Správy vo svete

Britský kráľ Karol III. nebude ani po dokončení nákladnej desaťročnej rekonštrukcie v budúcom roku žiť v Buckinghamskom paláci. Oznámili to dnes podľa tlačových agentúr zástupcovia kráľovskej rodiny.

Tí tiež prvýkrát zverejnili, koľko kráľ Karol odviedol štátu na daniach v uplynulých rokoch. Od nástupu na trón v roku 2022 britský panovník zaplatil na daniach celkovo vyše 30 miliónov libier (34 miliónov eur).

Rozhodnutie kráľa neobývať Buckinghamský palác znamená, že táto ústredná londýnska pamätihodnosť po takmer 200 rokoch prestane slúžiť ako hlavné sídlo britského monarchu.

Kráľ sa rozhodol, že keď sa budúci rok skončí rekonštrukcia Buckinghamského paláca za 369 miliónov libier, bude aj naďalej žiť v Clarence House, svojom dlhoročnom londýnskom sídle neďaleko paláca.

Karol III. ani jeho zosnulá matka kráľovná Alžbeta II. v paláci od roku 2019 nenocovali. Karol III. si však v Buckinghamskom paláci ponechá súkromné izby, môžu poslúžiť ako ubytovanie. Sídlo tiež zostane hlavným dejiskom slávnostných a oficiálnych podujatí, vrátane prijímania zahraničných návštev.

Kráľovskí úradníci dnes zároveň oznámili, že kráľ vo finančnom roku 2024/25 zaplatil na daniach 12,9 milióna libier, o rok skôr to bolo 11,7 milióna. Tieto údaje boli zverejnené vôbec prvýkrát. Podľa Reuters sa tak Karol III. radí medzi 100 popredných daňových poplatníkov Británie.

Výzvy k väčšej transparentnosti kráľovských financií začali silnieť po škandáloch okolo kráľovho brata Andrewa Mountbattena-Windsora, predtým známeho ako princ Andrew. Karol zverejňoval, aké platí dane, už keď bol princom z Walesu.

Britskí monarchovia nemusia zo zákona platiť daň z príjmu, ani dedičskú daň a daň z kapitálových výnosov. Karol III., rovnako ako jeho matka po roku 1993, tak však doteraz dobrovoľne robil bez zverejňovania konkrétnych súm.

Obal na mobil, kábel, tričko či hračka za pár eur často vedú zákazníkov k nákupu cez Temu, Shein alebo AliExpress. Od júla však pri časti objednávok prestane rozhodovať iba cena na obrazovke. Do konečnej sumy môže vstúpiť nové clo, ktoré pri malom nákupe môže prevýšiť cenu samotného tovaru.

Rozhodovať nebude len hodnota objednávky. Dôležité bude aj to, či tovar príde priamo z tretej krajiny, ako je zaradený v colnom vyhlásení a či balík obsahuje jeden druh tovaru alebo viac rôznych položiek.

Prečo sa zavádza nové clo

Európska únia reaguje na prudký rast lacného dovozu. Spotrebiteľom v Únii bolo v roku 2025 priamo odoslaných takmer 5,9 miliardy nízkohodnotných položiek z tretích krajín. Veľká časť takéhoto tovaru pochádza z Číny, nové pravidlo sa však nebude viazať na jednu krajinu ani na názov konkrétnej platformy.

Od prvého júla 2026 sa pri zásielkach s vlastnou hodnotou tovaru do 150 eur, ktoré sa predávajú na diaľku a prichádzajú z krajín mimo Európskej únie, začne uplatňovať dočasné clo vo výške troch eur. Nejde však o sumu za celý balík. Clo sa bude počítať za každú colnú položku v zásielke.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo tri rovnaké tričká vytvoria len jedno clo.
• Kedy sa clo neplatí ani pri nákupe cez veľkú platformu.
• Kto clo odvádza a ako sa náklad dostane do ceny.
• Prečo dve eurá zatiaľ nie sú schváleným poplatkom.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 58% na dočítanie.

Krátko po konci sezóny NHL a vyvrcholení bojov o Stanleyho pohár prichádza pre fanúšikov, no predovšetkým pre manažérov jednotlivých klubov ďalšia každoročne očakávaná udalosť – draft. Podujatie, ktoré ovplyvní smerovanie kariér stoviek hráčov, sa tento rok bude konať v piatok a v sobotu v Buffale.

Ako prvé si bude vyberať Toronto Maple Leafs a očakáva sa súboj o post jednotky medzi Kanaďanom Gavinom McKennom a Švédom Ivarom Stenbergom. Viaceré želiezka v ohni má však aj Slovensko, k čomu prispelo aj úspešné vystúpenie našej osemnástky na domácom turnaji v Trenčíne.

Hoci minulý rok zazneli v Los Angeles iba tri mená našich hráčov, tohtoročný výber by sa podľa viacerých predikcií mohol zaradiť k úspešným ročníkom 2022 či 2023, keď si svoj tím v NHL našlo zhodne až sedem mladých hokejistov spod Tatier. Prvé kolo je na programe v sobotu o jednej ráno nášho času.

V článku sa ešte dočítate:

• Kto bude podľa odborníkov prvým draftovaným Slovákom?
• Koľko slovenských mien môže celkovo na drafte zaznieť?
• Ktorý hráč z MS 18 môže byť najväčším skokanom?
• Akí hráči sú v hre o prekvapenie v neskorších kolách?

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 63% na dočítanie.

Centrum južného Záhoria sa čoskoro rozostavia. Štát nedávno podpísal zmluvu na veľkú diaľničnú križovatku, ktorá pomôže autostráde D2. Jej výstavba skomplikuje život v regióne. Na konci dňa však bude mať okresné mesto v Bratislavskom kraji prázdnejšie cesty a menej ťažkej dopravy.

Ešte predtým, ako tu práce rozprúdia diaľničiari, však mesto potrápi iná veľká štátna stavba – rekonštrukcia trate smerom na Česko. Po nej by mali v budúcnosti jazdiť vlaky dvestokilometrovou rýchlosťou.

Pre takúto rýchlosť sa však potrebujú zbaviť priamych križovaní s cestami a závory majú nahradiť nadjazdy a podjazdy.

V článku sa ešte dočítate:

• uzávery potrvajú v centre mesta takmer dva roky,
• prečo sa projekt zdržal od roku 2020,
• ako spory zabrzdili práce pri Plaveckom Štvrtku,
• koľko môže stáť ďalší úsek na Kúty.

 

 

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 64% na dočítanie.

Technológie budú vždy súčasťou bezpečnosti. Ale vstupenku do budúcnosti dostanú tí, ktorí dokážu vyvážiť inovácie, bezpečnosť a ľudský faktor. Práve táto rovnováha rozhodne, ktoré štáty a organizácie získajú stabilitu a priestor na rast.

