Svet - hmonline.sk

Spektakulárnu explóziu v rafinérii na juhovýchode Moskvy vo štvrtok ráno zrejme nespôsobil ukrajinský dron, ale strela z ruského systému protivzdušnej obrany. Tvrdia to nezávislé ruskojazyčné médiá.

Pri výbuchu odletel kryt jednej z nádrží v rafinérii a zábery z toho sa stali symbolom najrozsiahlejšieho ukrajinského útoku na Moskvu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022.

Video, ktoré tento moment zachytilo a ktoré sa rozšírilo po sociálnych sieťach, bolo prvýkrát zrejme zverejnené na čínskej verzii TikToku. Na záberoch je vidieť, ako strela letí pod dronom a zanecháva za sebou kondenzačnú stopu a dopadá priamo na nádrž, z ktorej odletí kryt.

Najväčší útok na Moskvu za celú vojnu. Metropolu zachvátil mohutný požiar, hlásia viaceré explózie

Ruský provojnový telegramový kanál Vojennyj Osvedčitel uviedol, že video je pravé a že ho zaobstarali čínski turisti.

Bloger sa sťažuje, že ak v blízkosti objektov, ktoré sú cieľom útokov, sú zahraniční turisti alebo zahraniční robotníci, všetky zákazy týkajúce sa šírenia takýchto snímok zamerané na ruských občanov nebudú mať žiadny efekt.

Telegramový kanál Astra uviedol, že kryt nádrže zrejme zasiahla strela odpálená zo systému protivzdušnej obrany Pancir.

Zapálili si to sami. Ruská propaganda sa snaží vyvliecť z útoku na posvätný kláštor

Ruskojazyčná verzia The Moscow Times napísala, že pri ukrajinskom dronovom útoku zo štvrtkového rána, pri ktorom bola druhýkrát za tri dni zasiahnutá rafinéria a vzplála dve nákupné centrá, protivzdušná obrana opakovane míňala ciele. 

Jeden z telegramových kanálov zverejnil výber videí, ako sa drony nepodarilo zasiahnuť ani pri niekoľkých pokusoch, niekedy aj po zásahu pokračovali v lete a pristáli na nejakom objekte, inokedy trosky zostrelených nepilotovaných lietadiel dopadli na rôzne stavby a explodovali.

V Prahe v posledných desaťročiach vyrástlo mnoho novostavieb, odvážna moderná architektúra tu však ťažko hľadá miesto.

Príkladom je osud návrhu Národnej knižnice od Jána Kaplického. Jednou z nemnohých výnimiek je takzvaný Tancujúci dom architektov Vlada Miluniča a Franka Gehryho na Rašínovom nábreží.

Za 30 rokov, ktoré 20. júna uplynú od oficiálneho začatia skúšobnej prevádzky domu, sa táto netradičná stavba stala jedným zo symbolov mesta a turistickým magnetom.

Aj tento projekt však nebol jednoznačne prijatý. Jeho zástancovia oceňovali odvážnu modernú architektúru, ktorá Prahe chýba, odporcovia argumentovali predovšetkým tým, že sa do historickej Prahy nehodí a naruší mestské panorámy.

V miestach, kde v rokoch 1993 až 1996 vznikla budova Tančiaceho domu, stával dom, ktorý bol zničený pri americkom nálete 14. februára 1945. O zástavbe prieluky bolo rozhodnuté už v roku 1963, no zásadný krok sa uskutočnil až v roku 1992, keď pozemok zakúpila holandská poisťovňa Nationale Nederlanden.

Na realizáciu bol vybraný projekt českého architekta chorvátskeho pôvodu Vlada Miluniča, ktorý si na spoluprácu prizval renomovaného kanadsko-amerického architekta a dizajnéra Franka Gehryho.

Kultúrnu víziu nahradil komerčný projekt

Myšlienku zastavať parcelu oprášil začiatkom 90. rokov práve Milunić spolu s prezidentom Václavom Havlom, ktorý býval v susednom dome.

Pôvodná idea počítala so vznikom domu s knižnicou, divadlom a kaviarňou, ktorý by nadviazal na kultúrnu líniu od Rudolfina cez Národné divadlo k Mánesu.

Vo veku 96 rokov zomrel architekt Frank Gehry, spoluautor Tancujúceho domu v Prahe

Na tento nekomerčný projekt sa však nepodarilo získať investora. Nationale Nederlanden si ako podmienky stanovila komerčné využitie objektu a spoluúčasť niektorého z popredných svetových architektov.

Milunić najprv uvažoval o Francúzovi Jeanovi Nouvelovi (neskôr podľa jeho projektu vznikol Zlatý Anjel v Prahe na Smíchove), uspel až u Franka Gehryho.

Ako neskôr Milunić poznamenal, hokejový fanúšik Gehry vtedy povedal, že pre krajinu, ktorá dala Amerike Jaromíra Jágra, urobí čokoľvek.

Posledný tanec s Tancujúcim domom. Frank Gehry a jeho stavby, ktoré zmenili mestám siluetu

Gehry je známy napríklad vďaka stavbe Guggenheimovho múzea v španielskom Bilbau, ktorá však bola dokončená až rok po Tancujúcom dome. Údajne práve na pražskej zákazke si Gehry overil možnosti 3D počítačového modelovania, ktoré potom úspešne využil aj v Bilbau a ďalších projektoch.

