Svet - hmonline.sk

Na diaľnici D1 smerom do Bratislavy došlo k hromadnej dopravnej nehode, pri ktorej sa zrazilo viacero vozidiel. Na mieste sú všetky záchranné zložky, privolaný bol aj vrtuľník rýchlej zdravotnej pomoci.

Doprava je odkláňaná, informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

„Odklon je vykonávaný od zjazdu na Senec,“ priblížila Šimková s tým, že polícia žiada vodičov využiť alternatívne trasy.

Polícia v tejto súvislosti doplnila, že vozidlá, ktoré uviazli v kolóne, budú otáčané do protismeru, avšak ak to situácia v cestnej premávke umožní.

Vodičov dôrazne žiada, aby sa samovoľne a bez pokynu polície neotáčali. Rovnako ich žiada o trpezlivosť.

Dopravná nehoda je v štádiu objasňovania.

Poľské stíhačky v pondelok nad Baltským morom opäť zachytili ruské prieskumné lietadlo Il-20, ktoré letelo v medzinárodnom vzdušnom priestore bez letového plánu a s vypnutým transpondérom.

Oznámil to minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz na sieti X.

Podľa ministra dvojica poľských lietadiel zasiahla predpoludním približne 60 kilometrov severozápadne od prímorského mesta Leba.

„Nedošlo k narušeniu nášho vzdušného priestoru. Lietadlo vykonávalo let v medzinárodnom vzdušnom priestore bez letového plánu a so vypnutým transpondérom,“ uviedol Kosiniak-Kamysz.

Minister zároveň zdôraznil, že poľské ozbrojené sily nepretržite monitorujú bezpečnostnú situáciu v oblasti Baltského mora a prijímajú opatrenia na ochranu štátnej hranice.

Ide o ďalší podobný incident za niekoľko dní. V piatok (31.7.) poľské stíhačky zachytili ruský Il-20 približne 40 kilometrov severne od Kolobrzegu. Ruské lietadlá boli nad Baltským morom viackrát zachytené aj v polovici júla.

Analytička poľského štátneho Inštitútu medzinárodných vzťahov (PISM) Aleksandra Koziolová v tejto súvislosti pre TASR povedala, že Rusko môže opakovanými letmi pri poľskom pobreží sledovať, z ktorých letísk štartujú pohotovostné dvojice stíhačiek, aké typy lietadiel sú nasadzované na zachytenie cieľov, aký je spôsob velenia a spolupráce so spojencami, či koľko času uplynie od objavenia lietadiel až po reakciu.

Väčšina migrantov, ktorí prenikli do španielskej Ceuty, sa vrátila späť, ale časť ľudí tu chce zostať. Napriek hladu a nepohodliu. Často nie sú marockého pôvodu a pochádzajú zo Sudánu, Senegalu a ďalších častí Afriky.

Niektorí z nich tvrdia, že zatiaľ čo marocká pohraničná stráž umožňovala Maročanom prejsť, ich odháňala. „Akonáhle videli černocha, zbili ho,“ hovorí Kamál Umar.

Tisíce migrantov uviazli v španielskej Ceute po hromadnom prekročení hraníc

Štyridsaťtriročný Mohamed Ahmed zo Sudánu putoval k španielskej exkláve s ďalšími migrantmi v nákladnom aute. V blízkosti hraníc ich vodič vysadil a oni plávali štyri hodiny, aby sa dostali do Ceuty.

Španielska polícia im zabránila ísť do migračného centra. Neúspech ich napriek tomu nedonútil, ako mnohých iných, aby sa vrátili späť.

„Späť sa nevrátim. To radšej zomriem pri pokuse zostať tu,“ povedal agentúre Reuters.

Podľa španielskeho ministerstva vnútra sa väčšina z 50- či 60-tisíc migrantov, ktorí vo štvrtok a piatok prenikli do Ceuty, cez víkend vrátila späť. Niektorí ako Ahmed ale chcú zostať.

Španielska tajná služba varovala pred migračnou vlnou z Maroka. Minister tvrdí, že o tom nevedel

Na pláži a bez jedla

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo stovky migrantov odmietajú opustiť pláž,
• Ako preplnené centrum komplikuje žiadosti o azyl,
• Z čoho migranti obviňujú marockú pohraničnú stráž,
• Prečo obyvatelia Ceuty stále pociťujú obavy.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 30% na dočítanie.

Nemenovaný klasik slovenskej politickej scény nedávno upokojoval Poliakov obávajúcich sa ruskej invázie dnes už zľudoveným výrokom „raz ten Rus odíde“.