Čo nás učí vojna

Viceprezident Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu Ervin Haramia považuje vojnové udalosti za ostatné roky za významný faktor, ktorý „nás prebral“, či už ide o štáty, alebo celý obranný priemysel. Zmenil sa strategický význam obranného priemyslu, aj samotné odvetvie.

Technológie zohrávajú stále významnejšiu úlohu v obrannom priemysle. Ako uviedol generálmajor Marek Banas, vojnový konflikt na východnej hranici posunul naše vnímanie, ako vyzerá moderné bojisko. Najdôležitejšou devízou sa stáva schopnosť operatívne reagovať, rýchlo sa prispôsobiť zmenám a pripravovať sa na improvizáciu na tých najlepších profesionálnych základoch. Kľúčovým faktorom úspechu do budúcnosti zostáva „dobre vidieť a počuť“.

Bojisko sa zmenilo

Bezpečné, odolné a suverénne komunikačné infraštruktúry sú nevyhnutné pre modernizáciu ozbrojených síl, verejnej správy a cezhraničnú spoluprácu NATO a EÚ. Bez dôveryhodných komunikačných kanálov zlyháva koordinácia – či už pri krízovom riadení, zdieľaní spravodajských informácií alebo každodennom výkone verejnej správy.

Nová frontová línia už nie je iba pozdĺž fyzických hraníc alebo v tradičných vojenských doménach. Vedie cez dátové centrá, komunikačné siete, dodávateľské reťazce a rozhodovacie procesy, hovorí Alexander Malienko zo spoločnosti secunet.

Kritické faktory

Masívna, často nekontrolovaná expanzia umelej inteligencie, prechod na postkvantové bezpečnostné štandardy a nedostatok kyberbezpečnostných profesionálov dostávajú celú spoločnosť pod tlak. Sofistikovaní aktéri využívajú každú zraniteľnosť – od zastaraných systémov až po nekontrolovanú AI adopciu.

Rozpadávajú sa tradičné geopolitické spojenectvá a na druhej strane extrémne rýchly technologický vývoj spája konkurentov.  Naše vnímanie bezpečnosti je už dávno prekonané a vzniká nový model spolupráce medzi štátmi, spoločenstvami a aj medzi súkromnou a verejnou sférou. A v centre toho všetkého stojí dôvera v komunikácii medzi partnermi. „Bez dôvery sa aj tie najvyspelejšie technológie stávajú rizikom“, zdôraznil Alexander Malienko.

Kto je na muške

Prvá munícia, ktorá v súčasnosti nastupuje, je elektronická, upresňuje Tomáš Vobruba, bezpečnostný inžinier Check Point. Už neexistuje hranica medzi civilným a obranným sektorom. V prvej vlne sa už útočí na komunikačnú infraštruktúru, či dátové centrá. Vojna na Blízkom Východe a na Ukrajine nám ukazuje, ako sa kybernetické útoky sústreďujú na civilné ciele, ktoré nemajú za sebou roky prípravy ako armáda. Exemplárnymi príkladmi sú verejná správa či zdravotníctvo, zaťažené technologickým dlhom a nedostatkom odborných kapacít.

V oblasti bezpečnosti má Európska únia pred sebou náročnú úlohu - budovať si vlastné dátové aj personálne kapacity, cloudovú infraštruktúru a sústreďovať sa na sebestačnosť.

Sme na ceste

Razantným krokom k zvýšeniu európskej kyberodolnosti bola smernica NIS2. Stala sa účinným nástrojom na zavedenie bezpečnostných opatrení v organizáciách. Reálny dosah v praxi vidí aj Vladimír Frčo, vedúci bezpečnostného operačného centra  Alanata ale má k tomu zásadnú pripomienku - kybernetická vyspelosť  rastie. Ale rýchlosť hrozieb ju predbieha.

Zsolt Géczi má po ruke globálny report spoločnosti Palo Alto a pridáva štatistiku z riešení incidentov. Ešte pred pár rokmi trvalo útočníkom v priemere deväť dní, kým dosiahli ciele. Dnes sa pri najrýchlejších kyberútokoch táto doba skrátila na minúty. AI urýchlila celý proces.

Ďalšie zákruty

Umelá inteligencia ešte iba naznačila možnosti a už tu máme ďalšiu výzvu v podobe kvantových počítačov. Fenomén, ktorý hrozí prelomením súčasných šifrovacích algoritmov. Riadenie kvantovej hrozby preto vychádza z princípu, že problém nie je len výmena algoritmov, ale celková správa kryptografie v organizácii.

Kvantová hrozba nie je len technický problém, pripomína Miloš Soukup ako ambasádor kvantových technológií IBM. Je to úloha celej organizácie – od vývoja aplikácií cez infraštruktúru a dodávateľov až po súlad so zákonom, regulácie a riadenie rizík.

Horizont pred nami

Dobrá správa v oblasti kyberbezpečnosti pre slovenské firmy a inštitúcie je, že bezpečáci už sedia pri stole s manažmentom a nie sú zabudnutí niekde v serverovni. Na tom sa zhodli všetci účastníci konferencie, či už zo súkromného sektora alebo verejnej správy. Ale ako pripomína Michal Srnec zo spoločnosti Aliter Technologies „Bitka je ešte len pred nami.“

Rozšírili ste si perimeter organizácie do vesmíru, viete o tom?

Pred dvadsiatimi rokmi zaznelo v podnikateľských kruhoch poradenstvo, ktoré sa stalo mantrou celej generácie manažérov: venujte sa tomu, čomu rozumiete, zarábajte peniaze a všetko ostatné — infraštruktúru, aplikácie, prevádzku IT — outsourcujte.

Používal sa príklad: Ani Bill Gates nepotreboval rozumieť infraštruktúre — prinášal nové myšlienky, víziu a produkty. Infraštruktúra a aplikácie sa stali réžiou, nie motorom rastu.

V súčasnosti môže byť každý outsourcovaný článok reťazca bránou pre útočníka. Čím viac optimalizujeme náklady prostredníctvom externých dodávateľov, tým rozsiahlejší je útočný perimeter pre útočníka.

Útok na spoločnosť SolarWinds v roku 2020 bol zlomový — softvérová aktualizácia dôveryhodného dodávateľa sa stala trójskym koňom, ktorý prenikol do sietí stoviek organizácií. Nešlo o slabinu samotných obetí, išlo o slabinu v ich dodávateľskom reťazci.

Ak pracujeme s AI, musíme myslieť na to, že väčšina systémov AI je outsourcovaná. AI prináša výhody — firmy nepotrebujú hordu odborníkov na AI, stačí len začať AI používať. No zároveň nevieme úplne presne, čo sa s našimi dátami deje.

Každý systém AI, ktorý nasadíte, prináša do organizácie minimálne jedného externého dodávateľa. Vaše dáta putujú do infraštruktúry, ktorú nekontrolujete. A začnú vám napadať otázky: Kde sa spracúvajú? Kto k nim má prístup? Trénuje sa na nich ďalší model?

