Svet - hmonline.sk

Vláda by mala pri tvorbe rozpočtu na rok 2027 prestať hrať fiškálny curling. Posúvanie deficitu do ďalších rokov síce vyčistí politický ľad, problém však zostane pred bránkou.

Prečo Poľsko rastie takmer šesťkrát rýchlejšie než Slovensko

Cieľ stlačiť schodok na tri percentá HDP sa posunul najprv na 3,5 a potom na 4,2 percenta. Ak skončí tesne pod piatimi percentami, nebude to mäkké pristátie, ale návrat na štart.

Talianska automobilka s hrdosťou oživila legendárne meno Topolino a prináša ho v podobe, ktorá presne reflektuje aktuálne potreby preplnených európskych metropol. Sympatický mestský elektromobil, ktorý je technologickým súrodencom u nás nepredávaného Citroënu Ami či Oplu Rocks-e z rodiny koncernu Stellantis, teraz dokonca prichádza aj na slovenský trh.

Z celej spomínanej trojice je to práve Fiat, ktorý stavil na neodolateľný retro dizajn a taliansku estetiku v duchu slávneho Dolce Vita. Výsledkom je prísne miniatúrne vozidlo, ktoré má však stále ambíciu zmeniť pohľad na individuálnu dopravu a odbremeniť mestá od nadmernej hustoty áut.

Tou najzásadnejšou správou pre mnohé rodiny či celkovo potenciálnych záujemcov je fakt, že podľa aktuálne platnej slovenskej legislatívy ide o ľahkú štvorkolku kategórie L6e. V praxi to teda znamená, že na jeho riadenie nepotrebujete klasický vodičský preukaz skupiny B, ale plne postačuje oprávnenie skupiny AM.

Za volant si preto môžu sadnúť aj 15-roční začínajúci motoristi a študenti, pre ktorých to na cestách predstavuje asi podstatne bezpečnejšiu alternatívu k bežným skútrom či elektrickým kolobežkám. Treba sa však pripraviť na to, že nejde o žiadny športový a výkonný kúsok, v doprave budete skôr pomalším článkom. A čo samotná cena či výbava?

Vládny návrh nového Občianskeho zákonníka má priniesť výraznejšie zmeny aj do oblasti dedenia. Ľudia by po novom mali dostať väčší priestor rozhodnúť o tom, čo sa po ich smrti stane s majetkom a kto ho za akých okolností nadobudne.

Súčasná úprava podľa právnikov stále vychádza z koncepcie zo 60. rokov minulého storočia a možnosti plánovania dedičstva sú pomerne obmedzené. Nový zákonník má tento prístup zmeniť a posilniť vôľu poručiteľa aj právnu istotu budúcich dedičov.

Zmeny môžu byť významné najmä pre rodiny s väčším majetkom, podnikateľov či vlastníkov rodinných firiem, pri ktorých nevyriešené nástupníctvo môže viesť nielen k sporom medzi dedičmi, ale aj k problémom s ďalším fungovaním firmy.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako má fungovať dedičská zmluva.
• Prečo môžu spory po novom pribudnúť.
• Kto by mal riešiť dedenie už dnes.
• Aké pravidlá platia pri majetku manželov.

Dostupné pre predplatiteľov

Spojené štáty odmietli vydať víza veliteľovi sudánskej armády Abdalovi Fattáhovi Burhánovi, ktorý je de facto lídrom vojnou sužovaného Sudánu.

Burhán sa plánoval zúčastniť na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) v New Yorku. S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom v utorok informovala agentúra AFP.

Burhán, ktorého armáda od apríla 2023 bojuje proti polovojenským Silám rýchlej podpory (RSF), mal vystúpiť s prejavom v OSN v stredu. Od vypuknutia vojny vystúpil na VZ dvakrát.

Čad hlási letecký útok na svoje územie. Pri hraniciach so Sudánom rozmiestnil obrnené vozidlá

Diplomatický zdroj uviedol, že Spojené štáty sa neudelením víz Burhánovi „jasne dopustili porušenia dohody OSN s USA“.

Ďalší zdroj povedal, že Spojené štáty podmienili vydanie víz trojmesačným prímerím vo vojne. Sudánska vláda však uviedla, že prímerie by len umožnilo RSF preskupiť sa a útočiť.

