Svet - hmonline.sk

Česko bude samozrejme rešpektovať článok päť Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane, povedal po dnešnom rokovaní vlády český premiér Andrej Babiš.

Odmietol komentovať vyjadrenia predsedu vlády Roberta Fica, ktorý minulý týždeň uviedol, že nechce, aby sa Slovensko "stalo súčasťou nejakého vojenského konfliktu kvôli nejakému článku päť". Česku podľa Babiša teraz nehrozí žiadne bezprostredné nebezpečenstvo.

Článok 5

Šéf českej Bezpečnostnej informačnej služby Michal Koudelka v rozhovore s denníkom The Guardian uviedol, že možný ruský útok, vrátane obmedzenej invázie na územie niektorého z členských štátov aliancie, by mohol prísť nie v ráde rokov, ale mesiacov.

Babiš uviedol, že od Koudelka takúto informáciu nemá. "A tiež nemáme informáciu, že by Česko malo byť napadnuté dronmi či raketami," uviedol.

Vyzliekol Slovensko donaha, stali sme sa najslabším článkom NATO, reaguje Korčok na Ficove slová

Poľsko je podľa Babiša v inej situácii, pretože vojna na Ukrajine sa odohráva v jeho bezprostrednej blízkosti. "Ak by sa niečo stalo, tak samozrejme v rámci článku päť Poľsku pomôžeme," dodal.

Článok 5 je zásadným ustanovením aliančnej zmluvy o tom, že útok na jedného člena NATO je útokom na všetkých. V takom prípade majú ostatné členské štáty v súčinnosti podniknúť takú akciu, akú budú považovať za potrebnú, vrátane použitia vojenskej sily. "My ako Česko samozrejme článok päť budeme rešpektovať, pána premiéra Fica komentovať nebudem," povedal.

Tajné služby

Fico minulý týždeň uviedol, že nechce, aby sa Slovensko "stalo súčasťou nejakého vojenského konfliktu kvôli nejakému článku päť". Tvrdil tiež, že Západ hľadá zámienky pre vojnový konflikt s Ruskom. To v roku 2022 napadlo Ukrajinu, ktorej terajšia slovenská vláda zastavila vojenskú pomoc zo štátnych zásob.

Babiš povedal, že o hrozbách dlho rokoval s prezidentom Petrom Pavlom, témou sa bude zaoberať 20. októbra česká Bezpečnostná rada štátu.

Po jej rokovaní chce predstaviť projekt súvisiaci s tajnými službami. "Budeme prijímať ďalšie opatrenia, ktoré zabezpečia bezpečnosť našich spoluobčanov," povedal.

Kabinet podľa neho vníma, čo sa deje v Európe a vo svete. Európa by mala konečne začať rokovať o mieri na Ukrajine a nenechávať všetko na americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi, myslí si.

Osobitný výbor maďarského parlamentu pre kultúru podporil kandidatúru mediálneho právnika Gábora Polyáka na post predsedu Mediálnej rady (Médiatanács) Národného úradu pre médiá a infokomunikácie a šiestich ďalších ľudí za jej členov. Polyákova kandidatúra bola schválená pomerom hlasov sedem za, tri proti a jeden člen výboru sa zdržal. TASR o tom píše podľa agentúry MTI.

Polyák počas vypočutia uviedol, že jeho víziou do budúcnosti je „pokoj v médiách“. Dodal, že po prechode na demokraciu si krajina zaslúži verejný priestor, v ktorom majú rôznorodé názory rovnakú šancu odznieť, čo voličom umožní posúdiť prezentované postoje.

Výbor ako kandidátov za členov rady jednomyseľne podporil právničku Mártu Bencsikovú, mediálnu právničku a odborníčku na ľudské práva Judit Beu Bodrogiovú a právničku Krisztinu Nagyovú (nominované vládnou stranou Tisza), mediálneho experta Ferenca Pindrocha (nominovaný opozičnými kresťanskými demokratmi) a energetického právnika Mátého Tótha (nominovaný opozičnou stranou Mi Hazánk - Naša vlasť). Odborník na komunikáciu a producent László Szabó (nominovaný opozičnou stranou Fidesz), získal deväť hlasov za a dva proti.

Parlament 23. júna schválil novelu mediálneho zákona, ktorou sa zmenila štruktúra a fungovanie verejnoprávnych médií. Rada má podľa novely predsedu a šesť členov, ktorých volí parlament na deväť rokov. Vznikne už vtedy, keď parlament zvolí jej predsedu a najmenej troch členov. Ak niektorý kandidát nezíska potrebnú väčšinu, ale má podporu aspoň tretiny poslancov, hlasovanie sa po ôsmich dňoch opakuje.

Podľa súčasnej vlády strany Tisza niekdajší premiér Viktor Orbán premenil verejnoprávne médiá na nástroje svojej propagandy. Novela preto ukončila mandáty predsedu a členov Mediálnej rady, ako aj predsedov verejnoprávnych mediálnych spoločností.

Ruské parlamentné voľby, ktoré podľa predbežných výsledkov jasne vyhralo Jednotné Rusko podporujúce šéfa Kremľa Vladimira Putina, nesplnili podmienky pre slobodné, demokratické a pluralitné hlasovanie.

Dnes to podľa agentúry Reuters uviedlo francúzske ministerstvo zahraničia, ktoré nad stavom hlasovania vyslovilo poľutovanie. Ministerstvo ďalej oznámilo, že Rusko usporiadaním hlasovania aj na okupovaných územiach Ukrajiny porušilo medzinárodné právo.

Kremeľská volebná šou nevybočila zo scenára. Ťažšie otázky „šťastného cára“ Putina ešte len čakajú

"Zvýšené represie proti občianskej spoločnosti a opozícii, vylúčenie viacerých politických strán, rastúce obmedzovanie slobody prejavu a zakazovanie nezávislých médií podryli možnosti ľudí slobodne si utvárať a vyjadrovať svoju voľbu," cituje Reuters vyhlásenie francúzskeho ministerstva zahraničia.