Týždňovka HN: Živnostník Korčok, „invázia“ na španielsku Ceutu, odzbrojený Hamas a vypínanie atómoviek

Presne takto fatalisticky sa niektorí naši politici a komentátori postavili k víkendovej invázii 60-tisíc Maročanov do španielskej enklávy Ceuta na africkom pobreží. „Nešírte paniku, Ceuta nie je Európa. Žiadna invázia sa nekoná a oni raz nakoniec odídu,“ vraveli s nádejou.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 59% na dočítanie.

„Minulý rok bol pre agrosektor aj pre nás naozaj veľmi dobrý. Teoreticky to bolo ideálne obdobie,“ zhodnotil pred časom v rozhovore pre HN generálny riaditeľ Tatranskej mliekarne Ľubomír Valčuha.

Mliekarenskému sektoru pomohli historicky vysoké výkupné ceny mlieka. 100 kilogramov surového kravského mlieka sa vlani obchodovalo približne za 50 eur, zatiaľ čo dnes je to okolo 37 eur. Spokojní tak boli najmä prvovýrobcovia. „Aj napriek tomu, že komodita zdražela, dokázali sme bez problémov vyrábať naše produkty. Na trhu nebol problém s odbytom. Bolo to obdobie, keď boli spokojní všetci, len, bohužiaľ, trvalo pomerne krátko,“ pokračuje Valčuha.

Po rokoch prudkého rastu sa zároveň stabilizovali ceny energií a mliekarňam pomohli aj vyššie spotrebiteľské ceny mliečnych výrobkov. Kým podľa údajov Štatistického úradu stál kilogram plesňového syra v auguste 2024 v priemere 10,86 eura, o rok neskôr bol približne o 70 centov drahší. Zvýšili sa aj ceny taveného syra či syra Eidam.

Vyhliadky na rok 2026 sú však výrazne horšie. Sektor zasiahla nákaza slintačky a krívačky a prebytok mlieka na európskom trhu vyústil do najväčšej mliečnej krízy minimálne za poslednú dekádu. Výkupné ceny surového kravského mlieka výrazne klesli a mliekari už teraz upozorňujú, že ich hospodárske výsledky budú pravdepodobne slabšie, než pôvodne očakávali.

Slovenskí mliekari s obavami sledujú vývoj na trhu. Bez zásahu je slovenský trh odsúdený na zánik, hovoria

Všetkých desať najväčších slovenských mliekarní vlani zvýšilo tržby. Nie všetkým sa však priaznivé podmienky podarilo premietnuť aj do vyšších ziskov. HN pripravili rebríček desiatich najväčších slovenských mliekarní podľa tržieb.

V článku sa ešte dočítate:

• Ktorá mliekareň prvýkrát prekročila hranicu 300 miliónov.
• Kto najviac zvýšil zisk a kto najviac stratil.
• Ako sa prejavila slintačka a krívačka.
• Prečo mliekari očakávajú slabší rok 2026.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 65% na dočítanie.

Slovensko zasiahla ďalšia výrazná vlna horúčav. Denné teploty sa na juhu krajiny približovali k hranici 40 stupňov Celzia a SHMÚ upozorňuje na extrémne teplo s maximami od 31 do 39 stupňov Celzia.

Túžbu rýchlo ochladiť rozhorúčený byt sa snažia využiť aj prevádzkovatelia pochybných internetových obchodov. Na slovenských weboch a v mobilných aplikáciách sa objavujú reklamy na „klimatizácie“ za 60 až 80 eur.

Je tu najhorúcejšia séria dní v histórii Slovenska, môže zlomiť aj absolútny rekord z júna, hovorí meteorológ

Sľuby znejú takmer dokonale. Zariadenie vraj nepotrebuje odbornú montáž, vonkajšiu jednotku, výfukovú hadicu, odvod kondenzátu ani otvory v stene. Stačí ho zavesiť, zapojiť do zásuvky a o niekoľko minút má ochladzovať celý byt.

Práve táto kombinácia je však najväčším varovaním. Funkčná klimatizácia musí teplo z miestnosti najskôr niekam odviesť. Zariadenie, ktoré je celé v jednej izbe a nemá žiadne spojenie s vonkajším prostredím, to z hľadiska fyzikálnych zákonov nedokáže.

Reklama na podvod vedľa článku o podvode

V článku sa ešte dočítate:

• Kde sa podvodné reklamy zobrazujú.
• Ktoré weby propagujú nereálne sľuby.
• Prečo klíma bez vývodu nemôže fungovať.
• Ako podozrivú reklamu spoznať a nahlásiť.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.

Neznámi hackeri prenikli do registra konečných užívateľov výhod v Lichtenštajnsku a skopírovali údaje týkajúce sa približne 31-tisíc spoločností, nadácií a trustov, uviedla v nedeľu večer vláda kniežatstva.