Oblasť dodávateľského reťazca sa dnes stáva významnou oblasťou kybernetickej bezpečnosti. Potrebujeme čoraz dôkladnejšie a prísnejšie analyzovať zmluvy s dodávateľmi.

Objavila sa ďalšia axióma kyberbezpečnosti: vaša firma je taká bezpečná ako jej najslabší dodávateľ. Zmluvná dokumentácia sa stala novým perimetrom kybernetickej obrany. Právnici a kyberbezpečnosť musia dennodenne spolupracovať.

Na čo teda minimálne myslieť? Zaveďte si register tretích strán s riadením rizík. Každú zmluvu konzultujte s kyberbezpečnosťou. K dodávateľovi AI musíte pristupovať rovnako ako ku ktorémukoľvek inému. Nastavte si minimálne požiadavky na bezpečnosť podľa úrovne rizika.

Pamätajte, vaša digitálna odolnosť sa dnes meria kvalitou vašich zmlúv.

archív Marek Zeman, generálny riaditeľ KCCK

                                                                              Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti

Vyhodnocovanie dôveryhodnosti a spoľahlivosti dodávateľa len na základe toho, či absolvoval audit kybernetickej bezpečnosti, už nestačí.

Vstupná brána

Hoci veľké podniky investujú niekedy aj milióny eur do ochrany perimetra, infraštruktúry a vzdelávania zamestnancov, útočníci často volia cestu najmenšieho odporu.

Namiesto priameho útoku sa zameriavajú na menších dodávateľov alebo poskytovateľov služieb, cez ktorých sa môžu k cieľu dostať omnoho jednoduchšie. V známom incidente SolarWinds útočníci kompromitovali proces vývoja a aktualizácií softvéru, v dôsledku čoho sa škodlivý kód od dodávateľa softvérového produktu dostal k tisíckam organizácií vrátane vládnych inštitúcií a korporácií.

Firmy reagujú

Pre prísnejšiu legislatívu aj čoraz častejšie bezpečnostné incidenty si firmy naplno uvedomujú riziká aj povinnosti. Od dodávateľov si často žiadajú reálny dôkaz technickej odolnosti v podobe penetračného testu aplikácie či IT riešenia pred jeho zakúpením, nielen vyplnené bezpečnostné dotazníky a certifikáty.

Tento tlak na overovanie bezpečnosti softvérových produktov sa ukázal aj v našich dátach. Kým v roku 2024 viedol v záujme o penetračné testovanie finančný sektor, Citadelo Ethical Hacking Report za minulý rok ukazuje, že vývojári softvéru sa stali suverénne druhým najčastejšie testovaným segmentom.

Firmy si zároveň uvedomujú, že najzraniteľnejším článkom stále zostáva človek. Dokazuje to aj výrazný nárast záujmu o simulované phishingové a vishingové útoky, ktoré pomáhajú overovať pripravenosť zamestnancov na reálne hrozby.

Bezpečnosť v procese

Napriek väčšiemu záujmu o testovanie softvérových produktov vidíme značný priestor na zlepšenie bezpečnosti procesov softvérového vývoja.

V konečnom dôsledku je totiž úplne jedno, aká bezpečná je jedna konkrétna verzia softvéru, ktorú sme testovali, ak dodávateľ podcení bezpečnosť samotného vývojového procesu.

Sú tu riziká spojené s interným útočníkom, možnosťou kompromitácie prostredníctvom závislostí tretích strán v dôsledku útokov typu dependency confusion či dokonca so škodlivými rozšíreniami vo vývojárskom prostredí. Všetko to otvára cestu ku kompromitácii výslednej aplikácie. Bezprostredne po úspešnom penetračnom teste tak môže byť u klientov nasadená nová, kompromitovaná verzia aplikácie.

V každom kroku

Bezpečnosť sa začína pri návrhu architektúry, pokračuje prácou so zdrojovým kódom, správou prístupov až po kompiláciu, testovanie a nasadenie. Základom je správne nastavenie procesov, ako sú chránené vetvy v repozitároch, revízie kódu, riadenie prístupov, zavedenie automatizovaných bezpečnostných skenov či skenovanie závislostí.

Dôležitou súčasťou je aj transparentnosť pri použití knižníc a balíčkov. Až kombinácia týchto a mnohých ďalších opatrení je predpokladom toho, že sa bezpečnosť netýka len výsledného softvérového produktu, ale celého procesu od jeho vzniku až po dodanie zákazníkovi a prípadné aktualizácie.

Čo žiadať od dodávateľov

Certifikácie, ako sú ISO/IEC 27001 alebo TISAX, ktorý je kľúčový pre automobilový priemysel, sú výborným odrazovým mostíkom. Okrem jednorazového penetračného testu dodaného riešenia treba od partnerov žiadať aktívne dôkazy o stave ich celkovej kybernetickej hygieny.

Zaujímajte sa o to, či dodávateľ pravidelne absolvuje bezpečnostné audity a penetračné testy svojej vlastnej internej infraštruktúry. Kľúčové je vyžadovať aj preukázanie bezpečnosti samotného vývojového procesu, čo zahŕňa bezpečnosť CI/CD pipelineu, riadenie prístupov a systematickú správu softvérových závislostí. Nevyhnutnosťou je dnes aj predloženie takzvaného Software Bill of Materials, ktorý presne a transparentne mapuje, z akých komponentov sa produkt skladá.

Strategický pohľad

Bezpečnosť dodávateľského reťazca už dávno presahuje rámec bezpečnosti IT a stáva sa strategickým podnikateľským rizikom. V dnešnom prepojenom svete IT už nestačí investovať výhradne do ochrany vlastnej infraštruktúry. Kľúčové je systematicky riadiť riziká aj v dodávateľskom ekosystéme a hodnotiť skutočnú, nielen deklarovanú bezpečnostnú úroveň partnerov, od ktorých sú závislé vaše interné procesy a prevádzka.

Michal Greguš, etický hacker Citadelo

Viete si predstaviť, aké by boli dôsledky incidentu vo fabrike, ktorá je najväčším zamestnávateľom v kritickom regióne a zároveň trhovým európskym lídrom?

Odvtedy ako sme zažili incident v Jaguari, už máme predstavu o škodách spôsobených kybernetickým útokom. A pritom na incident stačila jedna chybička v externom systéme.

Sme priemyselná krajina

Tatravagónka Poprad vyrába široké spektrum produktov strojárskeho priemyslu.  Má vlastný vývoj a konštrukčné zázemie, špičkové technológie a výrobné postupy, ktoré spĺňajú najnáročnejšie normy. Obrat za minulý rok cez pol miliardy eur, 4500 vozňov ročne, 2500 pracovníkov. Viete si predstaviť, koľko dodávateľov a odberateľov má takýto gigant?

IT manažér v Tatravagónke Marián Guráň preto o bezpečnosti dodávateľského reťazca hovorí ako o dôležitej a náročnej oblasti. Smernica NIS2 a kyberzákon výrazne prispeli k uvedomeniu si zodpovednosti v partnerských vzťahoch a aj v tom, ako kyberbezpečnosť stúpa v prioritách manažmentu.