Americké ministerstvo zahraničných vecí vo svojom utorkovom vyhlásení, v ktorom nespomenulo otázku víz, uviedlo, že ani armáda ani RSF, „ani ich príslušní lídri nepredstavujú legitímnu, ústavnú vládu Sudánu“.

Hovorca rezortu Tommy Pigott tvrdí, že keďže obe strany konfliktu odmietli výzvu USA na humanitárne prímerie, Washington sa bude „snažiť zvýšiť náklady pokračujúceho konfliktu pre všetky bojujúce strany a siete, ktoré ho podporujú“.

OSN zápasí s eróziou medzinárodného práva a nevymožiteľnosťou rezolúcií, vyhlásil Blanár

Generálny tajomník OSN António Guterres je podľa hovorcu Stéphaneho Dujarrica „hlboko znepokojený“ z nevydania víz. Preto „vyzýva hostiteľskú krajinu, aby zabezpečila vydanie víz v súlade s jej záväzkami vyplývajúcimi z dohody o sídle (OSN), a to včas, aby sa prezident mohol osobne zúčastniť na práci Valného zhromaždenia“.

Sekretariát organizácie podľa neho o tejto záležitosti komunikuje s USA.

Spomínaná dohoda, ktorá stanovuje New York ako miesto sídla OSN, stanovuje, že USA by nemali klásť žiadne prekážky cestovaniu zástupcov členských štátov.

Sudán v súčasnosti v New Yorku zastupuje minister zahraničných vecí Muhí ad-Dín Sálim.

Spojené štáty odmietli vydať víza na cestu do New Yorku tiež palestínskemu prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi, ako aj niektorým členom iránskej delegácie.

Žiadne kolóny ťažkej techniky ani masívne presuny armádnych zborov. Renomovaný Inštitút pre štúdium vojny prišiel s detailným rozborom, ako by mohol vyzerať bleskový útok Moskvy na pohraničnú estónsku Narvu.

Cieľ Kremľa by nebol dobyvačný, ale čisto politický: paralyzovať NATO, rozbiť jednotu Aliancie a „vyprázdniť“ článok 5.

Zelenskyj: USA a Ukrajina chcú, aby sa vojna s Ruskom skončila ešte pred zimou

Moskva krváca na Ukrajine a otvoriť druhý front proti celému bloku NATO si nemôže dovoliť. Lenže táto upokojujúca istota vytvára pre Západ nebezpečnú uspávanku.

Rusko totiž nepotrebuje vojensky prevalcovať Pobaltie na to, aby Aliancii zasadilo existenčné politické K. O.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo by Narva mohla oslabiť článok päť.
• Ako by ruské drony odrezali estónske posily.
• Prečo by Európa bez Spojených štátov mala problém.
• Aké zbrane majú štáty dostať na hranice vopred.

Dostupné pre predplatiteľov

Európska komisia navrhla uvoľniť Maďarsku 4,2 miliardy eur z kohéznych fondov a obnoviť krajine plný prístup k programu unijných zahraničných študijných pobytov Erasmus+ a programu financovania výskumu Horizon Europe.

Unijná exekutíva ocenila, že Maďarsko pod vedením nového premiéra Pétera Magyara podniklo dôležité kroky na posilnenie právneho štátu a ochranu finančných záujmov EÚ.

"Komisia posúdila nápravné opatrenia, ktoré Maďarsko oznámilo 9. septembra 2026, a ich vykonávanie a dospela k záveru, že Maďarsko napravilo predtým zistené nedostatky a slabé miesta v oblastiach, ako sú verejné obstarávanie, protikorupčný rámec, riziká konfliktu záujmov a účinnosť práce prokuratúry," stojí vo vyhlásení komisie.

Magyar reaguje na generálneho prokurátora. Parlament vyzval, aby mu bezodkladne odobral imunitu

Maďarsko podľa EK výrazne posilnilo kontrolu nad využívaním finančných prostriedkov EÚ, transparentnosť verejného obstarávania aj verejných výdavkov všeobecne.

Peniaze sú súčasťou celkovej sumy 16,4 miliardy eur zo zmrazených prostriedkov z fondov na obnovu a z kohéznych fondov, uviedla agentúra Reuters. Európska komisia už v máji uviedla, že ich odblokuje, ak nová maďarská vláda bude pokračovať v vykonávaní reforiem.

