Správy z domova

Strany českej vládnej koalície nezískali v tohtoročných voľbách do tretiny Senátu žiaden mandát. V druhom kole sa oň uchádzalo 13 kandidátov hnutia ANO, neuspel však ani jeden z nich.

Najúspešnejšie bolo hnutie STAN, za ktoré celkovo zvíťazilo desať zo 14 nominovaných kandidátov. Piráti zastúpenie v hornej komore stratili, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Voľby v Prahe vyhralo hnutie STAN. Získalo však navlas rovnaký počet mandátov ako SPOLU

Víťazné hnutie STAN získalo dvoch senátorov už v prvom kole, do druhého postúpilo všetkých zvyšných 12. Z nich mandát následne získalo osem. Strana ODS získala sedem kresiel, pričom obhajovala päť. V senátorskom klube si tak polepší.

Výrazný neúspech zaznamenalo vládne hnutie ANO. Svojich kandidátov nominovalo v 24 volebných obvodoch, do druhého kola postúpilo 13.

A hoci v niektorých obvodoch mali jeho kandidáti reálne šance, mandát sa napokon nepodarilo získať ani jednému. Stalo sa to vôbec po prvýkrát. Keďže ANO obhajovalo len jeden mandát, počet senátorov v jeho klube sa tak výrazne nezmení.

Medzi sledované volebné obvody patril napríklad Plzeň-mesto, kde kandidoval bývalý náčelník Generálneho štábu Armády ČR Karel Řehka za hnutie STAN. Nad súperkou z hnutia ANO zvíťazil so ziskom takmer 60 percent hlasov. Ďalším sledovaným obvodom bol Hradec Králové, kde kandidoval bývalý minister pre európske záležitosti Martin Dvořák.

Komunálne a senátne voľby sa v Česku skončili, začína sa sčítanie hlasov

Napriek tomu, že zvíťazil v prvom kole, v druhom sa mu to nepodarilo. Porazila ho opozičná protikandidátka z ODS, ktorá získala vyše 60 percent hlasov.

Najtesnejší výsledok bol v obvode Kladno, kde mandát obhajovala jediná senátorka za Pirátov Adéla Sucharda Šípová. O 723 hlasov sa jej to však nepodarilo. Jej súper získal 51,66 percenta hlasov a Piráti tým svoje zastúpenie v hornej komore stratili.

Výsledky z prvých spočítaných okrskov prišli už 15 minút po zatvorení volebných miestností. Volebná účasť v druhom kole dosiahla pri zrátaní viac ako 99 percent okrskov 21,12 percenta, čo je najviac od roku 2010.

Výpredaj vládnych dlhopisov členských štátov eurozóny podľa Európskej centrálnej banky zvyšuje náklady na pôžičky a brzdí ekonomický rast, a tým aj infláciu. Predstavitelia banky však nevylučujú zvýšenie úrokových sadzieb. Správa pochádza z agentúry Reuters.

Výnosy zo štátnych cenných papierov sa v ostatných týždňoch výrazne zvýšili po celom svete, pričom najtvrdšie to postihlo Francúzsko, ktoré má vysoký verejný dlh.

Lagardová môže predčasne skončiť na čele ECB. V hre je vedenie prestížneho svetového fóra

„Hoci ekonomický rast zostáva odolný, podmienky financovania sa sprísnili, pričom dlhodobé úroky od nášho ostatného zasadania výrazne stúpli,“ uviedla v sobotu na konferencii centrálnych bankárov a ministrov financií v Bangkoku šéfka ECB Christine Lagardová.

ECB za ostatné štyri mesiace zvýšila svoje úrokové sadzby dvakrát a očakáva sa, že v decembri ich opäť zdvihne, čím by sa hlavná sadzba banky dostala na 2,75 percenta. Ide o úroveň, ktorú ECB považuje za reštriktívnu, čiže obmedzujúcu ekonomickú aktivitu.

Šéf nemeckej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB Joachim Nagel naznačil, že banka svoju menovú politiku sprísni. Dodal však, že rozhodovať sa bude na každom zasadaní ECB na základe prichádzajúcich dát.

„Bojujeme proti inflácii. Podľa môjho názoru táto práca ešte nie je ukončená,“ povedal na podujatí v hlavom meste Thajska. „Vidím, že sa pravdepodobne bude musieť urobiť viac,“ dodal.

Guvernér fínskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov Olli Rehn uviedol, že ECB bude sledovať takzvané „druhotné efekty“, čiže premietanie cien energií do ostatných cien a miezd.

„Zatiaľ nič nenaznačuje, že by druhotné efekty nastávali, ale zostaneme ostražití, keďže sa môžu prikradnúť potichu,“ poznamenal Rehn.

Židovskí osadníci dnes na okupovanom Západnom brehu Jordánu napadli delegáciu, v ktorej boli diplomati z viacerých krajín EÚ. Napísali to izraelské médiá aj palestínska agentúra WAFA.

Osadníci útočia na Palestínčanov a medzinárodných aktivistov pri zbere olív. Podľa denníka Haarec bol súčasťou delegácie aj starosta francúzskeho mesta Aulnoye-Aymeries Bernard Baudoux. Udalosť začala vyšetrovať izraelská polícia.

Viac ako 100 osadníkov zapaľovalo domy a autá v palestínskej obci na Západnom brehu

Podľa miestnych zdrojov skupina zamaskovaných osadníkov obkľúčila vozidlo s diplomatmi a zahraničnými návštevníkmi a požadovala ich doklady totožnosti. Prerazili pritom okno automobilu. Podľa izraelských médií boli v delegácii diplomati z Francúzska, Belgicka a Poľska.

"Polícia začala vyšetrovanie po tom, ako dostala zábery (incidentu), a informácie boli odovzdané ministerstvu zahraničných vecí," oznámila podľa portálu The Times of Israel izraelská polícia.

Delegácia sa vydala do jednej z palestínskych dedín pri Ramalláhu. Chcela sa zúčastniť na žatve olív, ktorá čelí útokom osadníkov.

Pri jednom z týchto útokov osadníci tento týždeň napadli americkú fotografku Heidi Levineovú, ktorá pre denník The Washington Post dokumentovala násilie voči Palestínčanom.

Na Západnom brehu Jordánu, ktorý Izrael okupuje od roku 1967, žijú približne tri milióny Palestínčanov a viac ako pol milióna izraelských osadníkov. Izraelské osady na tomto území sú podľa medzinárodného práva nelegálne.

