovej vojne proti svojim arabským susedom zabral Západný breh Jordánu a východný Jeruzalem, Golanské výšiny od Sýrie a Pásmo Gazy a Sinajský polostrov od Egypta. Následne  začal osídľovať 70.000 km2 zabraného územia. OSN neskôr vyhlásila túto okupáciu palestínskeho územia za nezákonnú. Egypt získal Sinaj späť na základe mierovej dohody s Izraelom z roku 1979.

MSD v piatok uviedol, že izraelská politika osídľovania, ako aj využívanie zdrojov na palestínskych územiach sú v rozpore s medzinárodným právom; pokračujúcu prítomnosť Izraela na palestínskych územiach označil za nelegálnu a izraelskú okupáciu týchto území považuje za "de facto anexiu".

Toto nezávislé stanovisko MSD vypracoval na žiadosť Valného zhromaždenia OSN. Uviedol v ňom tiež, že Izrael Palestínčanov na okupovaných územiach systematicky diskriminuje a že praktiky Izraela podľa súdu porušujú právo Palestínčanov na sebaurčenie.

Nigéria uložila americkej spoločnosti Meta, materskej firme platforiem Facebook a WhatsApp, pokutu vo výške 220 miliónov dolárov za "viaceré a opakované" porušenia ochrany osobných údajov a práv spotrebiteľov. V sobotu o tom informovala agentúra AFP.

Z vyšetrovania, ktoré nigérijské úrady viedli od mája 2021 do decembra 2023, vyplynulo, že Meta sa dopustila "invazívnych praktík voči subjektom a spotrebiteľom v Nigérii".

Tamojšia Federálna komisia pre hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa (FCCPC) obvinila technologického giganta z diskriminačných praktík, zneužívania dominantného postavenia na trhu, neoprávneného poskytovania osobných údajov a odopierania práva Nigérijčanov určiť, ako sa ich údaje používajú.

Nie je možné pokračovať vo vojenskej spolupráci s Nigerom, vyhlásila šéfka nemeckej diplomacie Baerbocková

Okrem udelenia pokuty FCCPC trvá na tom, že Meta musí "dodržiavať platné právne predpisy a zastaviť vykorisťovanie nigérijských spotrebiteľov a ich zneužívanie na trhu". Komisia tiež nariadila americkej spoločnosti, aby sa podobných praktík, ktoré nespĺňajú vnútroštátne platné normy, v budúcnosti zdržala.

Meta sa bezprostredne nevyjadrila na žiadosť AFP o vyjadrenie, podľa FCCPC však spoločnosť je oboznámená s vyše trojročným vyšetrovaním komisie.

Približne tri štvrtiny z 200 miliónovej populácie tejto najľudnatejšej africkej krajiny majú menej než 24 rokov. Táto generácia veľmi často používa sociálne siete - v Nigérii predovšetkým tie, ktoré vlastní Meta, vrátane Facebooku, WhatsAppu či Instagramu.

Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin v rámci svojej cesty na Ukrajinu zavítal v sobotu do prístavného mesta Odesa, kde sa stretol s duchovenstvom a veriacimi, modlil sa za obete vojny a vyzýval na spravodlivý a trvalý mier. Informoval o tom spravodajský web Vatican News s tým, že Parolinova návšteva na Ukrajine potrvá do 24. júla.

Vatikánsky štátny sekretár pricestoval na Ukrajinu v piatok, keď zavítal do Ľvovskej oblasti na západe krajiny.

V nedeľu 21. júla bude Parolin predsedať záverečnej svätej omši na púti katolíkov latinského obradu do mariánskej svätyne v Berdyčove v Žytomyrskej oblasti. Návšteva tam sa koná aj na žiadosť latinských biskupov a jej súčasťou bude povýšenie miestnej mariánskej svätyne na baziliku minor.

Parolin by mal navštíviť aj gréckokatolícku katedrálu v Kyjeve a absolvovať stretnutie s najvyšším predstaviteľom ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, arcibiskupom Sviatoslavom Ševčukom.

Olympijské hry sú šancou na zjednotenie a prímerie, vyhlásil pápež František

Pred odchodom na Ukrajinu Parolin vyjadril nádej, že sa počas nej stretne aj s predstaviteľmi svetskej moci vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Parolin pred odletom na Ukrajinu v rozhovore pre médiá uviedol, že jeho cesta sa ponesie v znamení "modlitby a nádeje, že sa nájdu spôsoby na rýchle ukončenie konfliktu".

Doplnil, že jeho prítomnosť na Ukrajine možno vnímať aj ako vyjadrenie "blízkosti pápeža, ktorý sa od začiatku snaží nájsť spôsoby ukončenia vojny a spravodlivý mier pre sužovanú Ukrajinu".

Ide o Parolinovu prvú oficiálnu návštevu Ukrajiny od 24. februára 2022, keď Rusko na jej území rozpútalo plnoformátovú vojnu. Predtým parolin navštívil Ukrajinu v júni 2016 a v auguste 2021 sa v Kyjeve zúčastnil na podujatiach súvisiacich s 30. výročím obnovenia ukrajinskej nezávislosti.