"Maďarsko podniklo dôležité kroky na posilnenie právneho štátu a ochranu finančných záujmov únie," uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. "Dnes navrhujeme uvoľniť 4,2 miliardy eur a znovu otvoriť programy Erasmus+ a Horizon Europe maďarským študentom a výskumným pracovníkom. Som rada, že budú môcť znovu plne využívať príležitosti, ktoré EÚ vytvára," dodala. Návrh teraz musia ešte schváliť všetky členské štáty EÚ.

Vyplácanie peňazí, ktoré malo Maďarsko dostávať z unijných fondov, zablokovala exekutíva EÚ na konci roka 2022. Vtedy išlo o 22 miliárd eur z kohéznych fondov určených pre Maďarsko, kým maďarská vláda nesplní podmienky súvisiace s nezávislosťou justície, akademickými slobodami, právami LGBTQ+ komunity a azylovým systémom.

Následne v decembri 2023 únia Maďarsku časť peňazí zo zmrazených fondov uvoľnila, väčší diel ale stále zostával neprístupný.

Rast svetovej ekonomiky v tomto roku spomalí na 2,9 percenta z vlaňajšieho tempa 3,4 percenta. Vo svojom výhľade to dnes uviedla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Odhad rastu ale zvýšila z tempa 2,8 percenta, ktoré predpovedala v júni. Investície poháňané záujmom o umelú inteligenciu (AI) totiž podľa OECD pomáhajú ekonomike držať sa o niečo lepšie, ako sa očakávalo. Naopak, šok na energetických trhoch spôsobený konfliktom na Blízkom východe sa ďalej prehlbuje, čo zhoršuje výhľad na budúci rok.

V Spojených štátoch OECD čaká rast ekonomiky o 2,2 percenta v tomto roku a o 2,1 percenta v roku budúcom. V oboch prípadoch ide o revíziu smerom nahor oproti júnovým odhadom.

Rozsiahle investície do AI a súvisiacej infraštruktúry kompenzujú slabšie výdavky spotrebiteľov. Inflácia v USA by mala tento rok dosiahnuť 3,6 percenta a v budúcom roku klesnúť na 2,6 percenta. Clá a vyššie ceny energií budú znižovať kúpnu silu domácností a zvyšovať náklady firiem.

Drucker: Výsledky PISA 2025 a nástup AI nie sú dve oddelené témy

Rast ekonomiky eurozóny by sa mal v rokoch 2026 aj 2027 udržať na jednom percente, pričom vyššie ceny energií a úrokové sadzby budú tlmiť ekonomickú aktivitu, než ju podporí zvyšovanie výdavkov na obranu.

Inflácia v eurozóne by mala v tomto roku dosiahnuť tri percentá a v budúcom roku 2,9 percenta. Čiastočne ide o dôsledok skokového rastu cien zemného plynu, keďže úroveň zásob v Európe sa pred začiatkom zimnej vykurovacej sezóny nachádza na najnižšej úrovni za 15 rokov.

Finančný svet sa pripravuje na novú éru. Tradičná stratégia si vyžaduje zásadnú zmenu, tvrdí expert

Rast čínskej ekonomiky podľa prognózy OECD v tomto roku spomalí na 4,5 percenta a v roku budúcom na 4,2 percenta. Ide o rovnaké hodnoty ako v júnovej prognóze. Obmedzenie nadbytočných priemyselných kapacít zo strany Pekingu tlmí investície, aj keď spotreba čelí postupnému zvyšovaniu inflácie.

Globálne by mal v roku 2027 šok v cenách komodít spôsobený konfliktom na Blízkom východe brzdiť dynamiku rastu. To je dôvodom zníženia prognózy v porovnaní s júnom.

OECD uviedla, že vysoké výdavky na infraštruktúru pre AI, od dátových centier po polovodiče, boli v tomto roku kľúčové na väčšiu odolnosť ekonomiky. Podporilo to napríklad rast v Spojených štátoch a zvýšilo vývoz technológií z Japonska a Južnej Kórey.

Expert varuje: AI sekta okolo Trumpa hrá vabank s koncom sveta. Riziko do roku 2040 odhaduje na 10 percent

OECD však varovala, že globálny výhľad zaťažuje hrozba výkyvov na energetickom trhu, ďalej extrémnych poveternostných javov v súvislosti so silným javom El Niño, prudkého rastu výnosov štátnych dlhopisov a neuspokojivých výnosov z investícií do AI.

