Svet - hmonline.sk

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) je slobodný človek a tak sa bude v parlamente aj správať. Naďalej však bude súčasťou koalície a má s ňou spoločné hodnoty.

Spoločné ciele

Po rokovaní vlády to v reakcii na novinársku otázky uviedol minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).

„My všetci máme na zreteli nejaké spoločné hodnoty, že bojujeme proti tomu, aby sa Slovenská ujala progresívna vláda, lebo by nastala totálna katastrofa,“ vyhlásil Kaliňák.

Pellegrini potvrdil, že odvolá Tarabu zrejme v priebehu budúceho týždňa

Prezident Peter Pellegrini dostal minulý týždeň od predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) návrh na odvolanie Tarabu z postu ministra životného prostredia. Hlava štátu avizovala, že návrhom sa bude zaoberať po návrate z tohtotýždňovej pracovnej cesty v USA.

Koniec Tarabu vo funkcii žiadal predseda SNS Andrej Danko, lebo je podľa neho nepredstaviteľné, aby pokračoval vo funkcii ministra, „úspechy pripisoval sebe a neúspechy SNS“. Podľa národniarov s Tarabom dlhodobo nedochádza k žiadnej vecnej diskusii ani o podstatných materiáloch pripravovaných ministerstvom.

Najbizarnejší moment

Taraba vyhlásil, že by považoval za najbizarnejší moment, ak by malo prísť k jeho odvolaniu z postu šéfa envirorezortu.

Poukázal pritom na úspechy, ktoré v rezorte so svojím tímom dosiahol. Ako podotkol, je jediný minister v dejinách SR, ktorého chcú odvolať za to, že si robí svoju prácu.

Nominantom koaličnej SNS na nového ministra životného prostredia je súčasný štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa. V pondelok Kuffa rokoval s premiérom. Išlo podľa neho o politickú debatu a stretnúť sa majú ešte raz. Počkať chcú na návrat prezidenta z USA. Ešte v auguste Pellegrini vyhlásil, že na Slovensku sú na post šéfa envirorezortu kvalitnejší kandidáti, ako je Filip Kuffa.

Teroristické útoky z 11. septembra 2001 odštartovali obdobie, ktoré zásadne zmenilo americkú bezpečnostnú politiku aj vzťah Spojených štátov k svetu. Rozšírenie vojenských operácií, zásahy do súkromia či vznik Guantánama patria medzi dedičstvo vojny proti terorizmu, ktoré podľa českého amerikanistu Kryštofa Kozáka ovplyvňuje Spojené štáty dodnes.

„Je to prelomová udalosť, ktorá zmenila chod celých svetových dejín,“ povedal Kozák. Podľa neho útoky znamenali dramatické prehodnotenie amerického vojenského postoja a výrazné zvýšenie vojenských výdavkov. Zároveň otvorili problematickú éru z hľadiska dodržiavania medzinárodného práva, keďže boj proti terorizmu nebol namierený iba proti štátom.

Vojna proti terorizmu však podľa Kozáka priniesla aj výsledok v podobe zníženia bezprostrednej hrozby veľkého islamistického útoku na území USA. Cena za to však bola podľa neho vysoká.

„Bolo to vykúpené veľkými zásahmi do osobných slobôd Američanov. A nielen ich, vlastne všetkých na svete,“ uviedol. Poukázal pritom na rozsiahly dohľad amerických bezpečnostných služieb nad komunikáciou a na náklady vojny, ktoré odhaduje až na osem biliónov dolárov.

Dedičstvom 11. septembra zostáva aj väznica Guantánamo. Ľudia obvinení zo spoluúčasti na útokoch sú tam zadržiavaní desaťročia bez právoplatného rozsudku. Kozák upozorňuje, že problémom sú aj metódy používané počas vojny proti terorizmu. Výpovede získané mučením či inými nezákonnými postupmi môžu byť v súdnom konaní nepoužiteľné. „Tieto záruky a garancie boli v prípade zadržaných na Guantáname rutinne porušované, čo ten proces komplikuje.“

Vplyv na spoločnosť a politiku

Podľa Kozáka nemožno víťazstvo Donalda Trumpa priamo pripísať udalostiam z 11. septembra 2001. Útoky však prispeli k vytvoreniu spoločenskej nedôvery voči cudzincom, migrantom a moslimom, ktorú dokázal politicky využiť.

Pri hodnotení Trumpovho druhého prezidentského obdobia Kozák kritizuje najmä imigračnú politiku a zásahy jednotiek ICE proti migrantom. Zároveň poukazuje na kontrast medzi jeho predvolebnými sľubmi a súčasnou zahraničnou politikou.

Trump podľa neho získaval podporu aj prísľubom, že sa USA nebudú vojensky angažovať na Blízkom východe, no Spojené štáty sa následne zapojili do konfliktu s Iránom. Podobne sa nepodarilo naplniť sľub o rýchlom ukončení vojny na Ukrajine.

O čo pôjde v novembrových voľbách

Medzitým podpora amerického prezidenta klesá a o pár týždňov sa uskutočnia dôležité kongresové voľby. Tie sa pravidelne konajú uprostred prezidentského obdobia a rozhodujú o zložení Kongresu. Tento rok sa 3. novembra volí všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov a 35 zo 100 senátorov.

Pre Donalda Trumpa je výsledok mimoriadne dôležitý. Ak by republikáni stratili kontrolu nad jednou alebo oboma komorami, skomplikovalo by sa mu presadzovanie zákonov a samotné vládnutie.

Do volieb vstupuje ekonomika

Jednou z najcitlivejších tém sú ceny energií. Vojna s Iránom prispela k tlaku na ceny palív a ekonomické otázky tak môžu v kampani zatieniť časť tradičných republikánskych tém, ako je napríklad migrácia či bezpečnosť. Trump zároveň v septembri vyhlásil, že dohoda s Iránom by mohla prísť až po novembrových voľbách.

Podporu Američanov si chce v tejto situácii zabezpečiť napríklad sľubom, že v prípade úspechu republikánov štát vyplatí každému dospelému Američanovi 5 000 dolárov. Podľa odhadov by to mohlo stáť viac ako 1,2 bilióna dolárov a zatiaľ nie je jasné, odkiaľ by sa peniaze čerpali.