Futbalisti Spartaka Trnava prehrali v sobotňajšom prípravnom zápase s Aston Villou 0:3. O góly účastníka Premier League sa na Štadióne Antona Malatinského postarali v prvom polčase Leon Bailey a v druhom Morgan Rogers a Charlie Archer.

Na štvrtý tím uplynulej sezóny najvyššej anglickej súťaže sa prišlo pozrieť až 16 094 divákov. Aston Villa potvrdila papierové predpoklady a zvíťazila 3:0. Hostia otvorili skóre v 38. minúte, keď z hranice šestnástky trafil do siete krásnou obaľovačkou Bailey. Angličania cez polčas kompletne vymenili zostavu, Trnavčania sa k podobnému kroku uchýlili po hodine hry.

Ružomberok napriek prehre v Kostanaji postúpil do druhého predkola Európskej ligy

To už prehrávali dvojgólovým rozdielom, keď Rodgers dorazil loptu do siete po strele Younga. V závere zápasu predviedol birminghamský klub kolmú akciu, Rodgers posunul loptu na Archera a jeho delovka s prispením teču Ujlakyho skončila v trnavskej sieti.

Pre Spartak išlo o generálku na Niké ligu, ešte predtým ho však čaká vo štvrtok úvodný duel druhého predkola Konferenčnej ligy na pôde FK Sarajevo.

Začiatok júla nepredstavuje len odhodenie školských tašiek, ale honbu za prekračovaním hraníc všedných dní charakterizujú prepchaté európske cesty a natrieskané nebo nad nimi. Mix množstva letov, ich presmerovanie na náhradné letiská i nedostatok zamestnancov vyvolávali meškania. Spoločnosť Smartwings sa dokonca vyslovila, že ak Eurocontrol nepristúpi k urýchlenej náprave v riadení vzdušného priestoru, bude rušiť niektoré lety.

S meškaním bolo nutné jednoducho rátať. Toho si boli pravdepodobne vedomí aj dovolenkári, ktorí sa rozhodli vycestovať z Viedne do talianskej Bologne. Tí, ktorí poctivo prišli na Schwechat skôr ako odporúčané dve hodiny pred odletom naplánovaným na siedmu hodinu podvečer, na informačných paneloch zaznamenali len niekoľkominútové meškanie. Na stres nebol dôvod. Obzvlášť, keď vzdialenosť do Bologne malo lietadlo prekonať za smiešnu hodinu aj dvadsať minút.

Medzi poctivcov sa zaradili aj mladí manželia žijúci neďaleko Senca. „Už niekoľko dní pred odletom sme zachytili správy o meškaniach, tak sme si nerobili veľké nádeje,“ hovorí Veronika Maličká. „Postupne sa však meškanie predlžovalo a s ním prichádzalo zhoršovanie nálady a únava.“

Na displeji dlhšie svietila informácia, že sa treba pripraviť na meškanie dve aj pol hodiny. Maličkí, rovnako ako ostatní cestujúci, vtedy ešte nemali tušenia, že budú musieť podstúpiť podstatne horšiu tortúru.

Na palubu lietadla nastupovali až okolo desiatej hodiny. Personál mal toho už asi plné zuby, keďže ani nepožadoval cestovné doklady a kontroloval len letenky. Pasažieri po usadení sa od kapitána dozvedeli niečo v tom zmysle, že nemajú dostatočný počet členov posádky, každú chvíľu však priletí lietadlo z Portugalska a časť jeho posádky dorovná chýbajúci stav. Lenže to zďaleka nebolo všetko.

Hodení cez palubu

Asi po hodine a pol sa cestujúci opäť oc...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Jemenskí povstalci - húsíovia - v sobotu varovali, že Izrael "zaplatí" za útok na jemenské prístavné mesto Hudajdá, ktorý sa odohral v sobotu podvečer, informovala agentúra AFP.

Jemenské a saudskoarabské médiá pôvodne tvrdili, že za útokmi stáli americké a britské sily. Neskôr sa však k tejto vojenskej operácii prihlásila izraelská armáda, podľa ktorej išlo o odvetu za útoky na Izrael v posledných mesiacoch.

Krátko po sobotňajšom útoku na Hudajdu húsíovia varovali, že bude nasledovať ďalšia eskalácia a že Izrael za úder na prístavné mesto "zaplatí".

"Sionistická entita zaplatí za útoky na civilné zariadenia a my budeme na eskaláciu odpovedať eskaláciou," uviedol člen politbyra húsíov Muhammad Buchajtí v statuse na sociálnych sieťach citovanom agentúrou AFP.

K úderom na prístav Hudajdá došlo iba deň po tom, čo húsíovia zaútočili dronom iránskej výroby na Izrael, v dôsledku čoho v Tel Avive zahynul jeden civilista.