Správu o tom v pondelok priniesla agentúra Reuters.

Lichtenštajnská vláda spresnila, že neznámi páchatelia získali neoprávnený prístup k registru v noci na 30. júla a údaje skopírovali. Úrady následne odhalili nezrovnalosti a zasiahnutý systém odstavili.

Lichtenštajnsko, jedna z najmenších a najbohatších krajín sveta, je sídlom tisícok trustov s nízkym daňovým zaťažením.

Z predbežného vyšetrovania vyplýva, že hackeri získali kópie údajov o približne 31-tisíc právnických osobách z registra konečných užívateľov výhod. Register vznikol na základe zákona z roku 2021 v rámci opatrení proti praniu špinavých peňazí.

Hackerský útok nezasiahol žiadne banky ani údaje o ich klientoch, uviedol pre agentúru Reuters riaditeľ Združenia lichtenštajnských bankárov Simon Tribelhorn. Dodal, že ide o poľutovaniahodný incident, ktorý by nemal byť bagatelizovaný.

Vláda vo vyhlásení uviedla, že v súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že by napadnuté údaje boli zmenené alebo vymazané.

Lichtenštajnská vláda vytvorila krízový tím, ktorý vedú premiérka Brigitte Haasová a minister spravodlivosti Emanuel Schaedler. Tím zároveň pracuje na informovaní osôb, ktorých sa bezpečnostný incident týka.

Britská krajne pravicová strana Reform UK v pondelok uviedla, že ak sa dostane k moci, zastaví príchod žiadateľov o azyl v rámci operácie, ktorú označila za najväčšiu vojenskú operáciu v Lamanšskom prielive od druhej svetovej vojny.

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá pripomenula, že Reform UK prišla s týmto vyhlásením v čase, keď čelí klesajúcej podpore a otázkam týkajúcim sa svojho financovania.

Líder strany Reform UK Nigel Farage poukázal na migračnú krízu v španielskej severoafrickej enkláve Ceuta a oznámil sprísnenie imigračnej politiky. Podľa neho by žiadateľov o azyl, ktorí sa do Británie dostanú na malých člnoch, zachytávali a vracali do Francúzska.

Strana Reform UK uviedla, že realizáciou plánu s názvom Operácia Pevnosť (Operation Fortress) by sa britské hranice stali nepreniknuteľnými. „Za vlády Reform UK by do dvoch týždňov neboli na mori žiadne ďalšie člny,“ povedal Farage novinárom na tlačovej konferencii.

Farage zažíva v posledných mesiacoch ťažké obdobie, konštatuje AFP. Jeho strana po sérii odhalení týkajúcom sa darov a príspevkov pre jej popredných predstaviteľov prvýkrát za viac ako rok prišla o vedenie v celoštátnych prieskumoch verejnej mienky.

Taliansko navrhne zriadenie európskych migračných centier, nachádzať by sa mali prevažne v Afrike

Návrh Reform UK experti i ďalšie politické strany okamžite odmietli. Labouristická strana obvinila Reform UK z „prebaľovania“ starých imigračných politík s cieľom odvrátiť pozornosť od otázok týkajúcich sa svojho financovania. Vo svojej narážke na prebaľovanie mali labouristi na mysli plán navrhnutý, ale rýchlo opustený konzervatívnou vládou v roku 2020.

Niektorí odborníci spochybnili uskutočniteľnosť najnovších návrhov strany Reform UK v oblasti nelegálnej migrácie.

Andrew Fox spolupracujúci s analytickým centrom Henry Jackson Society v reakcii na zámery Reform UK uviedol, že plán strany „znie veľkolepo, ak neviete nič o lodiach, námorníkoch, Francúzsku ani o zákonoch“. Fox upozornil, že Británia nemôže bez súhlasu Francúzska vyslať vojnové lode do francúzskych teritoriálnych vôd, zabavovať člny ani vyloďovať cestujúcich v Calais (vo Francúzsku). „Toto je medzera v samotnom jadre tejto politiky,“ doplnil.

Hovorca Reform UK pre vnútorné záležitosti Zia Yusuf však trvá na tom, že predložené návrhy sú realizovateľné. „Ak s tým Francúzi nebudú súhlasiť, vrátime sa k rokovaniam o finančných prostriedkoch, ktoré im Británia v tejto súvislosti poskytuje, a celá vec prerastie do diplomatického sporu,“ povedal pre televíziu Sky News.