Kozák tento sľub v rozhovore označuje za nezodpovedný a upozorňuje, že prezident sám nemôže jednoducho rozhodnúť o takomto výdavku bez Kongresu.

Obavy z povolebného napätia

Ďalšou otázkou je samotná dôvera vo volebný proces. Kryštof Kozák upozorňuje na Trumpove výroky o možnom podvádzaní vo voľbách a na riziko, že v prípade tesných výsledkov by mohlo nasledovať ich spochybňovanie či prípadné protesty.

„Ak sa napríklad stretnú demonštranti za a proti, bude tam potenciál istej eskalácie,“ povedal. Zopakovanie udalostí zo 6. januára 2021, keď došlo k útoku na Kapitol, tiež nepovažuje za vylúčené, najmä ak by boli výsledky v niektorých volebných obvodoch veľmi tesné.

Energetický a priemyselný holding (EPH) miliardára Daniela Křetínského podal nezáväznú ponuku na prevzatie energetickej spoločnosti Uniper.

S odvolaním sa na svoje zdroje to napísal nemecký web Handelsblatt. Podľa neho sa ponuka týka celého koncernu a EPH v ňom vystupuje ako jediný kupec. Web tiež napísal, že sa dá očakávať odpor zamestnancov. Hovorca EPH Daniel Častvaj k tomu ČTK povedal, že firma v súčasnosti nemôže správu komentovať.

Viacrí záujemcovia

Uniper sa v roku 2022 dostal do existenčných ťažkostí pre prerušenie dodávok ruského plynu do Nemecka v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Z toho dôvodu sa firma, nemecká vláda a jej väčšinový akcionár, ktorým bola fínska spoločnosť Fortum, dohodli na jeseň toho istého roku na zoštátnení Uniperu. Stabilizačný balík nemeckú vládu vyšiel na 13,5 miliardy eur. Nemecká vláda má vo firme podiel 99,12 percenta.

Lehota na predloženie ponúk, ktorú stanovila nemecká vláda a poradcovia z bánk JP Morgan a UBS, uplynula v pondelok. Podľa Handelsblattu záujem dovtedy signalizovali viacerí investori a strategickí kupci. Paralelne koncern pokračuje v plánoch vstupu na burzu.

Nový rebríček ukázal desať najbohatších Slovákov. Prví majú takmer deväť miliárd eur

Podľa Handelsblattu by v prípade úspešnej ponuky mohol mať Křetínský problém presvedčiť zamestnancov. Závodná rada, ktorá ich zastupuje, už v ranom štádiu transakcie dala najavo, že bude na predaj strategickému investorovi pozerať ako na nepriateľské prevzatie.

Šéf celopodnikovej závodnej rady Martin Geilhorn hovoril pred časom v rozhovore s Handelsblattom o tom, že by vláda v prípade predaja strategickému investorovi narazila na „vehementný odpor“.

Nemecká kritická infraštruktúra

Uniper je pre Nemecko strategicky dôležitý a je súčasťou takzvanej kritickej infraštruktúry. Plynom zásobuje približne 500 priemyselných podnikov a 500 podnikov miestnych samospráv.

Záchrana Uniperu nemeckou vládou v roku 2022 bola spojená so sľubom daným Európskej únii, že do roku 2028 vláda svoj podiel zníži na 25 percent. Nemecko začalo proces predaja väčšiny svojho podielu v Uniperi tento rok v máji.

Štát s miliardárom Křetínským investujú desiatky miliónov. V Žiari majú v hľadáčiku hlboko zakopaný poklad

Niektoré médiá už vtedy s odvolaním sa na svoje zdroje písali, že medzi záujemcami by mohol byť aj EPH. Křetínského spoločnosti sú už na nemeckom trhu prítomné. Vlani EP Energy Transition zo skupiny EP Group úplne ovládla nemeckú energetickú spoločnosť LEAG.

Finančná situácia skupiny Uniper sa v posledných dvoch rokoch výrazne zlepšila a firma po niekoľkoročnej prestávke navrhla obnoviť výplatu dividend. Uniper je naďalej významným dovozcom plynu a prevádzkuje skladovacie zariadenia. Má približne 7 200 zamestnancov.

Komerčný let iránskej spoločnosti Mahan Air z Teheránu pristál v južnej Číne. Vyplýva to zo stredajších údajov webovej stránky na sledovanie letov FlightRadar24, informuje agentúra AFP.

K pristátiu došlo v rovnaký deň, keď Washington pohrozil, že „odstaví“ iránskych leteckých dopravcov a potrestá každého, kto s nimi bude obchodovať.

Let IRM093 pristál v meste Kuang-čou v stredu o 16.39 h miestneho času (10.39 h SELČ), vyplýva z údajov portálu FlightRadar24. Tento let pritom nebol uvedený na oficiálnej webovej stránke letiska Paj-jün, ktoré bolo označené ako miesto pristátia lietadla spoločnosti Mahan Air.

Iránske aerolínie rušia kvôli sankciám lety, letiská v regióne ich neprijímajú

Americký minister financií Scott Bessent v pondelkovom rozhovore pre televíziu CNBC uviedol, že 23. septembra budú „všetky iránske letecké spoločnosti na celom svete odstavené“, keďže vojna rozpútaná Spojenými štátmi a Izraelom sa blíži k siedmym mesiacom.

„Ak pristanú, nesmiete im poskytnúť palivo, nesmiete im poskytnúť pozemné služby pri pristátí, nesmiete im predávať letenky, inak budete vylúčení z dolárového systému,“ dodal.

Keď v stredu ráno pracovníci agentúry AFP navštívili pobočku spoločnosti Mahan Air v Šanghaji, zamestnanci uviedli, že nedostali žiadne oznámenie o zrušení letov a letenky na nadchádzajúci týždeň sa predávajú v bežnom režime. Americké ministerstvo financií na žiadosť agentúry o objasnenie situácie doposiaľ bezprostredne nereagovalo.