Vážna téma

V kontexte posledných rokov už kyberbezpečnosť málokto vníma ako luxus. Je to predovšetkým manažovanie rizika, podobne ako menové kurzy či poistenie. Kyberpriestor je však vysoko technická oblasť, preto je často ťažšie jednoducho vysvetliť cenu opatrení. V Tatravagónke reálnu hodnotu opatrení vnímajú v ochrane kontinuity, dát a stability firmy.

„V každom prípade však zostáva výzvou zvládať riziká, ktoré vznikajú mimo našej priamej kontroly u partnerov,” upozorňuje Marián Guráň. Ak ide o bezpečnosť, princípom je maximalizácia technických opatrení na minimalizáciu rizika zo strany dodávateľov.  

Títo sú premianti

Kyberbezpečnostný architekt ESETu Ondrej Krajč sa v oblasti bezpečnosti pohybuje viac ako pätnásť rokov. Podľa jeho skúseností je bezpečnosť dodávateľského reťazca „globálna, horúca téma“ len ostatných päť rokov. Najmä v poslednom roku k tomu prispela aj novelizácia zákona.

„Z môjho pohľadu sú na tom najlepšie v rámci súkromného sektora bankové subjekty,“ hodnotí Ondrej Krajč. „Banky si dávajú veľký pozor na to, čo a ako implementujú. Veľmi často realizujú zdĺhavé procesy, kde výrobcovia musia jednotlivé riešenia inštalovať v testovacích prostrediach a dokladovať rôzne audity a certifikácie.“  Medzi tých najviac osvietených počíta aj pár štátnych inštitúcií najmä zo silových rezortov, kde rozhodne neplatí, že všetko štátne je automaticky podhodnotené.

Tu sa hrozby kumulujú

Na opačnom konci spektra v hodnotení kyberbezpečnosti sú väčšinou malé a stredné firmy, kde sa často kladie dôraz najmä na cenu a ostatné faktory idú bokom.

Manažérsky pohľad na dodávateľov sa často končí tam, kde sa začína rovnica výkon versus cena. Pri prvotnom výbere sa zabúda na to, že každý subdodávateľ vnáša do infraštruktúry určitú mieru rizika, s ktorou je potrebné správne pracovať a zohľadniť ju v analýze rizík. Následne by takáto analýza mala vstupovať priamo do výberového procesu pre dodávateľa a jeho riešenia.

Čo majú spoločné tí úspešní

Ondrej Krajč sa pri práci stretáva s rôznymi subjektmi – od štátnej správy či právnických kancelárií až po výrobné podniky z rôznych odvetví. Všetky tieto odvetvia a organizácie majú jedno spoločné.

Celkové zabezpečenie, vrátane bezpečnosti dodávateľského reťazca, úzko súvisí s ochotou vrcholového manažmentu zaoberať sa otázkami typu „čo ak“. Čo ak sa niečo stane? Čo ak to bude práve dodávateľ kritickej technológie, ktorý prispeje priamo či nepriamo k útoku na moju infraštruktúru?

Flagrantný príklad

Digitalizácia firiem a verejnej správy, expanzívny nástup nových technológií a rast hrozieb napredujú.  Zároveň to znamená, že úroveň bezpečnosti infokomunikačného sektora priamo ovplyvňuje bezpečnosť ostatných sektorov.

V prípade IT dodávateľov sa požiadavky v bezpečnosti dodávateľského reťazca za posledné roky dramaticky posunuli. Ak boli v kategórii „nice to have", už sú v kategórii tvrdých zmluvných požiadaviek. „Dnes sa už stáva pravidlom, že zákazník požaduje vyplnenie dotazníkov zameraných výhradne na bezpečnosť dodávateľského reťazca,“ vysvetľuje Jozef Ondruška, biznis manažér pre kyberbezpečnosť zo spoločnosti Alison Slovakia.

V prípade, ak je zákazník prevádzkovateľom základnej služby, tak sa integrátor nevyhne Zmluve o zabezpečení plnenia bezpečnostných opatrení a notifikačných povinností.

Nevyhnutná synergia

S rastúcim využívaním cloudových služieb, umelej inteligencie a externých digitálnych platforiem sa kybernetické riziká čoraz viac presúvajú za hranice organizácií. Bezpečnosť už nie je len otázkou interných systémov, ale aj schopnosti riadiť dodávateľský reťazec, zmluvné vzťahy a požiadavky partnerov na súlad so zákonom.

Bezpečnosť dodávateľského reťazca prestáva byť témou, ktorú rieši zákazník samostatne. „Integrátor musí byť aktívnym článkom bezpečnostného ekosystému u zákazníka vo všetkých oblastiach,“ dopĺňa Jozef Ondruška.

Trend je jednoznačný

Pri budovaní kybernetickej bezpečnosti sa každá organizácia učí a dozrieva a musí byť protiváhou dodávateľa. Podľa Mariána Guráňa sa kvalita dodávateľa z hľadiska kyberbezpečnosti prejavuje reálnou implementáciou opatrení, transparentnosťou, precíznymi servisnými zmluvami a merateľnými výsledkami. Preto okrem zmluvnej roviny formuluje požiadavky na dodávateľov stručne a dôraz dáva na transparentnosť, priamosť a efektivitu aktivít.

Kybernetická bezpečnosť sa posúva od ochrany interných systémov k riadeniu celého digitálneho ekosystému. Ak organizácie dokážu bezpečnostné a požiadavky na bezpečnosť a súlad so zákonom premietnuť priamo do zmluvných vzťahov s dodávateľmi, získajú vyššiu odolnosť voči kybernetickým hrozbám aj lepšiu pripravenosť na nové regulačné požiadavky. 

Autorka je komentátorka v oblasti vedy.

Vojny vytvárajú mimoriadne podmienky. Vyprázdňujú ulice a poškodzujú infraštruktúru, uzatvárajú pracoviská a školy. Ohrozujú zásoby potravín a vody a vyžadujú zriadenie úkrytov pre civilnú obranu. Vystavujú záchranné služby náročným skúškam, spôsobujú zranenia a stoja ľudské životy.

Dokáže dronová stena naozaj fungovať?

Pomaly sa ocitáme uprostred vojny, ktorú sme si sami spôsobili – proti nepriateľovi, ktorým je klimatická zmena. Kedysi pôsobila vzdialene, ale teraz vystreľuje čoraz častejšie varovné výstrely. Teploty v niektorých častiach Anglicka a Walesu sa blížia k 39 °C.

V článku sa ešte dočítate:

• Čo spôsobuje súčasná vlna horúčav;
• Aký boj s klímou nás čaká v skorej budúcnosti.
• Prečo by politici nemali počasie zanedbávať.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 35% na dočítanie.