Budúci mesiac sa do Poľska vydá najmenej 1500 vojakov z Británie, Francúzska a Nemecka, aby sa po boku Poliakov zúčastnili cvičenia zameraného na povojnové udržiavanie mieru na Ukrajine.

Napísal to dnes britský denník The Times. Ukrajina sa s pomocou západných krajín bráni invázii ruských síl, ktorú vo februári 2022 nariadil ruský prezident Vladimir Putin.

Povojnová Ukrajina

Manévre budú prvé svojho druhu a zamerajú sa na prípravu na povojnovú situáciu na Ukrajine za účasti európskych pozemných síl, ktoré by pôsobili ako odstrašujúci prvok. Vojenský personál z viacerých krajín bude simulovať presun vojsk a zásob, ako sú potraviny a palivo.

Cvičenie bolo dohodnuté na júlovej schôdzke takzvanej koalície ochotných v Paríži, teda skupiny krajín, ktoré dlhodobo Ukrajinu v jej obrane podporujú.

Dohoda o nafte je len prvým krokom. USA budú pokračovať v rušení sankcií proti Rusku, očakáva Zelenskyj

"Cieľom manévrov je zabezpečiť, aby sme boli pripravení podporiť vojenský výcvik a povojnovú obnovu, ktorú Ukrajina bude potrebovať," povedal nedávno britský minister obrany Wes Streeting po tom, ako vo Washingtone po prvý raz rokoval so svojím americkým náprotivkom Peteom Hegsethom.

"Ukrajina je frontovou líniou boja za slobodu po celom svete a je absolútne nevyhnutné, aby zvíťazila nad Putinovou agresiou. Prostredníctvom nášho vedenia koalície ochotných plánujeme mier a slobodu, ktoré si želáme," dodal Streeting.

Účasť Británie a Francúzska je podľa poľského premiéra Donalda Tuska "kľúčová" a pomôže koalícii ochotných pripraviť sa na poskytnutie bezpečnostných záruk Ukrajine, ako aj širšiemu regiónu strednej a východnej Európy.

Mierové rokovania

Bývalý britský poradca pre národnú bezpečnosť Peter Ricketts zase tvrdí, že Putin sa snaží podkopať morálku na Ukrajine aj v európskych krajinách, a vyjadril sa za ďalšiu podporu napadnutej krajiny.

Vyhliadky na mierovú dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom sa zdajú byť vzdialené. Putin nedal najavo, že by bol pripravený vojnu ukončiť. Ruské sily ďalej zo vzduchu útočia na ukrajinské mestá a energetickú infraštruktúru.

Štáty koalície ochotných chcú podľa The Times zabezpečiť, aby boli pripravené nasadiť svoje jednotky v prípade náhlej zmeny situácie.

Kľúčovú úlohu by podľa európskych zástupcov zohrala podpora zo strany USA, prípadne v podobe amerických bojových lietadiel pripravených brániť pozemné sily. Americké spravodajské služby by boli tiež nevyhnutné pre včasné varovanie pred prípadnými ruskými útokmi.

Vzťahy medzi Ukrajinou a USA sa však posledný týždeň zhoršili. Americký prezident Donald Trump minulý týždeň po dohode s Putinom oznámil, že Rusko okamžite dodá na americký a svetový trh najmenej 300-tisíc ton nafty, čo Zelenskyj označil ako prejav slabosti.

Trump tiež okrem iného povedal, že je na čase, aby Zelenskyj opustil svoj post, a obvinil ho z toho, že sa nezapojil do mierových rokovaní. Ukrajina sa tiež v posledných dňoch sťažovala na obmedzenie amerického satelitného systému Starshield dôležitého pri zachytávaní ruských dronov.

Japonsko tento rok zaznamenalo rekordný počet cudzincov žijúcich v krajine, a to napriek rastúcim protiimigračným náladám, zatiaľ čo zápasí s problémami spôsobenými starnutím a úbytkom obyvateľstva. Správa pochádza z agentúry AFP.

Podľa údajov, ktoré v piatok zverejnil Úrad pre imigračné služby, sa ku koncu júna v Japonsku zdržiavalo 4,28 milióna cudzincov, pričom do tohto počtu nie sú zahrnutí krátkodobí návštevníci.

Vysoký počet cudzincov

Oproti koncu vlaňajška je to nárast o 156-tisíc ľudí a podľa výpočtov založených na vládnych odhadoch to predstavuje približne 3,5 percenta celkovej populácie Japonska.

Odborník na otázky prisťahovalectva Tošihiro Mendžu, hosťujúci profesor na Kansaiskej univerzite medzinárodných štúdií, pre AFP uviedol, že Japonsko čelí nedostatku pracovnej sily na všetkých úrovniach, od vysoko kvalifikovaných odborníkov až po pracovníkov v službách.

„Keďže počet obyvateľov Japonska klesá o viac ako 900-tisíc ročne, nemáme inú možnosť, ako sa spoliehať na ľudí zo zahraničia,“ povedal Mendžu.

„Vládne opatrenia, ako je napríklad využívanie umelej inteligencie a robotiky či vyššia účasť žien a starších ľudí na trhu práce, nedokážu tento deficit úplne vykompenzovať,“ dodal.

Protiimigračné nálady

Japonské podniky vyzvali vládu, aby vypracovala komplexnú politiku na podporu cudzincov žijúcich v krajine, ale silnejúce protiimigračné nálady podnietili japonskú premiérku Sanae Takaičiovú, aby presadzovala prísnejšie opatrenia.

Tokio nedávno sprísnilo pravidlá týkajúce sa trvalého pobytu, pričom od cudzincov sa teraz vyžaduje vyšší ročný príjem a lepšia znalosť japončiny.

Nacionalistická strana Sanseitó, ktorá označuje imigráciu za „tichú inváziu“, zaznamenala výrazný nárast vo vlaňajších voľbách do hornej komory parlamentu. V príspevkoch na sociálnych médiách sa nepravdivo tvrdí, že cudzinci poberajú značnú časť sociálnych dávok a znižujú bezpečnosť na japonských uliciach.

Mendžu uviedol, že nové predpisy už pravdepodobne majú dosah, keďže počet cudzincov s trvalým pobytom za uplynulý rok vzrástol o približne 300-tisíc, zatiaľ čo v predchádzajúcom roku to bol nárast o 360-tisíc.

„Ak sa získanie trvalého pobytu stane náročnejším, ľudia budú vidieť menej výhod v tom, aby v Japonsku zostali dlhodobo,“ dodal s tým, že slabý jen a nízke mzdy môžu tiež odradiť ľudí od pobytu v krajine. Napriek tomu predpokladá, že v 40. rokoch 21. storočia dosiahne počet cudzincov v dôsledku nedostatku pracovnej sily desať miliónov.