Španielska tajná služba varovala pred migračnou vlnou z Maroka. Minister tvrdí, že o tom nevedel

AFP pripomenula, že Británia a Francúzsko v apríli uzavreli novú trojročnú dohodu zameranú na zastavenie migrantov, ktorí sa pokúšajú dostať cez Lamanšský prieliv na malých člnoch. Londýn sa v rámci dohody zaviazal poskytnúť Parížu až 766 miliónov eur výmenou za posilnenie opatrení na presadzovanie práva v tejto oblasti.

Bývalý veliteľ Kráľovského námorníctva Tom Sharpe pre agentúru AFP povedal, že plán Reform UK „v skutočnosti nie je riešením“. „Námorníctvo môže urobiť veľa, ale myšlienka... prepravovať ľudí späť do Francúzska proti vôli Francúzov mi jednoducho nedáva zmysel,“ uviedol.

Britský premiér Andy Burnham v nedeľu prisľúbil opatrenia na zastavenie príchodu žiadateľov o azyl. Z nových dát totiž vyplýva, že odkedy sa pred dvoma týždňami stal ministerským predsedom, do Británie dorazilo viac ako 2000 ilegálnych migrantov.

Nelegálna migrácia je v Spojenom kráľovstve horúcou témou. Od začiatku roka do 31. júla sa do Spojeného kráľovstva na malých člnoch preplavilo 14.281 nelegálnych migrantov, čo predstavuje pokles o viac ako 42 percent oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Denný rekord však padol 29. júla, keď za jeden deň prišlo 752 ľudí.

Americké ministerstvo obrany (Pentagón) podpísalo so zbrojárskymi spoločnosťami Lockheed Martin a Northrop Grumman rámcovú dohodu o rozšírení výrobných kapacít komponentov pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a THAAD, informuje agentúra Reuters.

Pentagón hodnotu rámcovej dohody neoznámil, uviedol však, že umožní zvýšiť výrobu systémov Patriot trojnásobne a systémov THAAD štvornásobne. Zároveň vytvorí druhého dodávateľa raketových motorov na tuhé palivo pre strely PAC-3 a zvýši produkciu bezpečnostných mechanizmov zapaľovania.

Vyjednávači Pentagónu tlačia na dodávateľov obranného vybavenia, aby výrazne urýchlili realizáciu predbežných dohôd uzavretých začiatkom tohto roka, ktorých cieľom je zvýšiť výrobu protiraketových striel.

USA nesúhlasili s tým, že Ukrajina môže vyrábať rakety Patriot, tvrdí Trump. Predtým tvrdil, že ju Kyjevu dajú

Konflikty vo svete vrátane vojen v Iráne a na Ukrajine vyčerpali zásoby munície Spojených štátov, ktoré veľké množstvá striel dodali svojim spojencom a zároveň ich použili aj vo svojej vlastnej vojenskej operácii proti Iránu.

Ukrajina má kritický nedostatok prostriedkov, ktorými by dokázala odraziť ruské útoky balistickými raketami. Práve Patrioty sú v jej arzenáli jedinou zbraňou, ktorá má potvrdenú vysokú úspešnosť pri zostreľovaní balistických rakiet.

Minulý týždeň zadal Pentagón spoločnosti Lockheed Martin zákazku na výrobu striel PAC-3 v hodnote 58,6 miliardy dolárov. Rekordný kontrakt má v priebehu nasledujúcich siedmich rokov zabezpečiť strojnásobenie výroby.

Bratislava dnes zažila najhorúcejší deň vo svojej meteorologickej histórii. Podľa operatívnych údajov vystúpila teplota vzduchu na meteorologickej stanici Koliba na 39,9 stupňov Celzia, čím padol doterajší rekord maximálnej teploty nameranej v hlavnom meste Slovenska. 

Ten zaznamenali koncom júna tohto roka na úrovni 39,5 stupňa.

Nové maximum zároveň znamená, že Bratislavu delila od hranice 40 °C iba jediná desatina stupňa. Keďže ide o operatívne údaje, konečná hodnota sa ešte môže mierne zmeniť po ich overení.

V čase merania navyše nebolo vylúčené, že teplota počas popoludnia ešte o niekoľko desatín stupňa vzrastie.

Extrémne vysoké teploty sú dôsledkom intenzívnej vlny horúčav, ktorá zasiahla Slovensko. Hlavné mesto sa tak zaradilo medzi najteplejšie lokality v krajine a prepísalo svoje doterajšie historické teplotné maximum.

Meteorológovia odporúčajú aj naďalej obmedziť pobyt na priamom slnku počas popoludňajších hodín, dodržiavať pitný režim a venovať zvýšenú pozornosť seniorom, deťom a ľuďom so zdravotnými problémami, ktorých extrémne horúčavy ohrozujú najviac.