Jemenský prístav Hudajdá sa stal terčom izraelského útoku, hlásia obete

Izrael okamžite pohrozil odvetnými krokmi, lebo "krv izraelských občanov má svoju cenu," ako aj v sobotu pripomenul izraelský minister obrany Joav Galant, ktorý "nepriateľov Izraela na celom Blízkom východe" upozornil, že budú nasledovať ďalšie operácie izraelskej armády, "ak sa odvážia na nás zaútočiť".

Podľa nemenovaných izraelských vládnych zdrojov Izrael pred sobotňajším útokom na Hudajdu o svojich plánoch informoval svojich spojencov. Zdroj dodal, že niektoré z cieľov útoku v Jemene boli dvojakého využitia a boli medzi nimi objekty energetickej infraštruktúry.

Podľa Galanta izraelské stíhačky zaútočili na vojenské ciele "teroristického režimu húsíov" v oblasti prístavu Hudajdá v reakcii "na stovky útokov uskutočnených proti štátu Izrael v posledných mesiacoch".

"Húsíovia na nás zaútočili viac ako 200-krát. Prvýkrát, keď ublížili izraelskému občanovi, sme na nich udreli. A urobíme to na akomkoľvek mieste, kde to bude potrebné," upozornil Galant.

Ako pripomenula AFP, húsíovia sa prihlásili k útokom na viaceré izraelské mestá vrátane Ašdodu, Haify a Ejlatu, ale piatkový útok na Tel Aviv sa zdá byť prvý, ktorý prelomil izraelskú protivzdušnú obranu.

Po silnej explózii v Tel Avive zomrel jeden človek, podľa armády išlo zrejme o útok dronu

Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac označil útok v Jemene aj za varovanie pre Irán, lebo "podporuje, cvičí a financuje teroristickú organizáciu húsíov ako súčasť regionálnej siete teroristických organizácií, ktoré v oblasti operuje s cieľom zaútočiť na štát Izrael." Kac prízvukoval, že Izrael to nebude "tolerovať ani mlčať" a zaútočí na každého, kto predstavuje hrozbu pre jeho občanov.

Kac tiež dodal, že "toto je čas, aby medzinárodné spoločenstvo maximalizovalo sankcie voči Iránu - pod ktorého vedením húsíovia vážne poškodzujú slobodu plavby a obchodných ciest".

Húsíjské milície totiž od novembra organizujú útoky na lode vo vodách pri pobreží Jemenu, aby takto - podľa vlastných slov - vyjadrili solidaritu s Palestínčanmi, ktorí v Pásme Gazy od októbra 2023 čelia ofenzíve izraelskej armády.

Globálny výpadok IT systémov, spojený s aktualizáciou bezpečnostného softvéru od firmy CrowdStrike, postihol 8,5 milióna zariadení s operačným systémom Windows, teda menej ako jedno percento zo všetkých zariadení s Windows, odhadla firma Microsoft v príspevku na svojom blogu.

Mnoho krajín po celom svete v piatok hlásilo rozsiahle problémy s počítačovými systémami. Postihnuté boli systémy odbavenia na letiskách po celom svete. V Británii bol zasiahnutý zdravotný systém. Niektoré televízie v USA, Austrálii alebo Británii prerušili vysielanie. V Česku sa kvôli výpadku stretávalo s problémami napríklad pražské letisko, lekárne BENU a poisťovne Generali a Allianz.

Závislosť na jednom dodávateľovi môže byť ochromujúca, tvrdia po IT výpadku analytici

CrowdStrike pomohol vyvinúť riešenie, ktoré pomôže urýchliť nápravu, uviedol Microsoft a dodal, že spolupracoval s webovými službami Amazon Web Services a Google Cloud Platform na čo "najefektívnejších prístupoch". Microsoft tiež znovu zdôraznil, že nešlo o pochybenie na jeho strane, ale u "nezávislej spoločnosti zaoberajúcej sa kybernetickou bezpečnosťou".

Dodal, že aktualizácie softvéru môžu príležitostne spôsobiť problémy, "významné incidenty ako udalosť okolo CrowdStrike ale také časté nie sú". Podľa niektorých odborníkov mohol byť piatkový globálny výpadok IT systémov najrozsiahlejší v histórii.

Cestujúci v leteckej doprave po celom svete v piatok čelili oneskoreniam a rušeniu letov pri odbavovaní, pretože letiská a letecké spoločnosti zastihol výpadok počítačov, ktorý zasiahol rad ekonomických odvetví od bánk po mediálne spoločnosti. V Británii bol zasiahnutý zdravotný systém. Niektoré televízie v USA, Austrálii alebo Británii prerušili vysielanie. V Česku sa kvôli výpadku stretávalo s problémami napríklad pražské letisko, lekárne BENU a poisťovne Generali a Allianz.

