Správy z domova

Pri urgentných príjmoch sa od piatka posilňujú policajné hliadky. Oznámil to minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD), ktorý sa na opatrení dohodol s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas-SD). Hliadky majú sledovať rizikové situácie a okamžite zasiahnuť proti násilnému správaniu.

„Útok na zdravotníkov je útokom na každého jedného z nás,“ uviedol Šaško. Zdôraznil, že zdravotníci aj pacienti sa na urgentných príjmoch musia cítiť bezpečne.

Minister zároveň nariadil riaditeľom štátnych nemocníc zaviesť opatrenia na ochranu personálu a pacientov. Jeho vyjadrenie prichádza po napadnutiach zdravotníkov v Bratislave. V piatok ráno muž zaútočil na personál urgentného príjmu nemocnice v Ružinove, pričom jeden zo zamestnancov utrpel zranenie v oblasti tváre.

Tiesňové tlačidlá aj školenia zamestnancov

Šaško uviedol, že už po útoku na praktickú sestru na Kramároch nariadil zmapovať súčasnú ochranu urgentných príjmov v štátnych nemocniciach. Zároveň dal pokyn bezodkladne vypracovať jednotný štandard ochrany zdravotníkov a pacientov. Rezort na ňom spolupracuje s ministerstvom vnútra a Policajným zborom.

„Riaditeľom štátnych nemocníc nariaďujem zaviesť štyri základné opatrenia,“ oznámil minister.

Šaškov rezort finalizuje opatrenia na ochranu zdravotníkov, chce posilniť spoluprácu s políciou

Prvým je rozšírenie tiesňových tlačidiel a ich prepojenie na pult centrálnej ochrany alebo bezpečnostnú službu. Podľa Šaška má toto opatrenie zabezpečiť okamžitú pomoc počas celej prevádzky urgentného príjmu. Druhým je zvukový alarm, ktorý po stlačení tiesňového tlačidla spustí výstražný signál priamo na mieste.

Tretie opatrenie sa týka praktického preškolenia určených zamestnancov. Majú sa naučiť včas rozpoznať riziko, upokojiť konfliktnú situáciu, privolať pomoc a v prípade ohrozenia sa chrániť. Školenia majú viesť certifikovaní lektori s praxou.

„Zároveň pripravujeme aj posilnenie fyzickej ochrany a zásahových tímov pre urgentné príjmy a kamerový dohľad nad vstupmi a verejnými priestormi rizikových pracovísk,“ doplnil Šaško.

Podľa ministra majú opatrenia spoločne vytvoriť komplexný systém ochrany zdravotníkov pred násilím. Rezort ho chce priebežne vyhodnocovať a zlepšovať v spolupráci so zdravotníkmi. Šaško označil útoky na nich za neakceptovateľné a poďakoval im za služby, zákroky aj zachránené životy.

Rezort obrany ponúka žandárov

Pripravenosť pomôcť pri ochrane života, zdravia a majetku občanov avizovalo aj ministerstvo obrany. Podľa jeho hovorcu Michala Bachratého má rezort k dispozícii dostatok príslušníkov Žandárskeho zboru, ktorí sú pripravení na nasadenie. Pôsobiť môžu aj na centrálnych príjmoch nemocníc alebo vo vlakoch.

Žilinka: Ďalší útok na zdravotníkov potvrdzuje systémové zlyhanie ich ochrany

„Ich nasadenie riadi Ministerstvo vnútra, ktoré v tomto aktívne koná a prostredníctvom Policajného zboru a jeho požiadaviek budú žandári nasadzovaní do jednotlivých obvodných oddelení, ako si to situácia bude vyžadovať,“ uviedol Bachratý.

Pri piatkovom rannom incidente v ružinovskej nemocnici napadol zdravotnícky personál 34-ročný občan Írska. Polícia ho po príchode na miesto zadržala. Zamestnanec nemocnice pri útoku utrpel zranenie v oblasti tváre.

Na ďalšie napadnutie zdravotníkov reagoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Podľa neho je ďalšie napadnutie zdravotníckych pracovníkov v krátkom čase potvrdením systémového zlyhania ich ochrany pri výkone povolania.

Všetky štyri moskovské letiská dnes z bezpečnostných dôvodov dočasne zastavili prílety i odlety. Letisko Šeremetievo​ na severe metropoly bolo kvôli hrozbe dronového útoku tiež evakuované, cestujúci sa však už vracajú, informovala ruskojazyčná verzia stanice BBC. Podľa ruskej agentúry TASS boli viac ako dve desiatky spojov na toto moskovské letisko presmerované do iných miest.

Letisko Šeremetievo​ podľa TASS odporučilo cestujúcim pri evakuácii zachovať pokoj, nepribližovať sa k oknám, zdržiavať sa v uzavretých priestoroch terminálov a postupovať podľa pokynov personálu. Pracovníci letiska okrem iného pasažierom asistovali pri evakuácii z lietadiel.

