Správy vo svete
Daňové výdavky pod drobnohľadom: Čo musí obsahovať doklad, aby obstál
Podnikatelia sa pri uplatňovaní daňových výdavkov často spoliehajú na pokladničné doklady. Ako však upozorňuje daňová poradkyňa a členka Slovenskej komory daňových poradcov Ingrid Spišáková, samotný bloček ešte neznamená, že výdavok bude daňovo uznateľný.
„Nestačí mať pokladničný doklad – musí súvisieť so zdaniteľným príjmom podnikateľa,“ zdôrazňuje.
V článku sa ešte dočítate:
- Ktoré výdavky sa uplatňujú najčastejšie.
- Ktoré vám nemusia uznať.
- Kedy sa dá využiť zjednodušená faktúra.
Dostupné pre predplatiteľov
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 49% na dočítanie.
Szijjártó ohlásil prepojenie slovenskej a maďarskej rafinérie. Obmedzíme tak vydieranie z Ukrajiny, tvrdí
Maďarsko a Slovensko postavia priame prepojenie ropných rafinérií v Bratislave a v Százhalombatte, čím obmedzia vydieračský potenciál ukrajinského vedenia.
Podľa agentúry MTI to v pondelok povedal v Bruseli maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Šéf maďarskej diplomacie na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci oznámil, že počas dňa podpísal so slovenskou ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou dôležitú dohodu, na základe ktorej obe krajiny postavia nový produktovod prepájajúci ropné rafinérie v Bratislave a Száhalombatte.
Česko je pripravené viesť misiu k posúdeniu škôd na ropovode Družba, povedal Havlíček
„Bude to 127 kilometrov dlhý produktovod. Ten bude schopný prepravovať 1,5 milióna ton ropných produktov, nafty, benzínu, a to bude predstavovať ďalšiu pridanú hodnotu pre maďarské zásobovanie energiou, maďarské zásobovanie naftou a môže ochrániť pred dôsledkami vojen, ktoré sú vo svete, a mylnej bruselskej politiky,“ povedal Szijjártó.
„Produktovod bude hotový v prvej polovici budúceho roka. Prepojením ropných rafinérií v Bratislave a Száhalombatte s možnosťou priamej prepravy nafty a benzínu medzi nimi bude Maďarsko aj Slovensko oveľa viac chránené pred vydieraním, aké teraz zažívame zo strany Ukrajincov s podporou Berlína a Bruselu,“ zdôraznil minister zahraničných vecí.
Ten film som nevidel, vraví hovorca Kremľa o snímke Pán Nikto proti Putinovi. Komentárov sa zatiaľ zdrží
V nedeľu získal cenu Oscar americkej filmovej akadémie za najlepší celovečerný dokumentárny film Pán Nikto proti Putinovi. V pondelok novinári požiadali o vyjadrenie k nemu hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, informuje AP a web The Moscow Times.
„K tomu sa nemôžem vyjadriť, pretože som ten film nevidel. Ak chcete komentovať, musíte aspoň pochopiť, o čom je. Zatiaľ sa zdržím akýchkoľvek komentárov,“ povedal hovorca Kremľa.
V Rusku štátne tlačové agentúry v pondelok informovali o slávnostnom odovzdávaní cien americkej Akadémie bez zmienky o tomto filme, zatiaľ čo hlavní štátni vysielatelia Oscarov úplne ignorovali.
Film popisuje príbeh ruského učiteľa Pavla Talankina z mestečka Karabaš na južnom Urale. Film v dánsko-českej koprodukcii režírovali americký tvorca David Borenstein a samotný Talankin, ktorý použil vlastné zábery.
Kremeľ sa odmietol vyjadriť k správe, že Chameneí sa údajne lieči v Moskve
„V mene našej budúcnosti, v mene všetkých našich detí, zastavte všetky tieto vojny teraz,“ povedal Talankin pri preberaní ceny v ruštine prostredníctvom tlmočníka.
Na svojej škole viedol videokrúžok a oficiálne tak mohol natáčať, ako sa výchova k vlastenectvu mení na propagovanie vojny proti Ukrajine.