Jemenské prístavné mesto Hudajdá ovládané povstalcami sa v sobotu stalo terčom náletov. Tamojšie ministerstvo zdravotníctva riadené húsíami hlásilo nespresnený počet obetí a zranených. Údery medzičasom potvrdila izraelská armáda, podľa ktorej išlo o odvetu za útoky na Izrael v posledných mesiacoch, píše agentúra AFP.

Jemenské a saudskoarabské médiá pôvodne tvrdili, že za útokmi stáli americké a britské sily.

Podľa spravodajcu AFP bolo v meste počuť niekoľko výbuchov. Húsíjská TV stanica Masíra v tom čase informovala o "sérii úderov", ktoré zasiahli "zariadenia na skladovanie ropy" v prístave.

Po silnej explózii v Tel Avive zomrel jeden človek, podľa armády išlo zrejme o útok dronu

USA ani Británia sa bezprostredne k týmto tvrdeniam nevyjadrili, izraelská armáda podľa agentúry Reuters uviedla, že správy v "zahraničných médiách" nekomentuje. Sobotňajšie údery napokon potvrdila.

Nemenovaný vysokopostavený izraelský predstaviteľ podľa izraelských médií povedal, že na jemenský prístav útočili izraelské stíhačky.

K úderom došlo iba deň po tom, čo húsíovia zaútočili dronom iránskej výroby na Izrael, v dôsledku čoho v Tel Avive zahynul jeden civilista. Izrael vtedy pohrozil odvetnými krokmi.

Húsíjské milície od novembra organizujú útoky na lode vo vodách pri pobreží Jemenu, aby takto - podľa vlastných slov - vyjadrili solidaritu s Palestínčanmi, ktorí v Pásme Gazy od októbra 2023 čelia ofenzíve izraelskej armády.

V celej Európe sa rozmáha organizovaný zločin aj obchodovanie s drogami. V krajinách vrátane Nemecka sa navyše zvyšuje sklon zločineckých skupín k páchaniu násilia. V sobotňajšom rozhovore pre nemecký denník Der Spiegel to povedala šéfka Európskeho policajného úradu (Europol) Catherine De Bolleová, informuje agentúra DPA.

"Organizovaný zločin je na vzostupe. Využíva každú slabinu," varovala De Bolleová. Násilie je podľa nej ďalej podnecované rozrastajúcim sa obchodom s drogami.

Výroba kokaínu je v Latinskej Amerike podľa Europolu mimoriadne rozšírenia a Európa je touto drogou zahltená. De Bolleová tvrdí, že situácia je dramatická. Poznamenala, že sa rozrastá aj trh s inými návykovými látkami.

Nemienime byť rukojemníkmi. Fico telefonoval s ukrajinským premiérom kvôli situácii ohľadom zásobovania ropou

Nedávne vyšetrovanie Europolu odhalilo, že v Európskej únii pôsobí 821 rozsiahlych zločineckých sietí. Tieto gangy s vyše 25-tisíc členmi pracujú na veľmi profesionálnej úrovni a nemilosrdne, varoval nedávno policajný úrad. Ich hlavnou činnosťou je podľa vyšetrovania práve obchodovanie s drogami.

De Bolleová ďalej uviedla, že peniaze získané z predaja drog v Európe väčšinou zostávajú na kontinente a investujú sa do miestneho hospodárstva. Práve táto skutočnosť "robí z organizovaného zločinu jedno z najväčších nebezpečenstiev našej doby", skonštatovala.

Policajné zložky podľa nej potrebujú technické prostriedky, právomoci aj personál, aby vôbec mali šancu zasiahnuť proti zločineckým skupinám. "Ak nebudeme investovať viac, tento boj prehráme," varovala.

Zväz nemeckých kriminalistov (BDK) po závažnom konflikte nemeckých a holandských drogových gangov v oblasti mesta Kolín nad Rýnom varoval pred zločinmi vrátane útokov výbušninami a únosmi.

"Holandsko musí byť pre nás výstrahou," povedal šéf BDK v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko Oliver Huth. Bežnou metódou nátlaku, ktorú v Holandsku používajú gangy, sú práve výbuchy pred domami alebo podnikmi.

Poslanci Národnej rady v utorok schválili novelu Trestného zákona, ktorá reaguje na pripomienky Európskej komisie. Za legislatívnu zmenu hlasovalo 77 poslancov. Parlament rokoval o novele v skrátenom legislatívnom konaní. Výroky politikov si pozrite vo videu.

Minister spravodlivosti Boris Susko zdôraznil, že trestné sadzby sú rovnaké vo vzťahu k slovenským a aj k európskym peniazom.

Účelom novely Trestného zákona je ochrana záujmov Slovenska. Opozícia ju sabotuje v Únii, tvrdí Susko

"Nemenia sa, aby boli inak pre účely finančných záujmov EÚ a nášho domáceho poriadku," povedal s tým, že o výške trestnej sankcie rozhoduje súd.

Poslanec Tibor Gašpar kritizoval, že opozícia podsúva skreslené informácie a dezinformácie, na základe ktorých Európska komisia prichádza s rôznymi požiadavkami.