Iránske letecké spoločnosti prevádzkujú pravidelné linky do viacerých čínskych miest vrátane Pekingu, Šanghaja a Kuang-čou.

USA a Irán obnovili priame rokovania prvýkrát od konca júna. Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner sa na okraj Valného zhromaždenia OSN stretli s iránskou delegáciou, ktorej súčasťou bol aj minister zahraničných vecí Abbas Araghchi.

Donald Trump stretnutie označil za veľmi dobré a uviedol, že ďalšie rozhovory by mali nasledovať v blízkej budúcnosti.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.

Vyspelé svetové ekonomiky vrátane Spojených štátov a Británie musia obmedziť zadlžovanie a znížiť úroveň dlhu, povedala v rozhovore s BBC výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová.

S varovaním prišla po tom, čo sa už niekoľko týždňov prudko zvyšujú náklady vlád na splácanie úrokov z dlhov.

Globálne ekonomické otrasy „ženu úroveň zadlženia nahor po schodoch, ktoré však nevedú do neba,“ povedala šéfka MMF v exkluzívnom rozhovore. Vlády však nepodnikli „žiadne kroky na obmedzenie nákladov na obsluhu tohto dlhu“, uviedla Georgievová. „Je načase tieto kroky urobiť,“ vyhlásila a dodala, že politici potrebujú odvahu na to, aby potrebné opatrenia zaviedli.

Dlhová párty G7 sa končí. Účet za drahé peniaze bude vysoký

Náklady vlád na pôžičky prudko vzrástli v dôsledku vojen. Tie narušili dodávky ropy, čo podporilo infláciu.

Najnovšie údaje ukazujú, že zadlženie Británie, teda rozdiel medzi daňovými príjmami a vládnymi výdavkami, dosiahlo v auguste 18,3 miliardy libier (21,4 miliardy eur). To je takmer o pätinu viac ako v predchádzajúcom roku a viac, ako uvádzali oficiálne prognózy. Úroky z dlhu pritom dosiahli najvyššiu hodnotu za august od začiatku vedenia mesačných štatistík v roku 1997.

Ekonomika sveta odoláva vojne s Iránom. Medzinárodný menový fond prekvapivo potvrdil trojpercentný rast

Vyššie náklady na úvery zasiahli aj Spojené štáty, ktoré sú najväčšou svetovou ekonomikou. Ich celkový dlh prekročil 40 biliónov dolárov (asi 1,75 miliardy eur). Suma sa za desať rokov zdvojnásobila, čo vyvolalo obavy v USA aj v zahraničí.

„Je potrebné urobiť dve veci: znížiť úroveň zadlženia, urobiť z fiškálnej konsolidácie prioritu a zabezpečiť, aby centrálne banky plnili svoj mandát v oblasti cenovej stability,“ odporúča šéfka MMF. „Nedá sa dostatočne zdôrazniť, aké zásadné je nájsť odvahu urobiť nevyhnutné kroky. Sú to kroky politicky ťažké, avšak nevyhnutné,“ uzavrela.

Jednotlivé časti izraelského systému protivzdušnej obrany (PVO) Barak MX priebežne prichádzajú na Slovensko. Z dôvodu krízy na Blízkom východe je však problém s dodávkami. Dodávateľská spoločnosť podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka robí maximum. Kaliňák to uviedol v stredu po rokovaní vlády.

„Myslím si, že na to, v akej kríze sa to nachádza, robí dodávateľská spoločnosť maximum pre to, aby bol zákazník spokojný. Už nám aj vyšla v ústrety tým, že nám dala vlastné kusy. Teraz už vieme, že sa rieši iba doprava ďalších kusov a tak ďalej. Takže sú už na ceste ďalšie súčasti druhej batérie,“ poukázal Kaliňák.

Systém PVO Barak MX objednal rezort obrany z Izraela koncom roka 2024. Pôvodne mala prvá batéria na Slovensko prísť na prelome rokov 2025 a 2026. Dodávka sa však oneskorila aj pre vojnu v Iráne. Prvú batériu dodali v apríli.

Členské štáty EÚ sa v stredu na úrovni veľvyslancov (Coreper) dohodli na svojej pozícii o úprave trhovej stabilizačnej rezervy (MSR). Na základe tejto pozície budú rokovať s Európskym parlamentom (EP) o konečnej úprave MSR, informuje spravodajca TASR.

Trhová stabilizačná rezerva funguje od roku 2019 s cieľom riešiť štrukturálnu nerovnováhu medzi ponukou a dopytom po emisných kvótach v systéme predaja emisných povoleniek (ETS) tým, že absorbuje prebytočné kvóty alebo ich uvoľňuje s cieľom stabilizovať ceny. Cieľom úpravy MSR je zvýšiť dlhodobú likviditu a predvídateľnosť trhu v rámci systému na obchodovanie s emisiami.

Koncepcia sa nemení

Rada EÚ sa zameriava na posilnenie schopnosti stabilizačnej rezervy reagovať na meniace sa podmienky na trhu vrátane prípadného nedostatku emisných kvót po polovici 30. rokov tohto storočia.

Cieľom je zvýšiť kapacitu MSR na prípadné budúce uvoľňovanie kvót a zabezpečiť ochranu pred rizikami spojenými s prebytkom kvót. MSR každoročne upravuje ponuku kvót určených na aukcie v rámci systému ETS na základe vopred stanovených prahových hodnôt celkového počtu kvót v obehu.

Emisné povolenky ETS 2 zvýšia náklady rafinérií, za súčasným rastom cien však nestoja, zhodujú sa analytici

Cielená úprava nemení celkovú koncepciu MSR. Európska komisia (EK) v júli 2026 navrhla komplexnejšiu revíziu systému ETS vrátane pravidiel fungovania MSR.

Írsky minister pre klímu, energetiku a životné prostredie Darragh O’Brien v mene krajiny predsedajúcej v Rade EÚ pre médiá uviedol, že vďaka spolupráci a kompromisu členské štáty dospeli k dohode o úprave trhovej stabilizačnej rezervy v rámci ETS. „Chránime integritu trhu EÚ s uhlíkom a zároveň poskytujeme podnikom predvídateľnosť, ktorú potrebujú na dekarbonizáciu. Uzavretie tejto agendy je prioritou v rámci plánu Jedna Európa, jeden trh,“ vysvetlil O’Brien.