Ak by sa všetky spomínané riziká naplnili, OECD odhaduje, že by mohli v súhrne znížiť globálny rast v budúcom roku o 0,7 percentuálneho bodu a zvýšiť globálnu infláciu o 1,1 percentuálneho bodu.

V základnej prognóze OECD sa inflácia v skupine veľkých svetových ekonomík G20 tento rok odhaduje na 4,1 percenta, čo predstavuje nárast zo štyroch percent z júnovej prognózy.

Rozdielna cena na webe, v aplikácii alebo na rôznych používateľských účtoch nemusí byť chybou ani podvodom. Legislatíva obchodníkom umožňuje nastaviť odlišné ceny pre jednotlivé predajné kanály, meniť ich podľa dopytu alebo ich automaticky prispôsobovať konkrétnemu zákazníkovi. Uviedla to riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest Eduarda Hekšová.

Ak obchodník automaticky prispôsobí cenu na základe nákupného správania konkrétneho spotrebiteľa, ide podľa nej o takzvanú personalizovanú cenu. „Obchodník musí spotrebiteľa jasne informovať, že ide o personalizovanú cenu, a to pred každou transakciou. Nestačí, ak túto informáciu uvedie iba v obchodných podmienkach alebo vo všeobecných zásadách spracovania osobných údajov,“ priblížila Hekšová.

Pri určovaní ceny môže obchodník vychádzať napríklad z histórie nákupov, navštívených stránok, počtu kliknutí na konkrétnu ponuku, polohy alebo typu používaného zariadenia. Tieto údaje môže získavať prostredníctvom zákazníckeho účtu či sledovacích súborov cookies. „Rozdielne ceny však nesmú byť diskriminačné ani založené na nezákonnom využívaní osobných údajov,“ upozornila Hekšová.

Šéf Tesca Martin Kuruc: Za 30 rokov sme zásadne zmenili nakupovanie na Slovensku

Ak aplikácia zobrazuje inú cenu než web, nemusí automaticky ísť o personalizovanú ponuku. Pokiaľ všetci používatelia aplikácie vidia rovnakú „app cenu“, ide skôr o cenu alebo zľavu viazanú na konkrétny predajný kanál.

Ak je však nižšia cena v aplikácii prezentovaná ako zľava, obchodník musí pri výrobku uviesť aj najnižšiu cenu, za ktorú ho na danom predajnom kanáli ponúkal počas predchádzajúcich 30 dní. Ponuka zároveň nesmie vytvárať klamlivý dojem, napríklad že zľava platí pre všetkých, ak je dostupná iba používateľom aplikácie.

Vrátil si oblečenie z online obchodu? Zrejme skončilo na skládke. Prečo je fast fashion hotové peklo?

Spotrebitelia sa môžu stretnúť aj s dynamickou cenou. Tá sa mení podľa situácie na trhu, napríklad podľa dopytu alebo obsadenosti. Personalizovaná cena sa, naopak, odvíja od údajov alebo predpokladov o konkrétnom zákazníkovi či určitej skupine zákazníkov.

„Ak sa cena hotelovej izby zvýši všetkým zákazníkom pre ubúdajúcu kapacitu, ide o dynamickú cenu. O personalizovanú cenu by mohlo ísť vtedy, ak by algoritmus konkrétnemu zákazníkovi ponúkol inú cenu na základe jeho predchádzajúceho vyhľadávania, počtu kliknutí alebo aktivity na používateľskom účte,“ vysvetlila.

Upozornila, že o zakázanú cenovú diskrimináciu môže ísť vtedy, keď obchodník účtuje spotrebiteľovi vyššiu cenu výlučne z dôvodu jeho štátnej príslušnosti alebo krajiny bydliska. Nie každý cenový rozdiel je však zakázaný. Odlišnú cenu môže odôvodniť napríklad rozdielna výška daní alebo náklady na dopravu.

September domáce rozpočty nešetrí: Pri nákupoch ušetriť môžete

„Ak si však spotrebiteľ objedná tovar v inej krajine EÚ a zabezpečí si jeho vyzdvihnutie bez cezhraničného doručenia, musí mať prístup k rovnakým cenám a ponukám ako miestni zákazníci,“ dodala Hekšová.