Horúce letá nie sú v niektorých európskych krajinách ničím nezvyčajným, avšak smrteľné rekordné horúčavy, ktoré spôsobujú výpadky elektrickej energie, nútia školy k zatvoreniu a prinútili ľudí hľadať úľavu, sú podľa zistení novej štúdie „výnimočné“. 

Španielsko spája so súčasnými horúčavami za posledné dni 212 prípadov úmrtia

Pol milióna úmrtí ročne

Aj bez klimatických zmien by časti Európy pravdepodobne aj tak zažívali vlnu horúčav v dôsledku „typického“ počasia na kontinente.

Analýza organizácie ClimaMeter, vedeckej platformy zameranej na analýzu extrémneho počasia, však uvádza, že globálny nárast teplôt spojený so spaľovaním ropy, uhlia a plynu spôsobil, že je o dva až štyri stupne Celzia teplejšie, čím sa táto udalosť stala „mimoriadnou“.  

Súčasná vlna horúčav nadväzuje na máj, počas ktorého boli v Európe zaznamenané na jar bezprecedentné teploty.  „Toto je jasný dôkaz klimatických zmien spôsobených človekom,“ uviedol Marco Chericoni z Euro-stredomorského centra pre klimatické zmeny v Taliansku. „V dôsledku toho sú európske vlny horúčav intenzívnejšie a nebezpečnejšie.“ 

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo horúčavy zabijú asi pol milióna ľudí ročne.
• Prečo Európa patrí medzi najviac ohrozené regióny.
• Ako mestá zosilňujú ...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

„Madam, prosím, neberte mi krídla,“ znie slávna replika z filmu Pearl Harbor. Presne tak si v súčasnosti môžu pripadať niektorí piloti amerického letectva či námorníctva. Ich najelitnejšie stroje F-35 sú totiž s biedou schopné prevádzky.

Prečo je F-35 najlepšie a zároveň najpokazenejšie lietadlo

Centrálny americký audit GAO vydal správu, podľa ktorej je plne bojaschopná len jedna zo štyroch stíhačiek. Aspoň čiastočne bojaschopných, teda spôsobilých na vykonanie prinajmenšom jednej z určených misií – boj stíhačky proti stíhačke, podpora pozemných síl či elektronický boj –, pritom bolo v hospodárskom roku 2025 iba 44 percent všetkých strojov.

Inými slovami, viac ako polovica najlepších lietadiel amerických ozbrojených síl nesmela do vzduchu.

Vytvorili roj v tvare medúzy, povedal o iránskych dronoch šokovaný pilot F-15. Svedectvo vyvoláva otázky

Nákladné opravy

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo je bojaschopnosť stíhačiek taká nízka,
• Koľko majú stáť ďalšie opravy strojov,
• Prečo Kanada zvažuje švédske gripeny,
• Ako môže český nákup stíhačiek výrazne zdražieť.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 30% na dočítanie.

Americký dolár stále dominuje svetovému obchodu, čo Spojeným štátom umožňuje sledovať finančné toky aj vymáhať uvalené sankcie. Pokiaľ však obchod prebieha v čínskych jüanoch, americké úrady nad transakciami strácajú kontrolu, čo sa Trumpovej administratíve a Spojeným štátom ako takým nepáči.

Ukazuje sa však, že tento trend je každým dňom významnejší, píše The Wall Street Journal.

BBC: Dosiahli Trump a Si Ťin-pching, čo chceli? (15. 5. 2026)

Podiel čínskeho jüanu na svetovom obchodnom financovaní sa za posledných päť rokov strojnásobil a tento rok na jar dosiahol šesť percent. Stal sa tak druhou najpoužívanejšou menou na svete hneď po americkom dolári. Zároveň už približne polovica čínskych cezhraničných platieb prebieha v jüanoch, zatiaľ čo ešte pred pätnástimi rokmi bol tento podiel len zanedbateľný.

„Svetové financie sa postupne menia. Namiesto dominancie jedinej meny bude stále viac existovať niekoľko silných mien, ktoré si budú vzájomne konkurovať,“ uviedol pre The Wall Street Journal guvernér čínskej centrálnej banky Pchan Kung-šeng.

Digitálne euro je bližšie. Európa sa chce odpútať od amerických platobných gigantov

Čína sa nesnaží americký dolár nahradiť

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo Peking nechce úplne nahradiť dolár,
• Ako systém CIPS obchádza americký dohľad,
• Prečo Irán zarába na rope aj cez sankcie,
• Ako Rusko presunulo obchod do jüanov a rubľov.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 26% na dočítanie.

Bieloruské ministerstvo obrany odštartovalo nečakané vojenské manévre, ktoré označuje ako „mobilizačné cvičenie“. Všetci záložníci dostali rozkaz okamžite sa hlásiť na zberných miestach.

Oficiálne majú tieto aktivity trvať týždeň, avšak v pohraničnom meste Grodno pokračuje masové predvolávanie záložníkov za účelom overenia a aktualizácie osobných údajov.

Mobilizačná akcia

Podľa vyjadrenia ministerstva bude tento proces prebiehať po etapách a skončí až 2. júla. Ide o druhú podobnú mobilizačnú akciu v tomto roku, prvá prebehla vo februári a vyvolala medzi miestnym obyvateľstvom značné znepokojenie.

Nezvyklá vojenská aktivita prichádza v čase, keď sa množia správy o čoraz intenzívnejšom tlaku Ruskej federácie na režim Alexandra Lukašenka.

Podľa informácií denníka The Wall Street Journal, ktorý sa odvoláva na bývalých aj súčasných ruských a európskych predstaviteľov, začala Moskva kampaň s cieľom prinútiť Minsk k aktívnejšiemu zapojeniu do konfliktu.

Lukašenko varoval Zelenského emisárov pred zatiahnutím Bieloruska do vojny. Konflikt by bol vážnejší, tvrdí

Medzi hlavné požiadavky Kremľa má patriť využitie bieloruského územia na odpaľovanie dronových útokov na Ukrajinu, ako aj posun frontovej línie ďalej na západ či viazanie ukrajinských síl pri severných hraniciach, čím by došlo k ich odkloneniu z kritických oblastí na východe Ukrajiny.

Hlavnou pákou Vladimira Putina je finančná závislosť Lukašenkovho režimu na Rusku.  Bývalý dôstojník ruskej spravodajskej služby potvrdil, že Moskva v rozhovoroch vedených najmä prostredníctvom ruského veľvyslanca Borisa Gryzlova hrozí zastavením finančnej podpory, ktorá je pre udržanie Lukašenka pri moci kľúčová.

Oficiálne však Kremeľ naďalej deklaruje, že sa Bielorusko ruských vojenských operácií priamo nezúčastňuje.

Jadrové cvičenie a ultimátum z Ukrajiny

Napätie v regióne eskalovalo už minulý mesiac, keď Rusko a Bielorusko vykonali spoločné jadrové cvičenie,

počas ktorého obe ministerstvá obrany zverejnili zábery presunu jadrových hlavíc zo skladov k bieloruským jednotkám.