Rovnováha na trhu

Od spustenia mechanizmu zneplatňovania kvót v roku 2023 bolo z trhu stiahnutých viac ako tri miliardy kvót, čím sa obnovila rovnováha medzi ponukou a dopytom. Hoci návrh EK počítal s trvalým zastavením tohto mechanizmu, veľvyslanci členských štátov EÚ sa v stredu rozhodli dočasne pozastaviť zneplatňovanie kvót až do konca roka 2030.

To znamená, že kvóty presahujúce súčasnú prahovú hodnotu pre zneplatňovanie (400 miliónov) sa do uvedeného termínu nebudú rušiť a zostanú v systéme. Väčší počet kvót posilní dlhodobú stabilitu trhu EÚ s uhlíkom a vytvorí väčšiu rezervu pre prípadné budúce výkyvy na trhu.

Babiš chce odklad emisných povoleniek ETS2, podľa neho ohrozia európske rafinérie

Podľa pozície Rady EÚ sa od 1. januára 2031 zavedie vyššia hranica pre zneplatnenie vo výške 800 miliónov emisných kvót, čím sa zdvojnásobí súčasný limit a zabezpečí sa likvidita na trhu s obmedzenejšou ponukou. Ročné znižovanie tejto hranice by sa malo riešiť v rámci širšej revízie systému ETS.

Rada EÚ bude teraz rokovať s europarlamentom s cieľom dohodnúť sa na konečnom znení úpravy MSR, pričom cieľom je uzavrieť rokovania do konca tohto roka.

Americký prezident Donald Trump v noci na stredu opäť slovne zaútočil na reportérov stanice CNN a MS NOW. V príspevku na sieti Truth Social ich označil za zradcov a bláznov. Uviedol to v súvislosti s tým, že CNN pokrývala jeho účasť na Valnom zhromaždení OSN.

Stanice CNN a MS NOW a tiež magazín Politico zažalovali spoločne v pondelok Trumpovu administratívu, pretože ich novinárom odobral republikánsky prezident novinárske akreditácie a zakázal im vstup do Bieleho domu. Tento krok odôvodnil tým, že spomínané médiá o ňom a o jeho administratíve informujú nepravdivo.

Trumpa bojkotujú médiá, dokonca aj Fox News. Hovoril bez mikrofónu a diváci počuli len nepríjemný šum

Trump v príspevku na Truth Social spomenul konkrétne korešpondentku CNN Kaitlan Collinsovú, ktorá je často terčom jeho nevôle. Collinsová bola medzi novinármi, ktorí Trumpa v utorok čakali pri jeho príchode do budovy OSN v New Yorku, kde sa chystal vystúpiť s prejavom pred Valným zhromaždením OSN.

„Všetci tí ŠPINAVCI, ako napríklad treťoradá ‘reportérka‘ Kaitlan Collinsová z Fake News CNN - naozaj nešťastná osoba -, tvrdili, že o mne nebudú informovať. Tak prečo potom v priestoroch pre médiá v Organizácii Spojených národov vykrikovali a hučali ako šialenci? Prečo tam vlastne bola?“ pýtal sa Trump s odkazom na Collinsovú.

Známa korešpondentka neskôr uviedla, že CNN nikdy netvrdila, že o prezidentovi prestane informovať. Trumpovi v budove OSN povedala, že novinárom poskytla akreditáciu samotná OSN na pokrytie Valného zhromaždenia. Položila mu tiež otázku, kedy sa skončí konflikt s Iránom, keďže dve tretiny Američanov si podľa nej nemyslia, že USA vojnu vyhrávajú.

Biely dom spustil Trump TV, prinášať bude prejavy a oznámenia prezidenta

„Všetci sú chorí, zradcovia a blázni! ‘Dobrou správou‘ je, že majú skvelého - aspoň pre nich - a absolútne nelojálneho sudcu,“ napísal Trump.

Americké ministerstvo spravodlivosti vyzvalo v utorok neskoro večer súd, aby žalobu CNN, MS Now a Politica zamietol. Prístup do Bieleho domu je podľa rezortu „výsadou, a nie právom“. Ministerstvo obhajuje Trumpov zákaz tým, že dotknuté médiá mohli svojím spravodajským pokrývaním vojny v Iráne alebo výstavby tanečnej sály Bieleho domu ohroziť národnú bezpečnosť USA.

Poľský prezident Karol Nawrocki v utorok pre agentúru Bloomberg uviedol, že vznik stálej americkej vojenskej základne v Poľsku je potvrdený. Konkrétny termín jej vzniku podľa neho zatiaľ nie je možné určiť, keďže administratívne a finančné otázky zostávajú otvorené.

Základňa by sa podľa neho mala volať Fort Trump, informujed denník Rzeczpospolita.

„Myslím si, že táto vec je s úplnou istotou potvrdená, prezident Trump je známy tým, že dodržiava slovo,“ uviedol poľský prezident. Americký prezident Donald Trump 17. septembra oznámil, že pri zriadení základne amerických pozemných síl v Poľsku sa dosahuje veľký pokrok. Podľa Nawrockého je jej vznik po Trumpovom vyjadrení už len otázkou času.

Rusko si musí uvedomiť, že NATO má nad ním prevahu, odkazuje poľský generál

Nawrocki v rozhovore povedal, že v Poľsku prebiehajú práce na príprave infraštruktúry a výbere jej umiestnenia. Americkí zástupcovia už podľa neho Poľsko navštívili. „Keď americká administratíva a vlády oboch krajín dokončia svoje kroky, myslím si, že prezident Trump sa bude môcť osobne zúčastniť na inaugurácii Fort Trump,“ dodal.

Nawrocki zároveň zdôraznil, že Poľsko platí za svoju bezpečnosť vrátane pobytu amerických vojakov v krajine. Prítomnosť amerických vojakov podľa neho zabezpečuje stabilitu v celom regióne strednej a východnej Európy.