Strana Konzervatívci - Kresťanská únia upozorňuje, že chudoba stále viac ohrozuje viacdetné a neúplné rodiny. Navrhuje preto viaceré opatrenia na pomoc rodinám. Vyzýva na ich podporu. Strana to uviedla pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti chudobe.

Presadiť chce napríklad, aby manželia, ktorí obaja vstupujú do prvého manželstva, tri roky neplatili daň z príjmu. Zaviesť plánuje aj manželský daňový bonus - čím dlhšie manželia spolu žijú, tým väčšiu úľavu na dani dostanú.

„Podporu vo forme daňového bonusu na deti navrhujeme vrátiť aspoň na úroveň roka 2024. Rodičom chceme tiež uľahčiť prácu na kratší úväzok či z domu, aby ju dokázali lepšie zladiť so starostlivosťou o deti,“ doplnila strana.

Navrhla aj zákon o rodinašekoch. Chce ním „rodinám vrátiť peniaze, ktoré stratili na daňovom bonuse“. „Napríklad rodina s dvoma deťmi do 15 rokov by pri splnení podmienok dostala späť 960 eur za celý rok. Tieto peniaze chceme získať zdanením mimoriadnych ziskov firiem, ktoré na energetickej kríze a vojne zarábajú,“ priblížila strana.

Pripomenula, že podpredseda strany a poslanec Národnej rady Richard Vašečka (nezaradený) tento návrh predložil do parlamentu. Vyzvala na jeho podporu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal Slovensko, Poľsko, Rumunsko a Maďarsko, aby kvôli blokáde v Čiernom mori umožnili tranzit ukrajinského obilia cez svoje územia. Informoval o tom v sobotu maďarský premiér Péter Magyar, správa pochádza z agentúry Reuters.

Magyar sa so Zelenským na spoločnom rokovaní v piatok dohodol na reštarte ukrajinsko-maďarských vzťahov. Pre rozhlasovú stanicu RTL uviedol, že s tranzitom ukrajinského obilia nemá problém, pokiaľ by zásielky cez Maďarsko len prechádzali do iných destinácií.

Útoky v Čiernom mori nútia Bulharsko konať. Po potopení nákladnej lode sa krajina zapojí do iniciatívy NATO

Ukrajina patrí k svetovo najväčším producentom pšenice, kukurice a slnečnicových semien, pričom približne 90 percent jej vývozu týchto plodín smeruje cez Čierne more. Ruské útoky však takmer úplne zastavili vývozy cez túto trasu.

Tranzit obilia by podľa Magyara vychádzal z riešenia, ktoré bolo navrhnuté krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Ruské útoky tlačia na export. Ukrajina zvažuje využitie baltských prístavov na vývoz obilia

„(Zelenskyj) požiadal Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Maďarsko a všetky susedné krajiny, aby umožnili tranzit, tak ako to urobili pred tromi či štyrmi rokmi na začiatku vojny,“ doplnil.

Magyar oproti svojmu predchodcovi Viktorovi Orbánovi zaujal voči Ukrajine menej konfrontačný postoj. Napriek tomu opakovane uviedol, že Maďarsko na Ukrajinu nepošle zbrane a bude žiadať pokrok v otázke práv tamojšej etnickej maďarskej menšiny.

Magyar tiež Zelenského ubezpečil, že má jeho plnú solidaritu v súvislosti s „neľudskou ruskou agresiou“. „Počas nášho osobného stretnutia mi spomenul, že by im veľmi pomohlo, keby mohli prepravovať kukuricu do západnej Európy v uzavretých vlakoch,“ pokračoval Magyar. Odpovedal, že „pokiaľ to bude krajinou iba prechádzať, nebude v tom prekážka“.

Ukrajinský generálny štáb dnes poprel piatkové tvrdenie náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova o dobytí mesta Dobropillia a rozsahu Ruskom obsadeného územia od začiatku septembra. Informovali o tom dnes agentúry Ukrinform a Reuters.

Americký Inštitút pre štúdium vojny medzitým spochybnil aj vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina o dobytí 6500 kilometrov štvorcových ukrajinského územia a získaní 310 obcí od začiatku roka.

Obsadené územie

"Podľa poznatkov ISW ruské sily od 1. januára 2026 ovládli zhruba 100 kilometrov štvorcových a 69 obcí," uviedol Inštitút pre štúdium vojny.

Spochybnil tiež tvrdenia Gerasimova, ktorý šéfovi Kremľa v piatok hlásil, že ruská armáda od 1. septembra tohto roku ovládla viac ako 1800 kilometrov štvorcových Ukrajiny a 92 sídiel. Podľa ISW Rusi od začiatku septembra naopak prišli o 122 kilometrov štvorcových okupovaného územia.

Ukrajina aj Rusko hlásia zneškodnenie stoviek dronov, v Chersone zomrel vodič záchranky

"V skutočnosti bolo vďaka aktívnym operáciám ukrajinských ozbrojených síl od začiatku jesene oslobodených viac území, ako sa nepriateľovi podarilo obsadiť. Rovnako nie sú pravdivé Gerasimove tvrdenia o dobytí mesta Dobropillia," povedal dnes podľa Ukrinform hovorca ukrajinského generálneho štábu Andrij Kovaljov, podľa ktorého Dobropillia zostáva pod ukrajinskou kontrolou.

Ilúzia víťazstiev

Ruské vojenské velenie sa podľa Kovaljova kvôli absencii výraznejších úspechov na bojisku naďalej snaží vytvárať ilúziu rozsiahlych víťazstiev.

Tiež ISW uviedol, že ruskí vojenskí predstavitelia vrátane Putina naďalej prezentujú značne prehnané tvrdenia o ruskom postupe na fronte, ktoré nezodpovedajú realite na bojisku.

Putin oznámil dobytie stoviek obcí a tisícok kilometrov na Ukrajine, dostupné údaje to však spochybňujú

"ISW zaznamenal dôkazy, že ruské sily tento rok v októbri prichádzajú v priemere o sedem kilometrov (dobytého) územia denne - čo je v rozpore s Putinovým nepravdivým tvrdením o pokračujúcom ruskom postupe," dodal inštitút.

Rusko, ktoré pred viac ako štyrmi rokmi inváziou na Ukrajinu rozpútalo najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, okupuje približne 19 percent rozlohy Ukrajiny, vrátane polostrova Krym, ktorý protiprávne anektovalo v roku 2014. Najviac územia zabrala ruská invázna armáda v prvých týždňoch vojny.