Nápad na dokumentárny film vznikol po tom, čo ruské ministerstvo školstva začalo vydávať smernice o piesňach, básňach a vlasteneckých rituáloch v rámci oficiálnych učebných osnov. Vedenie školy ho poverilo, aby ich natáčal pre nadriadené úrady.
Pevné disky zo zábermi potom prepašoval do cudziny, kam utiekol aj on sám, aby spolupracoval s americkým režisérom Davidom Borensteinom, ktorý žije a pracuje v dánskej Kodani. Talankin žije v exile v Českej republike.
Film mal premiéru minulý rok na filmovom festivale Sundance a filmovom festivale v Göteborgu. Získal tiež cenu za najlepší dokument na britských filmových cenách BAFTA.
Oslávime Oscara a potom nás zase bude živiť MasterChef, smeje sa český producent víťazného dokumentu
Obaja muži počas svojich prejavov dodali oscarovému večeru niektoré z najvýraznejších politických momentov. Talankin v zákulisí povedal, že prejav mu pomohli napísať jeho študenti. Borenstein zase hovoril o štátoch rútiacich sa k totalitarizmu, pričom jasne zdôrazňoval podobnosti medzi svojou krajinou a Talankinovou.
Keď Borenstein povedal, že krajinu stratíte, ak „nič nehovoríme“, keď vlády zabíjajú ľudí na uliciach a oligarchovia sa snažia upevniť kontrolu nad médiami, v hľadisku zosilnel jasot. „Všetci stojíme pred morálnou voľbou, ale našťastie aj ‚nikto‘ má väčšiu moc, než si myslíte,“ dodal.
Vojna na Ukrajine sa na Oscaroch prejavila aj v roku 2024, keď cenu za najlepší celovečerný dokument získal film agentúry Associated Press 20 dní v Mariupole.
Cyprus čaká, čo bude ďalej. S príchodom turistickej sezóny prevažuje optimizmus
Cyprus môže pocítiť dôsledky vojny na Blízkom východe silnejšie ako akýkoľvek iný štát Európskej únie. Turisti kvôli obavám o bezpečnosť začali rušiť rezervácie, čo ohrozuje miestny turistický priemysel. Podnikatelia sa aj napriek tomu snažia zachovať optimizmus.
Cyperská dedina pociťuje dopady vojny v Iráne."Možno je to skoro, ale som tu od roku 1992 a hotelieri zrazu hovoria, že rezervácie klesli. Ľudia si to dvakrát rozmyslia," uviedol pre The Guardian Vassilis Georgiou, ktorý má v letovisku Ayia Napa podnik zameraný na vodné športy. Jeho stánok vlani navštívilo 500-tisíc návštevníkov a tento rok až do začiatku vojny čakal ďalší úspešný rok.
Cestovný ruchPo udalostiach na Blízkom výc...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 85% na dočítanie.
PS poukázalo na kauzu okolo STVR. Polícia začala trestné stíhanie, ide o podozrivé zmluvy
Opozičné PS informovalo, že polícia začala trestné stíhanie v súvislosti s uzavretím licenčných zmlúv medzi STVR a Slovenským futbalovým zväzom, ktoré podpísal dočasný riaditeľ telerozhlasu Igor Slanina ešte pred odchodom z funkcie.
Predražené licencieInformovali o tom na pondelkovej tlačovej konferencii šéf hnutia Michal Šimečka a podpredsedníčka PS Zora Jaurová.
„Tieto licencie boli často desaťkrát alebo 20-krát také drahé, za aké peniaze sa tieto licencie v minulých rokoch predávali. A aby toho nebolo málo, vtedajší poverený riaditeľ Slanina nemal právo podpisovať zmluvy vyššie ako 200-tisíc eur. Tak to urobil tak, že tento balík rozdelil na 56 samostatných zmlúv, aby toto pravidlo obišiel,“ priblížil Šimečka.
Predstavitelia PS preto podali v lete minulého roka trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.
„Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave po veľmi dôkladnom šetrení v prípravnom konaní, začal 3. marca trestné stíhanie v oboch uvedených skutkových podstatách. Toto je dobrá správa najmä pre občanov SR, pretože ukazuje, že slovenské súdy a prokuratúra si napriek všetkému robia svoju prácu,“ informovala Jaurová.