Kriticky sa o ruských voľbách vyjadrila už šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Tá na sieti X napísala, že hlasovanie bolo ďalšou ranou pre ruskú demokraciu a že o výsledku nebolo vopred pochýb.

Minulý týždeň od piatka do nedele organizovalo Rusko prvé voľby do Štátnej dumy od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Hlasovanie sa konalo aj na Ruskom okupovaných ukrajinských územiach, čo Ukrajina aj Európska únia tvrdo kritizovali. Moskva k voľbám nepozvala pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Veľvyslanci členských štátov pri Európskej únii sa v pondelok v Bruseli dohodli na vyradení podnikateľov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana zo sankčného zoznamu v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine. Platnosť sankcií by sa mala predĺžiť až o 36 mesiacov.

Krajiny budú musieť reštriktívne opatrenia voči približne 3000 osobám a subjektom ešte odobriť prostredníctvom písomnej procedúry, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Vyradenie miliardárov

Na dopoludňajšej schôdzke sa Výbor stálych predstaviteľov 27 členských štátov EÚ na predĺžení sankcií ešte nedohodol. Írske predsedníctvo v Rade EÚ však na popoludňajšie rokovania navrhlo kompromis, podľa ktorého by Usmanov a Fridman boli vyradení zo sankčného zoznamu výmenou za jeho bezprecedentné 36-mesačné predĺženie. Cieľom návrhu bolo predísť podobným patovým situáciám v budúcnosti. Doteraz sa zoznam obnovoval každých šesť mesiacov.

Slovensko dlhodobo požadovalo vyradenie Usmanova a Fridmana zo sankčného zoznamu. Francúzsko sa v uplynulých dňoch pripojilo k požiadavke na vyradenie rusko-uzbeckého miliardára Usmanova, pričom svoju pozíciu odôvodňovalo otázkami národnej bezpečnosti.

Medvedev: Sankcie USA si zaslúžia vojenskú odradzujúcu silu Ruska

Podľa medializovaných informácií súvisela francúzska požiadavka s rokovaniami o prepustení francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane. Luxembursko zasa požadovalo, aby v prípade vyradenia Usmanova bol zo zoznamu vyradený aj Fridman.

Platnosť sankčného režimu, ktorý zahŕňa zmrazenie majetku či zákaz cestovania, sa mala pôvodne skončiť 15. septembra. Členské štáty ho následne dočasne predĺžili do 22. septembra, aby získali čas na dohodu. Na predĺženie sankcií je potrebný súhlas všetkých 27 členských štátov.

Európske sankcie

Jednotlivé členské krajiny EÚ využívajú rokovania o prijímaní a predlžovaní reštriktívnych opatrení proti Rusku čoraz častejšie na presadzovanie svojich národných záujmov.

Analytik Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky to považuje za problematické. Ako jedno z možných riešení do budúcnosti vidí prechod od jednomyseľného rozhodovania ku kvalifikovanej väčšine (súhlas aspoň 55 percent členských štátov, ktoré predstavujú minimálne 65 percent celkového počtu obyvateľov EÚ) v oblasti sankcií a celkovo v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ.

„Štáty vrátane Slovenska by nemohli blokovať a podmieňovať predĺženie celého tohto balíka sankcií niekoľkými konkrétnymi menami, ktoré by chceli vyradiť zo zoznamu, ak by sa skutočne nenašla určitá blokujúca menšina. Takže toto je oblasť, kde vidím zásadnú príležitosť na určitý posun,“ uviedol analytik.

Zároveň však zdôraznil potrebu užšej koordinácie medzi členskými štátmi, výmeny názorov a hľadania spoločného postupu.

Poznamenal, že situácia v Únii podľa neho zostáva lepšia ako pred koncom vlády premiéra Viktora Orbána v Maďarsku.

„Existuje väčšia miera jednoty a zároveň tiež to, že skutočne hľadáme určité limity možného. Tým viac potom do popredia vystupuje egoistický prístup jednotlivých štátov, ale z môjho pohľadu je situácia všeobecne lepšia než pred pol rokom. Došlo napríklad k predĺženiu veľkých sektorových protiruských sankcií z hľadiska ich obnovovania zo šiestich na 12 mesiacov a k ďalším krokom, ktoré skutočne boli predtým nemysliteľné,“ dodal Havlíček.

Japonská spoločnosť Sony po prvýkrát vstúpila na trh prenosných zariadení ešte v decembri 2004. Práve vtedy vydala malú hernú konzolu s názvom PlayStation Portable. O pár mesiacov neskôr sa dostala do Spojených štátov amerických a v priebehu jesene štartovala aj v Európe.

Dôvod tohto kroku bol jednoznačný, zástupcovia firmy chceli priamo konkurovať Nintendu, ktoré tomuto segmentu dlhodobo dominovalo. Do dnešných čias zostáva na poli „handheld“ platforiem absolútnym a neohroziteľným lídrom.

Pôvodný PlayStation Portable bol pre firmu veľkým úspechom.

V tom čase pritom ešte pomerne intenzívne žila kauza z deväťdesiatych rokov, ktorá sa oboch korporácií priamo týka. Pôvodne totiž mali vzájomne spolupracovať na vytvorení úplne novej konzoly. Sony by poskytlo know-how v oblasti diskov (vtedy išlo o mladú technológiu budúcnosti) a Nintendo zase skúsenosti z herného segmentu.

Návrat ku koreňom

Nakoniec však z partnerstva zišlo, pretože Nintendo nadobudlo pocit, že by nad celým systémom malo Sony až príliš veľkú kontrolu, ktorá by ho pripravovala o nemalú časť výsledných ziskov. Neočakávane tak na poslednú chvíľu ohlásilo, že na konzole bude radšej pracovať s Phillipsom. Predchádzajúce vyjednávania prebehli v úplnej tajnosti.