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo a Svetový potravinový program zverejnili spoločnú správu, ktorá na obdobie do novembra identifikuje 13 ohnísk hladu. Žije v nich približne 266 miliónov ľudí s akútnym nedostatkom potravín. Nejde o predpoveď, ale o včasné varovanie: systém, ktorý má dať vládam a darcom čas zasiahnuť skôr, než sa z krízy stane hladomor.

Najvyššiu mieru znepokojenia vyvoláva šesť krajín a území: Sudán, Južný Sudán, Jemen, Palestína, severovýchodná Nigéria a Somálsko. O stupeň nižšie stoja Afganistan, Konžská demokratická republika a Haiti. Zoznam dopĺňajú Mjanmarsko, Mali, Libanon a Madagaskar. Libanon doň pribudol pre stupňujúce sa boje v regióne, Madagaskar pre nevyspytateľné počasie.

Sudán, Jemen a Gaza

Najhoršia situácia na svete zostáva v Sudáne. Takmer 20 miliónov jeho obyvateľov zažilo začiatkom tohto roka hlad na úrovni krízy alebo horšie a riziko hladomoru podľa správy pretrvá až do začiatku roka 2027. V Jemene hrozí vážny nedostatok potravín viac než 18 miliónom ľudí. V Gaze sa situácia po prímerí mierne zlepšila, no naliehavú potravinovú pomoc tam stále potrebuje viac než 1,6 milióna ľudí a podmienky zostávajú krehké.

Nigéria a Somálsko sa do najvyššej kategórie vrátili nanovo. V oboch krajinách identifikovala správa konkrétne okresy, kde hrozí hladomor – teda stav, pri ktorom ľudia začínajú zomierať priamo od hladu, nie na choroby, ktoré podvýživa prináša.

V 12 z 13 ohnísk je hlavnou príčinou ozbrojený konflikt a násilie. Klimatické výkyvy, očakávaný jav El Niño a ekonomické otrasy situáciu zhoršujú, no nezakladajú ju. Hlad v týchto krajinách teda nie je dôsledkom zlej úrody, ale rozhodnutí, ktoré urobili ozbrojené skupiny a vlády – a ktoré sa dajú zmeniť.

Druhou príčinou sú chýbajúce peniaze. Humanitárne financovanie potravinovej pomoci, núdzovej poľnohospodárskej podpory a výživových programov sa medzi rokmi 2022 a 2025 prepadlo o 59 percent. Za tri roky teda zmizli takmer dve tretiny prostriedkov, ktorými sa hlad v krízových oblastiach tlmil. Varovanie prichádza načas, ruka, ktorá má podľa neho konať, je však prázdna.

Lacnejšie je zasiahnuť skôr

Obe organizácie vyzývajú vlády a darcov, aby pomoc navýšili okamžite. Argumentujú tým, že včasný zásah šetrí nielen životy, ale aj prostriedky: dodať osivo a krmivo pre dobytok pred zlou sezónou stojí zlomok toho, čo neskôr stojí núdzová výživová pomoc pre podvyživené deti.

Ekonomicky je to nespochybniteľné. Problém je, že rozpočty sa neškrtajú na základe ekonomických argumentov, a systém včasného varovania bez peňazí dokáže už len presne predpovedať, čo sa stane.

Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne

Pápež Lev XIV. dnes popoludní okolo 15.30 opustil rímsku Gemelliho nemocnicu, kde bol v utorok operovaný, a vracia sa do Vatikánu. Ukázali to zábery z miesta. Z auta zdravil veriacich, ktorí naneho čakali.

Lekári pápežovi odobrali časť pľúc a diagnostikovali mu nádor.

Pápež oznámil, že podstúpi hospitalizáciu a zákrok uplynulú nedeľu. Do nemocnice odišiel v utorok a v ten istý deň ho lekári aj operovali. Vatikán v utorok večer oznámil, že chirurgovia Levovi odobrali dolný lalok pravej pľúca a diagnostikovali u neho rakovinu. Operácia trvala približne 90 minút a nesprevádzali ju komplikácie.

Pápež by mal vystúpiť pred veriacimi už v nedeľu. Z okna svojho bytu v Apoštolskom paláci odrecituje spolu s veriacimi modlitbu, uviedol dnes Vatikán.

Otvorenou otázkou zostáva, ako sa prvá vážnejšia zdravotná komplikácia 71-ročného pápeža dotkne jeho vlády, ktorá sa začala vlani v máji. Podľa médií by pápež mohol odložiť novembrovú cestu do Latinskej Ameriky. Vatikán však nič také zatiaľ neoznámil.

Kardinál Pietro Parolin, ktorý je vatikánskym štátnym sekretárom, tento týždeň povedal, že správa o chorobe pápeža prišla "ako blesk z čistého neba", a zrejme si vyžiada prehodnotenie pôsobenia pápeža. Neskôr Parolin, ktorý je druhým najvyššie postaveným mužom vo Vatikáne, dodal, že tým mienil práve predovšetkým pápežove zahraničné cesty.

Tisíce mladých ľudí sa v sobotu zhromaždili pred budovou ministerstva školstva v centre albánskej metropoly Tirana. Študentské protesty podporujúce rezignáciu premiéra Ediho Ramu tak pokračovali už piaty deň po sebe, správa pochádza z agentúr Reuters a AFP.

Sobotný protest sprevádzali aj násilnosti po tom, ako skupina zamaskovaných ľudí začala na políciu hádzať kamene, podpaľovať odpadkové koše a používať ich ako barikády s cieľom zabrániť polícii priblížiť sa. Bezpečnostné zložky v reakcii na nepokoje použili omračujúce granáty, slzný plyn a vodné delo.

Protesty v Albánsku: polícia použila proti protestujúcim študentom slzotvorný plyn

Násilné demonštrácie sa v Tirane konajú od utorka a odvtedy sa rozšírili aj do iných častí krajiny. Tisíce ľudí sa v uplynulých dňoch zhromaždili, aby vyjadrili protest proti Ramovej vláde a žiadali jeho odstúpenie v súvislosti so zlými podmienkami na univerzitách a vysokým školným.

Albánsky premiér navštívil miestne podniky v Tirane, ktoré boli počas demonštrácií poškodené. Pri tejto príležitosti vyhlásil, že študentov a ich právo vyjadriť nesúhlas rešpektuje.