Legendárny architekt zomrel v roku 2025 vo veku 96 rokov vo svojom dome v Santa Monice v Kalifornii.

Z kontroverznej stavby sa stal symbol Prahy

Základný kameň Nationale Nederlanden Building, ako bola budova oficiálne pomenovaná, bol položený 3. septembra 1994.

Stavba je založená na železobetónovej doske podopieranej sústavou vŕtaných pilotov. Na železobetónovej konštrukcii je pripevnených 99 originálnych fasádnych panelov.

Neoficiálny názov dali stavbe dve veže pripomínajúce postavy tanečníkov. Preto sa budove niekedy hovorí aj Ginger a Fred podľa Ginger Rogersovej a Freda Astaira. Na vrchole veže symbolizujúcej postavu muža je kopuľa s konštrukciou z rúrok potiahnutá sieťovinou z nehrdzavejúcej ocele – hlava medúzy.

Výškové budovy prepísali panorámu Bratislavy. Satelitné snímky ukazujú zmenu za posledné desaťročia

Dom má deväť podlaží s vertikálnym delením na dve časti. Vďaka tvaru budovy je každé poschodie iné. To je príčinou aj určitej nepraktickosti – nesymetrické miestnosti sa ťažko zariaďujú, šikmé steny sa na človeka „rútia“.

V budove, kde časť interiéru navrhla známa architektka Eva Jiřičná, je v súčasnosti hotel, reštaurácia, bar a galéria.

Tancujúci dom získal v roku 1997 najvyššie ocenenie v kategórii dizajnu v prestížnej ankete amerického časopisu Time. V domácej ankete časopisu Architekt sa dostal medzi päť najvýznamnejších českých stavieb 90. rokov.

Česká národná banka ho vybrala ako príklad súčasnej budovy na jednu z desiatich mincí, ktoré vydala v rámci cyklu Desať storočí architektúry. Fotografia domu dnes nechýba v sprievodcoch ani v publikáciách o architektúre.

Väčšina ľudí cestuje v lietadle v ekonomickej triede. Dôvody sú dva: v našich geografických podmienkach jednoznačne dominujú nízkonákladové aerolínie, ktoré inú ako základnú triedu nemajú. A kto cestuje bežnou spoločnosťou, napríklad niektorou z národných aerolínií európskych krajín, zvyčajne dá prednosť výhodnejšej cene.

Biznis trieda totiž býva bežne troj- či štvornásobne drahšia než ekonomická.

V európskom priestore však evidentne existuje letecká spoločnosť, ktorá sa rozhodla pre trochu atypické riešenie. Predáva letenky v biznis triede, no pasažierov, ktorí bažia po komforte a lepšom jedle, pití a prístupe personálu, aj tak bez okolkov „šupne“ do ekonomickej triedy.

A robí to nie vo výnimočných prípadoch, ale údajne ako pravidlo. Ide pritom o firmu, ktorá lieta aj z Bratislavy. A aj z nášho hlavného mesta predáva letenky v drahšej – ako sa kedysi hovorilo – obchodnej triede.

Na zvláštne praktiky jedného z dopravcov poukázal začiatkom júna známy youtuber.

V článku sa ešte dočítate:

• O ktoré aerolínie ide.
• Kam z Bratislavy lietajú.
• Ako ku komunikácií pristupuje letecká spoločnosť? Odpovedala na otázky HN?

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 57% na dočítanie.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa na summite krajín G7 úpenlivo prosila o fotografiu s ním. Trump to povedal v Bielom dome v krátkom rozhovore so spravodajcom talianskej televízie La7, ktorá dnes materiál odvysielala. Trump uviedol, že s fotografiou súhlasil, pretože mu bolo talianskej premiérky ľúto.

Talianske médiá zverejnili fotografie a videá z krátkeho stretnutia medzi Trumpom a Meloniovou na summite G7, ktorý sa tento týždeň konal vo francúzskom letovisku Évian-Les-Bains. Obaja politici na záberoch sedia na gauči a hovoria spolu. Na koniec si podajú ruky.

Talianska televízia La7 dnes odvysielal krátky rozhovor s Trumpom, ktorý rokovania komentoval. "Pravdepodobne bola rada, že som s ňou hovoril, nemusel som to robiť," uviedol podľa televízie Trump. Meloniová podľa neho úpenlivo žiadala o fotografiu s ním. "Ja by som to býval aj neurobil, ale bolo mi jej ľúto," povedal americký prezident k tomu, prečo na snímku pristúpil.

Trump po dohode s Iránom mieri k Severnej Kórei, Soul varuje pred neúčinnosťou sankcií

Vzťahy medzi Meloniovou a Trumpom výrazne ochladli počas vojny s Iránom. Rím vlažne reagoval na americký návrh, aby štáty NATO vytvorili námornú misiu v Hormuzskom prielive v čase trvania bojov s Iránom. Talianska vláda tiež podľa médií najmenej raz odmietla súhlasiť s použitím amerických základní na talianskom území pre bojové misie nad Iránom.

Meloniová po Trumpovom návrate do Bieleho domu vlani v januári usilovala o nadštandardné vzťahy s americkým prezidentom. Obaja konzervatívni politici majú podobný pohľad napríklad na migráciu.

Chladnejšie vzťahy s Trumpom podľa analytikov môžu Meloniovej politicky prospieť, pretože americký prezident je medzi talianskymi voličmi krajne nepopulárny a len 15 percent z nich schvaľuje podľa prieskumu agentúry Ipsos jeho rokovania.