Šéf PS Michal Šimečka považuje mimoriadnu schôdzu k novele Trestného zákona za potvrdenie toho, že opozícia i odborníci mali pravdu, keď upozorňovali na možné ohrozenie čerpania eurofondov prijatím decembrových úprav v zákone.

Šimečka: Potrebujeme hrádzu proti babráctvu Ficovej vlády. Na ohrozenie eurofondov sme upozorňovali mesiace

"Teraz po šiestich mesiacoch musela aj vládna väčšina priznať, že to mala zle, že to bolo treba naprávať už na niekoľkýkrát a že to bolo v rozpore s európskym právom," skonštatoval Šimečka.

Poďla šéfa SaS Branislava Gröhlinga sa bude európska korupcia trestať prísnejšie ako slovenská.

"Dávajú jasne najavo, že peniaze v rámci EÚ budeme chrániť, pretože oni to od nás požadujú, ale peniaze všetkých ľudí na Slovensku kľudne môžu rozkrádať a budú tam veľmi ľahké tresty," povedal predseda liberálov.

Exministerka spravodlivosti a poslankyňa SaS Mária Kolíková odmietla naratív o dezinformáciách, na základe ktorých mala Európska komisia tlačiť na zmenu v Trestnom zákone. "Opozícia nemá absolútne žiadny priestor na to, aby ovplyvňovala rozhodnutia a kroky Európskej komisie," podotkla.

Kolíková v HNtelevízii: Robia zo mňa terč. Chcú dosiahnuť môj odchod z politiky

Šéf SNS a podpredseda Národnej rady Andrej Danko ocenil utorkové prijatie novely Trestného zákona v parlamente. Vládna koalícia tak podľa neho opäť ukázala jednotu. Kritizuje opozíciu za cynizmus.

Premiér Robert Fico v sobotu telefonoval s ukrajinským predsedom vlády Denysom Šmyhaľom. Kritizoval zaradenie ruskej spoločnosti Lukoil, ktorého ropu odoberala aj rafinéria Slovnaft, na sankčný zoznam. Ide podľa neho o nezmyselnú sankciu, ktorá nepoškodzuje Ruskú federáciu, ale najmä niektoré členské krajiny Európskej únie. Informovali o tom z tlačového odboru Úradu vlády.

Ukrajinský zákaz pre Lukoil môže mať silný dopad na Maďarsko, píše Politico. Ovplyvnť môže aj Slovensko

"Slovensko nemieni byť rukojemníkom ukrajinsko-ruských vzťahov a rozhodnutie ukrajinského prezidenta znamená, že slovenská rafinéria Slovnaft patriaca maďarskej skupine MOL, bude dostávať na spracovanie o 40 percent ropy menej, ako je potrebné. Bude to mať dosahy nielen na slovenský trh, ale môže to viesť aj k zastaveniu dodávok nafty vyrábanej Slovnaftom na Ukrajinu, pričom tieto predstavujú takmer desatinu celej ukrajinskej spotreby," skonštatoval slovenský predseda vlády.

Fico podľa úradu vlády v tejto veci komunikuje už niekoľko dní s relevantnými členmi vládneho kabinetu aj s predstaviteľmi maďarskej petrochemickej skupiny MOL.

Ukrajina prestala prepravovať ropu od ruského dodávateľa Lukoil. Zastavenie dodávok potvrdilo tento týždeň Ministerstvo hospodárstva. Ropu od dodávateľa odoberala i bratislavská rafinéria Slovnaft. Tá má však podľa rezortu zabezpečené dodávky ruskej ropy aj od iného dodávateľa a rovnako má objednané dodávky z alternatívnych zdrojov.

Nemecko si v sobotu pripomenulo 80. výročie atentátu na nacistického vodcu Adolfa Hitlera. Spolkový kancelár Olaf Scholz pri tejto príležitosti vyzval občanov, aby sa postavili za slobodu a demokraciu, informuje agentúra DPA.

Scholz vystúpil s prejavom na spomienkovej slávnosti zorganizovanej vládou v areáli komplexu budov BendlerBlock v Berlíne, kde spolu s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom položili vence na pamiatku účastníkov sprisahania spred 80 rokov.

"Pokus o prevrat 20. júla 1944 sa skončil neúspechom. Zjednocujúce ciele odboja (proti národnému socializmu, naopak,) nezlyhali," vyhlásil.

Zdôraznil, že k nacistickej diktatúre existuje alternatíva v podobe "lepšieho Nemecka" postaveného na ústave, tzv. základnom zákone. Nemecký odboj je podľa neho pripomienkou potreby zostať pevne odhodlaný čeliť dejinám.

V tomto smere podľa Scholza nie je potrebné, aby bežní občania demokratického Nemecka podnikali životu nebezpečné hrdinské činy ako to bolo v prípade armádnych dôstojníkov na čele s plukovníkom Clausom Schenkom von Stauffenbergom, ktorý sa pred 80 rokmi pokúsil o atentát na Hitlera v jeho hlavnom vojenskom stane Wolfsschanze v Rastenburgu.