V prvej polovici septembra navštívila Poľsko americká delegácia. Jej členovia rokovali s predstaviteľmi ministerstva obrany a prezidentskej kancelárie aj o stálej prítomnosti amerických vojakov v Poľsku a boli im predstavené možné lokality budúcej základne.

Ak chce ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokovať so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, môže prísť do Moskvy. Dnes to podľa agentúry TASS povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Uviedol tiež, že v súčasnosti nie sú žiadne konkrétne plány na rokovania na najvyššej úrovni o Ukrajine a obvinil napadnutú krajinu, že pokračuje v útokoch na Rusko, a predpoklady na mierové rokovania tak nie sú.

Ruská armáda Ukrajinu napadla na Putinov rozkaz vo februári 2022. Krajina sa odvtedy bráni s podporou západných krajín a na ruskom území podniká odvetné útoky.

Hŕstka mužov, ruské vlajky a roje dronov. Experti ukázali, ako by aj malý útok mohol dostať NATO do pasce

Peskov povedal, že pozícia Ruska k schôdzke Putina so Zelenským sa nemení. "Putin povedal, že ak Zelenskyj chce, môže prísť do Moskvy. Budú mu poskytnuté záruky bezpečnosti," uviedol Putinov hovorca rovnako ako už niekoľkokrát v minulosti.

Zástupcovia Ukrajiny dali už viackrát najavo, že schôdzka v Moskve, teda na nepriateľskom území, je neprijateľná a navrhujú rokovania v neutrálnej krajine.

Putin je ochotný stretnúť sa s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, avšak ohľadom možného termínu neexistujú podľa Peskova žiadne konkrétne informácie.

Usporiadať takýto samit skôr, ako všetko potrebné bude dohodnuté na expertnej úrovni, "bude zbytočná strata času", povedal. A žiadne predpoklady na mierové rokovania nie sú, pretože Ukrajina "pokračuje vo svojich teroristických aktivitách", poznamenal.

Zástupca veliteľa NATO: Putin chce dosiahnuť, aby Aliancia reagovala prehnane

Zelenskyj v utorok na okraj zasadnutia Valného zhromaždenia OSN povedal, že je pripravený zúčastniť sa trojstrannej schôdzky s Trumpom a s Putinom a že si chce vojnu ukončiť. Ten, kto vojnu ukončiť nechce, podľa neho nie je ochotný na trojstranné rozhovory kývnuť už teraz.

Rusko každodenne s nasadením rôznych typov zbraní útočí na Ukrajinu a spôsobuje jej obrovské materiálne aj ľudské straty. Moskva popiera, že by útočila na civilné ciele, hlásenia ukrajinských úradov i výpovede ľudí zo zasiahnutých miest ale svedčia o opaku.

Pri ukrajinských útokoch v ruskom vnútrozemí tiež zomierajú civilisti, obetí na ruskej strane je ale výrazne menej ako na ukrajinskej.

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) odmietlo zákon z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, podľa ktorého môže byť rodičom záškolákov pozastavené vyplácanie prídavku na dieťa.

Poslanci PS opatrenie označili za populistické a škodlivé. Riešením má podľa nich byť odstránenie chudoby, tvorba pracovných miest v regiónoch, dostupné škôlky a zabezpečenie dostupnosti detí do školy, napríklad prostredníctvom školských autobusov. Ministerstvo práce kritiku odmietlo.

SaS kritizuje Tomášove plány. Toto nie je žiadna pomoc rodinám, ale absolútne zlyhanie, odkazuje Holečková

„Ide len o škodlivý populizmus, ktorý uškodí tým najchudobnejším deťom. Pretože rodiny bez jedla, tepla a oblečenia musia vyriešiť predovšetkým tieto základné potreby, nie vzdelanie. Skrátka, riešia aktuálnu situáciu, nie budúcnosť,“ uviedla poslankyňa PS Simona Petrík.

Jej kolegyňa Ingrid Kosová (PS) upozornila, že peniaze musia ísť špeciálnym pedagógom a psychológom. Je podľa nej nevyhnutné odstrániť materiálové bariéry a kontrolovať terénnu prácu. Za najefektívnejšie riešenie považuje PS tvorbu pracovných miest a zvýšenie dostupnosti škôlok. Ak si štát nesplní túto úlohu, nemá podľa Kosovej právo rodinám siahať na existenčné minimum.

Mimovládky a charita kritizujú návrh odoberať dávky za záškoláctvo, rezort práce a rodiny na zmene trvá

Rezort práce pripomenul, že tento zákon podporilo ministerstvo školstva, komisár pre deti, riaditelia základných škôl s vysokým zastúpením rómskej komunity, ako aj väčšina sociálnych partnerov na tripartite.

„Týmto zákonom chceme dosiahnuť len to, aby deti riadne chodili do školy, nepáchali priestupky a mali nádej na lepšiu budúcnosť. Doterajšie opatrenia, ako napríklad terénna sociálna práca, stáli stovky miliónov eur z eurofondových programov a napriek tomu, že sú potrebné, k zásadnej zmene neprišlo,“ priblížil rezort práce.

Dodal, že dieťa patrí do školy a plnú zodpovednosť za to nesú rodičia, ktorí sú prijímateľmi dávok. Žiadna rodina nemusí prísť ani o jeden cent, pokiaľ sa dieťa riadne zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese.

Veľká Británia v stredu oznámila vytvorenie novej vojenskej vesmírnej eskadry, ktorej úlohou bude obrana jej satelitov. Ide o najnovší krok v čase, keď sa viaceré krajiny usilujú o posilnenie svojich vojenských kapacít v kozme. Informuje o tom agentúra AFP.

Nová letka britského Kráľovského letectva (RAF) bude chrániť kľúčové družice využívané na komunikáciu a varovanie pred blížiacimi sa raketovými útokmi, uviedlo ministerstvo obrany.

Rezort opísal túto jednotku – s názvom No III Space Effects Squadron – ako prvú v krajine, ktorá je určená na „narúšanie, oslabovanie a marenie nepriateľských aktivít zacielených na britské záujmy vo vesmíre“.