Podľa údajov portálu Flightradar sa nad územím Moskvy o 15:30 vo vzduchu nepohybovalo žiadne lietadlo. Agentúra TASS informovala, že niektoré lety boli presmerované napríklad na letisko do Petrohradu, Minska alebo Baku.

Ukrajina sa piaty rok bráni ruskej agresii a v poslednom čase zintenzívňuje útoky dronov stredného a dlhého doletu na ciele v Rusku. Moskva útoky na ukrajinské vnútrozemie podniká denne.

Prevádzka moskovských letísk bola kvôli vzdušnej hrozbe narušená aj v minulosti. Kyjev aj Moskva tvrdia, že sa zameriavajú výlučne na vojenské ciele či na ciele súvisiace s armádou a vedením vojny. Pri útokoch však zomierajú aj civilisti. Drvivú väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území kontrolovanom Kyjevom, na ktoré útočí ruská armáda.

Ukrajinská armáda tvrdí, že systém Starlink od americkej spoločnosti SpaceX je pre ňu naďalej obmedzený, a to napriek tomu, že americký prezident Donald Turmp vyhlásil, že obmedzenie bolo zrušené. Správa pochádza z agentúry DPA.

Niekoľko ukrajinských médií s odvolaním sa na zdroje z ministerstva obrany uviedlo, že neexistuje žiadne potvrdenie o tom, že by obmedzovanie signálu skončilo.

Podobné sa vyjadril aj poradca ukrajinského prezidenta Serhij Beskrestnov, ktorý uviedol, že hoci sa pripojenie k sieti Starlink v ojedinelých prípadoch zlepšilo, pravdepodobne to bolo spôsobené algoritmami spoločnosti SpaceX. „V súčasnosti neevidujeme žiadne uvoľnenie obmedzení týkajúcich sa Starlinku,“ napísal na Facebooku.

Musk obnovil Ukrajine prístup k Starlinku, tvrdí Trump. Kyjev však hlási, že spojenie ešte naplno nefunguje

Spoločnosť SpaceX minulý týždeň neočakávane zaviedla na území Ukrajiny rýchlostný limit pre svoje systémy využívané ukrajinskou armádou.

Paralyzovalo to ukrajinské prieskumné a útočné drony stredného doletu a vážne to obmedzilo aj ukrajinské stíhacie drony, ktoré ničia rýchlo letiace ruské prúdové bezpilotné lietadlá.

Musk a Trumpova administratíva poskytli viaceré protichodné vysvetlenia o tom, kto nariadil obmedzenie Starlinku. Denník Wall Street Journal vo štvrtok s odvolaním na americký predstaviteľov informoval, že o to Muska telefonicky požiadal Trump.

Príslušníci jednotky nelegálnej migrácie Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru zadržali 21. októbra v Banskej Bystrici 37-ročného občana Slovenskej republiky, ktorý sa viac ako sedem rokov vyhýbal trestnému konaniu.

Muž je obvinený zo zločinu obchodovania s ľuďmi spáchaného formou spolupáchateľstva. Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.

K zadržaniu muža došlo v súčinnosti s Mobilnou jednotkou Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica.

„Podľa našich doterajších zistení mal obvinený spoločne s ďalším mužom v období rokov 2010 až 2017 násilím odviezť poškodeného z obce Štrkovec do Rimavskej Soboty, kde ho držali do nasledujúceho rána. Následne ho mali opakovane prevážať do nemeckého Düsseldorfu, kde bol zo strachu z fyzického násilia a pod prísľubom finančného zisku nútený žobrať šesť dní v týždni. Získané peniaze vo výške približne 170 eur musel každý večer odovzdávať jednému z obvinených,“ uviedol Hájek.

Trestné stíhanie v tejto veci sa začalo ešte v septembri 2017. Na obvineného bol vo februári 2019 vydaný príkaz na zatknutie aj európsky zatýkací rozkaz.

„Keďže sa vyhýbal úkonom trestného konania a zdržiaval sa na rôznych miestach, najmä v Nemecku, kde zatajoval svoju skutočnú totožnosť, trestné stíhanie bolo v marci 2019 prerušené,“ objasnil policajný hovorca.

Polícia však aj po prerušení trestného stíhania pokračovala v opatreniach smerujúcich k vypátraniu obvineného. Vďaka dlhodobej a aktívnej činnosti vyšetrovateľa jednotky nelegálnej migrácie sa ho po viac ako siedmich rokoch podarilo vypátrať a zadržať.

„Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Rimavská Sobota rozhodol 22. októbra o vzatí obvineného do väzby z dôvodu obavy z úteku. V prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na štyri až desať rokov,“ uviedol Hájek. Ako doplnil, ďalší obvinený muž je stíhaný v samostatnom konaní.