Pred pätnástimi rokmi ho sýkorovci plánovali zavraždiť. Prichystali si chloroform, krompáč a lopatu, ktoré polícia našla v Porsche Cayenne. Dohodli miesto činu i to, že ho rozštvrtia a potom zakopú. Teraz sa Martin Hrabárik postavil pred súd v Pezinku a vypovedal v kauze sýkorovca Richarda Šulku, ktorého stíhajú z prípravy vraždy.

Poškodený mafián sa dostavil na trestný súd spolu s priateľkou, zaparkovali pred súdom na luxusnom audi. V minulosti ku skutku vypovedal dlhých šesť hodín, v pondelok musel svoju výpoveď v obnovenom procese zopakovať. Najvyšší súd totiž žiadal doplniť dokazovanie a prípad vrátil na prvostupňový súd.

Svedka sa ako prvý pýtal prokurátor Peter Kysel, a to na jeho postavenie v zločineckej skupine sýkorovcov. Hrabárik spomenul aj správy, ktoré si s Martinom Rosenbergom písali po jeho návrate z väzenia. Presnejšie dvanásť správ, ktoré predložil ako dôkazný materiál.

Vyhadzovač, boxer, neskôr obeť

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo Martina Hrabárika plánovali zavraždiť.
• Kde sa ukrýval pred políciou.
• Čo si o svedectve Martina Rosenberga myslí poškodený.
• O čom si dvojica písala v správach.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 77% na dočítanie.

Taliansko navrhne na utorkovom mimoriadnom zasadnutí Rady EÚ zriadenie centier pre nelegálnych migrantov, ktoré by financovala Únia, podľa vzoru svojich zariadení v Albánsku. S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom v pondelok informovala agentúra Ansa.

Ministri vnútra členských štátov EÚ budú v utorok prostredníctvom videokonferencie rokovať o situácii v španielskej exkláve Ceuta, ktorú minulý týždeň zaplavili desaťtisíce migrantov. Španielsko odhaduje, že do Maroka sa ich späť vrátilo približne 69 500. Niekoľko tisíc migrantov ale naďalej ostáva v Ceute, uvádza agentúra Reuters s odvolaním sa na miestne úrady.

Taliansky minister vnútra Matteo Piantedosi na zasadnutí podľa zdrojov navrhne vytvorenie nových centier na repatráciu nelegálnych migrantov, ktoré by boli financované z fondov EÚ a nachádzali by sa prevažne v Afrike.

Španielska tajná služba varovala pred migračnou vlnou z Maroka. Minister tvrdí, že o tom nevedel

Podľa talianskej agentúry už bol vypracovaný predbežný zoznam krajín, ktoré by sa mohli zapojiť. Údajne medzi nimi sú Rwanda, Ghana, Senegal, Tunisko, Líbya, Mauritánia, Egypt, Uganda, Uzbekistan, Etiópia, Arménsko a Čierna Hora.

Rím sa tiež podľa očakávaní chystá vyzvať na prísne uplatňovanie programu GSP+, v ktorom sú colné výhody pre rozvojové krajiny podmienené ich spoluprácou pri prijímaní späť svojich občanov, ktorí sa nelegálne zdržiavajú v EÚ. Program bol schválený tento rok a účinnosť má nadobudnúť 1. januára 2027.

Talianska vláda v reakcii na udalosti v Ceute pozastavila na mesiac uplatňovanie schengenských pravidiel o voľnom pohybe osôb so Španielskom. Opatrenie sa vzťahuje na ľudí cestujúcich medzi oboma krajinami letecky alebo po mori. Madrid aj talianske opozičné strany tento krok označili za propagandu vzhľadom na to, že príchod na Ceutu neznamená automaticky prístup do schengenu a že Talianska nemá spoločnú hranicu so Španielskom.

Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares v pondelok opäť kritizoval Rím za jeho reakciu na migračnú krízu v Ceute. „Boli vlády, ktoré situáciu nezvládli. Talianska vláda bola jednou z nich,“ povedal televízii TVE.

Třicet jedna ve stínu je československo-britská koprodukcia z roku 1965. Číslovkou označujúcou horúce letné počasie chceli autori podčiarknuť dusivú atmosféru psychologickej drámy.

Spomalené zdražovanie

Batéria britských hercov vrátane niekdajšej miss Veľkej Británie Anne Heywoodovej či Sira Donalda Wolfita v nej riešila – nech to znie akokoľvek bizarne – manko v pražskej predajni potravín.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 66% na dočítanie.

Honor na trhu so smartfónmi zastupuje rolu atraktívnej strednej triedy, ktorá za prijateľnú sumu ponúka slušný hardvér i softvér. Samsungu alebo Applu sa momentálne vyrovnať nedokáže (minimálne nie v celkovej predajnosti). Postupne ukazuje, že je schopný prinášať relevantné inovácie a netradičné experimenty. 