Od tohto momentu boli obaja hráči obrovskými konkurentmi, čo sa neskôr pretavilo aj do vydania PlayStation Portable. Teraz, viac než 20 rokov po pôvodnom uvedení, má konzola dostať plnohodnotného nasledovníka.

V článku sa ešte dočítate:

• Koľko miliónov kusov sa predalo PlayStation Portable.
• Prečo je nasledovník Vita jedným z najväčších komerčných prepadákov Sony.
• Čo aktuálne vieme o novom prenosnom zariadení.
• Kedy by mohlo doraziť.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 61% na dočítanie.

Pokračujúce ozbrojené konflikty, humanitárne krízy a rastúce napätie vo svete ukazujú, že mier nie je samozrejmosťou, ale vyžaduje si každodenné úsilie a konkrétne kroky.

Slovensko naďalej presadzuje riešenie konfliktov prostredníctvom diplomacie a dialógu, dodržiavanie medzinárodného práva a aktívnu úlohu OSN pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti, vyhlásil v New Yorku pri príležitosti Medzinárodného dňa mieru minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. Z New Yorku informuje osobitný spravodajca TASR.

Bezpečnostná rada

Svet si pripomína Medzinárodný deň mieru 21. septembra, aktuálne počas 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, na ktorom Blanár sprevádza prezidenta Petra Pellegriniho.

Ministerstvo zahraničných vecí pripomenulo, že Slovensko sa v súčasnosti uchádza o pozíciu nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 – 2029. Voľba bude na Valnom zhromaždení na budúci rok v júni.

„V prípade nášho zvolenia do Bezpečnostnej rady chceme byť aktívnym a konštruktívnym členom, ktorý bude prispievať k hľadaniu mierových riešení a budovaniu dialógu. Zároveň budeme presadzovať predchádzanie a riešenie ozbrojených konfliktov, dodržiavanie medzinárodného práva, ochranu civilného obyvateľstva, ale zameriame sa tiež na nové bezpečnostné výzvy,“ zdôraznil Blanár.

Slovenskú kandidatúru so sloganom „Rešpekt, Dialóg, Stabilita, Mier“ predstavil šéf slovenskej diplomacie v júli v sídle OSN v New Yorku.

Ako ďalej pripomenulo ministerstvo zahraničných vecí, Slovensko aktívne prispieva k úsiliu o medzinárodný mier aj účasťou na mierových operáciách OSN. Za viac ako tri desaťročia sa v 16 misiách doteraz vystriedalo vyše 13-tisíc slovenských vojakov.

Mierové misie

V súčasnosti pôsobí v mierovej misii UNFICYP na Cypre 234 slovenských vojakov a ďalší dvaja sú nasadení v misii UNTSO na Blízkom východe.

Slovensko zároveň už 37 rokov sprostredkúva dialóg medzi gréckocyperskými a tureckocyperskými politickými stranami.

Slovensko tiež prostredníctvom rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci podporuje obyvateľov zasiahnutých konfliktmi a núteným vysídlením, a to napríklad na Ukrajine, v Iraku, Libanone či Pásme Gazy.

Pomoc smeruje predovšetkým k najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva a zahŕňa zdravotnú a psychosociálnu starostlivosť, zabezpečenie prístupu k pitnej vode či posilnenie potravinovej bezpečnosti.

Na Ukrajine Slovensko zároveň podporuje obnovu energetickej infraštruktúry, budovanie ochranných krytov v školách a škôlkach, ako aj proces odmínovania.

Americký prezident Donald Trump v pondelok označil médiá kritické voči vláde za „falošné“ či „rakovinu“, ktorá ohrozuje Spojené štáty. Správa pochádza z agentúry AFP.

„Biely dom neútočí na slobodné médiá, tie si vážim. Útočí na falošné médiá, ktoré sa po našich milovaných Spojených štátoch amerických šíria ako rakovina. Sú skorumpované, cielené, všadeprítomné, plne skoordinované a absolútne nekontrolované. Predstavujú hrozbu pre našu národnú bezpečnosť a musia sa okamžite zastaviť,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social.

CNN, MS Now a Politico žalujú Trumpovu vládu pre zákaz vstupu do Bieleho domu

Šéf Bieleho domu v piatok s okamžitou platnosťou zakázal novinárom zo CNN, MS NOW a Politica vstup do Bieleho domu.

Podľa neho pri spravodajskom pokrývaní záležitostí prezidenta, vlády a USA si „neustále vymýšľajú a klamú“. V sobotu ich reportérov nevpustili do areálu Bieleho domu a odobrali im akreditácie.

CNN, MS NOW a Politico podali v pondelok na súde žalobu, pretože postup Bieleho domu považujú za porušenie prvého dodatku Ústavy USA (sloboda tlače a zákaz diskriminácie na základe obsahu) a piateho (právo na riadny súdny proces), keď im prístup a akreditáciu odobrali bez predchádzajúceho upozornenia a riadneho procesu.

Pozemok na okraji obce, v susedstve nové rodinné domy a cena, ktorá sa zmestí do rozpočtu. Takáto ponuka môže vyzerať ako príležitosť na vybudovanie vlastného bývania alebo dlhodobú investíciu.

Pri kúpe pôdy však nerozhoduje iba jej poloha a výmera. Podstatné je aj to, aké práva a povinnosti nový vlastník prevezme. Niektoré obmedzenia sa pritom nemusia prejaviť ani pri dôkladnej obhliadke.

Osobitnú pozornosť si vyžadujú pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu. Ich predaj podlieha zákonným podmienkam a záujemca musí počítať s postupom, ktorý sa výrazne líši od bežnej kúpy nehnuteľnosti.