Majú čo povedať, hoci nemusia kričať. V Doslova+ prinášame rozhovory s inšpiratívnymi ľuďmi, o ktorých ste možno ani nepočuli.

Primárka košickej neonatológie Vanda Chovanová sa roky stará o najkrehkejších pacientov, ťažko nedonosené deti a novorodencov so závažnými komplikáciami. Na rozdiel od bežného novorodeneckého oddelenia, kde prichádzajú na svet zdravé či ľahko nezrelé deti, je neonatologická intenzívna medicína podľa nej „úplne iný svet“.

Kým na klasickom oddelení ide najmä o pomoc s dojčením a adaptáciou dieťaťa, na „intenzívke“ sa zdravotníci starajú o deti, ktoré potrebujú dýchaciu podporu, monitorovanie životných funkcií, lieky na podporu srdca či zavedené centrálne katétre.

„Na jednej strane zachraňujeme to dieťa, ale zároveň musíme byť aj oporou pre celú rodinu,“ hovorí v Doslova+. Na oddelenie sa dostávajú dve hlavné skupiny pacientov. Prvou sú extrémne nezrelí novorodenci, niekedy s pôrodnou hmotnosťou len 500 až 600 gramov.

Druhú skupinu tvoria donosené alebo takmer donosené deti s vážnymi problémami, napríklad s vrodenými vývojovými chybami, infekciami či ťažkým nedostatkom kyslíka počas pôrodu....

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Hlavný iránsky vyjednávač Mohammad Báker Kálíbáf v piatok uviedol, že v rokovaniach so Spojenými štátmi sa budú naďalej riadiť svojimi zásadnými pravidlami a hodnotami. Informuje o tom agentúra AFP.

„Ako sme už ukázali počas predchádzajúcich rokovaní, pevne sa držíme stanovených podmienok a červených čiar, a zároveň presadzujeme záujmy iránskeho národa,“ uviedol Kálíbáf vo vyhlásení, ktoré zverejnila iránska tlačová agentúra IRNA. „Ak sa nepriateľ pokúsi zájsť priďaleko... máme prsty na spúšti a neváhame odpovedať ničivou reakciou,“ varoval.

Tieto vyjadrenia nasledovali deň po tom, ako najvyšší duchovný vodca Iránu Modžtabá Chameneí oznámil, že schválil memorandum o porozumení so Spojenými štátmi. Uviedol pritom, že mal na veci „odlišný názor“, no neuviedol bližšie informácie.

Rokovania medzi USA a Iránom sa dnes neuskutočnia. Vance zrušil cestu do Švajčiarska

Memorandum podpísal iránsky prezident Masúd Pezeškiján v stredu, rovnako jeho americký náprotivok Donald Trump. Tento 14-bodový dokument otvára cestu k rokovaniam o konečnej mierovej dohode medzi krajinami.

V písomnom vyjadrení prečítanom v štátnej televízii Chameneí uviedol, že budúce rokovania so Spojenými štátmi budú priame, no nebudú znamenať prijatie „postoja nepriateľa“.

Trump po dohode s Iránom mieri k Severnej Kórei, Soul varuje pred neúčinnosťou sankcií

V reakcii na Chameneího slová iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí uviedol, že diplomatický aparát krajiny „bude využitý na zabezpečenie najvyšších záujmov Iránu“ a na „ochranu práv skvelého iránskeho národa“. Pezeškiján vydal podobné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazal držať sa iránskych červených čiar a brániť „dôstojnosť, česť a autoritu“ krajiny.

Memorandum o porozumení zahŕňa okamžité zastavenie bojov na všetkých frontoch vrátane Libanonu, zrušenie námornej blokády iránskych prístavov zo strany USA a zaručuje aj otvorenie Hormuzského prielivu. USA a Irán majú 60 dní na rokovanie o konečnej dohode a v prípade potreby, môžu túto lehotu predĺžiť.

Ceny benzínu a nafty na Slovensku v polovici júna klesli na najnižšiu úroveň od konca apríla. Po mesiacoch nervózneho kolísania sa trh správa ako more po búrke – vlny sa upokojujú, hoci hladina ešte nie je celkom pokojná.

Vznikol nezvyčajný paradox. Bude teraz problémom prebytok ropy?

Až 80 percent ropy do Európy prichádza po mori, a tak napätie na Blízkom východe zdvihlo ceny ako vietor plachty.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 68% na dočítanie.

Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku (PDU) sa na konci mája tohto roku ustálil na hodnote 3,91 percenta, medzimesačne klesol o 0,05 percentuálneho bodu. Medziročne, oproti máju 2025, je však PDU o 0,2 percenta vyšší. V piatok o tom informovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Na konci januára 2026 PDU dosahoval 4,42 percenta. Počas februára až mája klesol o 0,51 percentuálneho bodu. Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny dosiahol na konci mája 140 940 osôb, čo bolo o 1862 menej ako v apríli a až o 18.581 menej ako na konci januára 2026.

„Sme svedkami pokračujúceho poklesu nezamestnanosti na jednej strane a prudkého rastu počtu voľných pracovných miest na strane druhej. Od začiatku roka do konca mája na trhu práce pribudlo takmer 21-tisíc voľných pracovných miest. Intenzívnejší rast sme od roku 2000 videli iba raz, a to v roku 2017. Každý mesiac v tomto roku prekonával počet voľných pracovných miest predošlé historické maximum. V máji bola prvýkrát v modernej histórii Slovenska prekonaná hranica 140-tisíc,“ povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD).