Sám Alexander Lukašenko vyzval obyvateľov pohraničných oblastí, aby boli pokojní s tým, že krajina má dostatok prostriedkov na odrazenie akéhokoľvek útoku, a následne odcestoval z Bieloruska. 

Podľa oficiálnych správ ho čaká schôdzka s Vladimirom Putinom a dlhšia zahraničná cesta, na ktorej sa majú prerokúvať „problematické otázky“.

Bielorusko vyplo zariadenia, ktoré Rusku pomáhali pri útokoch dronmi, tvrdí Zelenskyj po ultimáte

Do situácie zásadne vstúpil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten 19. júna odmietol Lukašenkove ospravedlnenie za skoršie ostré vyjadrenia a vzniesol voči Minsku požiadavku, že Bielorusko musí odstrániť štyri reléové stanice v Brestskej a Homelskej oblasti, ktoré uľahčujú ruské dronové útoky na ukrajinské územie.

Zelenskyj dal Bielorusku týždennú lehotu na ich demontáž, ktorá vyprší 26. júna. Varoval, že ak sa tak nestane, Ukrajina zakročí sama. Lukašenko potom toto vyhlásenie označil za ultimátum.

Lukašenko navyše nedávno uviedol, že zatiaľ čo Ukrajinci identifikovali 500 cieľov, Bielorusi majú presnú lokalizáciu „jedného vážneho cieľa“, čím sa bezprostredne vyhrážal ukrajinskému prezidentovi.

Nedávna diplomatická prestrelka medzi krajinami tak prispela k eskalácii vzťahov, napriek tomu, že Lukašenko neskôr svoje slová miernil.

Nálady v bieloruských uliciach

Zatiaľ čo bieloruská opozícia upozorňuje na legislatívne zmeny platné od roku 2022, ktoré armáde umožňujú vykonávať aj takzvané „preventívne údery“, a na rast vojenských výdavkov (pričom záložná armáda má teraz zahŕňať takmer 300-tisíc mužov), samotní Bielorusi sa do bojov zapojiť odmietajú.

Na sociálnych sieťach sa objavujú stovky vyjadrení odporu proti vojne po boku Ruska.

Zelenskyj varuje pred novými ruskými útokmi, vyzýva Ukrajincov na opatrnosť

Miestni obyvatelia z pohraničných regiónov si uvedomujú, že celá bieloruská ekonomika: od textilného a elektronického priemyslu až po potravinárstvo, je v súčasnosti podriadená podpore Ruska.

V oblastiach s vojenskými letiskami panuje medzi ľuďmi strach z možnej ukrajinskej odvety, ktorú však niektorí obyvatelia podľa portálu UAWire označujú vzhľadom na správanie bieloruského režimu za logickú a ospravedlniteľnú.

Bývalého šéfa talianskej železničnej spoločnosti Ferrovie dello Stato Maura Morettiho zrejme čaká väzenie za nehodu v talianskom meste Viareggio z roku 2009.

Výbuch, ktorý nasledoval po vykoľajení nákladného vlaku so skvapalneným plynom, zabil 32 ľudí. Morettimu a ďalším bývalým manažérom dnes potvrdil tresty taliansky najvyšší súd, informujú agentúry ANSA a Adnkronos. Rozsudky sú tak definitívne.

Moretti bol v súvislosti s nehodou odsúdený na päť rokov väzenia za podiel na vzniku železničnej nehody. Podľa Trestného poriadku by tak mal nastúpiť do väzenia. Vzhľadom na to, že bývalý vysoký manažér má viac ako 70 rokov, bude si môcť požiadať krátko po nástupe do väznice o preloženie do domáceho väzenia.

Morettiho advokátka Ambra Gioveneová uviedla, že jej klient sa prihlási na polícii. Rozhodnutie Najvyššieho súdu však považuje za "hlboko nespravodlivé".

Najvyšší súd potvrdil tresty aj ďalším desiatim spoluobžalovaným v komplikovanom procese, ktorý sa začal v roku 2013. Ide o vysokých železničných šéfov a niekdajších manažérov dopravy.

Havária sa stala 29. júna 2009 neskoro večer. V stanici mesta Viareggio na toskánskom pobreží vykoľajil nákladný vlak so skvapalneným plynom. Pri nehode bola poškodená jedna cisterna, nasledoval únik plynu, potom požiar a nakoniec ničivá explózia. V jej dôsledku zahynulo 32 ľudí. Mnohí zomreli prakticky hneď, ďalší potom podľahli silným popáleninám.

Moretti bol šéfom skupiny Ferrovie dello Stato, ktorá má kontrolu ako nad prevádzkovateľom železničnej siete, tak nad osobnou aj nákladnou železničnou dopravou.

V bratislavskej mestskej časti Ružinov vznikne na konci Ostredkov pri Súhvezdnej nový prestupný terminál verejnej dopravy. Na sociálnej sieti to oznámil ružinovský starosta Martin Chren.

Rada partnerstva Bratislavského kraja ako hlavný orgán kraja pre rozdeľovanie eurofondov schválila šesť miliónov eur Ružinovu a štyri milióny pre Železnice Slovenskej republiky.

Terminál vznikne na dnešnej konečnej zastávke autobusov MHD linky 39. „Vznikne tu vlaková zastávka s bezpečným bezkonfliktným priechodom cez cestu i koľajisko aj s protihlukovou stenou,“ priblížil starosta s tým, že ju vybudujú ŽSR za asi 12 miliónov eur. Štyri milióny eur z nich dostali vo štvrtok schválené z fondov.

V pláne je aj garážový dom s rozšírenou autobusovou zastávkou a s požičovňou elektrobicyklov na prízemí, ktorý vybuduje za zhruba šesť miliónov eur mestská časť.

V budúcnosti tu má pribudnúť aj konečná zastávka električky. „Súčasná ružinovská električková radiála sa predĺži o jednu zastávku a bude končiť na rovnakom mieste ako dnes autobus 39,“ uviedol Chren.

Vznikne tak podľa jeho slov nový dopravný uzol verejnej dopravy, kde sa bude dať prestupovať medzi vlakom, električkou, autobusmi mestskej aj regionálnej dopravy, autom aj bicyklom.

„Tisíce ľudí, ktorí prichádzajú denne do nášho mesta z juhovýchodného smeru od Šamorína, budú môcť nechať auto doma a suchou nohou prestúpiť z vlaku rovno na autobus či električku,“ podotkol starosta. Po získaní financovania sa podľa jeho slov projekt posúva do fázy povoľovania, obstarávania a možno koncom budúceho roka by sa mohlo začať aj s výstavbou.

Maďarský premiér Péter Magyar vo štvrtok vyhlásil, že sa predsedom vlády Robertom Ficom dohodol na zriadení pracovnej skupiny na riešenie sporných otázok pri Benešových dekrétoch. Uskutočniť by sa mali tiež bilaterálne stretnutia, správa pochádza z agentúry MTI a portálu telex.hu.