Susedné domy nie sú zárukou výstavby

V článku sa ešte dočítate:

• Kedy môžete na kúpenom pozemku skutočne stavať.
• Ako môže cudzí nájomca oddialiť vaše plány.
• Za akých podmienok štát predá svoju parcelu.
• Prečo sa cena štátnej pôdy neurčuje vopred.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.

Česká vláda bude od začiatku októbra opäť regulovať ceny pohonných látok. Na mesiac zníži spotrebnú daň z nafty na minimum, ktoré dovoľujú pravidlá EÚ, a zastropuje marže na 2,50 Kč na liter.

Maximálne ceny palív bude opäť denne oznamovať ministerstvo financií, ktoré o tom v pondelok informovalo na sociálnych sieťach.

Okrem toho česká vláda schválila aj návrh na zavedenie dočasnej mimoriadnej sektorovej dane pre rafinérsky sektor, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Od 1. októbra obnovujeme osvedčenú reguláciu cien pohonných látok a zároveň na mesiac znižujeme spotrebnú daň z nafty na európske minimum. Toto opatrenie bude pôsobiť výrazne protiinflačne, uľaví firmám aj domácnostiam a udrží ceny palív v Česku na najpriaznivejších úrovniach v EÚ,“ uviedla česká ministerka financií Alena Schillerová.

Nariadenie vlády a spôsob výpočtu vychádza z predchádzajúceho nariadenia, ktoré skončilo 19. júla tohto roka. Maximálna cena sa bude počítať ako súčet priemernej veľkoobchodnej ceny z trojdenného kĺzavého priemeru štyroch referenčných zdrojov a regulovanej marže vo výške 2,50 Kč za liter.

Vláda týmto krokom podľa rezortu financií reaguje na eskaláciu konfliktu na Blízkom východe, obmedzenie dodávok saudskej ropy európskym rafinériám a rastúci tlak na veľkoobchodné aj maloobchodné ceny palív.

Štát pri rekordne drahej nafte zachraňuje Slovnaft. Šéf rafinérie bol na vláde: Pri cenách budeme zodpovední

Ako na tlačovej konferencii po rokovaní vlády neskôr podotkla Schillerová, daňové zaťaženie nafty celkovo klesne o 2,35 Kč na liter.

„Tento krok sa pozitívne premietne do nižších nákladov firiem, najmä dopravných a sprostredkovane do cien výrobkov a služieb v celom hospodárstve. Celkovo bude pôsobiť výrazne protiinflačne. Naším cieľom je, aby ČR kombináciou všetkých týchto opatrení zostala medzi krajinami, ktoré navzdory globálnej kríze držia ceny palív pre svojich občanov na najpriaznivejších úrovniach v EÚ,“ zdôraznila ministerka.

Opatrenie, ktorým vláda schválila návrh na zavedenie dočasnej mimoriadnej dane pre rafinérsky sektor, podľa ministerstva reaguje na mimoriadny nárast rafinérskych marží spôsobený geopolitickou krízou a narušením svetového trhu s ropou a ropnými produktami.

Schillerová podotkla, že nejde o daň namierenú na čerpacie stanice, ale na ekonomicky významných spracovateľov surovej ropy a výrobcov rafinovaných ropných produktov - teda na sektor, ktorý profituje z globálneho nárastu rafinérskych marží, ktoré sú podľa jej slov na rekordných úrovniach. Opatrenie je podľa nej koncipované tak, aby sa nepremietlo do konečnej ceny pre spotrebiteľov.

„Urobíme všetko pre to, aby (daň) bola schválená (prešla celým legislatívnym procesom) do konca roka. Nechceme vytvárať dostatočný časový priestor na akúkoľvek daňovú optimalizáciu,“ dodala šéfka rezortu financií.

Poslankyňa Národnej rady Veronika Remišová (Hnutie Slovensko - Za ľudí) žiada ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru-SD) zastaviť podľa nej podozrivý prenájom prístavných miest na bratislavskom nábreží Dunaja pre firmu rodiny poslanca Dušana Muňka (kandidoval za Smer-SD, je v klube SNS). Ako v pondelok Remišová informovala, v súvislosti s tým zároveň podáva interpeláciu na ministra dopravy.

„Žiadame, aby minister Ráž tento kšeft s firmou rodiny poslanca Muňka zastavil, pretože na tomto kšefte sú ziskoví len Muňkovci. Obyvatelia a štát na tom nezískajú nič, len stratia najkrajšie verejné priestory v hlavnom meste,“ uviedla Remišová.

V interpelácii sa bude ministra pýtať na zdôvodnenie dĺžky nájmu, zvýhodnenie firmy rodiny Muňka a či sú takéto postupy štátu v poriadku, hlavne v prípadoch, kde ide o firmy či ľudí blízkych jeho kamarátom.

Poslankyňa zároveň poukázala na expresný postup v prípade prenájmu desiatich najlukratívnejších prístavných miest na Dunaji na najkrajšej promenáde v Bratislave potichu a bez verejnej súťaže, pričom hlavné mesto, správca nábrežia pri známom obchodnom centre ani obyvatelia o tom nevedeli.

Diaľničiari hlásia míľnik na východe. Takmer dvojkilometrový tunel Okruhliak je prerazený už v oboch rúrach

Upozornila aj na ďalšie transakcie z 11. marca 2026. Štátna spoločnosť Verejné prístavy v pôsobnosti Ministerstva dopravy v ten deň uzavrela so spoločnosťou Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava rámcovú zmluvu a zároveň kúpnu zmluvu na odkúpenie dvoch malých budov s pozemkom v Zimnom prístave za 144-tisíc eur s DPH.

V ten istý deň podľa Remišovej firme Muňkovej rodiny jednu z predaných budov hneď naspäť prenajali za 4896 eur na rok a v rovnaký deň uzatvorili aj desať nájomných zmlúv na najlukratívnejšie miesta na Dunaji.