Počet voľných pracovných miest dosiahol na konci mája úroveň 140 946, medzimesačne stúpol o 10 482.

Nezamestnanosť v máji klesala vo všetkých krajoch už štvrtý mesiac po sebe. Najvýraznejšie zníženie zaznamenal rezort práce v Bratislavskom kraji, kde PDU medzimesačne klesol o osem stotín percentuálneho bodu a dosiahol úroveň 2,53 percenta.

V Banskobystrickom a Trenčianskom kraji klesol PDU zhodne o 0,07 percentuálneho bodu. Podiel ľudí bez práce sa v máji znížil v 59 zo 79 okresov. Najväčší pokles PDU bol zaznamenaný v okresoch Detva a Stropkov zhodne o 0,27 percentuálneho bodu a v okrese Banská Štiavnica o 0,26 percentuálneho bodu.

Májové štatistiky nezamestnanosti sú podľa analytikov Inštitútu sociálnej politiky pozitívnym prekvapením. Negatívne očakávania zo začiatku roka spojené hlavne s nepriaznivým vývojom vo svete sa podľa nich doposiaľ nenaplnili.

„Pretrvávajúci dopyt po pracovnej sile potvrdzuje aj ďalší nárast počtu voľných pracovných miest. V najbližšom období však možno očakávať mierne zvýšenie nezamestnanosti. V júni tradične vstupuje na trh práce nová kohorta vysokoškolských absolventov. Počas letných mesiacov očakávame skôr stabilizáciu nezamestnanosti, podporenú pokračujúcim sezónnym dopytom po práci. Ďalší mierny nárast možno následne očakávať v septembri, keď sa na trh práce dostane nová vlna stredoškolských absolventov. Celkovo však májové údaje potvrdzujú, že trh práce zostáva relatívne odolný a sezónne oživenie zatiaľ prevažuje nad negatívnymi vplyvmi externej situácie,“ zhrnuli analytici inštitútu.

 

Vopred neoznámená iniciatíva predsedu Európskej rady Antónia Costu smerom k Rusku vyvolala na summite Európskej únie (EÚ) v Bruseli nevôľu. Po jeho rokovaniach s Moskvou sa v nemeckých vládnych kruhoch hovorilo o „urážke“, informovala v piatok agentúra DPA.

Spolkový kancelár Friedrich Merz na summite vyhlásil, že Costa je reprezentantom Európskej únie, ale nie je sprostredkovateľom. Podľa informácií DPA nespokojnosť s Costovým počínaním vyjadrili aj ďalšie hlavy štátov a vlád vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Pobaltie zúrilo

Hlavnou témou rozhovorov na summite v prvý deň rokovania bola iniciatíva predsedu Európskej rady týkajúca sa Ruska, ktorú pred summitom odhalil magazín Politico, napísala DPA. Kancelária Antónia Costu následne potvrdila, že s Ruskom nadviazala kontakty týkajúce sa otvorenia diplomatických kanálov, ale bez akejkoľvek obsahovej výmeny názorov a bez rokovaní.

Podľa zistení DPA išlo o dva telefonáty, ktoré uskutočnil šéf Costovej kancelárie Pedro Lourtie. Predseda Európskej rady obhajoval na summite kontakty smerom k Moskve. „Cieľom bolo byť pripravený, keď príde ten správny okamih na obhajobu záujmov EÚ,“ argumentoval podľa jedného zdroja DPA predseda Európskej rady na jej zasadnutí.

Európa sa nevie zhodnúť na rokovaniach s Ruskom, hovorí Babiš. Trump je podľa neho „na jednej lodi“ s EÚ

Nemecké vládne kruhy však túto iniciatívu označili za „nekoordinovanú“ a „neprofesionálnu“. Hlavy štátov a vlád boli o nej informované až dodatočne, pripomenula DPA. Na to poukázala tiež ruská agentúra TASS s odvolaním sa na informácie magazínu Politico, ktorý napísal, že mnohí európski lídri neboli o kontaktoch s Moskvou oboznámení.

Podľa Politica sa niektorí dozvedeli o tejto iniciatíve až po jej medializácii, pričom pobaltské krajiny priam „zúrili“.

Dôrazný nesúhlas s tým, aby sa EÚ zapojila do rokovaní s Ruskom v piatok vyjadril nový lotyšský premiér Andris Kulbergs. „Musia existovať jasné náznaky, že Rusko je na to pripravené. Dnes nič také nevidíme,“ povedal Kulbergs novinárom po príchode na druhý deň zasadnutia Európskej rady v Bruseli.

Lavrov nepovažuje EÚ za vhodného partnera na rokovania o Ukrajine

„Nemá zmysel vyhľadávať diplomatické kanály, ak neexistuje dôvod na rokovania,“ myslí si. Odvolávajúc sa na Politico a jeho zdroje ruská štátna agentúra ďalej uviedla, že na summite EÚ v Bruseli sa drvivá väčšina krajín Únie vyslovila za rokovania s Ruskom s cieľom urovnať ukrajinský konflikt, čím vlastne podporili predsedu Európskej rady Costu.