Rovnaké pravidlo platí aj pre služby poskytované v prevádzke obchodníka, napríklad ubytovanie, prenájom auta či vstupenky, a tiež pre niektoré elektronické služby, ako sú cloudové úložiská alebo webhosting. Obchodník teda nesmie zákazníka znevýhodniť ani mu znemožniť nákup iba pre jeho štátnu príslušnosť alebo miesto bydliska.

Taiwan bude naďalej s USA udržiavať úzke kontakty s cieľom podporiť realizáciu plánovaných dodávok zbraní, uviedol v stredu predstaviteľ ministerstva obrany len niekoľko hodín pred stretnutím lídrov Spojených štátov a Číny vo Washingtone. Informuje o tom agentúra Reuters.

Aj keď americký prezident Donald Trump v decembri schválil predaj zbraní v hodnote 11 miliárd dolárov (9,6 mld. eur) pre Taiwan, čo je najviac v histórii, v máji po návšteve Pekingu uviedol, že druhý balík za približne 14 miliárd dolárov (12,2 mld. eur) je zatiaľ pozastavený.

Očakáva sa, že čínsky prezident Si Ťin-pching bude počas spoločného stretnutia na Trumpa vyvíjať tlak, aby predaj zbraní zastavil.

USA varujú pred konfliktom v Taiwanskom prielive, jeho dopad by prekonal druhú svetovú vojnu

Čína považuje demokraticky spravovaný Taiwan za svoje územie a opakovane požaduje ukončenie predaja zbraní zo strany USA.

Peking sa nikdy nevzdal možnosti použitia sily na získanie kontroly nad týmto ostrovným štátom a v jeho okolí pôsobí čínska armáda takmer denne. Taiwanská vláda však odmieta nároky Číny a tvrdí, že o svojej budúcnosti môže rozhodovať iba taiwanský ľud.

V rozhovore s novinármi v meste Tchaj-nan na juhu Taiwanu povedal zástupca hovorcu ministerstva obrany, že udržanie bezpečnosti a stability v indopacifickom regióne je „spoločným záujmom demokratických národov“.

„Vláda USA a Kongres opakovane vyjadrili podporu schopnosti Taiwanu brániť sa,“ dodal s tým, že krajina bude preto naďalej udržiavať úzke kontakty s americkým ministrom vojny (Petom Hegsethom) a tiež pokračovať v presadzovaní realizácie predaja zbraní podľa plánu.

Taiwanský prezident Laj Čching-te privítal Trumpovu výzvu, aby spojenci USA vynakladali viac prostriedkov na svoju obranu.

Aj keď sú USA najdôležitejším dodávateľom zbraní pre Tchaj-pej, ten má vlastný program vývoja zbraní, ktorý zahŕňa ponorky, stíhačky a rakety s dlhým doletom.

Zdá sa, že minister životného prostredia Tomáš Taraba si blížiaci sa koniec vo funkcii užíva. Pomáha mu aj premiér Robert Fico.

Čoho sa skutočne bojí Robert Fico

Ten si najskôr od partnerov v SNS vymohol, aby šéfa rezortu strpeli o pár mesiacov dlhšie. Keď následne hodnotil jeho ministrovanie v superlatívoch, bolo namieste zbystriť pozornosť. Líder Smeru nerobí takú politickú nadprácu pre hocikoho.

Česká republika v pondelok predbežne schválila systém plne autonómneho riadenia (FSD) spoločnosti Tesla, čím zmenila svoj pôvodne skeptický postoj, informuje Reuters.

„Pre rozhodnutie Českej republiky bolo kľúčové objasnenie konkrétnych otázok týkajúcich sa bezpečnosti a prevádzky systému,“ uviedlo české ministerstvo dopravy v tlačovej správe.

Prídu elektromobily aj o falošný zvuk motora? Nemci robia kroky k zákazu

Spoločnosť Tesla v príspevku na sieti X oznámila, že zavádzanie systému v krajine sa čoskoro začne. Systém FSD Supervised však znamená, že samoriadenie musí byť pod dohľadom vodiča.

Rozhodnutie českého rezortu dopravy nasleduje po tom, ako rovnaký systém v apríli predbežne schválil holandský regulačný úrad. Používanie systému v skoršej časti tohto roka schválilo viacero európskych krajín, napríklad Slovinsko či Estónsko.

Nakúpiť rakúske potraviny a tiež natankovať. Také sú dlhodobé zvyky niektorých obyvateľov Bratislavy. No tie teraz dostali poriadny šrám.