Magyar to uviedol vo štvrtok na tlačovej konferencii pri otázke, do akej miery Benešove dekréty ovplynia spoluprácu v rámci Vyšehradskej štvorky. Témou summitu v maďarskom Gödöllő to však podľa jeho slov nebolo.

V4 je späť, hlásil Fico v Maďarsku. Samit však ukázal, že staré spory úplne nezmizli

Magyar tvrdí, že sa s Ficom zhodli, že je dôležité, aby sa slovensko-maďarské vzťahy zlepšili. Termín očakávaného vyriešenia sporu nešpecifikoval. Doležitejšia ako rýchlosť je podľa neho kvalita riešenia.

Fico v utorok v Gödöllő vyhlásil, že krajiny Vyšehradskej štvorky sú dostatočne múdre na to, aby dávali na stôl len témy, ktoré ich spájajú. Za nadchádzajúce slovenské predsedníctvo zároveň prisľúbil, že nebude nastoľovať témy rozdeľujúce V4.

Medzinárodná námorná organizácia OSN vo štvrtok oznámila dočasné pozastavenie plánu evakuácie uviaznutých lodí cez Hormuzský prieliv po útoku na plavidlo v Ománskom zálive. Informovala o tom agentúra AFP.

V Perzskom zálive uviazli v dôsledku vojny na Blízkom východe stovky lodí s tisíckami námorníkov na palube. IMO v utorok oznámila, že spustí operáciu na ich evakuáciu.

Generálny tajomník námornej agentúry OSN Arsenio Dominguez vo štvrtok uviedol, že evakuačný plán, ktorého cieľom je vyviezť lode z Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv, bude pozastavený, kým sa nepotvrdí, že je plavba pre plavidlá na zozname a v danej oblasti bezpečná.

Irán chce spoplatniť Hormuzský prieliv. Zavedenie mýta mu má ročne priniesť miliardy dolárov

Rozhodnutie IMO prijala v nadväznosti na útok na loď, ktorú neznámy projektil zasiahol pri pobreží Ománu po tom, čo touto trasou odporúčanou OSN preplávalo niekoľko tankerov. Nebolo jasné, kto vystrelil projektil, ani aký typ plavidla bol terčom útoku. Irán predtým pohrozil plavidlám, aby sa prestali presúvať cez Hormuzský prieliv bez jeho povolenia.

Britská organizácia pre námorné obchodné operácie potvrdila, že projektil zasiahol nákladnú loď a poškodil časť paluby. Zranených ani škody na životnom prostredí nehlásili.

Lodná doprava v Hormuzskom prielive sa začala obnovovať po tom, čo USA a Irán minulý týždeň podpísali memorandum o porozumení. V porovnaní s predvojnovým období je však stále na polovičnej úrovni, uviedla AFP. V stredu strategickou úžinou podľa analytickej spoločnosti Kpler preplávalo 70 lodí, približne dvakrát toľko čo deň predtým.

Francúzsky Senát zverejnil v stredu správu o hnutiach, ktoré sú založené na nenávisti voči ženám a presadzujú nadradenosť mužov. Autori správy upozorňujú, že táto „ideológia“ sa v spoločnosti šíri čoraz nenápadnejšie, pričom najmä prostredníctvom sociálnych sietí, informoval denník Le Monde.

Podľa vôbec prvej takejto správy vypracovanej vo francúzskom Národnom zhromaždení tieto hnutia spochybňujú princíp rovnosti medzi pohlaviami, šíria „nezakrývanú a násilnú mizogýniu“ a predstavujú „reálne riziko pre demokraciu a súdržnosť spoločnosti“.

Kontroverzný obsah

Senátorka Laurence Rossignolová (Socialistická strana - PS), jedna zo spoluautoriek správy, upozornila, že ide o „zásadnú ofenzívu proti právam žien, ktorá sa šíri prostredníctvom nových komunikačných kanálov“.

Maskulinizmus, ktorý vznikol ako reakcia na feminizmus, presadzuje nadradenosť mužov a obviňuje ženy zo zhoršenia životných podmienok mužov. Hnutia maskulinistov boli pôvodne rôznorodé, často organizované v identifikovateľných online komunitách, napríklad medzi tzv. incelmi – mužmi, ktorí nedobrovoľne žijú bez partnerského vzťahu a obviňujú z toho ženy.

Postupne sa však podľa správy francúzskej parlamentnej komisie rozšírili do širšieho a menej prehľadného online ekosystému, ktorý sa prelína s bežnou internetovou kultúrou, píše Le Monde.

Algoritmy digitálnych platforiem zároveň uprednostňujú kontroverzný obsah a postupne používateľov vedú k radikálnejším materiálom. Podľa štúdie univerzity v Dubline sa môže používateľ na TikToku či YouTube Shorts stretnúť s maskulinistickým obsahom už približne do 23 minút od pripojenia k sieti.

Maskulinistické hnutia na šírenie svojich myšlienok mimo pôvodných komunít využívajú memy, krátke videá a ďalšie formáty populárne na sociálnych sieťach.

Postupná radikalizácia

Podľa spoluautorky správy, senátorky Béatrice Gosselinovej, ide o tzv. maskované šírenie, keď sa obsah na prvý pohľad javí ako neškodný – napríklad rady o sebazdokonaľovaní, vzťahoch, športe či výžive.

Autorky správy zároveň upozorňujú, že tento typ obsahu často cieli na mladých mužov, ktorí prežívajú osobnú krízu alebo sú neistí, a postupne u nich môže vytvárať odpor voči ženám.

Dlhodobé vystavenie takémuto obsahu totiž - podľa správy - mení vnímanie vzťahov medzi mužmi a ženami a vytvára pôdu pre „nenápadné kultúrne ovplyvňovanie“. V niektorých prípadoch môže tento proces viesť až k radikalizácii jednotlivcov a násilným činom.

Le Monde doplnil, že francúzske bezpečnostné služby podľa správy sledujú približne desiatku osôb podozrivých z možnej radikalizácie: ide o osoby mladšie ako 21 rokov.

V rámci prevencie správa zdôrazňuje potrebu mediálnej a digitálnej gramotnosti už na školách. Zároveň vyzýva na reguláciu online priestoru a na posilnenie vzdelávania v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy.

Správa odporúča aj vypracovanie medziodvetvovej stratégie zahŕňajúcej školstvo, digitálny priestor, zdravotníctvo aj bezpečnosť s cieľom čeliť tomuto fenoménu.

Autorky správy upozorňujú, že podobne ako pri iných formách radikalizácie je dôležité včas rozpoznať varovné signály, zapájať rodiny a vytvárať protinaratívy, čo je však podľa senátoriek mimoriadne náročné.

Americká technologická spoločnosť Apple dnes oznámila výrazné zdraženie svojich produktov. Uviedol to portál televízie CNBC s odvolaním sa na písomné vyhlásenie firmy.