Uviedla, že ide o mimoriadne výnosný biznis. „Štát prenajal lukratívne miesta na pristávanie lodí na Dunaji Muňkovej rodine za 193-tisíc eur bez DPH. Podľa názoru odborníkov z oblasti lodnej dopravy, s ktorými sme daný problém konzultovali, môže firma detí pána Muňka inkasovať ročne minimálne 1,3 milióna eur zisku, čo je mnohonásobne viac, než je hodnota nájmu, ktorý platia ročne štátu. Ktorý podnikateľ by nechcel dostať bez verejnej súťaže takýto skvelý biznis s garantovaným miliónovým výnosom?“ spýtala sa Remišová.

Remišová poukázala na to, že obdobie nájmu pre firmu Muňkovej rodiny je nezvykle dlhé - päť rokov s opciou na ďalších päť rokov, teda desať rokov garantovaného nájmu. Podľa jej informácií iní nájomcovia bežne dostávali nájomné zmluvy na dva roky.

„V tomto prípade ide o evidentné zvýhodňovanie rodiny poslanca Smeru. Za desať rokov tak môže zisk z tohto biznisu dosiahnuť 13 miliónov eur. Pre rodiny poslancov Smeru a spriaznené osoby, ktoré majú šťastie na takýto exkluzívny prístup, je to hotová zlatá baňa na desať rokov a bez súťaže,“ dodala Remišová.

Spojené štáty a Čína nedospeli k dohode o predĺžení obchodného prímeria, pričom jednou z otvorených otázok zostávajú dodávky vzácnych zemín, napísal v pondelok denník Financial Times s odvolaním sa na rozhovory medzi americkým ministrom financií Scottom Bessentom a čínskym vicepremiérom Che Li-fengom, ktoré sa uskutočnili v nedeľu v New Yorku. Informovala o tom agentúra TASS.

Podľa Financial Times sa nezhody týkajú najmä dĺžky predĺženia prímeria. Spojené štáty údajne presadzujú šesťmesačnú lehotu, zatiaľ čo Peking si želá, aby prímerie platilo až do skončenia funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa.

Si Ťin-pching navštívi USA a bude rokovať s Trumpom, potvrdila Čína

Zdroj denníka okrem iného uviedol, že podľa Washingtonu Čína plní len približne dve tretiny svojich záväzkov týkajúcich sa dodávok vzácnych zemín do USA a ich spojencom. Bessent zároveň podľa denníka vyhlásil, že obe strany si želajú zachovať stabilitu v obchodných vzťahoch, aká panovala v uplynulom roku.

Rokovania oboch delegácií sa uskutočnili pred štátnou návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Spojených štátoch. Návšteva je naplánovaná na 23. až 25. septembra na pozvanie amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Státisíce detí v Pásme Gazy sa v sobotu po prvý raz po takmer troch rokoch vrátili do škôl. Prezenčná výučba však prebieha v poškodených alebo provizórnych školských budovách a stanoch a mnohé rodiny si nemôžu dovoliť školské uniformy a pomôcky ako zošity a perá. Informuje o tom agentúra Reuters.

Podľa Detského fondu OSN (UNICEF) vojna medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas zničila alebo poškodila 98 percent škôl na tomto území a tamojší predstavitelia školstva tvrdia, že približne 660-tisíc žiakov prišlo o možnosť osobnej výučby a pravidelnej účasti na vzdelávaní.

Eurokomisárka rokovala s Izraelom o obnove Gazy, zdôraznila potrebu urýchliť pomoc

Znovuotvorenie škôl je pre Pásmo Gazy krehkým míľnikom v tejto vojne pozastavenej prímerím, v ktorej podľa predstaviteľa v oblasti školstva v Chán Júnise, zahynulo približne 22-tisíc žiakov a študentov a viac než 770 pracovníkov v školstve vrátane 532 učiteľov.

Študenti pre Reuters vyjadrili svoju radosť z návratu do škôl a tiež ochotu učiť sa aj v nepriaznivých podmienkach - na zemi v stane bez vetrania a bez školských pomôcok.

„Učili sme sa cez telefóny a nevideli sme svojich učiteľov...teraz sme späť a opäť si ideme za svojím snom... od jedného stanu k druhému,“ povedala 15-ročná školáčka, ktorá priznala, že nemá väčšinu základného školského vybavenia, ktoré si jej rodina v dôsledku vojny nemôže dovoliť.

Deti však vyjadrili aj strach a obavy z možných útokov.

Obnovenie vojny a vysídlenie Palestínčanov z Pásma Gazy je len otázka času, vyhlásil izraelský minister Kac

Napriek tomu, že je Pásmo Gazy spustošené intenzívnym izraelským bombardovaním, ministerstvo školstva s podporu miestnych a medzinárodných organizácií pokračuje v príprave na školský rok 2026-27 a zriaďuje desiatky dočasných škôl zo stanov, plachiet, plechu a dreva, aby mohli prijať žiakov.

Niektoré sú pritom postavené na piesočnatej pôde, iné majú učebne len s matracmi a tabuľou. Ďalšie školy naďalej poskytujú prístrešie desiatkam vysídlených rodín.

Očakáva sa, že k prezenčnej výučbe sa vráti najmenej 540-tisíc detí a pre tých, ktorí sa nemôžu osobne zúčastniť, bude pokračovať online štúdium.

Ešte v máji pôsobil areál košického Volva ako závod plný kontrastov. Prašné cesty vysypané stavebným kameňom striedali nové asfaltky, po ktorých sa pohybovali stavebné stroje. Vedenie vznikajúcej fabriky zas sídlilo v unimobunkách na poli.

Iné to nebolo ani vnútri. Prázdne a rozostavané haly s množstvom stavebných pracovníkov dopĺňali priestory so stovkami robotov, ktoré boli už vtedy pripravené na spustenie výroby.