Lavrov Úniu odmietol

Belgický premiér Bart De Wever zdôraznil, že EÚ musí mať miesto pri stole pri mierových rokovaniach s Ruskom, a to vždy, keď sa rozhovory budú týkať záujmov Únie. Podobne ako ostatní lídri však zdôraznil, že Putin nemá záujem zapojiť sa do serióznych rokovaní o udržateľnom a prijateľnom riešení vojny na Ukrajine.

Podľa názoru belgického premiéra môže o veciach týkajúcich sa celého 27-členného bloku rokovať iba predseda Európskej rady. Podľa holandského premiéra Roba Jettena bude EÚ v prípade začiatku rokovaní s Ruskom jednotná.

Lídri EÚ schválili pôžičku pre Ukrajinu a predĺžili sankcie voči Rusku, Zelenskyj poďakoval Slovensku

„Hneď, ako sa prejaví ochota rokovať, je samozrejmé, že aj EÚ je pripravená rokovať o bezpečnostných zárukách, ktoré všetci potrebujeme, a o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Ruskom. Nebudeme sa ďalej hádať o tom, kto bude v mene EÚ rokovať,“ povedal.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odmietol Európsku úniu ako vhodného partnera na rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, napísala DPA.

V článku, ktorý zverejnilo v piatok ruské ministerstvo zahraničných vecí, Lavrov napísal, že „skutočným cieľom európskych lídrov nie sú rokovania s Ruskom, ale záchrana režimu (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského a jeho zachovanie ako odrazového mostíka na pokračovanie boja proti nám“.

Ani vyše dvadsať rokov od vraždy študenta Daniela Tupého nebol odsúdený jeho vrah. Obžalovaný je advokát Adam Puškár, ten však vinu popiera. Na bratislavskom trestnom súde mal v piatok vypovedať aj známy mafián Juraj Ondrejčák, ktorý s políciou spolupracuje a chce vniesť do kauzy viac informácií. Jeho meno prilákalo na proces množstvo médií, sudca však v úvode vysvetlil, že k jeho výsluchu opäť nedôjde. 

V článku sa ešte dočítate:

• O čom má Juraj Ondrejčák vypovedať.
• Prečo chce obhajoba výsluch Jána Kaľavského.
• Kto usvedčuje Adama Puškára. 
• O skupine chuligánov Ultras Slovan.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 73% na dočítanie.

Ruské dronové útoky zasiahli vo štvrtok neskoro večer v Čiernom mori dve civilné lode. O život prišiel jeden človek a zranenia utrpelo ďalších päť osôb, uviedol v piatok podpredseda ukrajinskej vlády Oleksij Kuleba. Informuje o tom agentúra AFP.

Jedna loď sa plavila pod panamskou vlajkou a druhá pod vlajkou Svätého Krištofa a Nevisu, informoval Kuleba na platforme Telegram. Incident označil za terorizmus cielený na námornú bezpečnosť, pričom prevádzka v prístavoch v Odeskej oblasti bola následne obnovená.

„Toto je ďalší dôkaz toho, že Rusko vedie vojnu proti slobodnej plavbe, medzinárodnému obchodu a globálnej potravinovej bezpečnosti,“ vyhlásil. Obeťou je člen posádky lode plaviacej sa pod panamskou vlajkou, upresnil portál Ukrajinska Pravda. Zranenia podľa Kulebu utrpeli aj dvaja námorníci a stav jedného z nich je kritický.

Lavrov nepovažuje EÚ za vhodného partnera na rokovania o Ukrajine

Na palube ďalšieho plavidla s ľahšími poraneniami vyviazli traja námorníci. Šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper podľa portálu potvrdil, že obe lode už pokračujú v plavbe a prístavná infraštruktúra funguje s ohľadom na bezpečnostnú situáciu.

Ruské útoky na Ukrajinu medzičasom pokračovali aj v piatok ráno a dopoludnia, pričom v stredovýchodnom meste Pavlohrad zahynulo osemročné dievča, uviedol guvernér Dnepropetrovskej oblasti Oleksandr Ganža.

Rusko sa počas svojej invázie zameriava na lode smerujúce na Ukrajinu, čo Kyjev označuje za „teroristické“ útoky s cieľom zničiť ekonomiku krajiny, píše AFP. Moskva varovala, že každá loď plaviaca sa do ukrajinských prístavov môže byť považovaná za plavidlo prepravujúce vojenský náklad.

Univerzita Komenského (UK) v Bratislave zaznamenala v periodickom hodnotení VER 2026 nárast o 145 percent v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením z roku 2022.

Medzi oblasti, v ktorých univerzita dosiahla výrazné zlepšenie kvality výstupov, patria najmä právo, psychológia, ako aj lekárske, farmaceutické a prírodné vedy, informovala hovorkyňa UK Eva Kopecká.

„Výsledky hodnotenia VER 2026 sú potvrdením, že Univerzita Komenského patrí medzi kľúčové piliere slovenskej vedy. Vnímame ich ako ocenenie práce našich vedkýň, vedcov, ale aj ako záväzok ďalej posilňovať kvalitu výskumu, jeho spoločenský dosah a medzinárodnú spoluprácu,“ uviedol rektor UK Marek Števček.

Hovorkyňa vyzdvihla, že v novom hodnotiacom kritériu VER 2026 - spoločenský a aplikačný dosah výskumu - získalo prepojenie univerzitného výskumu lekárskych fakúlt a Farmaceutickej fakulty UK s nemocničnou praxou najvyššie známky od zahraničných expertov.