Ministerstvo obrany má k dispozícii dostatok príslušníkov Žandárskeho zboru. Sú pripravení a vyčlenení na nasadenie pri ochrane života, zdravia a majetku občanov Slovenska.

Môžu pôsobiť aj na centrálnych príjmoch nemocníc alebo vo vlakoch. V súvislosti s napadnutiami zdravotníckeho personálu v Bratislave to uviedol hovorca rezortu Michal Bachratý.

„Ich nasadenie riadi Ministerstvo vnútra, ktoré v tomto aktívne koná a prostredníctvom Policajného zboru a jeho požiadaviek budú žandári nasadzovaní do jednotlivých obvodných oddelení, ako si to situácia bude vyžadovať,“ uviedol Bachratý.

Ministerstvo vnútra ani Policajný zbor na otázky, či polícia plánuje využiť žandárov pri ochrane zdravotníkov, priamo neodpovedali. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok len informoval, že už otvoril diskusiu s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (obaja Hlas-SD).

Na urgentnom príjme nemocnice v bratislavskom Ružinove došlo v piatok ráno k incidentu, pri ktorom muž napadol zdravotnícky personál.

Polícia po príchode na miesto útočníka zadržala. Išlo o 34-ročného občana Írska. Pri incidente utrpel zamestnanec nemocnice zranenie v oblasti tváre.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka reagoval, že ďalšie napadnutie zdravotníckych pracovníkov v krátkom čase je potvrdením systémového zlyhania ochrany zdravotníkov pri výkone ich povolania.

Prvá dáma USA Melania Trumpová úspešne zabezpečila prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou v okupovanom meste Olešky, ktoré sa začne 29. októbra. Oznámil to v piatok Biely dom, správa pochádza z agentúry Reuters.

Obe krajiny podľa Bieleho domu súhlasili s dočasným pozastavením vojenských operácií v Oleškách, aby umožnili vstup humanitárnej pomoci a pripravili evakuáciu civilistov cez určený bezpečný priechod.

Prímerie na zabezpečenie humanitárnej pomoci a evakuáciu civilistov začne podľa veliteľa ruskej armády Valerija Gerasimova budúci týždeň v noci na utorok o 4:00 moskovského času (2:00 nášho času). 

„Ruská armáda zastaví paľbu v Chersonskom sektore a od 4:00 moskovského času 27. októbra prejde do režimu prímeria,“ vyhlásil Gerasimov.

Zúfalá situácia

„Situácia v Oleškach je zúfalá. Olešky sú vojnové mesto na frontovej línii na pokraji katastrofy. Zostávajúcu populáciu Olešiek tvoria prevažne starší obyvatelia, ktorí naliehavo potrebujú lekársku starostlivosť, lieky, jedlo a čistú vodu,“ uviedla manželka amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Pápež vyzval Ukrajinu, aby spolupracovala s Ruskom pri pomoci obyvateľom Olešiek

„Obyvatelia Olešiek majú obmedzené dodávky elektriny, žijú uprostred zamínovaných ciest a čelia pravidelným vojenským útokom. Bolo úplne jasné, že bez môjho zásahu by bolo nemožné priviesť do mesta humanitárnu pomoc a evakuovať starších ľudí,“ dodala.

Trumpová uviedla, že na pláne pre Olešky spolupracovala s ruským a ukrajinským vedením a označila sa za „výhradnú sprostredkovateľku“. Diskusie vraj iniciovala samotná Trumpová.

Evakuácia civilistov

„Nevojenskí, civilní lídri z oboch krajín budú spolupracovať pri návšteve obyvateľov Olešiek v ich domovoch a určia úroveň pomoci, ktorú potrebujú. Obyvatelia, ktorí sa chcú evakuovať, dostanú koordinovanú podporu a dopravu do preferovanej destinácie. Predpokladám, že niektorí budú chcieť ísť do Ruska a iní na Ukrajinu,“ vysvetlila Trumpová.

Prvá dáma zabezpečila tiež „nestrannú americkú mediálnu organizáciu, ktorá bude sprevádzať a dokumentovať ruské a ukrajinské tímy v teréne počas celého procesu“. „Toto zohrá významnú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby boli želania každej rodiny verne rešpektované,“ dodala.

Prezident USA Donald Trump svoju manželku za jej iniciatívu ocenil. K dohode podľa neho došlo po tom, čo kancelária prvej dámy kontaktovala obe strany. „Chce zachrániť deti,“ povedal Trump novinárom.

K jedlu vedie cesta smrti. Olešky umierajú od hladu, pomoc Rusi ukradli, tvrdí armáda

Kremeľ v reakcii uviedol, že iniciatívu Trumpovej víta a ruská armáda pracuje na načasovaní prímeria. „Nebudem teraz zachádzať do detailov. Ak sa tieto informácie zverejnia, podrobnosti o tejto operácii s najväčšou pravdepodobnosťou zverejní naše ministerstvo obrany,“ citovala hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova agentúra TASS.