Mnohí zákazníci po týchto telefónoch siahnu primárne kvôli prívetivej cenovke. Firma ponúka svoje zariadenia za nižšiu maržu, čím aktívne konkuruje ďalším subjektom v tejto oblasti.

Po náročnom vývoji má nový telefón uzrieť svetlo sveta v priebehu aktuálneho mesiaca.

Zároveň však investuje omnoho menej peňazí do štandardne drahého marketingu, čo je jeden z primárnych dôvodov, prečo sa k jej produktom koncoví používatelia dostanú podstatne lacnejšie, než je to možné v prípade oboch zmienených globálnych gigantov.

Neočakávané filmové partnerstvo

Robot Phone predstavuje odbočku z tradičného smerovania spoločnosti. V prvom rade je prémiovým produktom. Ten sa pokúsi o niečo nevídané. Mal by byť nielen smartfónom, no súčasne aj užitočnou pomôckou pre začínajúcich filmárov.

Čínska korporácia, ktorá bola do začiatku dekády súčasťou Huaweiu, sa totiž spojila s ARRI, renomovaným nemeckým výrobcom filmových komponentov. Jeho produkty využívajú i veľké hollywoodske produkcie. 

V článku sa ešte dočítate:

• Aké hardvérové špecifikácie boli odhalené.
• Kedy dôjde na ďalšie, zrejme už finálne predstavenie.
• Prečo Honoru neprekáža konkurencia v podobe Googlu.
• Ktorý trh sa k Robot Phonu dostane ako vôbec prvý.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 53% na dočítanie.

Sýrsky prezident Ahmad Šara sa v pondelok v Damasku stretol s lídrom autonómneho regiónu Kurdistan v Iraku Nečirvanom Barzáním. Oficiálne zdroje pre agentúru AFP uviedli, že rokovania sa týkali posilnenia spolupráce a koordinácie, najmä v ekonomickej oblasti, s dôrazom na podporu bezpečnosti a stability.

Barzání po rokovaní potvrdil pripravenosť Kurdistanu rozvíjať vzťahy so Sýriou. Šara na spoločnom stretnutí s novinármi ocenil úlohu, ktorú Kurdistan zohral počas nedávneho vývoja v Sýrii, pričom vyjadril nádej, že bude znamenať zlom vo vzťahoch medzi oboma stranami.

Sýrska štátna tlačová agentúra SANA pripomenula, že išlo o prvú návštevu lídra irackého Kurdistanu v Sýrii od zvrhnutia dlhoročného sýrskeho vládcu Bašára Asada v decembri 2024.

Po stretoch medzi ozbrojenými silami sýrskych Kurdov a jednotkami nových sýrskych úradov, ku ktorým došlo v januári tohto roku, sa obe strany dohodli na integrácii sýrskych kurdských inštitúcií a ozbrojených síl do štátnych štruktúr v Sýrii. Podľa nemenovaného zdroja Šara a Barzání v pondelok rokovali o tejto dohode i o „postupoch integrácie“ Sýrskych demokratických síl (SDF) do štátnych štruktúr.

Šéf OSN Guterres vyzval na zrušenie všetkých sankcií voči Sýrii

Januárové boje a následná dohoda zmarili kurdské ašpirácie na autonómiu v oblastiach na severe a severovýchode Sýrie, ktoré Kurdi roky ovládali počas občianskej vojny. Ovládnutiu tohto územia predchádzali boje kurdských jednotiek s džihádistickou skupinou Islamský štát (IS).

Damask a kurdské úrady od uzavretia dohody podnikli niekoľko krokov vrátane vstupu vládnych jednotiek do miest Hasaka a Kámíšlí, ako aj odovzdania správy nad letiskom v Kámíšlí a kľúčovými ropnými poliami v regióne štátu.

Začleneniu zostávajúcich brigád SDF do sýrskej armády bránia rozdielne názory oboch strán na podmienky ich integrovania a pomalosť pri plnení niektorých aspektov dohody. Tá počíta napr. aj s návratom vysídlených sýrskych Kurdov do oblastí ich pôvodu, ale časť z nich stále čaká na možnosť vrátiť sa.

Barzání sa podľa diplomatického zdroja môže v Damasku stretnúť aj s kurdským lídrom a veliteľom SDF Mazlúmom Abdím. Počas januárových bojov sa s ním Barzání stretol v meste Arbíl, hlavnom meste irackého Kurdistanu, na rokovaní podporovanom Spojenými štátmi.

Sýrske médiá medzičasom informovali, že Sýria sa chystá otvoriť v Arbíle svoj konzulát, čo miestni pozorovatelia označili za jeden z dôležitých krokov pri rozvíjaní vzťahov medzi oboma stranami.