Celosvetovo zdražejú telefóny iPhone, tablety iPad aj počítače MacBook. Príčinou masívneho zdražovania je nadmerné využívanie vyspelých čipov v dátových centrách slúžiacich ako infraštruktúra pre umelú inteligenciu. Akcie Applu na newyorskej burze v reakcii klesli o necelých šesť percent. Ide o najväčší prepad od apríla 2025.

Zvýšenie ceny

Laptop MacBook Neo na americkom trhu zdražie o 100 dolárov na 699 dolárov, cena modelu MacBook Air 512 GB stúpne o 200 dolárov na 1299 dolárov a v prípade modelu MacBook Pro 1 TB sa cena zvýši o 300 dolárov na 1999 dolárov.

Pri tabletoch stúpne cena základného modelu iPad z 349 na 449 dolárov, pri modeli iPad Mini o 100 dolárov na 599 dolárov a pri variante iPad Pro Wi-Fi 256 GB z 999 na 1199 dolárov.

Firma tak po prvý raz prikročila k preneseniu vyšších nákladov na pamäťové čipy a úložisko na zákazníkov. Generálny riaditeľ Tim Cook krátko pred oznámením vyhlásil, že zdraženie sa stalo nevyhnutným.

"Odvetvie spotrebnej elektroniky čelí bezprecedentnej výzve," uviedla firma Apple vo vyhlásení. "Rýchla expanzia dátových centier pre AI vyvolala mimoriadny nárast dopytu po pamätiach a úložiskách. Nikdy sme nezažili taký rýchly a tak výrazný nárast cien komponentov," dodala spoločnosť.

Dopyt po komponentoch

Apple už v máji ticho stiahlo z predaja najlacnejší Mac mini za 599 dolárov s úložiskom 256 GB a ako najdostupnejší variant ponechalo model za 799 dolárov. Firma zároveň nevylúčila ďalšie kolá zdražovania.

"Je to ako storočná povodeň. Nič podobné som za viac ako 40 rokov v odbore nezažil," nechal sa počuť minulý týždeň šéf Applu Cook.

Náklady na infraštruktúru AI naďalej rastú. Už teraz sa to začína prejavovať rastom spotrebiteľských cien, takže nakoniec to možno zaplatíme všetci, napísal v máji komentátor Bloombergu Chris Bryant.

Veľké technologické firmy pravdepodobne v najbližších niekoľkých rokoch investujú niekoľko biliónov dolárov, čo bude naďalej zvyšovať ceny komponentov, ako sú grafické procesory a pamäte.

Každý, kto necháva AI programovať alebo používa agentov AI na vyplnenie daňového priznania, zvyšuje dopyt po hardvérových komponentoch, ktoré tieto činnosti podporujú.

Čipová kríza pritom nedávno začala dopadať aj na centrálne procesorové jednotky, ktorých sa vývoj okolo AI zo začiatku toľko nedotkol. To sa však zmenilo s nástupom autonómnych agentov AI, ktorí sa bez výkonných procesorov nezaobídu.

Americká spoločnosť IBM predstavila technológiu, ktorá by mohla umožniť výrobu čipov menších ako jeden nanometer. Nové riešenie má zvýšiť výkon procesorov až o 50 percent a výrazne znížiť ich energetickú náročnosť, čo je dôležité najmä s rastúcim dopytom po výpočtovom výkone pre umelú inteligenciu, uviedla agentúra AFP. Firma tvrdí, že uvedenú technológiu predstavila ako prvá na svete.

Podľa IBM technológia zatiaľ nie je pripravená pre priemyselné využitie, firma však vidí možnosť jej nasadenia v horizonte približne piatich rokov.

Prelomová technológia

Oznámenie prichádza v čase, keď sa výrobcovia polovodičov snažia posúvať hranice miniaturizácie a výkonu čipov v rámci dlhodobého trendu známeho ako Moorov zákon.

Výroba čipov s rozmermi pod hranicou jedného nanometra by predstavovala ďalší zásadný krok v miniaturizácii polovodičov. Odvetvie sa snaží vtesnať väčší výpočtový výkon do menších zariadení, zároveň sa však zvyšujú obavy kvôli obrovskej energetickej náročnosti technologického odvetvia.

USA bojujú o technologickú dominanciu s Čínou. IBM do novej technológie naleje desať miliárd dolárov

Taiwanská spoločnosť TSMC, ktorá je popredným svetovým výrobcom čipov, nedávno začala sériovú výrobu čipov s rozmermi dva nanometre. Tie v súčasnosti predstavujú špičku v odbore.

Nanometer v tomto kontexte neoznačuje skutočnú veľkosť čipu, ale spôsob, akým sú na ňom husto usporiadané tranzistory, teda miniatúrne elektronické spínače, ktoré tvoria základ procesorov. Platí, že čím menšia je táto hodnota, tým viac tranzistorov sa zmestí na čip veľkosti nechtu.

Nová technológia IBM umožňuje na takto veľký čip umiestniť takmer 100 miliárd tranzistorov, čo je zhruba dvojnásobok oproti súčasným čipom TSMC.

Rýchlejšie výpočty

Viac tranzistorov znamená vyšší výkon a rýchlejšie výpočty, čo môže v praxi viesť k výkonnejším telefónom a notebookom, úspornejším dátovým centrám, pokročilejším autonómnym vozidlám i schopnejším nástrojom AI, ako je ChatGPT.

Nová technológia IBM využíva trojrozmernú architektúru nazvanú nanostack, pri ktorej sú vrstvy tranzistorov skladané na seba, namiesto toho, aby boli rozmiestnené iba v jednej vrstve. Podľa spoločnosti tento prístup umožní ďalej zvýšiť výkon čipov a súčasne znížiť ich spotrebu energie.

Okrem zmenšovania výpočtových obvodov umožní technológia nanostack aj zmenšenie pamäťových obvodov typu SRAM, a to približne o 40 percent. Tento typ pamäte sa hojne využíva v moderných čipoch určených pre AI, vrátane riešení od spoločností Nvidia, Groq či Cerebras Systems. Tieto firmy sa v súčasnosti pri výrobe svojich čipov spoliehajú na TSMC.

Odborníci v IT zarábajú menej, karty mieša umelá inteligencia aj vyššie odvody

Riaditeľ výskumu v IBM Jay Gambetta uviedol, že technológia je prelomom. Nespočíva totiž v ďalšom zmenšovaní tranzistorov, ale v úplne novom spôsobe konštrukcie čipov, ktorý môže priniesť výrazne vyšší výkon a nižšiu spotrebu energie.

IBM upozorňuje, že technológia zatiaľ nie je pripravená na sériovú výrobu. Výroba takto pokročilých čipov je mimoriadne náročná a vyžaduje špičkové výrobné technológie, rozsiahle know-how i miliardové investície.

IBM vlastné továrne na výrobu čipov neprevádzkuje. Vyvíja ich konštrukciu a svoje technológie licencuje výrobcom, napríklad japonskej spoločnosti Rapidus, s ktorou spolupracuje na zavedení výroby dvojnanometrových čipov.