Ukrajinský vyjednávač Davyd Arachamija zasa tvrdí, operácia s cieľom zriadiť trvalé humanitárne koridory pre evakuáciu z Olešiek a okolitých oblastí, ako aj pre dodávky potravín, sa začne čoskoro.

Ruského prezidenta Vladimira Putina vyzval na prímerie v Oleškách tento mesiac aj pápež Lev XIV. Hlava katolíckej cirkvi podľa Vatikánu „upozornila na zúfalú situáciu v meste Olešky v Chersonskej oblasti a zmienila sa o žiadosti o humanitárne prímerie, ktorá už bola predložená prezidentovi Ruskej federácie“.

Olešky ležia na ľavom brehu rieky Dneper, ktorý ovládajú ruské jednotky, zatiaľ čo na druhom brehu sa rozprestiera regionálna metropola Cherson. Podľa Ukrajiny sú všetky zásobovacie trasy do mesta prerušené a miestni obyvatelia sú bez pravidelného zásobovania.

Najvyšší kontrolný úrad zistil nedostatky vo financovaní Centra vedecko-technických informácií (CVTI) SR. Tejto priamo riadenej organizácii rezortu školstva podľa kontrolórov chýba stabilnejší rozpočet a držia ju nad vodou eurofondy.

Informovala o tom hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) v súvislosti so zisteniami poskytol novinárom v piatok reakciu.

Tvrdil, že organizácia je financovaná efektívne a uchádzanie sa o európske projekty je cieľom, nie prekážkou.

„CVTI plní svoje hlavné úlohy a dokáže napĺňať svoje poslanie. Kontrola NKÚ však odhalila nedostatky v nastavovaní kontraktov, plánovaní rozpočtu a vo vyhodnocovaní nákladov. Významná závislosť od európskych projektov a vykonávanie viacerých činností mimo hlavného odborného zamerania centra podľa kontrolórov vytvárajú riziká pre budúcu stabilitu a udržateľnosť organizácie,“ priblížila Bolech Dobáková.

Kontrolný úrad preto odporúča ministerstvu školstva prijať systémové opatrenia a pripraviť koncepciu rozvoja CVTI s plánom dlhodobého a udržateľného financovania.

NKÚ zároveň poukázal na to, že rozpočet CVTI sa počas roka výrazne menil. „Jeho úpravy dosahovali od 256 až do 483 percent pôvodne schválených súm. Takéto rozdiely oslabujú rozpočet ako nástroj plánovania a zároveň zvyšujú závislosť centra od externých zdrojov financovania,“ povedala hovorkyňa.

Okrem toho CVTI podľa kontroly zabezpečovalo aj viaceré administratívne a servisné úlohy, ktoré nesúvisia priamo s jeho hlavným poslaním.

„Rizikom je, že na úkor podpory vedy, výskumu a inovácií bude čoraz viac kapacít viazaných na administratívu. Je preto potrebné prehodnotiť rozsah aktivít centra a sústrediť sa na jeho hlavné poslanie,“ dodala Bolech Dobáková.

Minister školstva reagoval, že je cieľom, aby sa CVTI uchádzalo o európske a medzinárodné projekty. „Je to centrum vedecko-technických informácií a majú byť úspešní v medzinárodných alebo europrojektoch,“ povedal.

Zároveň vyzdvihol prácu vedenia a ocenil projekty organizácie. Podfinancovanie odmietol.

„Mojou požiadavkou je, či už na tomto rezorte, alebo vo vzťahu k podriadeným organizáciám, efektivita, účelnosť. Každé jedno euro treba otočiť štyrikrát. Ja myslím, že v tomto CVTI urobilo kus roboty a sú efektívne financovaní,“ dodal minister s tým, že kontrolóri nenašli z hľadiska hospodárenia organizácie žiadne pochybnosti.

Letectvá Francúzska a Spojeného kráľovstva po prvýkrát usporiadali spoločné cvičenie simulujúce jadrový úder, uviedli v piatok vo vyhlásení ministerstvá obrany oboch krajín. Informuje o tom agentúra AFP.

Cvičenie nad Stredozemným morom s označením „Rummy“ sa uskutočnilo v utorok a zahŕňalo stíhačky Typhoon britského Kráľovského letectva (RAF) a francúzske stíhačky Rafale.

Uskutočnilo sa v súlade s bezpečnostnými postupmi, nezahŕňalo žiadne jadrové zbrane a jeho cieľom bolo zlepšiť koordináciu medzi dvoma západoeurópskymi jadrovými mocnosťami, uvádza sa vo vyhlásení.

Po vzlete zo základne v severovýchodnom Francúzsku „francúzske lietadlá Rafale, sprevádzané lietadlami RAF Typhoon, vykonali simulovaný jadrový úder“, priblížili ďalej ministerstvá.