Ministerstvo obrany pripomenulo, že Spojené kráľovstvo už v roku 2023 zriadilo dve eskadry, ktoré vesmírne hrozby „sledujú a varujú pred nimi“. Nová jednotka však bude proti týmto hrozbám priamo „zasahovať s využitím pokročilých technológií vrátane elektronického boja“.

USA prenášajú vojnu do vesmíru. Čo dokážu americké zbrane na orbite a ako ohrozujú Rusko a Čínu

Veliteľ britského letectva Harv Smyth letku oficiálne predstaví v stredu na dvojdňovej konferencii UK Space Power Conference, ktorá sa začína v Londýne. Minister obrany Wes Streeting na nej zároveň upozorní, že Británia musí „držať krok v nových vesmírnych pretekoch“, cituje AFP.

Oznámenie prichádza len niečo vyše týždňa po tom, ako Spojené štáty po prvý raz potvrdili, že majú na obežnej dráhe Zeme rozmiestnené zbrane. Tento krok podnietil Čínu k varovaniu pred premenou vesmíru na „bojisko“ a Rusko k vyhláseniu, že vesmír musí zostať „bez akýchkoľvek zbraní“, pričom rastú obavy z pretekov v zbrojení vo vesmíre.

Tento vývoj poháňa rýchly technologický pokrok, ktorému však chýba ucelený právny rámec. Minulý rok šéf britského vesmírneho velenia generálmajor Paul Tedman varoval, že je „skutočne znepokojený“ pravidelnými pokusmi Ruska o rušenie britských vojenských satelitov.

V tom čase poznamenal, že Spojené kráľovstvo prevádzkuje šesť špecializovaných vojenských satelitov na komunikáciu a sledovanie, ktoré sú vybavené technológiou proti rušeniu.

Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) vyzýva vládu Roberta Fica (Smer-SD), aby prestala vymýšľať komplikované riešenia vysokých cien palív a znížila spotrebné dane z benzínu a nafty. Podľa SaS by takéto opatrenie pocítili okamžite ľudia, živnostníci aj podnikatelia a zároveň by pomohlo konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Uviedli to v stredu predstavitelia SaS.

Priblížili, že vláda na drahý benzín a naftu našla svojské riešenie - zlacní ľuďom lístky na vlak. Živnostníkovi s náradím, firme rozvážajúcej tovar či rodine odkázanej na auto tak podľa nich Fico namiesto lacnejšieho tankovania ponúka lacnejší vlak. SaS vláde pripomína, že ceny na čerpacích staniciach sa neznižujú na železničnej stanici, ale nižšími daňami z palív.

Brzda cien na pumpách aj výrazné zlacnenie vlakov a MHD. Fico predstavil tri opatrenia proti drahej nafte

„Robert Fico pred voľbami sľuboval, že keď bude vládnuť, ceny palív budú nízke. Vládne tri roky a neurobil nič. Naopak, vždy, keď človek príde na pumpu a zaplatí vysokú cenu za benzín alebo naftu, Fico kasíruje cez dane do štátnej kasy. My ponúkame jednoduché riešenie - znížme spotrebné dane z benzínu a nafty. Ľudia, živnostníci aj podnikatelia to pocítia okamžite,“ uviedol predseda SaS Branislav Gröhling.

Poslanec Marián Viskupič (SaS) pripomenul, že Fico v minulosti kritizoval ceny palív okolo 1,50 eura za liter a sľuboval, že po nástupe k moci s nimi niečo urobí. Podľa Viskupiča však jeho vláda namiesto zníženia cien zvýšila daň z pridanej hodnoty z 20 na 23 percent.

„Naším cieľom má byť, aby Slovák tankoval na Slovensku, aby slovenský podnikateľ tankoval na Slovensku a aby tu tankovali aj zahraničné kamióny prechádzajúce našou krajinou. Nižšie ceny palív by pomohli ľuďom a zároveň by boli prorastovým opatrením pre slovenskú logistiku a celý priemysel. Vláda má všetky nástroje vo svojich rukách, musí ich len konečne použiť,“ uviedol Viskupič.

V hre je ďalšia otočka pri transakčnej dani. Národniari chcú jej zrušenie v celom rozsahu

SaS zároveň odmieta cestu zastropovania cien palív. Viskupič upozornil, že pri cenových stropoch pod trhovou úrovňou môže vzniknúť nedostatok. Poslanec Karol Galek (SaS) kritizoval vládu za to, že namiesto zníženia spotrebnej dane hľadá riešenie na európskej úrovni a prichádza so zlacňovaním vlakových lístkov.

Podľa Galeka problémom nie sú ceny cestovných lístkov, ale to, že ľuďom po zaplatení daní a odvodov zostáva málo peňazí. „Riešením nie je Slovákom zobrať, čo sa dá, a potom im niečo rozdávať. Riešením je nechať im peniaze v ich vlastných peňaženkách. Zníženie spotrebnej dane z palív oživí ekonomiku, podporí konkurencieschopnosť našich firiem a Slovákom zostane viac peňazí na život,“ uzavrel Galek.

Južná Kórea plánuje do desiatich rokov výrazne znížiť svoju závislosť od ropy z Blízkeho východu. Svoje energetické zdroje chce diverzifikovať vo väčšej miere po tom, ako vojna proti Iránu spôsobila výpadky v dodávkach. Uviedlo to v stredu juhokórejské ministerstvo priemyslu. Informuje o tom agentúra Reuters.

V rámci desaťročného plánu bezpečnosti dodávok surovín plánuje Soul znížiť do roku 2035 svoju závislosť od ropy z Blízkeho východu na 50 percent. Na porovnanie, v roku 2025 z celkového dovozu ropy až 70 percent pochádzalo z krajín tohto regiónu.

Ani vojaci, ani technika. Južná Kórea nevyšle jednotky do Hormuzského prielivu, vyhlásil prezident I Če-mjong

Ministerstvo uviedlo, že krajina potrebuje urobiť „zásadný posun“ v dodávateľskom reťazci, pričom poukázalo na konflikt na Blízkom východe, ktorý vypukol koncom februára, keď USA a Izrael napadli Irán.