Dočasné prerušenie bojov medzi Spojenými štátmi a Iránom vrátilo na ropný trh nádej, že sa obe strany vrátia k rokovaciemu stolu a podarí sa obnoviť prevádzku na kľúčových námorných trasách. Cena ropy preto v pondelok klesla o osem percent. Doprava Hormuzským prielivom však v rovnakom čase zostáva ochromená a napätie sa prenieslo aj do Červeného mora.

Obnovenie rozhovorov medzi USA a Iránom: Čo zmenilo Trumpov názor?

Obchodníci v pondelok reagovali predovšetkým na to, čo sa počas víkendu nestalo. Administratíva prezidenta Trumpa zatiaľ upustila od ďalšej eskalácie konfliktu a medzi USA a Iránom neprišla nová vlna útokov.

Trh si tento krok vyložil ako možný priestor na obnovenie diplomatických rokovaní. Cena ropy tak prudko oslabila a zaznamenala najväčší jednodňový pokles od 25. mája, píše CNN.

Optimizmus však stojí na neistých základoch. Spojené štáty americké stále nemajú jasnú predstavu, ako konflikt ukončiť, zatiaľ čo Irán sa snaží udržať čo najväčšiu kontrolu nad lodnou dopravou v regióne. Hormuzským prielivom preto prepláva len minimum plavidiel.

Ceny ropy po odklade útoku na Irán výrazne klesli, WTI spadla pod 80 dolárov

Čo ukázali minulé týždne

 

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 63% na dočítanie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes vymenoval svojho hlavného vyjednávača pri americko-rusko-ukrajinských rozhovoroch o ukončení vojny Rustema Umerova za šéfa ukrajinskej zahraničnej rozviedky (SZRU). Ide o najnovší krok v personálnych zmenách, ktoré zahŕňali výmenu ministra obrany, čo vyvolalo hnev verejnosti, poznamenala agentúra Reuters.

Zelenskyj uviedol, že Umerov zostane zodpovedný za mierové rokovania; poverí ho úlohou pokračovať v úsilí o diplomatické ukončenie vojny s Ruskom.

Umerov bol až doteraz tajomníkom bezpečnostnej rady, ale v tejto funkcii ho vystriedal bývalý minister vnútra Ihor Klymenko. Toho si Zelenskyj pôvodne vyhliadol ako nástupcu populárneho Mychajla Fedorova na čele rezortu obrany. Ale vzhľadom na protesty nakoniec dočasne zveril funkciu ministra obrany doterajšiemu šéfovi tajnej služby Jevhenovi Chmarovi. A Klymenkovi zveril funkciu tajomníka bezpečnostnej rady.

Straty obchodníkov na Wildberries pre ukrajinské útoky dosahujú stovky miliárd rubľov

Zelenskyj presúva vysokopostavených hodnostárov vo funkciách od náhlej zmeny vlády v minulom mesiaci, ktorá zahŕňala aj výmenu ministra obrany Mychajla Fedorova. Potom bol pod tlakom verejnosti nútený vymeniť hlavného veliteľa ozbrojených síl Oleksandra Sýrskeho.

Odvolanie Fedorova, 35-ročného zástancu vyspelých technológií a boja s použitím dronov, vyvolalo búrku kritiky; exministrovi priaznivci vyšli do ulíc a požadovali jeho návrat do funkcie. Zelenského reorganizácia bola všeobecne vnímaná ako zle vysvetlená a kritici mu vyčítajú, že len presúva medzi funkciami úzky okruh svojich spojencov, poznamenal Reuters.

Prezident tvrdí, že cieľom reorganizácie, ktorú začal v júli, bolo lepšie sa pripraviť na ďalšiu krutú zimu, keďže sa očakáva, že Rusko tvrdo zaútočí na ukrajinský energetický systém.

Umerov, ktorý pôsobil ako minister obrany v rokoch 2023 až 2025, viedol ukrajinský tím pri troch kolách mierových rozhovorov, ktoré doteraz priniesli len málo hmatateľných výsledkov. Dohliada tiež na rokovania o dohodách so spojencami o dronoch, ktoré robia reklamu ukrajinským technológiám, osvedčeným v boji.

Pri ruských útokoch na sklady na severovýchode Ukrajiny bolo počas víkendu zničených osem miliónov kníh, uviedlo v pondelok vydavateľstvo Ranok a označilo to za snahu ničiť ukrajinskú kultúru. Informuje o tom agentúra AFP.