HN boli v megafabrike Volva pri Košiciach. Vonku ešte hučia bagre, vnútri už čakajú stovky robotov (reportáž)

Teraz je už zrejmé, že za necelé štyri mesiace prešla jedna z najväčších slovenských investícií obrovský kus cesty. Stopy po rozsiahlom stavenisku v okolí závodu nezadržateľne miznú a pri exkurzii vo výrobných halách je vidieť, že továreň má k spusteniu ostrej prevádzky skutočne blízko.

V článku sa ešte dočítate:

• Akými inovatívnymi úsekmi Volvo v Košiciach disponuje.
• Koľko zamestnancov plánuje prijať do konca roka.
• Ako je na tom trh práce.
• Ako bude prebiehať výroba v piatej automobilke. 

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 65% na dočítanie.

Rumunská Sociálnodemokratická strana (PSD) nepodporí vládu, ktorú sa pokúša zostaviť europoslanec Siegfried Murešan. V pondelok o tom jednomyseľne rozhodlo vedenie strany. Rozhodnutie tohto grémia ešte musí formálne potvrdiť Národná politická rada PSD, informovala agentúra Agerpres.

Predseda PSD Sorin Grindeanu na vysvetlenie uviedol, že Murešan, ktorého podporujú Národná liberálna strana (PNL), Zväz záchrany Rumunska (USR) a Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (UDMR), chce pokračovať v hospodárskej politike vlády Ilieho Bolojana. PSD podľa neho s takýmto smerovaním nemôže súhlasiť.

Grindeanu zároveň zopakoval výhrady sociálnych demokratov k politike Bolojanovej vlády. Tvrdí, že v Rumunsku v uplynulom období výrazne klesla spotreba a priemyselná výroba, inflácia patrí medzi najvyššie v Európe a klesla kúpna sila obyvateľstva. Podľa jeho tvrdení sa zároveň zahraničné investície dostali na najnižšiu úroveň za posledných 15 rokov a rastú ceny energií a pohonných látok.

Protest farmárov a pastierov v Rumunsku prerástol do násilností s políciou

„Siegfried Murešan hrdo tvrdí, že je žiakom Ilieho Bolojana, preto ho PSD nemôže podporiť,“ uviedol Grindeanu.

Murešan má pri zostavovaní vlády nateraz istú podporu PNL, USR a UDMR. Tieto tri strany však nemajú v parlamente väčšinu, preto na získanie dôvery bude Murešan potrebovať podporu ďalších poslancov. Zároveň pritom vylučuje spoluprácu s pravicovými nacionalistickými stranami.

Rozhovore pre Agerpres a stanicu RFI Murešan v pondelok povedal, že aj bez vopred zabezpečenej väčšiny pôjde do hlasovania o dôvere. Zároveň oznámil, že v utorok predstaví hlavné body programu vlády a do konca týždňa chce parlamentu predložiť celý program a zoznam ministrov.

Rumunský prezident Nicušor Dan v pondelok vydal výnos, ktorým Murešana oficiálne poveril zostavením vlády. Podľa ústavy má kandidát na premiéra teraz desať dní na to, aby parlamentu predložil zoznam členov vlády a jej program a požiadal o vyslovenie dôvery.

Rumunsko je bez plnohodnotnej vlády od mája, keď parlament vyslovil nedôveru kabinetu Ilieho Bolojana. Pred Murešanom prezident poveril zostavením vlády Eugena Tomaca a Adriana Vešteu, ale ani jeden z nich nezískal potrebnú parlamentnú podporu.

Americký prezident Donald Trump niekoľkokrát zmenil svoju stratégiu voči Jemenu. Podľa denníka The New York Times (NYT) Trumpa už dva týždne trápi otázka, či vyhovieť naliehaniu Saudskej Arábie a nariadiť americkej armáde, aby zaútočila na ciele jemenských povstalcov húsíovcov.

Pentagónu nariadil, aby sa pripravil na letecké údery proti húsíovcom, následne sa však rozhodol tieto plánované útoky zastaviť. Rozhodnutie zaútočiť by mohlo otvoriť ďalší front vo vojne proti Iránu, ktorej dôsledky v podobe ekonomických otrasov sa šíria po celom svete.

Tajomný vodca, ktorého svet musí brať vážne. Kto je uctievaný muž stojaci za úspechom húsíovcov

Žiadosť najprv odmietol

Saudská Arábia podľa portálu Axios už takmer pred dvoma týždňami požiadala Trumpa, aby nariadil útoky proti jemenským povstalcom húsíovcom. Povstalci a Saudská Arábia si v uplynulej dobe vymieňajú útoky a húsíovci okrem toho obsadili strategicky dôležité oblasti v Jemene.

Prezident USA spočiatku žiadosť Rijádu odmietol. To sa však podľa NYT zmenilo vo štvrtok. Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán znova požiadal o zásah s cieľom zastaviť rýchlo postupujúcu povstaleckú skupinu, uviedli predstavitelia americkej administratívy, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity.

Pakistan prisľúbil brániť Saudskú Arábiu v reakcii na útoky húsíovcov

Trump sa len deň pred telefonátom s bin Salmánom stretol s poradcami a povedal im, že nepodporuje útoky. Po rozhovore so saudskoarabským princom však zmenil názor a povedal Pentagónu, aby sa pripravil na útoky proti húsíovcom.

Do nedele však svoj názor znova zmenil a podľa predstaviteľov jeho administratívy sa v súčasnosti neuskutočnia žiadne americké útoky proti húsíovcom.

Biely dom odmietol verejne komentovať úvahy prezidenta. USA majú podľa vysokopostaveného predstaviteľa Trumpovej vlády so Saudskou Arábiou „obrannú dohodu a my budeme vždy brániť našich spojencov“.

Nakladali bomby

Väčšina osôb z úzkeho kruhu prezidenta bola buď skeptická, alebo priamo proti zapojeniu sa do boja Saudskej Arábie proti jemenským povstalcom, najmä vzhľadom na súčasné napätie, ktorému je vystavená americká armáda vo vojne s Iránom, tvrdí predstaviteľ.