„Ich hlasy, hlasy mladých ľudí a každého občana, ktorý sa dnes zúčastnil na protestoch, musí byť a bude vypočutý s rešpektom,“ uviedol v sobotu Rama. Súčasne však zdôraznil, že „nikomu nedovolí ohroziť budúcnosť tejto krajiny“.

Premiér ešte v piatok vyzval na zachovanie pokoja a z násilných nepokojov v krajine obvinil „zahraničné sily“.

Podľa údajov polície bolo doteraz zadržaných 500 protestujúcich, z ktorých 330 bolo prepustených. Úrady evidovali aj približne 120 zranených policajtov a 45 zranených demonštrantov. Podľa Reuters je však pravdepodobné, že mnohé zranenia účastníkov protestov neboli zaznamenané.

Niekoľko desiatok demonštrantov dnes nakrátko preniklo do vstupnej haly radnice v Marseille a kričalo pritom heslá o revolúcii a dobytí Bastily. Napísala to agentúra AFP s odvolaním sa na svojho reportéra na mieste, podľa ktorého bezpečnostné zložky týchto protestujúcich rozohnali.

V Lyone bola na okraj protestov vyplienená jedna z pobočiek cestovnej kancelárie, ktorá začala horieť, píše ďalej AFP. V Paríži medzitým o pol tretej začala vopred ohlásená demonštrácia proti zdražovaniu a vysokým životným nákladom.

Násilné protesty

Pochod v metropole začal podľa plánu napriek stretom medzi stovkami ľudí a políciou v centre hlavného mesta, píše AFP. Stanica France 24 už skôr uviedla, že polícia použila slzotvorný plyn a obušky v snahe vytlačiť niektorých protestujúcich z ulíc v Paríži, Marseille alebo Lyone, kde demonštranti usporiadali nepovolené pochody a pokúšali sa blokovať dopravu pomocou barikád.

Polícia sa stretla s demonštrantmi vo viacerých mestách a použila proti nim slzotvorný plyn, píše agentúra Reuters, ktorá dnešné demonštrácie označila za najnásilnejšie za posledné roky.

Vo Francúzsku to opäť vrie. Začali sa protesty kvôli zdražovaniu, polícia použila slzotvorný plyn

Podľa francúzskych médií, ktoré sa odvolávali na oznámenie zdroja z ministerstva vnútra, bolo k dnešnému popoludniu po celej krajine zadržaných 166 osôb.

Bezpečnostné zložky tiež odhadovali, že dopoludnia sa do protestov mimo francúzskeho hlavného mesta zapojilo asi 32 800 osôb. O 18:00 sa má podľa webu BMFTV zísť krízový výbor francúzskej vlády za účasti ministrov spravodlivosti a vnútra.

Príprava rozpočtu

Po celej krajine boli na dnes naplánované až stovky protestov, na ktoré sa chystali desaťtisíce ľudí. "Bojujeme, pretože životné náklady sú príliš tvrdé, ceny pohonných hmôt sú príliš vysoké, pretože stredoškoláci sú po celej krajine násilne napádaní a zraňovaní len preto, že sa snažia protestovať a požadovať viac učiteľov a slušné vzdelávacie podmienky," povedala Reuters devätnásťročná protestujúca v Paríži, ktorá sa predstavila ako Lola.

Francúzsko zažilo v posledných týždňoch demonštrácie stredoškolských študentov, ktorí kritizujú zlé podmienky panujúce v školách.

Rebélia, ktorá pripomína máj 1968. Anatómia násilných protestov vo Francúzsku

V krajine je situácia napätá aj kvôli rastu inflácie, za ktorý môže tiež zdraženie pohonných hmôt v dôsledku vojny USA proti Iránu.

Vláda pripravuje budúcoročný rozpočet a chcela by dosiahnuť zníženie deficitu. K tomu ju tlačí okrem iného nárast výnosov francúzskych štátnych dlhopisov v posledných týždňoch. Pokles deficitu sa však zrejme nezaobíde bez škrtov niektorých výdavkov či zvýšenia daní.

Francúzske ministerstvo vnútra obmedzilo používanie zábleskových granátov pri nedávnych študentských demonštráciách, ale minister vnútra Laurent Nuñez predtým uviedol, že dnes nasadené môžu byť.

V Paríži a ďalších mestách minister očakáva strety, ktoré podľa neho chystá ultraľavica. Nuñez dal v piatok najavo, že úrady nebudú tolerovať blokády väčších cestných ťahov, strety či ničenie vecí.

Akcie v USA sa v piatok oslabili. Technologický index Nasdaq Composite klesol o viac ako dve percentá a má za sebou najhorší týždeň od júna. Dôvodmi boli výpredaj titulov spojených s umelou inteligenciou a rast cien ropy. Správa pochádza z CNBC.

Kľúčový index Dow Jones Industrial Average v piatok stratil 175,28 bodu alebo 0,34 percenta a uzavrel na 52 002,41 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 1,09 percenta na 7659,44 bodu a Nasdaq Composite o 2,14 percenta na 26.140,03 bodu. Oba indexy skončili obchodovanie pod svojimi 50-dňovými kĺzavými priemermi.

Opäť sa oslabili akcie výrobcov polovodičov. VanEck Semiconductor ETF stratil tri percentá, pričom k poklesu najviac prispeli akcie Micron Technology, AMD a Sandisk.

Polovodičový sektor bol pod tlakom počas celého týždňa v dôsledku obáv z rastúcej konkurencie z Číny. SMH za týždeň padol o desať percent, čo predstavuje jeho najväčší týždenný pokles od apríla 2025.

Pokles akcií výrobcov čipov spolu so stratami ďalších spoločností spojených s AI stiahol do mínusu aj index S&P 500. Ten za celý týždeň klesol približne o dve percentá, zatiaľ čo Nasdaq padol o viac ako štyri percentá a zaznamenal najhorší týždeň od júna. Dow Jones naopak za týždeň vzrástol o 0,7 percenta.

Americké noviny The Wall Street Journal zverejnili profil 26-ročného poručíka Leva Stupnikova z ruskej 36. motostreleckej brigády, ktorý prebehol na Ukrajinu.

Zapojil sa do útokov, pri ktorých zahynulo najmenej 300 ruských vojakov, uvádza WSJ s odvolaním sa na hodnotenia jeho ukrajinských nadriadených, videá a ruské oficiálne správy. Správa pochádza z portálu Mediazona.

Spolupráca s Kyjevom

Od novembra 2023 bol Stupnikov náčelníkom komunikácie práporu 36. brigády v Nikolskom. Vo februári 2024 mu jeho mama sprostredkovala spoluprácu s Ukrajinou.