Účelovo rozdelené zmluvyPS namietalo, že Slanina podpísal od apríla do mája 2025 zmluvy, ktoré boli účelovo rozdelené. Tvrdilo, že Slanina ako poverený riaditeľ podpísal zmluvy v celkovej hodnote, ktoré mu zákon neumožňoval.
Jaurová zároveň spochybnila aj cenu zmlúv, ktorá bola podľa nej vyššia ako v minulosti. Vysvetlenia STVR ani SFZ nepovažovala za uspokojivé. Celú schému označilo PS ako „extrémne nevýhodnú“ pre STVR.
V prípade licenčných zmlúv so SFZ označila STVR tvrdenia PS v minulosti za nepravdivé a zavádzajúce.
Vyjadrenia o predražených licenciách na futbalové zápasy, ktoré pokrývajú uzavreté zmluvy s STVR na obdobie sezón 2025 až 2029, zásadne odmietol aj SFZ.
Sean Penn si tretieho Oscara neprevzal, namiesto toho šiel na Ukrajinu
Oscarový herec z USA Sean Penn zavítal na Ukrajinu, aby vojnou zničenej krajine a jej predstaviteľom vyjadril podporu, uviedol v pondelok ukrajinský zdroj. Informuje o tom agentúra AFP.
Herec a režisér, ktorý v nedeľu získal tretie ocenenie americkej Akadémie filmových umení a vied, tentokrát za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe vo filme Jedna bitka za druhou, sa na slávnostnom odovzdávaní cien nezúčastnil.
„Môžeme povedať, že je na Ukrajine, ale ide o jeho súkromnú návštevu, on to vníma tak, že potrebuje byť na Ukrajine,“ povedal predstaviteľ pre AFP. Dodal, že umelec chce „jednoducho podporiť Ukrajinu“, pričom tam zavítal už niekoľkokrát.
Oslávime Oscara a potom nás zase bude živiť MasterChef, smeje sa český producent víťazného dokumentu
Predstaviteľ uviedol, že Penn by sa mal počas pondelka stretnúť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Druhý zdroj pre AFP povedal, že Američan tiež „plánuje ísť na front“ na východne Ukrajiny.
Sean Penn sa v roku 2023 podieľal na režírovaní dokumentárneho filmu o Zelenskom, portréte o jeho premene z komika na vojenského vodcu po tom, čo Rusko v roku 2022 začalo svoju inváziu.
Penn i Zelenskyj sa prostredníctvom rozhovorov k filmu stali blízkymi priateľmi, píše AFP.
V roku 2025 Penn a rocková hviezda Bono na filmovom festivale v Cannes vyzývali Západ, aby stál pri Ukrajine, a pózovali na červenom koberci s ukrajinskými vojakmi.
Ďalšia konsolidácia bude nevyhnutná. Súčasná podoba je neefektívna, upozorňuje Rada pre rozpočet
Konsolidačný balíček schválený vládou na rok 2026 má v priebehu budúcej dekády výrazne horšie vplyvy na verejné financie aj ekonomický rast oproti stratégiám, ktoré by menej zaťažovali ekonomiku.
Vo veľkej miere sa totiž opiera o vyššie zaťaženie ekonomickej aktivity, najmä práce a neobsahuje dostatočné trvalé úspory v správe štátu či v sociálnych transferoch, čo obmedzuje možnosti dlhodobého rastu.
Upozornili na to v aktuálnom komentári analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka a Pavol Majher.
Len dočasný charakterAk by bola podľa nich konsolidačná stratégia v štruktúre aktuálneho balíčka použitá na dosiahnutie cieľov do roku 2028, takáto protirastová rozpočtová politika by si v priebehu nasledujúcej dekády vyžiadala prijatie dodatočného balíka trvalých opatrení v objeme približne jedno percento hrubého domáceho produktu (HDP).
Miera neefektivity voči konsolidačnému úsiliu v celkovom objeme 3,2 percenta HDP tak predstavuje 32 percenta, vyčíslili.
„Inými slovami, tretina konsolidačného úsilia pre rok 2026 by bola vyvinutá len na neutralizovanie zlej štruktúry opatrení bez vplyvu na samotné ozdravovanie verejných financií a pokračovanie v tejto stratégii aj v rokoch 2027 a 2028 si vyžiada v priebehu budúcej dekády prijatie navyše minimálne jedného konsolidačného balíčka,“ vysvetlili analytici.