Pre študentov je neprehľadný a zbytočne komplikovaný. Prečo školy zostávajú pri starom systéme?

Vysokú úroveň vedeckej činnosti a výskumného prostredia podľa nej potvrdila aj Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK. Ako priblížila, tá získala najviac bodov za excelentnosť v kategórii vedeckých publikácií, kde viac ako 50 percent prác dosiahlo najvyšší medzinárodný štandard, a zároveň uspela vďaka silným doktorandským školám.

„Výsledky hodnotenia jasne dokazujú, že sila našich fakúlt nespočíva len v samotnom objeme špičkových publikácií, ale predovšetkým v hmatateľnom prínose pre spoločnosť. Ukazuje sa, že vysoká kvalita nášho akademického prostredia nám umožňuje efektívne zapájať mladých výskumníkov a výskumníčky do medzinárodných projektov už počas štúdia a úspešne tak prepájať špičkovú vedu s výchovou novej generácie expertov,“ zhodnotil prorektor UK pre vedu a doktorandské štúdium Jozef Masarik.

Hodnotenie VER 2026, ktoré realizovalo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, posudzovalo tvorivé výstupy, spoločenský dosah výskumu a kvalitu tvorivého prostredia.

Do hodnotenia sa zapojilo 169 nezávislých zahraničných expertov z 23 krajín, ktorí hodnotili slovenské verejné vysoké školy a verejné výskumné inštitúcie.

Maďarský premiér Péter Magyar v piatok zhrnul na Facebooku svoj prvý deň na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, kde pred 26 lídrami Európskej únie vo štvrtok zdôraznil potrebu čestnosti a odmietnutia politickej korektnosti. 

„Vo svojom prvom prejave som s európskymi lídrami hovoril o úprimnosti, odmietnutí politickej korektnosti a dvojakého metra. Povedal som im, čo som zažil za dva roky v 700 obciach (Maďarska), keď som sa pozeral ľuďom do očí, a o čom by podľa mňa mala byť politika,“ napísal Magyar.

V prejave zdôraznil, že nechce byť populárny v rokovacej sále ani v Bruseli, ale jeho cieľom je v každom okamihu presadzovať záujmy maďarského ľudu.

Lídri EÚ schválili pôžičku pre Ukrajinu a predĺžili sankcie voči Rusku, Zelenskyj poďakoval Slovensku

„Prejavujem rešpekt a to isté očakávam aj voči svojej vlasti. Na konci môjho vystúpenia som (nečakane) zožal veľký potlesk, hoci som predtým jednoznačne podporil predrečníkov, ktorí sa postavili za ďalšie sprísnenie pravidiel týkajúcich sa nelegálnej migrácie. Medzi lídrami je to dnes už viditeľne väčšinový názor,“ dodal.

Lídri 27 členských štátov Európskej únie sa vo štvrtok na zasadnutí Európskej rady jednomyseľne dohodli na predĺžení sankcií voči Rusku o ďalších 12 mesiacov, pričom doposiaľ sa o tom rozhodovalo každý pol rok.

Podľa portálu Euronews sa týmto krokom zmenší priestor na vetovanie predlžovania sankcií zo strany členských štátov.

Autor je výkonným riaditeľom Slovenskej bankovej asociácie.

Európa sa dnes nachádza v kritickej fáze. Nie je globálnym lídrom ani v inováciách, ani v efektivite – čo sú v ekonomickej praxi dva alternatívne nástroje hospodárskeho úspechu. Ak chce zostať konkurencieschopná vo svete, ktorý sa mení pod vplyvom umelej inteligencie, energetickej transformácie, geopolitických konfliktov a technologických inovácií, musí nájsť spôsob, ako podporiť ekonomický rast a ako financovať svoju budúcnosť.

Bez bánk niet štátu. Ani silného, ani sociálneho

Nová štúdia spoločnosti Oliver Wyman odhaduje, že Európa bude v tomto desaťročí potrebovať približne 1,4 bilióna eur dodatočných investícií ročne. Ide o sumu predstavujúcu približne sedem percent HDP Európskej únie.

V článku sa ešte dočítate:

• Európa má 37 biliónov eur úspor, no na budúci rast jej chýba 1,4 bilióna eur ročne.
• Problém nie je nedostatok kapitálu, ale jeho slabá premena na investície v domácej ekonomike.
• Bez silných bánk a efektívneho finančného trhu Európa investičnú medzeru neuzavrie.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 58% na dočítanie.

Výraznejšie zlacňovanie benzínov a nafty sa v 24. týždni po dvoch týždňoch zastavilo, ceny palív zostali medzitýždňovo približne na rovnakej úrovni. Spotrebitelia platili za pohonné látky o 12 až 17 percent viac ako pred rokom. V piatok o tom informoval Štatistický úrad.

Cena 95-oktánového benzínu klesla o 0,1 centa na 1,696 eura, 98-oktánový benzín, naopak, zdražel o 0,4 centa na 1,891 eura za liter.

Mierne, o 0,1 centa, zdražela motorová nafta, ktorá sa predávala za 1,628 eura za liter. Cena prémiovej motorovej nafty stagnovala na úrovni 1,829 eura.

Aktuálne ceny pohonných látok zostali vyššie nad hodnotami spred roka, a to 95-oktánový benzín o 13,4 percenta, prémiové benzíny o 11,7 percenta, nafta o 16,9 percenta a prémiová nafta o 15,4 percenta.