„Aj kvôli nemu naši vojaci dlho nemohli dobyť Ugledar (po ukrajinsky Vuhledar) – Stupnikov bol očami a ušami nepriateľa,“ napísal v septembri 2025 ruský telegramový kanál Vechorka. V dôsledku toho údajne zomrelo viac ako 200 vojakov 36. brigády.

Pomáhal tiež koordinovať útok na výcvikový priestor neďaleko Trudoveho/Trudivskeho, kde vo februári 2024 rakety HIMARS zasiahli ruské jednotky. Zahynulo 68 vojakov, z nich 10 dôstojníkov vrátane veliteľa brigády plukovníka Guseina Musajeva. Ďalších 60 bolo zranených.

Dohoda o nafte je len prvým krokom. USA budú pokračovať v rušení sankcií proti Rusku, očakáva Zelenskyj

V máji 2024 odoslal súradnice budovy, v ktorej suteréne sa ukrývali dve útočné jednotky. Vysielal na Ukrajinu tiež frekvencie, pozície, bojové plány, informácie a zapojil sa do menších sabotáží.

Vyradil napríklad z prevádzky kamery na ukrajinskú stranu alebo zvýšil napätie na batérii diaľkového ovládania dronu, ktorý uprostred misie prestal fungovať. Počas jednej akcie urobil chybu a privolal na seba ukrajinskú paľbu, ale zostal nažive, uviedol WSJ.

Prekročil front

V noci 6. júla prekročil frontovú líniu po vopred dohodnutej trase a vzdal sa. V zajatí jeho smartfón s heslami pomáhal Ukrajincom monitorovať prenosy z desiatok ruských dronov a kamier.

Po dohode s veliteľom Ruského dobrovoľníckeho zboru Denisom Kapustinom vstúpil do tejto jednotky, ktorá bojuje na strane Kyjeva.

Spolupráca Leva Stupnikova s ​​ukrajinskými ozbrojenými silami sa stala verejne známa v septembri 2025, keď ukrajinský vojenský bloger Dmitrij Karpenko (prezývka Apostol) zverejnil dvojhodinový videorozhovor.

Ukrajina aj Rusko hlásia zneškodnenie stoviek dronov, v Chersone zomrel vodič záchranky

Apostol sa špecializuje na prácu s ruskými zajatcami. Robí s nimi rozhovory a v ich prítomnosti potom volá rodinám do Ruska. Cieľom je prinútiť Kremeľ priznať straty a poskytnúť rodinám informácie, ktoré ruské úrady často zatajujú.

Ruské úrady začali vyšetrovať jeho príbuzných v Omsku a bol zaradený na zoznam hľadaných osôb v Ruskej federácii.

Stupnikovova matka Taťjana Janceňová a jej dcéra Alisa odišli z Ruska na Ukrajinu cez Moldavsko ešte vo februári 2025. Hranicu prekročili pešo a stretli sa s ľuďmi, ktorí poručíkovi pomohli. Jeho manželka Jelizaveta zostala v Rusku a pre ruské štátne médiá označila konanie svojho manžela za „zradu“.

Spojené štáty budú pokračovať v rušení sankcií proti Rusku, dohoda o nafte bola iba prvým krokom. Takéto očakávania dal dnes v komunikácii s novinármi najavo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Americký prezident Donald Trump pred niekoľkými dňami oznámil, že sa s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom dohodol na dodávkach nafty na americký a svetový trh.

Pozastavenie sankcií

V piatok šéf Bieleho domu podpísal exekutívny príkaz, ktorým pozastavuje uplatňovanie nového rozsiahleho balíka sankcií namierených proti ruskej ekonomike.

"Domnievam sa, že rušenie sankcií (voči Rusku) bude pokračovať. Dohoda o nafte je prvým krokom," povedal novinárom Zelenskyj podľa portálu RBK-Ukrajina.

Šéf Kremľa má podľa neho z takýchto krokov radosť. "Veľmi však dúfame, že prezident Spojených štátov urobí všetko pre to, aby Putin zastavil zabíjanie, útoky na náš energetický sektor a ukončil túto vojnu," povedal ďalej Zelenskyj.

Musk vraj navrhol obmedziť Starshield pre Ukrajinu. Trump mal podľa médií s návrhom súhlasiť

Obmedzením možností Ukrajiny reagovať na ruské útoky, sa to však podľa neho nedosiahne. "A zrušením sankcií už vôbec nie," poznamenal ukrajinský prezident.

O niečo skôr na sieti X Zelenskyj napísal, že americký výpadok v sankciách, poľavenie v tlaku na agresora a finančné odmeny pre Putina len šéfa Kremľa povzbudzujú k ďalším útokom.

Trump piatkové pozastavenie nových sankcií, ktoré sú odkazom zosnulého republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, zdôvodnil bez bližších podrobností tým, že tento krok slúži národnému záujmu USA.

Zelenskyj dnes podľa agentúry Reuters novinárom na platforme WhatsApp oznámil, že ukrajinskí a americkí vyjednávači by sa znovu mohli stretnúť na budúci týždeň.

Rokovania s Ruskom

Ukrajinci podľa neho s americkým tímom hovorili v piatok, podrobnosti však neponúkol. Ukrajinská delegácia rokovala s Američanmi pred týždňom v Miami, ale rokovania podľa médií skončili predčasne kvôli tomu, že Trump oznámil dohodu s Putinom o nákupe ruskej nafty. Dohoda podľa západných médií šokovala tak Ukrajincov, ako aj Európanov.

Ukrajinský prezident dnes povedal, že Európa potrebuje vlastnú cestu pre rokovania s Moskvou.

Okrem toho podľa Reuters uviedol, že by Rusko mohlo rozmiestniť svoje raketové systémy v Bielorusku a zintenzívniť vzdušné útoky na západ Ukrajiny.

Ten sa nachádza relatívne ďaleko od frontovej línie a podľa Reuters sa tam presunulo mnoho ľudí aj podnikov. Zelenskyj vyzval spojencov Kyjeva, aby mu poskytli väčšiu podporu v oblasti protivzdušnej obrany.

Wadephul vidí za Trumpovou kritikou Zelenského predvolebnú kampaň. Kľúčová je podľa neho podpora Ukrajiny

Ukrajina podľa dnešného oznámenia Zelenského kvôli obmedzeniam pri americkej družicovej sieti Starlink nemôže používať svoje stíhacie drony, ktorými zneškodňuje útočiace ruské bezpilotné lietadlá. Ukrajinci podľa neho o problémoch hovorili s americkou stranou a bolo im povedané, že obmedzenia súvisia s technickými ťažkosťami.