Pripomenuli, že vláda prijala pre rok 2026 konsolidačný balíček v celkovom deklarovanom objeme 2,7 miliardy eur alebo 1,9 percenta HDP. Ambíciou je znížiť deficit verejných financií medziročne o 0,9 percentuálneho bodu (p. b.) na 4,1 percenta HDP.
Slovenský export stráca dych: priemysel sa prebúdza, no obchod padá do tieňa vojny
Rozpočtová rada však v aktuálnej prognóze odhaduje tohtoročný schodok na úrovni 4,5 percenta HDP, očakávané medziročné zníženie je tak len približne polovičné. Hlavným dôvodom je nižší odhadovaný príspevok konsolidačného balíčka, ktorý podľa RRZ dosiahne objem len 1,6 miliardy eur alebo 1,1 percenta HDP.
Zároveň má podľa hodnotenia rady časť opatrení dočasný charakter, čo zvyšuje potrebu dodatočnej konsolidácie v ďalších rokoch.
Ďalšia konsolidácia bude nevyhnutná„Z hľadiska štruktúry aktuálneho balíčka a jeho možných makroekonomických dopadov platí, že balíček je z takmer dvoch tretín postavený na navyšovaní príjmov (62 percent z celkového objemu), a to najmä zvyšovaní zaťaženia práce (42 percent). Spolu s ďalším navyšovaním korporátnych daní (tri percentá), minimálnymi a dočasnými škrtmi v oblasti sociálnych transferov (trinásť percent) a obsluhe štátu (21 percent) to nevytvára dostatočný priestor na ochranu rastového potenciálu ekonomiky,“ zhodnotili analytici.
Ani deklarovaný rozpočtový cieľ vlády znížiť deficit na 2,8 percenta HDP do roku 2028 pritom nebude podľa RRZ stačiť na trvalé ozdravenie verejných financií, najmä pre vplyvy spojené so starnutím populácie. Bez ďalšieho pokračovania konsolidácie by mohol schodok do roku 2040 opäť stúpnuť k úrovni päť percent HDP a hrubý dlh k hranici 75 percent HDP.
„Ďalšia konsolidácia tak bude nevyhnutná, avšak jej rozsah bude závisieť aj od konsolidačných balíčkov v rokoch 2026 až 2028, ich zloženia a makroekonomických dopadov. Čím menej budú konsolidácie brzdiť ekonomický rast, tým menšia bude potreba budúcich opatrení,“ zdôraznili ekonómovia.
Varovné prognózy sa naplnili, slovenská ekonomika sa blíži k nule
Vo svojej štúdii modelovali aj možné úspešné stratégie, ktoré by v rokoch 2029 až 2040 priniesli menšiu potrebu dodatočnej konsolidácie vďaka vyššiemu dlhodobému rastu ekonomiky. Tieto stratégie majú podľa nich viaceré charakteristiky. Ide o podstatné trvalé úspory na prevádzke štátu, v sociálnej oblasti a ostatných výdavkoch, čím sa vytvára priestor na navýšenie prostriedkov na verejné investície.
Zvýšenie nedaňových príjmov zase umožňuje nižšie zaťaženie firiem a práce. Dôležitá je tiež úloha spotrebných daní. Najúspešnejšie konsolidačné stratégie teda nie sú podľa analytikov RRZ zamerané nutne len na výdavkové škrty.
„Zmena aktuálneho protirastového daňového mixu s cieľom zníženia daní z aktivity, uskutočnená súbežne s úspornými opatreniami, je nevyhnutná pre navýšenie budúceho rastového potenciálu ekonomiky a zvýšenia jej odolnosti voči možným budúcim negatívnym šokom. Výsledkom je výrazne nižšia potreba dodatočnej konsolidácie v priebehu budúcej dekády, rýchlejšie rastúca a odolnejšia ekonomika,“ dodali.
Rusko súhlasilo, že prestane verbovať Keňanov na boj na Ukrajine, tvrdí minister
Rusko súhlasilo s tým, že prestane verbovať kenských občanov na boj s jeho armádou na Ukrajine. Oznámil to minister zahraničných vecí Kene v pondelok po rozhovoroch s ruským rezortným partnerom v Moskve, informuje agentúra AFP.