Nemecko chce investovať do kúpy nových ponoriek. Obáva sa hrozby zo strany Ruska

"Malo by však byť jasné, že nemecká demokracia závisí od nášho neúnavného úsilia každého z nás. Závisí od toho, či sa každý zapojí a postaví proti nenávisti a extrémizmu," dodal spolkový kancelár.

Prezident Steinmeier taktiež vyzval na obranu demokracie. Odboj proti národnému socializmu bol podľa neho potrebný, pretože Weimarská republika - nemecký štát s demokratickou ústavou v rokoch 1918-1933 - nemala dostatočnú podporu. "Násilie ničí demokraciu," vyhlásil.

Zároveň povedal, že Stauffenberg a jeho komplici neboli "bezchybní hrdinovia", ale ľudia, "ktorí urobili správnu vec v správnej chvíli a s veľkým rizikom pre seba a svoje rodiny".

Dôstojníci Wehrmachtu pod vedením plukovníka Stauffenberga sa 20. júla 1944 neúspešne pokúsili zabiť Hitlera bombou a ukončiť tak druhú svetovú vojnu. Hitler však vyviazol s ľahšími zraneniami, keďže v čase explózie sa nenachádzal dostatočne blízko nálože. Do histórie sa plán zabitia vodcu zapísal ako operácia Valkýra.

Plukovníka spolu s jeho tromi kolegami krátko po odhalení sprisahania popravili na nádvorí komplexu budov Bendlerblock v Berlíne. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch nacisti zabili ďalších približne 90 účastníkov a podporovateľov vzbury.

Bieloruský vodca Alexander Lukašenko dnes oslavuje 30 rokov pri moci. Na konferencii pri tejto príležitosti zaznel z úst prorežimných aktivistov návrh vyznamenať ho najvyšším vyznamenaním a titulom Hrdina Bieloruska. Vodcovi bývalej sovietskej republiky dnes zablahoželal ruský prezident Vladimír Putin, ktorého je Lukašenko spojencom. Opozičné weby pripomínajú, čo všetko sa zmenilo za 30 rokov, počas ktorých má Bielorusko stále rovnakú hlavu štátu.

Návrh vyznamenať Lukašenka titulom Hrdiny Bieloruska bol "samozrejme prijatý búrlivým a dlhotrvajúcim potleskom". Opozičný server Naša Niva napísal, že to náramne pripomínalo ovzdušie podobných akcií za sovietskych čias, keď rovnakým spôsobom, "v mene zástupcov ľudu" navrhovali udeľovať vyznamenanie a ocenenie sovietskym vodcom Josifu Stalinovi či Leonidovi Brežnevovi.

Bielorusko opäť predĺžilo bezvízový režim pre občanov európskych krajín. Návrh podporil aj samotný Lukašenko

Putin, ktorý je pri moci 25 rokov, v dnešnej gratulácii Lukašenkovi k 30 rokom na čele Bieloruska uviedol, že bude rád pokračovať v "súdružskom dialógu a úzkej spolupráci", uviedol ruský server Meduza pôsobiaci z lotyšského exilu. Pripomenul, že po voľbách v roku 2020, sprevádzaných rozsiahlym falšovaním a brutálnym potlačením protestov, Európska únia, Spojené štáty a niektoré ďalšie krajiny oficiálne odmietli uznať Lukašenka za legitímnu hlavu štátu.

Z doby, keď v Bosne zúrila vojna a v Rwande genocída, posledné ruské jednotky opúšťali Berlín... zostalo jediné: Lukašenko ďalej vládne Bielorusku, poznamenala Meduza s narážkou na udalosti roku 1994, kedy sa niekdajší bieloruský poslanec a riaditeľ sovchozu chopil moci.

Dokonca aj v totalitných štátoch, ako je Kuba, Severná Kórea či Turkménsko, sa medzitým menili vodcovia a mnohé autoritárske režimy padli a v monarchiách umierali panovníci, ale Lukašenko ďalej drží moc, napísala ďalej Meduza. Bieloruský vodca podľa nej uväznil všetkých potenciálnych súperov, potlačil všetky protesty, spôsobil masovú emigráciu a krajinu doviedol do takmer úplnej izolácie, zatiaľ čo po celý čas vyhlasoval, že sa "nebude držať zubami nechtami moci".

Nejde o pomstu. Bielorusko tvrdí, že chce s Poľskom rokovať o migrácii na spoločnej hranici

Štátna agentúra BelTA naopak napísala, že o Lukašenkovi od jeho prvej inaugurácie 20. júla 1994 vypovedajú konkrétne fakty a reálne príklady a jeho slová sa nerozchádzajú s činmi. "Kým napríklad vo Francúzsku sa pokladá za nemiestne pripomínať, čo politik sľuboval počas predvolebnej kampane, v Bielorusku boli splnené a dokonca prekročené záväzky (z Lukašenkovej) predvolebnej kampane: Odviesť štát a národ od priepasti," zdôraznila.