Toto rozhodnutie Trumpa prišlo v čase, keď velitelia už schválili zoznam cieľov, jednotky nakladali bomby na americké vojenské lietadlá určené na tieto misie a vlna útokov sa mala práve začať, uviedli dva zdroje oboznámené s touto operáciou.

Po húsíovcoch prichádza ďalšia rana pre Trumpa. Perzský záliv sa začína zmierovať s Iránom

Trump v nedeľu v telefonickom rozhovore pre stanicu Fox News povedal, že USA neustále komunikujú s jemenskými povstalcami, ktorí podľa neho súhlasili, že nebudú útočiť na ciele Spojených štátov. Podľa svojich slov sa rozhoduje, čo urobiť vo vojne s Iránom.

Niektorí americkí vojenskí predstavitelia tvrdia, že USA vo vojne s Iránom potrebujú pomoc Saudskej Arábie, ktorej predstavitelia ukázali svoju ochotu využiť svoj vplyv, ak USA nebudú spolupracovať. NYT pripomína, že Rijád v máji v podstate zmaril plány Trumpovej administratívy využiť americkú armádu na sprevádzanie komerčných ropných tankerov cez Hormuzský prieliv tým, že Spojeným štátom odmietol povoliť využívanie svojho vzdušného priestoru a amerických leteckých základní v krajine.

V prípade, že sa USA rozhodnú pridať k Saudskej Arábii v jej boji proti húsíovcom, mohlo by sa tak podľa predstaviteľov stať v súvislosti s novou plánovanou pozemnou operáciou jemenských vládnych jednotiek. Tieto jednotky sa však v boji proti húsíovcom ukázali ako neúčinné, informuje NYT.

Zakladateľ GymBeamu Dalibor Cicman je aktuálne v Indii, odkiaľ na sociálnych sieťach zdieľa zábery zo svojej pracovnej cesty. Jedna z jeho stories však vyvolala vlnu negatívnych reakcií.

Na fotografii z prostredia indického slumu boli dve ruky s hodinkami. Cicman k nej pridal text v angličtine, podľa ktorého tam „hra so zápästiami vyzerá inak“, a spomenul „autentické Pateky“ za viac ako stotisíc dolárov.

Časť používateľov si príspevok vyložila tak, že drahé hodinky patria samotnému podnikateľovi. Objavili sa preto reakcie, podľa ktorých sa mal v chudobnom prostredí nevhodne chváliť luxusom.

„Príliš nízka cena.“ Milan Bez Mapy a Janka hlásia problém na letisku v Bratislave, vodiči ich mali odpálkovať

Hodinky neboli jeho

Cicman následne pôvodnú story zmazal a zverejnil vysvetlenie. Uviedol, že ruka s hodinkami Patek Philippe nepatrila jemu, ale mužovi, ktorého stretol v slume.

„Na fotke nie je moja ruka. Je to ruka muža, ktorého som stretol v slume a jeho hodinky zjavne nie sú originál, preto ma zaujali,“ napísal na Instagrame.

Vo videu neskôr doplnil, že v slume natáčal obsah o tom, ako podnikajú miestni ľudia. Podľa jeho slov mal tamojší muž napodobeninu luxusných hodiniek, zatiaľ čo jeho vlastná ruka bola na fotografii tá druhá, s bežnými hodinkami.

„Došlo k nedorozumeniu. Mrzí ma, že to veľa ľudí nešťastne pochopilo,“ uviedol Cicman. Dodal, že jeho zámerom nebolo povyšovať sa nad miestnych obyvateľov a že si ľudí, ktorých počas návštevy stretol, váži.

Kritika pokračovala aj po vysvetlení

Ani vysvetlenie však všetky negatívne reakcie neutíšilo. Časť ľudí už nekritizovala iba pôvodnú domnienku, že drahé hodinky patria Cicmanovi, ale samotný spôsob, akým fotografiu zo slumu odkomunikoval.

Kontext ešte zvýraznila ďalšia story z luxusného hotela The Taj Mahal Palace v Bombaji. Pri prípitku pri stole pridal Cicman text „from Slum to 5*“, teda od slumu k päťhviezdičkovému hotelu.

Negatívne komentáre sa medzičasom objavujú okrem Facebookových skupín venovaných influencerom aj pod jeho staršími príspevkami. Niektorí používatelia v nich kritizujú jeho vystupovanie a píšu, že už nechcú nakupovať produkty GymBeamu.

Cicman vo svojom vyjadrení zdôraznil, že pôvodná interpretácia fotografie podľa neho nezodpovedala tomu, čo chcel príspevkom vyjadriť a miestnych ľudí si váži.

Nemecký zbrojársky priemysel doteraz nedokázal absorbovať ľudí, ktorí stratili zamestnanie v iných priemyselných odvetviach, ako je napríklad automobilový sektor. V minulom roku prešlo z iných priemyselných odvetví do zbrojárskeho priemyslu v celej krajine iba približne 1100 zamestnancov. Hovorí to štúdia nemeckého Inštitútu pre výskum zamestnanosti (IAB), informuje agentúra DPA.

Nemecký priemysel však v súčasnosti stráca približne 15-tisíc pracovných miest mesačne. „Okrem energetickej krízy vyvíja na priemysel tlak aj transformácia tradičných oblastí podnikania a otrasy v obchode s Čínou a USA,“ konštatuje štúdia.

Čínska konkurencia tlačí na nemecké automobilky. Odborári žiadajú väčšiu ochranu, zvolávajú demonštrácie

„Investície už roky klesajú, počet vznikajúcich firiem je na historickom minime, vytvára sa menej pracovných miest ako kedykoľvek v minulosti," dodáva IAB.