Teherán po útoku zablokoval Hormuzský prieliv, kľúčovú námornú trasu, ktorou sa pred vojnou prepravovala zhruba pätina celosvetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG).

Európu čaká ťažký koniec roka. Čelí nedostatku leteckého paliva, situáciu zachraňuje Južná Kórea

Aj v prípade Južnej Kórey väčšinu ropy do ázijskej krajiny dodávali štáty Blízkeho východu cez Hormuzský prieliv. Juhokórejská vláda v novej stratégii energetickej bezpečnosti zároveň smerom nahor upravila plány v oblasti skladovania ropy.

Okrem toho plánuje získať ďalšie zdroje kondenzátu, ultraľahkej ropy využívanej najmä na produkciu nafty. Južná Kórea má podobne ako ďalšie krajiny v súčasnom období nedostatok nafty, ktorá je kľúčovou surovinou vo viacerých sektoroch hospodárstva.

Štvrtá najväčšia ázijská ekonomika dováža z celkovej spotreby nafty 45 percent, pričom v rámci dovozu je zo 77 percent závislá od krajín Blízkeho východu.

Slovinsko láka na pestrú alpskú krajinu, v srdci ktorej je Triglavský národný park. Práve v jeho tichých lesoch a na horských lúkach sa ukrýva náhorná plošina Pokljuka, ktorá ponúka nespočetné množstvo aktivít – od jarných a letných túr cez cyklistiku až po zimné výpravy na zasnežené vrcholky. Miesto je zároveň preslávené aj pretekmi Svetového pohára v biatlone.

Na jar a v lete sa Pokljuka ukazuje v najpokojnejšej podobe.

Rozľahlá náhorná plošina, ktorá sa rozpína medzi Bledom a Bohinjským jazerom, láka na desiatky kilometrov turistických chodníkov a vyše 80 kilometrov cyklistických trás, ktoré vedú hustými lesmi aj otvorenými pastvinami. Už pri príchode návštevníkov upozorní tabuľa „Pozor na medvede“, pripomínajúca, že tunajšia príroda zostáva divoká a autentická.

V článku sa ešte dočítate:

• Čím sa Zajamniki líšia od známejšej Velikej planiny.
• Prečo Bohinj pôsobí pokojnejšie než známy Bled.
• Ktorý výstup ponúkne výhľad na Triglav bez davov.
• Čomu sa musí biatlonový areál v parku prispôsobiť.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 59% na dočítanie.

Španielsky premiér Pedro Sánchez v utorok obvinil Maroko za zlyhania pri kontrole hraníc, čo podľa neho viedlo k nedávnej migračnej kríze v španielskej exkláve Ceuta. Informuje o tom agentúra AFP.

„Vyšetrujeme čo sa stalo v tých dňoch v júli, ale zároveň sme požiadali Maroko, aby prijalo opatrenia a poskytlo odpovede, pretože je jasné, že zlyhala aj jeho hraničná kontrola,“ povedal Sánchez v rozhovore pre stanicu CNN.

Do Ceuty 30. a 31. júla preniklo viac než 70-tisíc migrantov z Maroka. Väčšina z nich sa v nasledujúcich hodinách vrátila do Maroka, no niekoľko tisíc ďalších ich ostalo v španielskej enkláve, kde sa odvtedy podľa AFP zhoršila situácia, dochádza k prípadom násilia a tamojší obyvatelia takmer denne usporadúvajú demonštrácie.

Polícia začala migrantov v Ceute presúvať z pláží do prístavu

Sánchez 3. septembra v parlamente povedal, že Madrid musí požiadať marocké orgány o „vysvetlenia a zmeny“, aby sa predišlo opakovanému prílevu migrantov do Ceuty. Taktiež poznamenal, že neexistuje žiadny „spoľahlivý dôkaz“ o tom, že Maroko zorganizovalo tento prílev.

V správe španielskej polície, do ktorej nahliadla AFP, stojí, že v čase prílevu migrantov bol počet marockých policajtov pri hraničnom priechode „jasne nižší než obvykle“ a policajti „nepodnikli žiadny vážny pokus“ o zastavenie náporu migrantov. Táto správa je založená na satelitných záberoch, videách z otvorených zdrojov a svedectiev od migrantov.

Španielska vláda od týchto udalostí identifikovala tisícky migrantov, ktorí zostali v Ceute, aby zistila, či majú nárok na azyl. Maloleté deti bez dozoru nemožno svojvoľne deportovať, konštatuje AFP.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski sa v utorok v New Yorku stretol s bieloruským náprotivkom Maksymom Ryženkovom.

Rokovali okrem iného o situácii na hraniciach a o regionálnej bezpečnosti, potvrdil Sikorski. Ide o prvé stretnutie šéfov diplomacií obidvoch krajín po približne desiatich rokoch. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Sikorski uviedol, že stretnutie sa uskutočnilo v sídle Organizácie Spojených národov (OSN), ktoré označil za neutrálne územie. Poznamenal, že na pôde OSN sa stretáva s desiatkami ministrov zahraničných vecí vrátane predstaviteľov krajín, s ktorými Poľsko nemá upravené vzťahy.

Zástupca veliteľa NATO: Putin chce dosiahnuť, aby Aliancia reagovala prehnane

Podľa Sikorského je situácia na hraniciach v súčasnosti viac upravená ako v minulosti. Zdôvodnil to okrem iného vybudovaním hraničnej bariéry proti prílivu nelegálnych migrantov a prepustením politických väzňov. „Susedom sa preto môže dovoliť viac, majú väčšie dôvody pokúsiť sa stabilizovať svoje vzťahy,“ povedal.

Sikorski potvrdil, že počas stretnutia požiadal Bielorusko aj o to, aby nepovoľovalo Rusku prelety dronov a rakiet cez svoje územie. „Ide o prvé, zoznamovacie stretnutie, ale kontakty prebiehajú aj medzi inými rezortmi a na iných úrovniach,“ uviedol. Dodal, že Poľsko čoskoro otvorí novú budovu svojho veľvyslanectva v Minsku.