Sám Lukašenko sa v predvečer výročia sťažoval na svojich spoluobčanov reptajúcich po tom, čo ich domovy zdevastovala víchrica. "Ľudia sa stále urážajú: to sa neurobilo, tamto sa neurobilo... Nariadil som skontrolovať, čo sa neurobilo, ako reagovali ľudia a čo hlásil výbor štátnej kontroly a čo šéf (tajnej polície) KGB. Ale sú občania, pre ktorých vždy všetko bude zle... Nikto si neláme hlavu otázkou, čo sám urobil, aby sme prekonali túto katastrofu," povedal Lukašenko podľa opozičného serveru Zerkalo.

Zatiaľ čo jedni pomáhajú a snažia sa zo všetkých síl, nájdu aj takí, "ktorí čakajú, že úrady vyriešia všetky problémy, ale sami ani nehnú palce", posťažoval sa vodcu a vyčítal svojim podriadeným, že napriek bezchybným hláseniam stále existuje "veľa nedostatkov".

Globálny priemysel výletných lodí sa tento rok teší z nárastu dopytu. Očakáva, že do roku 2028 prepraví o 10 percent viac pasažierov ako v roku 2023, keď si túto formu dovolenky zvolilo 31,7 milióna ľudí, čo prekonalo aj úroveň pred pandémiou. Majitelia výletných lodí sa však obávajú protestov proti nadmernej turistike v niektorých prístavoch, píše agentúra Reuters.

Toto odvetvie, ktoré je dlhodobo kritizované za negatívny vplyv na životné prostredie a pobrežné spoločenstvá, si okrem približne 300 plavidiel v prevádzke objednalo ďalších 57 výletných lodí, aby uspokojilo predpokladaný dopyt. Uviedla to riaditeľka európskej divízie Cruise Lines International Association (CLIA) Marie-Caroline Laurentová.

Spoločnosti zároveň pracujú na úprave lodí tak, aby mohli prejsť na elektrinu z vysoko znečisťujúceho lodného paliva, keď kotvia v prístavoch, a aby boli pripravené splniť do roku 2030 prísne nariadenia Európskej únie.

Vzhľadom na to, že dopyt po cestovaní neustále rastie, prevádzkovatelia výletných lodí čelia tiež diskusiám o nadmernom počte turistov v preplnených európskych prístavných mestách. V španielskej Barcelone sa tento mesiac konali protesty, pri ktorých malá skupina postriekala turistov vodnými pištoľami.

Viac Slovákov chcelo vidieť svet

Pasažieri výletných lodí pritom predstavujú len štyri percentá všetkých turistov v Barcelone, uviedli zástupcovia CLIA.

Jaume Collboni, starosta Barcelony, ktorá je najväčším prístavom výletných lodí v Európe, pre Reuters povedal, že jeho administratíva bude hľadať novú dohodu s prístavom, aby sa znížil počet jednodňových výletných plavieb.

Podľa Laurentovej by násilné protesty mohli mať vplyv na itinerár plavieb v budúcnosti. "Bude sa uvažovať o úprave cestovných poriadkov, ak z nejakého dôvodu budeme mať pocit, že so všetkými cestujúcimi nebude dobre zaobchádzané," povedala.

Lodné spoločnosti by mohli v nadchádzajúcich rokoch ponúknuť viac výletných plavieb v Ázii, v severnej Európe a Karibiku, ako aj zastávky v iných prístavoch v Stredozemnom mori namiesto Barcelony.

World Travel & Tourism Council očakáva, že príjmy Španielska z cestovného ruchu dosiahnu tento rok takmer 100 miliárd eur, čo bude o 11 percent viac ako pred pandémiou v roku 2019.

V prípade výletných plavieb predpovedá nárast návštevníkov v Španielsku o päť percent počas roka 2024, čo je menej ako ich zvýšenie o 13 percent v letných príjazdoch, ktoré očakávajú španielske úrady.

Pokiaľ existuje stupnica miery polarizačných schopností politikov, Donald Trump je na nej vysoko. Do veľkej miery si za to môže sám, ale svoje si tu odpracoval aj americký mediálny mainstream. Trump bol preň odjakživa jedovatou kyselinou, ktorá rozožiera ekosytém vo Washingtone.

Bývalý a pravdepodobne aj budúci americký prezident, napriek tomu v nominačnom prejave na kongrese Republikánskej strany ukázal, že chápe fatálnosť súčasného amerického problému. Že krajina, ktorú rozdeľuje hlboká a široká priekopa, nemôže uspieť alebo sa dlhodobo uchádzať o svetové líd...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Francúzski výrobcovia šampanského v piatok vyzvali na zníženie zberu hrozna v tomto roku po tom, ako predaj vína v prvom polroku klesol o viac ako 15 percent. Zákazníci si totiž utiahli opasky v dôsledku neistého vývoja ekonomiky, píše agentúra Reuters.