Ukrajina testovala Starlink na území Európskej únie, kde sa s podobnými ťažkosťami nestretla, povedal podľa Reuters Zelenskyj.

Ukrajina sa v posledných dňoch sťažovala na obmedzenie systému Starshield, čo je vojenská verzia siete Starlink spoločnosti SpaceX miliardára Elona Muska. Trump v piatok povedal, že on ani Musk nemôžu za výpadok služby na Ukrajine.

Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí v sobotu vyhlásil, že ústava krajiny sa nebude meniť tak, aby mu umožnila zotrvať v úrade aj po roku 2030, keď mu uplynie jeho tretí a posledný mandát, informuje agentúra DPA.

„Ústava zostane nedotknutá. Rok 2030 bude znamenať koniec môjho prezidentského mandátu vo vedení krajiny. Táto záležitosť je úplne uzavretá a nebude sa o nej ďalej diskutovať,“ vyhlásil egyptský prezident.

Bývalý armádny generál Sísí sa stal prezidentom v roku 2014 po tom, čo armáda pod jeho vedením zosadila demokraticky zvoleného prezidenta Muhammada Mursího.

Egypt v roku 2019 schválil zmeny v ústave, na základe ktorých bol Sísího druhý mandát predĺžený zo štyroch na šesť rokov. Novela mu tiež umožnila uchádzať sa o jedno ďalšie šesťročné obdobie, ktoré v roku 2024 aj obhájil.

Predseda opozičnej SaS a poslanec Národnej rady Branislav Gröhling kritizuje štátny rozpočet na rok 2027, ktorý tento týždeň schválil parlament. Považuje ho za zlý, upozorňuje na jeho možnú protiústavnosť. Vyzýva prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby návrh nepodpísal.

Člen predsedníctva koaličného Smeru a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) zase v tejto súvislosti kritizoval zlé hospodárenie vlád v rokoch 2020 až 2023. Argumentoval, že zanechali súčasnej vláde vysoký deficit, a ona sa ho snaží znižovať tak, aby ľudia čo najmenej trpeli. Vyplýva to z vyjadrení politikov v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.

„Predseda SaS tým, čo povedal k rozpočtu, len dokázal, že seba nemenoval, že sa extrémne hanbí za to, čo tu predstavila vláda Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora, ktorých bol súčasťou a bol aj ministrom v tom čase,“ skonštatoval Kaliňák.

Ďalšia otočka v parlamente. Žiga ohlásil pre poslancov dlhé voľno, po návrate budú pokračovať sporným bodom

Argumentoval, že tieto predchádzajúce vlády zvýšili deficit. Deklaroval, že súčasná vládna koalícia sa zaviazala, že ho bude znižovať tak, aby ľudia čo najmenej trpeli. „Išli sme presne po pol percente a teraz sme na 4,9 percenta. Čiže my sme dodržali slovo,“ povedal. Poukázal na to, že sa to dá robiť aj razantným spôsobom. „Že zoberiete ľuďom 13. dôchodok a podobne, ako to chce urobiť SaS,“ podotkol.

Gröhling odmietol Kaliňákovú argumentáciu. „Táto vláda nie je schopná konsolidovať. Za tri roky to boli tri konsolidácie a ten dlh v októbri 2023 bol na úrovni 66 miliárd a dlh v októbri 2027 bude na úrovni 97 až 99 miliárd. Takže rýchlejšie zadlžujú než toľko spomínaný Matovič, Heger a Ódor. A ešte aj hospodária najhoršie v rámci histórie,“ uviedol.

Parlamentom schválený rozpočet na rok 2027 označil za zlý. Upozornil na jeho možnú protiústavnosť. Vyzval hlavu štátu, aby ho nepodpísala. „Je to jasne napísané, že pri tejto výške dlhovej brzdy má vláda predložiť vyrovnaný rozpočet. A ten nepredložila. Preto sme to podanie dali na Ústavný súd. A týmto aj vyzývam prezidenta, aby nepodpísal tento zákon, aby nepodpísal ani zákon o rozpočtovom provizóriu. Počkajme na to, ako rozhodne ÚS SR, a následne sa uvidí,“ dodal.

Spoločné vystúpenie opozície zlyhalo, Hlina kričal. PS, KDH a Demokrati neprišli

Politici rozoberali aj dianie na slovenskej politickej scéne. Gröhling sa vyjadril ku poslancovi Alojzovi Hlinovi (SaS), ktorý tento týždeň kritizoval kolegov z PS, KDH a mimoparlamentných Demokratov, že sa nepridali k avizovanej spoločnej tlačovej konferencii, ktorá mala byť k spoločnému zhromaždeniu.

Povedal, že ľudsky ho chápe, keďže mu záleží na tom, aby opozícia ukázala, že vie spolupracovať. Deklaroval však, že na zhromaždení budú stáť všetci spoločne na jednom pódiu. „A to je veľmi dôležité. To je ten signál verejnosti, že vieme takto spolupracovať,“ okomentoval.

Kaliňák si zase myslí, že táto situácia potvrdila, že súčasná opozícia nie je alternatívou voči súčasnej vláde, nie je schopná sa dohodnúť a vládnuť. Gröhling v reakcii zase hovoril o hádkach v koalícii. Upozornil aj na personálne zmeny v rámci vlády a presuny poslancov.

Témou bol aj nárast napätia v spoločnosti. Obaja sa zhodli na potrebe vecného dialógu v politike. V súvislosti s útokom na základnej škole v Staškove sa otvorila v diskusii otázka o znížení vekovej hranice trestnoprávnej zodpovednosti. Obaja sa prikláňajú skôr ku komplexným riešeniam.

Gröhling povedal, že krokom k riešeniu je podpora v rámci podporných opatrení, špeciálnych psychológov, logopédov, pracovníkov na školách. „Nemyslím si, že keď znížime hranicu na 13 rokov, že sa vyrieši problém,“ doplnil. Kaliňák zase hovoril o potrebe skoršej identifikácie možných symptómov a problémov u detí.

V Česku sa v sobotu o 14.00 h zatvorili volebné miestnosti a skončilo sa tak druhé kolo volieb do tretiny Senátu. Komisie začali sčítavať hlasy, zvolení kandidáti v 22 volebných obvodoch by mali byť známi popoludní, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Najviac kandidátov v druhom kole volieb malo hnutie ANO, konkrétne 13. Za ním nasledovalo hnutie STAN s 12 a ODS s deviatimi kandidátmi. Ľudovci mali v druhom kole dvoch a zvyšné subjekty po jednom. Cieľom vládneho hnutia ANO bolo posilniť svoj klub aj v hornej komore parlamentu, kde má väčšinu opozícia.