Na stimuláciu trhu práce sú teraz potrebné politické iniciatívy. „Uvedenie trhu práce do pohybu a podpora profesionálneho rozvoja, to sú kľúčové reformy pre prosperitu,“ zdôraznil výskumník IAB Enzo Weber. Flexibilita a rozvoj zručností sú potrebné na to, aby sa zamestnanci mohli presunúť do rozvíjajúcich sa oblastí a presadzovať zmeny vo svojich činnostiach, uzatvára štúdia.

Pohľad na totemy čerpacích staníc v posledných týždňoch neprináša slovenským motoristom veľa dôvodov na radosť. Geopolitická nestabilita, obmedzovanie ťažby zo strany ropného kartelu OPEC+, ale aj pretrvávajúce problémy s rafinérskymi kapacitami v Európe spôsobujú plošný rast cien pohonných hmôt.

Najtvrdší úder aktuálne pociťujú majitelia vozidiel so vznetovými motormi, keďže nafta na mnohých miestach už takmer atakuje cenovku dvoch eur za jeden liter a analytici nevylučujú, že tento trend bude v blízkej budúcnosti pokračovať. Pre motoristu, ktorý denne dochádza do práce alebo rozváža deti do škôl, to môže predstavovať citeľný zásah do rodinného rozpočtu.

Ako efektívne stlačiť spotrebu vozidla nadol? Prinášame niekoľko jednoduchých tipov:

Je úplne logické, že v tejto situácii sa mnohí snažia nájsť cesty, ako sa častým a stále drahším návštevám čerpacích staníc efektívne vyhnúť. Dobrou správou je, že existuje množstvo vodičských aj technických trikov, ktorými viete spotrebu zraziť aj o desiatky percent, a to prakticky bez ohľadu na to, aký typ spaľovacieho motora máte pod kapotou vášho auta.

Na modernizáciu teplárenstva na Slovensku pôjde z Environmentálneho fondu 247 miliónov eur. Jedným z hlavných prijímateľov financií bude štátny MH Teplárenský holding.

V praxi by modernizácia mala priniesť menej únikov tepla a ekologickejšiu výrobu. Na tlačovej konferencii o tom v pondelok informovali minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS), generálny riaditeľ envirofondu Marek Giba a generálny riaditeľ MHTH Adrián Jenčo.

Ako Taraba poukázal, projekty sú financované prostredníctvom modernizačného fondu v rámci envirofondu. Prvých 150 miliónov eur je podľa ministra už zazmluvnených.

Ďalších necelých 100 miliónov eur alokuje envirofond na budúci rok. „Každý jeden rok vieme dať 150 miliónov, s tým, že keď sme videli, aká je obrovská úspešnosť, tak sme nechceli urobiť čiaru a polovica žiadostí by nebola uspokojená,“ uviedol Taraba. Giba dodal, že výzvu envirofond vyhlásil v marci. Termín na predkladanie projektov uplynul v júni.

Jenčo z MHTH priblížil, že holding bol úspešný v deviatich projektoch. Celková výška oprávnených nákladov na projekty je 50,3 milióna eur. Z tejto sumy získala spoločnosť 26,1 milióna eur ako grant. Zvyšok zaplatí ako spoluúčasť.

Ako dodal, po modernizácii ušetrí štátny holding viac ako 37-tisíc megawatthodín elektriny ročne. Okrem toho ušetrí skleníkové plyny a vybuduje aj 11 kilometrov nových alebo zrekonštruovaných rozvodov tepla.

„Ideme v rámci tejto výzvy budovať technológiu na výrobu vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla - takzvanej kogeneračnej jednotky,“ priblížil Jenčo. Dodal, že ju vybudujú v bratislavskej Dúbravke. Okrem toho medzi projekty patrí aj rekonštrukcia rozvodov tepla v Žiline či v Martine a vo Zvolene.

Na modernizáciu teplárenstva na Slovensku pôjde z Environmentálneho fondu 247 miliónov eur. Jedným z hlavných prijímateľov financií bude štátny MH Teplárenský holding. V praxi by modernizácia mala priniesť menej únikov tepla a ekologickejšiu výrobu.

Na tlačovej konferencii o tom v pondelok informovali minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS), generálny riaditeľ envirofondu Marek Giba a generálny riaditeľ teplárenského holdingu Adrián Jenčo.

Ako Taraba poukázal, projekty sú financované prostredníctvom modernizačného fondu v rámci envirofondu. Prvých 150 miliónov eur je podľa ministra už zazmluvnených. Ďalších necelých 100 miliónov eur alokuje envirofond na budúci rok.

Taraba: Vláda nebude mať po mojom príchode do parlamentu väčšinu, jeden z poslancov Hlasu opustí klub

„Každý jeden rok vieme dať 150 miliónov, s tým, že keď sme videli, aká je obrovská úspešnosť, tak sme nechceli urobiť čiaru a polovica žiadostí by nebola uspokojená,“ uviedol Taraba. Giba dodal, že výzvu envirofond vyhlásil v marci. Termín na predkladanie projektov uplynul v júni.

Jenčo z teplárenského holdingu priblížil, že holding bol úspešný v deviatich projektoch. Celková výška oprávnených nákladov na projekty je 50,3 milióna eur. Z tejto sumy získala spoločnosť 26,1 milióna eur ako grant. Zvyšok zaplatí ako spoluúčasť.

Ako dodal, po modernizácii ušetrí štátny holding viac ako 37-tisíc megawatthodín elektriny ročne. Okrem toho ušetrí skleníkové plyny a vybuduje aj 11 kilometrov nových alebo zrekonštruovaných rozvodov tepla.

„Ideme v rámci tejto výzvy budovať technológiu na výrobu vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla - takzvanej kogeneračnej jednotky,“ priblížil Jenčo. Dodal, že ju vybudujú v bratislavskej Dúbravke.

Okrem toho medzi projekty patrí aj rekonštrukcia rozvodov tepla v Žiline či v Martine a vo Zvolene.