Len pár kilometrov za Bratislavou na rakúskych čerpacích staniciach nájdeme na samoobslužnej pumpe Avanti v meste Wolfsthal naftu v týchto dňoch za 2,31 eura za liter. Benzín sa tam predáva za 1,92 eura za rovnaký objem.

Rovnakú cenu na toteme nájdu motoristi aj v meste Kittsee. Diaľničné totemy na diaľniciach zase ukazujú cenovku takmer 2,40 eura. Vrchol to však nie je.

Ešte vyššie ceny panujú v Nemecku, kde sa rovnaká pohonná látka predáva za približne 2,45 eura za liter. Vo Francúzsku zase platia za naftu motoristi začiatkom tohto týždňa 2,39 eura.

Na Slovensku pumpári zvolili taktiku, aká v našej petrochemickej histórii nemá obdobu.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sa slovenské pumpy držia na rovnakej cene.
• Aké kroky zvažovala vláda proti zdražovaniu.
• Čo môže vytlačiť naftu ešte výrazne vyššie.
• Prečo lacnejšia ropa nemusí zlacniť tankovanie.

Dostupné pre predplatiteľov

Vyradenie ruských podnikateľov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana zo sankčného zoznamu Európskej únie je neprijateľné a vyslalo by Moskve nesprávny signál. Vyhlásil to v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Veľvyslanci členských štátov pri EÚ sa podľa diplomatických zdrojov agentúry Reuters dohodli na ich vyradení po tlaku Francúzska, Slovenska a Luxemburska.

Paríž podľahol tlaku z Baku. Francúzsko chce zrušiť sankcie pre rusko-uzbeckého miliardára Usmanova

„Usmanov a Fridman boli na sankčný zoznam zaradení preto, že sú súčasťou ruského agresívneho režimu, ktorý vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine. Čo sa zmenilo? Nič,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X. Podľa neho treba naopak reštriktívne opatrenia sprísniť a rozšíriť zoznam sankcionovaných osôb.

Dohoda zatiaľ nie je konečná a členské štáty môžu v najbližších hodinách proti nej ešte vzniesť námietku. Písomná procedúra by mala prebiehať od 18:00 do 20:00.

Ide o kompromis, v rámci ktorého by sa tiež mala platnosť sankčného zoznamu predĺžiť o bezprecedentných 36 mesiacov, aby sa predišlo podobným patovým situáciám v budúcnosti. Doteraz sa sankčný zoznam obnovoval každých šesť mesiacov.

Slovensko už nie je samo. Ruského miliardára Usmanova chce zo sankcií vyradiť aj Francúzsko

Slovensko dlhodobo požadovalo vyradenie Usmanova a Fridmana zo sankčného zoznamu, uviedla stanica Euronews. Francúzsko sa k požiadavke na vyradenie rusko-uzbeckého miliardára Usmanova pripojilo v uplynulých dňoch s odvolaním sa na národnú bezpečnosť.

Podľa medializovaných informácií to súvisí s rokovaním o prepustení francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane. Luxembursko požaduje, aby v prípade vyradenia Usmanova bol zo zoznamu vyradený aj Fridman.

Sankčný režim zahŕňa zmrazenie majetku či zákaz cestovania do EÚ a jeho platnosť sa mala pôvodne skončiť 15. septembra. Členské štáty ho dočasne predĺžili do 22. septembra, aby sa získal čas na dohodu. Na predĺženie sankcií je potrebný súhlas všetkých 27 krajín EÚ.

Koaličná rada rokovala o návrhu štátneho rozpočtu a dohodla sa, že predsedovia vládnych strán predložia v najbližších dňoch politickú dohodu o rozpočte. Informoval o tom v pondelok tlačový a informačný odbor Úradu vlády.

Šéf poslaneckého klubu koaličného Smeru-SD v Národnej rade Ján Richter v diskusii s predsedníčkou poslaneckého klubu opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Zuzanou Mesterovou v nedeľnej relácii STVR O 5 minút 12 uviedol, že prioritnou témou rokovania koaličnej rady 21. septembra bude návrh budúcoročného štátneho rozpočtu, a to takého, ktorý bude v parlamente „na 99 percent konečný“.