Na otázku, či poľská vláda týmto stretnutím uznáva režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, Sikorski odpovedal: „Ako štát uznávame iné štáty, nie vlády.“ Sikorski zároveň uviedol, že ak sused prejaví záujem o rozmrazenie a zlepšenie vzťahov, Poľsko je podľa neho vždy pripravené ako prvé pristúpiť na dohodu.

Aktivita podnikov v eurozóne tento mesiac rastie najrýchlejšie za viac ako tri roky, čo prekvapilo analytikov, ktorí, naopak, čakali spomalenie tempa. Firmy sa však potýkajú s výraznejším rastom prevádzkových nákladov.

Ukázali to dnes predbežné výsledky prieskumu medzi nákupnými manažérmi, ktoré zverejnila spoločnosť S & P Global. Rast zrýchlil aj v Nemecku, ktoré má najväčšiu ekonomiku v Európe, a rástla tiež aktivita vo Francúzsku, kde sa čakal pokračujúci útlm.

Hranica 50 bodov

Súhrnný index nákupných manažérov (PMI), ktorý sleduje aktivitu v priemysle a v službách a ktorý sa považuje za spoľahlivý indikátor celkovej ekonomickej situácie, vzrástol na 53,1 bodu z augustovej hodnoty 52,0 bodu. Je tak najvyššie od apríla 2023. Analytici podľa agentúry Reuters očakávali, že aktivita spomalí a hlavný index klesne na 51,7 bodu.

Hodnota indexu nad 50 bodov signalizuje rast aktivity. Čokoľvek pod touto hranicou znamená pokles.

OECD zlepšila výhľad rastu svetovej ekonomiky, varuje však pred dopadmi drahej energie

„Nie je prekvapením, že inflačné tlaky v septembri opäť zosilneli vzhľadom na rast cien energií, ktorý je dôsledkom pokračujúceho konfliktu na Blízkom východe. O to povzbudivejšie je sledovať odolnosť hospodárskeho rastu, o ktorej tieto správy hovoria,“ uviedol hlavný ekonóm S & P Global pre podnikateľskú sféru Chris Williamson.

Povzbudivý je podľa analytikov vývoj v Nemecku, kde súhrnný index vzrástol na 53,8 bodu z 51,8 bodu v auguste. Súhrnný index aktivity vo francúzskych podnikoch sa potom dostal na 51,2 bodu z augustovej hodnoty 48,5 bodu. V prípade Nemecka analytici očakávali, že súhrnný index zostane na augustovej hodnote, v prípade Francúzska sa domnievali, že index stúpne na 48,7 bodu a že teda aktivita bude naďalej klesať.

ECB pritvrdila. No nebojuje s príčinou šoku, len s jeho metastázami

Celkový objem nových zákaziek v eurozóne vzrástol najrýchlejším tempom za viac ako štyri roky. Podporil ho ďalší rast exportu, do ktorého sa započítava aj obchod medzi krajinami eurozóny.

Zvýšené náklady

Na raste sa podieľali tak služby, ako aj spracovateľský priemysel. Index PMI v službách za eurozónu vzrástol na 53,0 bodu z augustovej hodnoty 51,6 bodu. Dostal sa tak najvyššie za takmer rok a výrazne prekonal odhad analytikov, ktorí očakávali pokles, v priemere na 51,5 bodu.

Európska ekonomika napreduje rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Jej rast prekonal očakávania

Index spracovateľského priemyslu zostal na augustovej hodnote 52,7 bodu, zatiaľ čo ukazovateľ produkcie, ktorý vstupuje do výpočtu kompozitného indexu PMI, mierne vzrástol. Dostal sa na 53,4 bodu z augustových 53,3 bodu.

Aby firmy uspokojili rastúci dopyt, prijímali nových zamestnancov, zároveň sa však potýkali s nárastom nákladov na vstupy v dôsledku vysokých cien energií súvisiacich s dosahmi konfliktu na Blízkom východe. Časť týchto zvýšených nákladov sa im podarilo preniesť na zákazníkov.

EÚ aj eurozóna zaznamenali prebytok v júnovom zahraničnom obchode

Európska centrálna banka (ECB) začiatkom tohto mesiaca druhýkrát v tomto roku zvýšila základné úrokové sadzby v snahe zmierniť infláciu spôsobenú cenami energií. Varovala pritom, že cenové tlaky by mohli pretrvávať. Trhy teraz očakávajú do konca júna ďalšie tri zvýšenia sadzieb.

„Odolnosť hospodárskeho rastu napriek nepriaznivým dosahom geopolitických problémov a rastúcich cien pravdepodobne povzbudí ECB k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb ešte pred koncom roka. To posilňuje argumenty pre zvýšenie sadzieb skôr ako neskôr a stavia októbrové zvýšenie sadzieb jednoznačne na program dňa,“ dodal Williamson.

Jesenná rovnodennosť každoročne v septembri ohlasuje začiatok jesene na severnej pologuli. Prinášame odpovede na najčastejšie otázky týkajúce sa tejto udalosti. V tomto roku nastala v stredu 23. septembra presne o 02:05 h stredoeurópskeho letného času. 

Odpovede na rôzne záhady: Môžeme vidieť tieň Zeme? A prečo deti jedia svoje soplíky?

Čo sa v tom okamihu stalo?

Najpriamejšie slnečné lúče vtedy dopadajú na rovník. K tomu dochádza už len raz v roku, a to počas jarnej rovnodennosti koncom marca.

Ak by ste sa dnes nachádzali na rovníku, slnko by svietilo priamo nad vami. To znamená, že predmety na rovníku vtedy nevrhajú prakticky žiadny tieň.

Ak vás zaujíma technickejšia definícia a máte radi geometriu, americká vesmírna agentúra NASA vám ju rada poskytne: Rovnodennosť označuje presný okamih, keď stred Slnka pretína rovinu rovníka našej planéty.

Čo tento okamih znamená?

V článku sa ešte dočítate:

• Čo presne nastáva počas rovnodennosti.
• Prečo sa meteorologická jeseň začína skôr.
• Ako vyzerá hranica medzi...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.