Podľa februárových odhadov Kyjeva bojuje za Rusko na Ukrajine viac ako 1780 občanov 36 afrických krajín. Viacero médiá vrátane AFP v poslednom čase informovalo o násilnom nábore Keňanov Moskvou, ktorá ich podľa správ posiela na frontovú líniu len s obmedzeným výcvikom.
Do vojny proti Ukrajine zlákali Afričanov z desiatok krajín, povedal ghanský minister
Spravodajské služby východoafrickej krajiny odhadujú, že do bojov bolo poslaných vyše 1000 Keňanov.
„Dohodli sme sa, že Keňania by nemali vstupovať do armády,“ povedal šéf kenskej diplomacie Musalia Mudavadi novinárom na stretnutí s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.
Lavrov sa vo vyjadrení pre médiá o dohode nezmienil, povedal však, že ruské ministerstvo obrany preveruje prípady, ktoré spôsobili „znepokojenie medzi našimi kenskými priateľmi“.
„Rusko nikoho nenúti, aby narukoval. Rovnako ako v prípade účasti na špeciálnej vojenskej operácii vstupujú do tejto operácie dobrovoľníci v plnom súlade s ruským právom,“ uviedol ruský minister.
Fico sa opäť chystá do Moskvy, pripomenúť si chce aj vylodenie v Normandii
Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa v máji chystá na oslavy výročia porážky nacistického Nemecka. V júni sa chce zúčastniť na pripomienky vylodenia spojeneckých vojakov v Normandii počas druhej svetovej vojny. Fico to povedal cez víkend v príhovore na takzvanej škole sociálnej demokracie.
Fico cestoval do Ruska pri príležitosti uvedených osláv aj vlani. Vtedy jeho návštevu Moskvy opozícia označila za hanbu pre Slovensko a za "pľuvanec do tváre" spojencom v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Väčšina európskych predstaviteľov na protest proti pokračujúcej ruskej agresii na Ukrajine do Moskvy nešla.
Predseda vlády dlhodobo kritizuje prístup EÚ k vojne na Ukrajine či k protiruským sankciám európskeho bloku. Jeho terajší kabinet po nástupe do úradu v roku 2023 zastavil vojenskú pomoc Kyjevu zo štátnych zásob.
Vylodenie spojencov v Normandii v júni 1944 vtedy nacisti okupovanej časti Francúzska je považované za zásadný moment vo vývoji druhej svetovej vojny. Viedol až k oslobodeniu západnej Európy a porážke nacistického Nemecka.
Viacrýchlostná Európa: rozumný nástroj, alebo cesta k fragmentácii?
Debata o takzvanej viacrýchlostnej Európe sa vracia v okamihu, keď Európska únia hľadá cestu, ako sa posunúť ďalej v oblastiach, kde sa dlhodobo nedarí dosiahnuť potrebnú zhodu. Deje sa tak pod tlakom zhoršujúceho sa ekonomického prostredia vo svete, slabého výkonu niektorých, aj keď zďaleka nie všetkých, únijných ekonomík a alarmujúcich záverov Draghiho správy.
Dvojrýchlostná Európa by mohla byť „cestou k jednote“, povedala pre Euronews šéfka Európskeho parlamentu MetsolováNie je to ale nič revolučné, napokon aj euro alebo schengenský priestor vznikali postupne a nepripojili sa k nim všetky štáty v rovnakom okamihu. A tak predstavovali postup vo „viac rýchlostiach“.
Dnes je táto úvaha znova na stole najmä preto, že hľadanie jednomyseľnosti (a niekedy dokonca aj kvalifikovanej väčšiny) býva v dnešnej situácii ťažké. Často je cenou za nájdenie väčšiny to, že výsledný kompromis stratí podstatnú časť obsahu.
Tí, ktorí majú vôľu a odvahu potrebné zmeny robiť, potom čoraz ťažšie akceptujú to, že ich iní blokujú alebo „len“ komplikujú nájdenie zhody. Otázkou teda nie je, či viacrýchlostná Európa „áno alebo nie“, ale či, kde a ako koncept zavedený v minulosti do práva Únie prípadne po...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 85% na dočítanie.