FOTO: ŠÚ SR

Druhí najdrahší vo V4

Cena motorovej nafty na Slovensku bola o 9,8 percenta nižšia ako bol priemer EÚ, benzín bol na Slovensku lacnejší o šesť percent ako priemer EÚ. V porovnaní so štátmi Vyšehradskej štvorky bola priemerná cena nafty aj benzínu druhá najvyššia, hneď po Maďarsku.

FOTO: ŠÚ SR

Plyny zaznamenali v prvej polovici júna odlišné cenové výkyvy. Najvýraznejšie sa zmenila cena skvapalneného ropného plynu (LPG), predával sa za znížených 0,832 eura za liter (- 3,3 centa). Skvapalnený zemný plyn (LNG) mierne zdražel na hodnotu 1,835 eura za kilogram (+ 0,7 centa). Stlačený zemný plyn (CNG) stál nezmenených 1,948 eura za kilogram.

Cena ekologického plynu bioLNG sa medzitýždňovo opakovane nezmenila, predával sa za 1,737 eura za kilogram. Palivo HVO (hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej) zlacnelo na 2,663 eura za liter (- 6,3 centa). Cena vodíka bola stabilných 21,60 eura za kilogram.

Elektrická energia na nabíjanie elektromobilov sa predávala za nezmenené ceny, a to pri stredne rýchlom nabíjaní striedavým prúdom za cenu 0,41 eura za kilowatthodinu (kWh), pri rýchlom nabíjaní (DC - do 150 kW) za cenu 0,55 eura za kWh a pri ultra rýchlom nabíjaní (DC - nad 150 kW) za cenu 0,69 eura za kWh.

Oproti rovnakému obdobiu spred roka sa cena LPG zvýšila o 21,3 percenta, LNG o 16,4 percenta a CNG o 17,4 percenta. Lacnejšie ako vlani sa predával ekologický plyn bioLNG o 2,7 percenta.

Minulý týždeň sme tankovali lacnejšie. Ceny by sa mali stabilizovať, prípadne mierne klesnúť, tvrdí analytik

Analytik očakáva ďalší pokles

Ceny pohonných látok by mali na slovenských čerpacích staniciach v ďalších týždňoch mierne klesať. Dôvodom je zníženie ceny ropy po podpise dohody o prímerí medzi USA a Iránom. Očakáva to analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš.

„Pokles cien ropy sa na čerpacie stanice prenáša spomalene a miernejšie, v priebehu niekoľkých týždňov. Pri postupnom otváraní Hormuzského prielivu a obnovení toku ropy očakávame pokračovanie klesajúceho trendu,“ uviedol Greguš.

Kľúčovou udalosťou týždňa bolo podpísanie memoranda o porozumení medzi USA a Iránom. To vytvára rámec pre ukončenie konfliktu, obnovu plavby cez Hormuzský prieliv, začatie rokovaní o iránskom jadrovom programe a postupné uvoľňovanie sankcií voči Iránu.

Pre trhy je najdôležitejšie obnovenie plavby cez Hormuzský prieliv, ktorým pred konfliktom prechádzala približne pätina svetového obchodu s ropou. Analytik upozornil, že napriek pozitívnej reakcii finančných trhov nejde o finálnu mierovú dohodu.

Implementácia memoranda bude závisieť od ďalších rokovaní počas najbližších 60 dní a od vývoja bezpečnostnej situácie v regióne. Dodávky ropy by sa preto mali obnovovať postupne a geopolitické riziko na Blízkom východe zostáva aj naďalej zvýšené.

Americký prezident Donald Trump sa chce po dohode s Iránom začať venovať Severnej Kórei, uviedol dnes juhokórejský prezident I Če-mjong. Obaja sa podľa neho zhodli na tom, že krátkodobým cieľom by malo byť zastavenie jadrového programu KĽDR, informujú tlačové agentúry.

"Prezident Trump vyhlásil, že nastal čas venovať pozornosť otázke Severnej Kórey," uviedol juhokórejský prezident na tlačovej konferencii, kde informoval o podrobnostiach svojej schôdzky s Trumpom na summite skupiny G7.

"Povedal som mu, že sankcie a nátlak proti KĽDR sú neúčinné," pokračoval I Če-mjong. "Účinnosť sankcií sa znížila pre vojenskú spoluprácu medzi Severnou Kóreou a Ruskom, ktorá vyplynula z vojny na Ukrajine," dodal.

Juhokórejský prezident však podľa agentúry Reuters naznačil, že Trump zrejme nevidí žiadne jasné a vhodné riešenie problému, ktorý predstavuje jadrový arzenál KĽDR.

Trump označil memorandum o porozumení s Iránom za víťazstvo USA

Juhokórejský líder tiež informoval, že všetky komunikačné kanály medzi KĽDR a Južnou Kóreou sú teraz prerušené. Podľa neho sa vzťahy medzi oboma krajinami nachádzajú v patovej situácii a nepriateľský postoj Pchjongjangu voči Soulu by mohol ešte nejaký čas trvať.

KĽDR v posledných rokoch uplatňuje voči Južnej Kórei nepriateľskejšiu politiku a odmieta opakované ponuky dialógu od juhokórejského prezidenta I Če-mjonga, napísala agentúra AFP. Obaja susedia sú navyše technicky stále vo vojne, ich konflikt skončil v roku 1953 prímerím, nie mierovou zmluvou.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odmietol Európsku úniu (EÚ) ako vhodného partnera na rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Vo štvrtok na to upozornila agentúra DPA.