Francúzska ministerka obrany Catherine Vautrinová poznamenala, že „vlastníctvo nezávislých jadrových síl nevylučuje ich koordináciu“. Spoločné cvičenie s Britániou podľa nej preukázalo, že jadrové sily oboch krajín môžu ešte významnejšie prispieť k celkovej bezpečnosti NATO.

Britský minister obrany Wes Streeting zas cvičenie označil za „novú kapitolu“ vo vzťahu medzi Britániou a Francúzskom v oblasti jadrovej obrany. „Toto cvičenie demonštruje hĺbku nášho partnerstva, dôveryhodnosť našich odstrašujúcich prostriedkov a naše odhodlanie zostať jednotní tvárou v tvár novým hrozbám,“ dodal.

Cvičenie sa uskutočnilo v časte vysokého napätia medzi členskými štátmi NATO a Ruskom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vlani v máji ponúkol ostatným európskym spojencom zdieľanie ochrany v rámci tzv. jadrového dáždnika Francúzska.

Pápež Lev XIV. zrušil návštevu talianskeho mesta Assisi plánovanú na budúci týždeň. Cestu vrtuľníkom mu počas zotavovania sa z nedávnej operácie lekári neodporučili. Oznámil to v piatok Vatikán, na ktorý sa odvolala agentúra ANSA.

Röntgen hrudníka podľa lekárov potvrdil, že pápežova rekonvalescencia pokračuje veľmi dobre. Z nemocnice ho prepustili v sobotu, štyri dni po zákroku, pri ktorom mu pre zhubný nádor odstránili pravý dolný pľúcny lalok. Ochorenie sa v tele ďalej nerozšírilo.

Dobré správy z Vatikánu. Pápež po operácii nádoru na pľúcach už nepotrebuje ďalšiu liečbu

Do mesta Assisi v strednom Taliansku mal pápež zavítať v utorok 27. októbra, kde sa mal zúčastniť na poslednom dni podujatia o mieri organizovanom Komunitou svätého Egídia. Lekári mu však podľa Vatikánu plánovaný let vrtuľníkom z opatrnosti neodporučili vzhľadom na krátky čas, ktorý uplynul od operácie.

Organizátorom podujatia, ako aj lídrom a zástupcom kresťanských cirkví a iných náboženstiev plánuje Lev XIV. namiesto osobnej účasti poslať odkaz s presvedčením, že „dialóg v duchu Assisi a hľadanie slov a gest sú cennými nástrojmi v dobe konfliktov“.

Privyrábať si popri dôchodku môže byť od budúceho roka o niečo výhodnejšie. Štát totiž mení podmienky odvodovej úľavy, ktorú využívajú seniori pracujúci na dohodu. Zmena sa dotkne spôsobu výpočtu poistného a môže ovplyvniť aj to, koľko peňazí dôchodcovi zostane zo zárobku.

Nie všetci však pocítia rovnaký finančný prínos. Záležať bude na výške príjmu, druhu dôchodku aj na tom, či senior pracuje na jednu alebo viacero dohôd. Osobitnú pozornosť by mali novým podmienkam venovať poberatelia predčasných starobných dôchodkov, pre ktorých môže prekročenie zákonného limitu znamenať zastavenie výplaty penzie.

Vyššia úľava, ale aj obmedzenia

Od januára sa zmení suma, ktorú si môžu vybrané skupiny pracujúcich odpočítať z vymeriavacieho základu na dôchodkové poistenie. V praxi to znamená, že z väčšej časti zárobku nebudú musieť platiť príslušné odvody.

Samotné zvýšenie úľavy však ešte neznamená, že dôchodcovi pribudne na účet rovnaká suma. Rozdiel medzi výškou odpočítateľnej položky a skutočnou úsporou môže byť výrazný. Navyše zostávajú v platnosti pravidlá, ktoré obmedzujú jej využitie pri viacerých pracovných dohodách.

V článku sa ešte dočítate:

• Koľko eur seniorom reálne prinesie vyššia úľava.
• Prečo sa zvýhodnenie vzťahuje len na jednu dohodu.
• Pri akom zárobku hrozí strata predčasnej penzie.
• Ako môže práca zvýšiť dôchodok a vrátiť časť daní.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 56% na dočítanie.

Pracovníci Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo) vyhlásili na utorok 3. novembra celodenný štrajk, oznámili dnes zástupcovia iniciatívy Verejnoprávne, ktorá združuje zamestnancov verejnoprávnych médií.

Zámer je reakciou na prednostné prerokovanie návrhu na zrušenie televízneho a rozhlasového poplatku v snemovni. Novinárom pred budovou ČRo v pražskej Vinohradskej ulici zástupcovia Verejnoprávne povedali, že plán previesť financovanie ČT a ČRo na štát ohrozuje nezávislosť a stabilitu oboch médií a bude mať negatívny dosah na štátny rozpočet.