Richter si myslí, že schválenie rozpočtu sa nebude v Národnej rade spájať s vyjadrením dôvery vláde. Koalícia podľa neho odmieta zostaviť taký rozpočet, ktorý by rušil doterajšie sociálne opatrenia pre obyvateľov.

Na vládnych návrhoch zákonov, ktoré sú predložené v Národnej rade, je podľa Richtera v koalícii zhoda.

„Potom sú stranícke návrhy, napríklad tzv. kočíkovné tisíc eur. Potom sú poslanecké návrhy, hlavne od strán Hlas-SD a SNS. Tu je dohoda - v prvom čítaní ich podporíme, v druhom čítaní prídu pozmeňovacie návrhy a úprava. K tomu sa bude vyjadrovať príslušný minister z hľadiska vecného návrhu toho ‚pozmeňováku‘ a minister financií,“ uviedol Richter.

Vláda podľa poslankyne PS ide prezentovať „kampaňový rozpočet“, kde každá koaličná strana si už ide doručovať svoje sľuby z bilbordov.

„V prvom rade treba povedať, že situácia je mimoriadne vážna a vládna koalícia sa zjavne už chystá na kampaň, lebo toto bude nezodpovedný kampaňový rozpočet. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však opakovane hovorí, že táto vládna koalícia porušuje ústavné povinnosti a vzhľadom na to, v akom stave je verejný dlh, má predložiť v prvom rade vyrovnaný rozpočet. Má predložiť vyrovnaný rozpočet ako ústavnú povinnosť, ktorá vyplýva z ústavného zákona o dlhovej brzde,“ doplnila poslankyňa PS.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v utorok v New Yorku stretne so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Informovala o tom dnes agentúra AFP.

Do mesta, kde tento týždeň začína zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, prichádzajú vrcholní predstavitelia krajín z celého sveta. Očakáva sa, že obaj​a prezidenti budú hovoriť o vojne na Ukrajine, ktorá od februára 2022 čelí ruskej invázii.

Zelenskyj oznámil dohodu s Trumpom na stretnutí v New Yorku

Ukrajinský prezident už v nedeľu na sociálnych sieťach oznámil, že sa s americkým prezidentom dohodol na stretnutí v New Yorku; dátum však nespresnil. AFP a denník Ukrajinska pravda dnes s odvolaním sa na svoje zdroje informovali, že hlavy oboch štátov sa stretnú 22. septembra.

Ešte v piatok pritom ukrajinský prezident nebol na zozname svetových lídrov, s ktorými sa Trump v New Yorku plánuje stretnúť.

"Bola to dôležitá konverzácia, prebrali sme toho veľa. Dohodli sme sa, že sa stretneme v New Yorku, a táto schôdzka by toho mohla veľa zmeniť," napísal v nedeľu Zelenskyj na sociálnych sieťach o rozhovore, ktorý dohode o stretnutí predchádzal.

"Rusko žiaľ kvôli vojne s Ukrajinou stratilo kontrolu nad svojím ropným priemyslom. Mnoho ich ropných rafinérií bolo vyhodených do vzduchu a sú teraz aspoň dočasne mimo prevádzky.

Zelenskyj nie je na zozname Trumpových stretnutí v New Yorku

Táto smiešna a nikdy nekončiaca vojna s Ukrajinou musí skončiť. Trpí celý svet, zatiaľ čo každý mesiac je zabitých 25-tisíc ľudí, predovšetkým vojakov. Aká škoda," napísal dnes na sociálnych sieťach o rusko-ukrajinskom konflikte americký prezident.

Podľa denníka Ukrajinska pravda Trump počas nedeľňajšieho rozhovoru Zelenského opäť vyzval, aby Ukrajina prestala útočiť na ruskú ropnú infraštruktúru.

Takéto útoky podľa amerického prezidenta škodia celému svetu. Ukrajina vysvetľuje, že na ropnú infraštruktúru v Rusku útočí kvôli tomu, že Moskva z predaja ropy financuje svoje vojnové ťaženie.

Ceny ropy na začiatku týždňa ďalej prudko klesajú. Severomorská ropa Brent sa prvýkrát od 9. septembra prepadla pod psychologickú hranicu 100 dolárov za barel.

Investori dúfajú v diplomatický pokrok v otázke vojny s Iránom v dôsledku zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa v New Yorku začína tento týždeň.

Česko ide bojovať s drahými palivami. Vláda bude opäť regulovať ich ceny, zavedie tiež mimoriadnu daň

Správu budeme aktualizovať.