V článku, ktorý zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí, Lavrov uviedol, že skutočným cieľom európskych lídrov nie je rokovať s Ruskom. „Ich cieľom je posilniť režim (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského a udržať ho ako odrazový mostík pre pokračujúcu konfrontáciu s Ruskom,“ napísal.

Koho chcú USA pustiť k rokovaciemu stolu s hlavnými aktérmi? Trump sa vracia k Ukrajine

Nemenovaný predstaviteľ EÚ potvrdil, že v uplynulých týždňoch došlo k snahám o nadviazanie komunikačných kanálov s Moskvou, uviedol však, že k žiadnym vecným rokovaniam nedošlo.

Lavrov ďalej uviedol, že „zjednotená Európa naďalej sníva o expanzii“, a to najmä zo strany NATO a EÚ smerom k ruským hraniciam. Dodal tiež, že dialóg s Európou nemožno viesť tak, ako keby išlo o nestranného pozorovateľa.

Ruský minister zároveň varoval pred možnými vzájomnými jadrovými údermi s „katastrofálnymi následkami“ v prípade priamej konfrontácie medzi Ruskom a NATO.

Diplomatické vzťahy medzi Bruselom a Moskvou sú výrazne napäté od roku 2014, keď Rusko po prvýkrát obsadilo časti Ukrajiny. Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie v roku 2022 sú na bode mrazu, konštatuje DPA.

Na západe Slovenska sa treba v piatok popoludní pripraviť na vysoké teploty. Vo viacerých okresoch Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja aj v okrese Myjava platia výstrahy prvého stupňa.

Na krajnom severozápade je to až druhý stupeň. Na svojom webe o tom informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).

V okresoch Senica, Malacky a Skalica treba počítať s teplotami do 35 stupňov Celzia. „Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov,“ uviedol ústav. S vysokými teplotami bude treba počítať aj cez víkend.

Je tu prvá letná vlna horúčav, príde dusno aj búrky. Kde to bude najhoršie?

SHMÚ dal zároveň do pozornosti odporúčania Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Ten informoval, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.

„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie - zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varoval ÚVZ.

Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba tiež obmedziť fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku.

Ministerstvo vnútra k radám doplnilo ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy, slnečných okuliarov a použitia ochranných krémov. Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách.

Americké ministerstvo obrany potrebuje 80 miliárd dolárov na pokrytie nákladov spojených s vojnou v Iráne, ako aj ďalších výdavkov, ktoré s konfliktom nesúvisia, povedal poslancom tento týždeň námestník ministra obrany USA Stephen Feinberg.

Vo štvrtok o tom informoval denník Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou, píše agentúra Reuters.

Žiadosť o dodatočné finančné prostriedky sa týka financií pre Pentagón, rezort poľnohospodárstva či pre pomoc pri zvládaní katastrof. Dokument by podľa denníka mali poslanci prijať v najbližších dňoch. Agentúra Reuters upozorňuje, že túto správu nedokázala bezprostredne overiť.

Predstaviteľ ministerstva obrany USA ešte v apríli odhadoval, že vojna na Blízkom východe stála USA približne 25 miliárd, píše Reuters. Skutočné náklady však nie sú známe a pôvodná žiadosť o dodatočné financovanie vo výške 200 miliárd dolárov sa stretla s odporom zo strany poslancov.

Russell Vought, zodpovedný za rozpočtové otázky Bieleho domu, na aprílovom zasadnutí rozpočtového výboru Snemovne reprezentantov uviedol, že nemá žiadny odhad nákladov na vojnu, zatiaľ čo obhajoval žiadosť prezidenta Donalda Trumpa o ročný vojenský rozpočet vo výške 1,5 bilióna dolárov.

Životy najmenej 16 ľudí si v noci na dnes vyžiadali izraelské nálety v Libanone, uviedla libanonská štátna tlačová agentúra.

Izraelská armáda predtým podľa médií oznámila, že na viacerých miestach na juhu Libanonu útočila na ozbrojencov Hizballáhu a ich infraštruktúru. Podľa Izraela išlo o reakciu na opakované porušovanie prímeria zo strany šiitského militantného hnutia podporovaného Iránom. Údaje zverejňované Libanonom o počtoch obetí nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami.

Dianie okolo Libanonu viedlo k zrušeniu rozhovorov medzi zástupcami Spojených štátov a Iránu, ktoré sa dnes mali uskutočniť vo Švajčiarsku.

Rokovania medzi USA a Iránom sa dnes neuskutočnia. Vance zrušil cestu do Švajčiarska

Agentúra AP píše, že zásadnou otázkou pre rokovania je izraelská okupácia južného Libanonu a pokračujúce izraelské útoky proti Hizballáhu.

Izrael trvá na tom, že v útokoch musí pokračovať, aby územie na juhu Libanonu udržal a mal priestor na boj s Hizballáhom, ktorý podniká údery v severnom Izraeli.

Libanon vedie s Izraelom od apríla za sprostredkovanie Spojených štátov rokovania, ktoré vyústili do dohody o prímerí od 16. apríla. Pokoj zbraní sa ale nedodržiava. Rozhovorov sa totiž nezúčastnil Hizballáh, ktorý je najmocnejšou vojenskou silou v Libanone a má aj politické krídlo, ktorého zástupcovia sú aj v libanonskom parlamente a vo vláde.