„Ide o najväčšiu stratu pre ukrajinskú knižnú infraštruktúru od začiatku vojny“ v roku 2022, vyhlásilo vydavateľstvo. Francúzska agentúra pripomína, že Rusko už v minulosti zasiahlo veľké vydavateľské centrum. Podľa Ukrajiny Moskva na tieto objekty útočí cielene.

Ruské kĺzavé bomby zasiahli Záporožie. Letecký útok si vyžiadal najmenej dve obete a poškodil domy

Redaktor AFP v sobotu uviedol, ako hasiči bojovali s plameňmi v sklade v Charkove niekoľko hodín po raketovom a dronovom útoku Ruska.

„Viac ako osem miliónov kníh bolo zničených v ohni, medzi nimi aj učebnice pre deti,“ zdôraznilo vydavateľstvo Ranok na sociálnych sieťach. „Plamene zúria aj naďalej. Nepriateľ sa snaží spáliť naše vzdelávanie a kultúru,“ skonštatovalo. Pri útoku na sklad neďaleko Kyjeva minulý mesiac zhorelo 800-tisíc kníh, doplnilo vydavateľstvo.

Od začiatku invázie Rusko opakovane útočí aj na ukrajinské múzeá, galérie, filmové štúdiá, kostoly či ďalšie miesta kultúrneho významu.

Rumunská armáda dnes výbušninou odpálila časť brehu jedného z ramien Dunaja s cieľom dostať viac vody k jadrovej elektrárni Cernavoda.

Tá vyrába zhruba pätinu elektriny v krajine a pre nízku hladinu rieky už minulý týždeň odstavila jeden zo svojich dvoch reaktorov. Informoval o tom server televízie Euronews.

Posledná turbína v jadrovej elektrárni Paks ostáva ešte v prevádzke, oznámil Magyar

Na kontrolovanú explóziu použila armáda 180 kilogramov výbušniny, čo bolo päťkrát viac ako v nedeľu, keď bol odpal neúspešný. Obyvatelia v okolí boli vopred informovaní, napísala agentúra Bloomberg.

Ďalšou fázou regulácie ramena Bala, ktorá má byť hotová do stredy, bude potopenie štyroch člnov naplnených kameňmi a ďalším materiálom, ktorým sa má vytvoriť umelá blokáda tak, aby sa zvýšil prietok vody k elektrárni Cernavoda.

Podľa rumunských úradov hladina Dunaja v tejto oblasti teraz klesá tempom približne dva až tri centimetre denne. Za takýchto podmienok by mohol byť reaktor jadrovej elektrárne v prevádzke ešte maximálne štyri až päť dní.

Ak sa pravosť nahrávky z Fondu na podporu umenia potvrdí, ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) vyvodí zodpovednosť voči konkrétnym ľuďom.

Vyplýva to z vyjadrenia riaditeľky odboru komunikácie ministerstva kultúry Petry Demkovej.

Údajné odpočúvanie zamestnancov

Portál 360tka.sk v pondelok zverejnil zvukový záznam, ktorý má pochádzať z údajného odpočúvania zamestnancov fondu. Rezort sa podľa Demkovej nechce bližšie k obsahu nahrávok vyjadrovať.

„Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pristupuje k zverejneným informáciám s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. Uvedomujeme si verejný záujem o túto vec, zároveň však považujeme za nevyhnutné rešpektovať zákonný postup orgánov činných v trestnom konaní. Keďže v tejto záležitosti prebieha vyšetrovanie, k pravosti ani k obsahu zverejnenej nahrávky sa v tejto chvíli nebudeme vyjadrovať, aby sme nijakým spôsobom nezasahovali do jeho priebehu,“ uviedla Demková.

Ako doplnila, dôveryhodnosť fondu a ochrana jeho zamestnancov je pre ministerstvo prioritou. „Veríme, že vyšetrovanie v čo najkratšom čase objasní všetky okolnosti prípadu a prispeje k predchádzaniu zbytočným špekuláciám,“ vyhlásila.

Machala: Čisté špekulácie

Spravodajský portál v pondelok zverejnil nahrávku z údajného odpočúvania vo fonde, ktorá má zachytávať povereného šéfa FPU Františka Kornaja, ako hovorí o pokynoch či o nátlaku zo strany viacerých osôb vrátane generálneho tajomníka služobného úradu MK Lukáša Machalu. Machala podľa portálu hovorí o „čistých špekuláciách“.

V priestoroch FPU si mali zamestnanci nájsť pod stolmi odpočúvacie zariadenia. Z prostredia fondu 16. júla v tejto súvislosti informovali, že sa záležitosťou zaoberajú orgány činné v trestnom konaní.

FPU v stanovisku, podpísanom Kornajom, deklaroval, že ako zamestnávateľ neodpočúva a ani neodpočúval svojich zamestnancov.