Americký minister financií Scott Bessent v pondelok varoval, že v dôsledku sankcií by mohli iránske letecké spoločnosti o dva dni zaznamenať problémy s prevádzkou po celom svete. Správa pochádza z agentúry AFP.

„Dôjde k odstaveniu všetkých iránskych leteckých spoločností,“ povedal Bessent v rozhovore pre stanicu CNBC. „Ak pristanú, nemôžete im poskytnúť palivo, nemôžete im poskytnúť letiskové služby, nemôžete im predávať letenky,“ pretože inak budete znášať ekonomické následky, dodal.

Vojna medzi Spojenými štátmi a Iránom sa začala 28. februára, keď americko-izraelské letecké údery zabili najvyššieho iránskeho vodcu a vysokých vojenských predstaviteľov.

Irán obchádza sankcie výmenou ropy za čínsky tovar, získal takto už miliardy dolárov, píše Reuters

Teherán reagoval útokmi na základne USA na Blízkom východe a zablokovaním dôležitého Hormuzského prielivu, čo spôsobilo prudký nárast svetových cien ropy.

Začiatkom septembra Spojené štáty uvalili sankcie na „všetky zostávajúce iránske letecké spoločnosti“, ktorých sa tieto opatrenia doposiaľ netýkali. Ministerstvo financií sa zároveň zameralo na subjekty podporujúce iránsky letecký sektor aj v prípade, že majú sídlo mimo územia Iránu.

Bessent už skôr prisľúbil, že USA vyhlásia voči Iránu „ekonomický deň D“, a zaviazal sa, že Teherán finančne izolujú. Iránsky letecký sektor už dlho čelí sankciám, ktoré obmedzujú jeho schopnosť získavať nové lietadlá, náhradné diely aj servisné služby, pripomína AFP.

Česká vláda schválila návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2027. Počíta v ňom so schodkom 386 miliárd českých korún (približne 15,9 miliardy eur), teda o tri miliardy korún menej, než koncom augusta avizovala česká ministerka financií Alena Schillerová.

Šéfka rezortu o zmenách informovala v pondelok na tlačovej konferencii po rokovaní vlády. Aj napriek zníženiu pôjde stále o druhý najvyšší deficit v histórii Českej republiky.

Najvyšší bol v roku 2021 v dôsledku covidových opatrení, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Česko ide bojovať s drahými palivami. Vláda bude opäť regulovať ich ceny, zavedie tiež mimoriadnu daň

Správu budeme aktualizovať.

Pretrvávajúca oblasť nezvyčajne teplého tropického oceánu pomohla zintenzívniť sneženie nad východnou Antarktídou, čo prispelo k dočasnému nárastu čistej hmotnosti ľadového štítu o približne 695 miliárd ton, podľa novej štúdie publikovanej v časopise Nature.

Európe hrozí v čase otepľovania ľadové ochladenie, tvrdia vedci. Zdanlivý paradox dáva až desivo dobrý zmysel

Výskumníci zistili, že trvalé otepľovanie v tropickom teplom bazéne počas rokov 2021 – 2023 spustilo reťazec atmosférických zmien, ktoré nakoniec ovplyvnili počasie tisíce kilometrov ďaleko v Antarktíde.

Otepľovanie vyvolalo Rossbyho vlnový sled, ktorý sa šíril smerom k kontinentu, pomohol vytvoriť severojužný cirkulačný vzorec nad východnou Antarktídou, zmenil pohyb vlhkosti a zvýšil regionálne sneženie. Tieto zmeny spoločne dočasne spomalili celkovú stratu hmotnosti antarktického ľadového štítu.

Antarktický ľadový štít je hlavným zdrojom neistoty, keď vedci odhadujú, o koľko by sa mohla v budúcnosti zvýšiť globálna hladina morí. Počas posledných dvoch desaťročí Antarktída strácala ľad priemerným tempom približne 140,5 miliardy ton ročne.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako tropický oceán priniesol sneh do Antarktídy.
• Prečo ľad pribudol iba dočasne.
• Ako atmosférické rieky zosilnili sneženie.
• Prečo Antarktída naďalej stráca ľad.

Dostupné pre predplatiteľov

Napriek tomu sa tento vzorec medzi rokmi 2021 a 2023 krátko zmenil. Ľadový štít získal hmotnosť približne ...