Vláda chce podľa iniciatívy Verejnoprávne zoštátniť ČT a ČRo skôr, ako sa stihne vyjadriť verejnosť, návrh sa namiesto vecnej debaty rozhodla presadiť silou.

Česká televízia a rozhlas vstúpili do štrajku. Vysielanie začalo s meškaním

"Iniciatíva Verejnoprávne sa voči snahe pretlačiť zoštátnenie ČT a ČRo rozhodne vymedzuje," píše sa v dnešnom vyhlásení, ktoré zástupcovia iniciatívy prečítali. "Pracovníkov Českej televízie a Českého rozhlasu týmto vláda núti k dôraznému celodennému štrajku. Bude v utorok 3. novembra," dodali. Pod iniciatívu Verejnoprávne sa na jej webe doteraz podpísalo takmer 3200 zo zhruba 4250 zamestnancov ČT a ČRo.

"Žiadame všetkých, ktorým nie je osud ČT a ČRo ľahostajný, aby svoj postoj dali verejne a hlasno najavo," vyzvala iniciatíva. "My, pracovníci oboch inštitúcií, sme pripravení obe verejnoprávne médiá brániť. Pre vás. Nie pre politikov," uzavrela svoje vyhlásenie. Dvadsaťštyrihodinový výstražný štrajk proti plánu zrušiť televízne a rozhlasové poplatky usporiadali pracovníci ČT a ČRo už 22. júna.

Česká televízia a rozhlas je dnes v čiernom, zamestnanci protestujú za nezávislosť médií po zrušení poplatkov

Prednostné prerokovanie vládneho návrhu na zrušenie televízneho a rozhlasového poplatku dnes v snemovni presadila koalícia ANO, SPD a Motoristov. Dolná komora predtým odhlasovala aj možnosť nielen nočného, ale aj sobotňajšieho rokovania. Opozícia hovorí o zoštátnení oboch verejnoprávnych médií a o ohrození ich nezávislosti.

Nesúhlas s prednostným prerokovaním rušenia poplatkov vyjadril Syndikát novinárov. V sobotu by sa mohol odohrať protest spolku Milion chvilek, ktorý tento rok zhromaždenie na podporu Českej televízie a Českého rozhlasu zvolával aj v máji.

Návrh vládnej novely priznáva obom médiám zhruba o 15 percent menej peňazí zo štátneho rozpočtu, ako s ktorými hospodária po vlaňajšom zvýšení poplatkov. Rozpočty oboch inštitúcií by sa mali oproti tomuto roku znížiť celkovo o 1,4 miliardy korún (56,9 milióna eur). Spolu by mali mať 7,8 miliardy korún (317,1 milióna eur).

Hackeri 12. októbra zasiahli celkom 80 predajní Carrefouru po celom Francúzsku, píše agentúra Bloomberg. Útoky sa ale nevyhli ani ďalším predajcom. Medzi postihnutých patrí aj 300 francúzskych obchodov reťazca Coopérative U.

Masívny kybernetický útok cielil na chladničky v supermarketoch po celom Francúzsku

Keď Jérémy Béziaud dorazil v pondelok 12. októbra do supermarketu Intermarché vo francúzskej Normandii, čakalo ho nepríjemné prekvapenie. Mrazničky sa namiesto chladenia zahrievali až na 40 stupňov Celzia. Najprv si myslel, že ide o bežnú poruchu. Čoskoro však zistil, že podobné problémy riešia aj ďalšie obchody.

„Všetko som musel vyhodiť,“ uviedol Béziaud pre Bloomberg. Dodal, že mrazničky sa mu síce podarilo ešte v ten deň opraviť, obchod však prišiel o potraviny za zhruba 3000 eur.

Supermarkety vo Francúzsku zasiahol kyberútok. Poškodil chladenie, škody sú veľké

Teplota v mrazničkách skokovo vzrástla

V článku sa ešte dočítate:

• Ako útočníci ovládli chladiace systémy,
• Prečo boli terčom najmä staršie zariadenia,
• Aké škody spôsobí pár hodín bez chladenia,
• S čím sa stretli obchodné reťazce v Británii.

Dostupné pre predplatiteľov

Totožnosť útočníkov zostáva zatiaľ neznáma. Hackeri sa ale zamerali na systémy, prostredníctvom ktorých môžu servisné spoločnosti na diaľku kontrolovať teplotu v mrazničkách. Po získaní prístupu upravili ich nastavenie a teplota v mrazničkách začala postupne stúpať.

Medzi výrobcov zasiahnutých technológií patrí aj dánska spoločnosť Danfoss. Podľa jej zástupcov sa útok týkal predovšetkým starších modelov, pri ktorých už skončila podpora bezpečnostných aktualizácií. Niektoré také chladiace a klimatizačné systémy vo francúzskych supermarketoch slúžia desať až pätnásť rokov.