Dodávky šampanského v 1. polroku 2024 dosiahli 106,7 milióna fliaš, čo je pokles o 15,2 percenta z mimoriadne vysokej úrovne v rovnakom období minulého roka 2023 a bližšie k úrovni z roku 2019.

"Pochmúrna globálna geopolitická a ekonomická situácia, ako aj vysoká inflácia zaťažujú spotrebu domácností. Okrem toho šampanské naďalej znáša aj dôsledky nadmerného zásobenia sa maloobchodníkov v rokoch 2021 a 2022," povedal David Chatillon, predseda lobistickej skupiny Champagne Houses vo vyhlásení, ktoré zverejnilo združenie výrobcov Comite Champagne (Výbor pre šampanské).

Čo bude s vínom tento rok? V jednej časti Slovenska úrodu pokazilo počasie

Výbor uviedol, že tohtoročnú úrodu v regióne Champagne od začiatku roka trápilo nepriaznivé počasie vrátane mrazov a vlhkého počasia, ktoré zvýšilo počet vinohradov napadnutých múčnatkou. Stanovil pritom maximálnu úrodu hrozna, ktorú možno tento rok zberať, na úrovni 10-tisíc kilogramov na hektár (kg/ha), čo je zníženie z 11.400 kilogramov na hektár v roku 2023.

Na rozdiel od inej výroby vína je väčšina fliaš šampanského zmesou niekoľkých ročníkov, pričom sa využívajú zásoby z predchádzajúcich rokov. Tieto zásoby sa dopĺňajú počas dobrých rokov a môžu kompenzovať slabú úrodu.

Nie je to prvýkrát, čo región Champagne utrpel vážne straty v dôsledku kombinácie mrazov a škôd spôsobených plesňou. V roku 2021 úroda klesla o 25 percent v porovnaní s päťročným priemerom.

Očakáva sa, že tohoročný zber úrody sa začne v priemere okolo 10. až 12. septembra. Na rozdiel od minulého roka výbor neposkytol celoročné prognózy predaja a exportu.

Pripravené v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia

1. Obnov dom

V utorok 25. júna 2024 bola zverejnená výzva Obnov dom mini pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou. Čo je na základe nej možné získať?

Výzva Obnov dom mini pomôže domácnostiam ohrozeným energetickou chudobou v lokalitách s najviac znečisteným ovzduším v Banskobystrickom a Košickom kraji obnoviť rodinné domy a ušetriť tak nemalé finančné výdavky. Cieľom výzvy je čiastočne obnoviť minimálne 3 060 domov do konca tretieho štvrťroku 2025. Výška finančného príspevku je maximálne 10-tisíc eur, pričom časť finančných prostriedkov bude vyplatená vopred. Celková suma vyhradená z REPowerEU, zelenej kapitoly Plánu obnovy a odolnosti SR na obnovu domov, je 36 miliónov eur. V obciach budú k dispozícii terénni pracovníci, ktorí pomôžu žiadateľom počas celého procesu. Na stránke obnovdom.sk môžete zistiť, či sa vaša obec nachádza v zozname oprávnených obcí.

2. Termín

Kedy bude výzva spustená?

Žiadosti bude možné predkladať v termíne od 19. júla od 9.00 hod. do uzavretia výzvy, teda do 30. augusta 2024.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.

V dôsledku energetickej krízy spôsobenej ruskými útokmi čaká obyvateľov Ukrajiny krutá zima, varoval v piatok vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi. Vyzval preto na poskytnutie ďalšej pomoci Kyjevu.

"Energia, energia, energia. Nikdy som nevidel všade takú jednotu. Táto otázka ich naozaj trápi," povedal Grandi pre agentúru DPA, keď opisoval svoje dojmy z rozhovorov s ukrajinskými predstaviteľmi.

Podľa neho sú veľmi znepokojení. Poznamenal, že bežní Ukrajinci - a predovšetkým obyvatelia mesta Charkov - sa už teraz boja, že v zime zostanú bez kúrenia. Preto je podľa Grandiho vlastných slov potrebné udržiavať podporu pre Ukrajinu.

Ruské raketové a dronové útoky si vyžiadali dve obete. Prerušili aj dodávky elektriny

Po zničujúcich ruských raketových útokoch na najmä ukrajinské elektrárne zaznamenal Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) mierny nárast počtu utečencov za posledné dva až tri mesiace.

Ukrajinci sa "obávajú, že budú musieť stráviť zimu - alebo dokonca toto veľmi horúce obdobie - bez elektriny," uviedol Grandi. Práve preto sa za hlavný dôvod hľadania útočiska v zahraničí podľa neho považuje energetická kríza, a nie nevyhnutne útoky ruských invazívnych síl.

DPA poznamenáva, že od marca tieto údery zničili ukrajinské zariadenia s celkovou kapacitou vyše deväť gigawattov. Dôsledkom toho sú niekoľkohodinové výpadky elektriny naprieč celou Ukrajinou, ktoré pretrvávajú od mája.