Premiér a predseda hnutia Andrej Babiš opakovane kritizoval, že senátori poslancom navrhnuté zákony vracajú s pripomienkami, čím sa legislatívny proces spomaľuje. Myslí si, že Senát odmieta vládne zákony z princípu.

V Česku sa začalo druhé kolo senátnych volieb. Politológovia pochybujú, že hnutie ANO výrazne uspeje

Šance na úspech sú však u hnutia ANO podľa politológov skôr nižšie. Za jeden z faktorov považujú to, že v tomto type volieb sa vládnym stranám darí horšie než opozičným. Ďalším je skutočnosť, že voliči aktuálnych vládnych strán nepovažujú senátne voľby za tak dôležité v porovnaní s voličmi súčasnej opozície. Ostatné vládne subjekty, teda SPD a Motoristi, nemajú v druhom kole žiadneho kandidáta.

Z opozičných strán obhajuje najviac mandátov hnutie STAN. Pre stranu ODS je dôležitý dobrý výsledok preto, aby si udržala najväčší senátorský klub a s tým súvisiacu funkciu predsedu, ktorým je v súčasnosti Miloš Vystrčil.

Vo viacerých obvodoch boli výsledky v prvom kole tesné. Najtesnejší výsledok bol v obvode Žďár nad Sázavou, kde kandidátovi ODS unikol postup do druhého kola o jediný hlas. Je preto pravdepodobné, že sa tam hlasy budú prepočítavať, no výsledky je možné napadnúť až po skončení druhého kola.

Účasť v druhom kole senátnych volieb býva nízka, naposledy v roku 2024 to bolo 17,54 percenta. Najnižšia volebná účasť v druhom kole bola v roku 2016, a to 15,38 percenta. Hlasy preto bývajú sčítané výrazne rýchlejšie a výsledky by mali byť známe v priebehu sobotňajšieho popoludnia. V prvom kole tohtoročných volieb do hornej komory parlamentu prišlo 43,31 percenta voličov.

Transformácia smerom k hospodárstvu šetrnému voči klíme si v Nemecku v nasledujúcich dvoch desaťročiach vyžiada investície v celkovej výške približne šesť biliónov eur. Doterajšie výdavky by sa tak museli viac ako zdvojnásobiť, informuje agentúra DPA.

Predmetnú sumu vypočítal inštitút Prognos na objednávku štátnej rozvojovej banky KfW. Podľa štúdie, ktorú zverejnila KfW tento týždeň, by leví podiel na potrebných investíciách museli znášať spotrebitelia a podniky, zatiaľ čo na štát by pripadlo len 12 percent.

Autori štúdie upozornili, že náklady by vznikali aj v prípade, ak by sa Nemecko naďalej spoliehalo na fosílne palivá, ako sú uhlie, ropa a plyn. Ak sa prihliadne na túto skutočnosť, zvýšené náklady by podľa nich predstavovali len polovicu celkových investícií.

Zelenskyj žiada od Európskej únie ďalších 70 miliárd eur. Merz pripúšťa, že pomoc Ukrajine bude treba navýšiť

Z približne 290 miliárd eur ročne by tak čisté dodatočné náklady, teda výdavky priamo spojene so zlepšením ochrany klímy, tvorili zhruba 145 miliárd eur ročne.

Štúdia sa zameriava na obdobie rokov 2025 až 2045, keďže rok 2024 bol posledným, pre ktorý boli k dispozícii spoľahlivé údaje o investíciách. Nemecko má v úmysle dosiahnuť do roku 2045 klimatickú neutralitu, čo znamená, že nebude vypúšťať viac skleníkových plynov, než koľko ich dokáže zachytiť či uložiť. Tento cieľ je stanovený zákonom.

Najväčšie investície podľa odborníkov pripadajú na sektor dopravy, a to najmä v dôsledku prechodu na elektromobilitu. V energetickom sektore zase budú potrebné veľké investície do prispôsobenia elektrickej siete na spracovanie energie z vetra a slnka.

Viac ako polovica hispánskych voličov v Spojených štátoch (51 percent) plánuje vo voľbách do Kongresu voliť demokratov, zatiaľ čo takmer tri štvrtiny tejto skupiny nesúhlasia s krokmi amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu analytického inštitútu Pew Research Center zverejneného v piatok, píše agentúra EFE.

Republikánskych kandidátov plánuje voliť len 24 percent hispánskych voličov, 18 percent je nerozhodnutých a sedem percent uprednostňuje iné menšie alebo nezávislé strany. Prieskum bol zverejnený menej ako tri týždne pred voľbami do Kongresu (tzv. midterm elections), v ktorých sa rozhodne o obsadení všetkých 435 kresiel v Snemovni reprezentantov a približne tretiny Senátu.

Približne 55 percent hispánskych voličov podľa prieskumu vníma svoj hlas ako „hlas proti Trumpovi“, zatiaľ čo 14 percent ho považuje za prejav „podpory“. Zvyšných približne 30 percent svoj hlas s krokmi šéfa Bieleho domu nespája.

Putin má ďalší dôvod na radosť. Trump pozastavil nové sankcie proti Rusku až do odvolania

V prezidentských voľbách v roku 2024 získal Trump hlasy od takmer polovice oprávnených hispánskych voličov - historicky najviac pre republikánskeho kandidáta. V súčasnosti však podľa Pew Research Center jeho kroky schvaľuje len 21 percent členov tejto skupiny.

Medzi Hispáncami, ktorí Trumpa volili v roku 2024, schvaľuje jeho kroky 57 percent opýtaných a takmer dve tretiny z nich (65 percent) budú vo voľbách do Kongresu voliť republikánov.

Politiku Trumpa označuje za „škodlivú“ celkovo 70 percent hispánskych voličov a 61 percent si myslí, že podmienky pre túto skupinu sa za uplynulý rok zhoršili.

Najdôležitejšou témou je pre Hispáncov ekonomika (86 percent opýtaných ju označilo za „veľmi dôležitú“), dokonca viac ako migrácia (64 percent). Za priority tiež označili zdravotníctvo (80 percent), vzdelávanie (75 percent) a budúcnosť demokracie (69 percent).

Prieskum bol realizovaný telefonicky na vzorke 774 zaregistrovaných hispánskych voličov medzi 28. septembrom a 4. októbrom v španielčine a v angličtine. Štatistická odchýlka je 4,8 percenta.