Vzdialené sledovanie mrazničiek pritom firmám výrazne uľahčuje prácu. Môžu vďaka nemu priebežne kontrolovať teplotu, rýchlo odhaľovať závady a ušetriť za servisné výjazdy. Pripojenie týchto systémov k internetu však súčasne predstavuje bezpečnostné riziko, čo nedávny útok vo Francúzsku jasne ukázal.

„Hackeri útočia na obchodné reťazce, pretože sú pomerne ľahkým cieľom a môžu tým spôsobiť veľké škody,“ upozornil pre Bloomberg vysokoškolský pedagóg Harjinder Singh Lallie z britskej University of Warwick. Podľa neho navyše podobné útoky povzbudzujú ďalších hackerov, ktorí zisťujú, že zabezpečenie supermarketov má značné slabiny.

Supermarkety navyše hospodária s pomerne nízkymi maržami a ich zásobovanie vyžaduje presné plánovanie. Aj niekoľkohodinový výpadok chladenia preto môže spôsobiť značné finančné škody.

Polarizované Francúzsko stoná v neistote. Situácia v krajine môže zasiahnuť celú Európu

S útokmi majú skúsenosti aj obchody v Británii

K cene znehodnotených potravín sa pridávajú náklady na ich likvidáciu, čistenie zariadenia a bezpečnostné kontroly. V niektorých prípadoch musia obchodníci zabezpečiť aj opravu alebo úplnú výmenu poškodených mrazničiek.

S podobnými útokmi sa už v minulosti stretli napríklad aj britské obchodné reťazce. Spoločnosť Co-op vlani zaznamenala problémy so zásobovaním, kvôli ktorým prišla o tržby presahujúce 200 miliónov libier. Kybernetický útok zasiahol napríklad aj Marks & Spencer, uzatvára Bloomberg.

Talianska polícia vykonala v piatok v mestách naprieč celou krajinou razie v domovoch približne 100 ľudí, vrátane 51 neplnoletých osôb, podozrivých z účasti na víkendových nepokojoch v Miláne. Informuje o tom agentúra ANSA.

Prehliadky protiteroristického útvaru DIGOS sa dotkli takmer 20 miest v rôznych častiach Talianska, okrem iného Bari, Bologne, Florencie, Janova, Neapola, Monzi či Verony.

Meloniová nenecháva nič na náhodu. Taliansko v reakcii na nepokoje vyšle do Milána stovky vojakov

V Miláne došlo počas uplynulého víkendu k demonštráciám proti nekvalitným verejným službám a rastúcim cenám. Protestujúci napadli na viacerých miestach políciu, ničili majetok a rabovali obchody. Polícia zadržala stovky ľudí nielen v Miláne, ale aj v ďalších mestách. Väčšina z nich je neplnoletá, najmladším je 11-ročný chlapec.

Taliansky minister vnútra Matteo Piantedosi v súvislosti s piatkovými raziami povedal, že zatiaľ nie je jasné, či za násilím stojí nejaká organizovaná sieť. Výtržníci sa však podľa neho určite koordinovali.

Vláda premiérky Giorgie Meloniovej nasadila do Milána 500 vojakov, aby pomohli tamojšej polícii vzhľadom na obavy z ďalších protestov a násilia počas nadchádzajúceho víkendu. Majitelia niektorých obchodov už avizovali, že nemajú v úmysle svoje predajne otvoriť. Starosta Milána Giuseppe Sala ich vyzval, aby obchody nezatvárali.

Od 7. septembra 2026 sa na pražskej burze obchoduje WOOD PX ETF, ktorý investorom umožňuje nakúpiť portfólio tamojších akcií jediným pokynom. Tento krok by mohol  vyvolať otázku, či by mohla vzniknúť slovenská obdoba a či by takýto „SAX ETF“ mohol sprístupniť investovanie do domácich firiem širšiemu okruhu investorov. Takýto krok by však mal viac negatív ako pozitív a mohol by dokonca vytvoriť pomerne vážny problém. 

Viac problémom súčasne

Problémom bratislavskej burzy sú veľmi sporadické obchody. Rozsah obmedzenia ukazuje porovnanie za rok 2025. Praha vykázala akciové obchody za 167,96 miliardy českých korún, približne 6,8 miliardy eur pri priemernom ročnom ...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Pri streľbe v kostole na západe Jordánska dnes zomrelo najmenej sedem ľudí a ďalších desať bolo zranených, informujú podľa agentúry AFP miestne médiá. Po dvoch útočníkoch polícia pátra. Okolnosti útoku sú zatiaľ nejasné.

Podľa svedkov, ktorých citovali médiá, prišli útočníci v aute a v kostole, kde sa práve konal pohrebný obrad, strieľali asi päť minút. Vo vnútri bolo na 150 ľudí.

Útok sa stal v guvernoráte Karak v obci Hammúd, v ktorej žije početná kresťanská menšina a ktorá leží asi 120 kilometrov južne od Ammánu, metropoly jordánskeho moslimského kráľovstva.

Poľská ministerka pre fondy a regionálnu politiku a predsedníčka koaličnej strany Poľsko 2050 Katarzyna Pelczyňská-Naleczová oznámila vo štvrtok odchod z vlády Donalda Tuska. Urobila tak po hlasovaní Sejmu o zrušení obmedzenia mandátu na dve volebné obdobia v samosprávach.

Časti vládnej koalície, vrátane poslancov z jej strany, vyčítala, že hlasovali proti obmedzeniu, ktoré podľa nej podporuje 75 percent Poliakov. Informujú o tom denník Rzeczpospolita a agentúra PAP.

„Odchádzam z vlády Donalda Tuska, lebo hodnoty sú pre mňa dôležitejšie ako funkcie,“ napísala na platforme X. Koalícia sa podľa nej postavila proti ľuďom a za politické dohody.

Poľsko zaplavili protesty za dostupnejšie interrupcie. Tuskovej vláde vyčítajú nesplnený sľub

Sejm vo štvrtok napokon tesne rozhodol o zachovaní obmedzenia na dve volebné obdobia pre primátorov a starostov. Návrh na zrušenie obmedzenia koaličnej Poľskej ľudovej strany (PSL), ktorá je tradične silná v komunálnej politike, nepodporila časť koaličnej Ľavice, s ktorou mala strana podľa PAP dohodu o výmene za podporu čiastočnej liberalizácie potratového zákona iniciovanej PSL. Predstavitelia PSL to označili za podvod.

Ako uviedol denník Rzeczpospolita, rozhodnutie ministerky prekvapilo časť poslancov jej strany. Podľa denníka boli jej vzťahy s premiérom napäté a ďalším zdrojom konfliktu bola funkcia podpredsedu vlády, o ktorú sa uchádzala. Tusk oznámil, že túto funkciu zverí ministrovi financií Andrzejovi Domaňskému.

„Tento odchod neznamená nič. Možno len toľko, že Pelczyňská-Naleczová si uvedomila, že vo vláde nič neznamená,“ povedal pre Rzeczpospolitu Marek Sawicki z PSL.

V Poľsku obvinili muža z plánovania útoku na Tuska a ďalších politikov

Odchod ministerky zatiaľ neznamená vystúpenie Poľska 2050 z koalície. „Musíme zvolať snem, aby sme zvolili nového predsedu strany“ uviedol podpredseda klubu strany Bartosz Romowicz.

Väčšina poslancov za Poľsko 2050 sa podľa denníka vyslovuje za zotrvanie v koalícii a spoločnú kandidatúru vo voľbách s PSL a Občianskou koalíciou. Strana je však rozdelená a z jej 30-členného poslaneckého klubu tento rok odišlo 15 zákonodarcov. Vládna koalícia disponuje 240 mandátmi v 460-člennom Sejme a ďalšie prípadné straty by mohli ohroziť jej väčšinu.

Odborový zväz IG Metall pohrozil štrajkmi od januára, ak nemecký automobilový koncern Volkswagen do konca októbra neustúpi od zrušenia mzdovej dohody. Informovala o tom agentúra Reuters.

"Dávame spoločnosti lehotu do konca októbra, aby oznámenie o zrušení stiahla," uviedol na tlačovej konferencii Thorsten Gröger z odborového zväzu IG Metall. "V opačnom prípade sa spustí rozsiahly proces, ktorý – a to chcem jasne zdôrazniť – pripraví pôdu pre štrajkovú akciu v spoločnosti Volkswagen," dodal.

Dnes má dôjsť k druhému rokovaniu medzi odbormi a vedením podniku, ktorého témou je preskúmanie budúcej kolektívnej zmluvy z roku 2024. Podľa jedného z jej ustanovení môže jedna strana prinútiť druhú na rokovania, ak sa podľa jej názoru zásadne zmenili rámcové podmienky dohody, uviedla agentúra DPA.

Zistenie HN: Žilinská Kia reaguje na zmeny na trhu s autami. V hre sú škrty v motorárni

Zástupcovia zamestnancov sa na túto klauzulu odvolali v polovici septembra, keď po prijatí úsporných opatrení dozornou radou VW požadovali jasné vysvetlenie, či a ako podnik dodrží záväzky vyplývajúce z ťažko vybojovanej kolektívnej zmluvy. Vedenie na oplátku tiež požiadalo o rokovanie, aby mohlo vysvetliť, prečo už vtedy dohodnuté úspory nestačia, dodala DPA.

Volkswagen v poslednom čase zápasí s množstvom problémov vrátane vysokých nákladov, nadbytočných kapacít, rastúcej čínskej konkurencie alebo amerických ciel. Koncern preto plánuje rozsiahlu reštrukturalizáciu svojich aktivít. Možnosťou je aj zatvorenie štyroch závodov v Nemecku. Odbyt koncernu za tri štvrťroky klesol o deväť percent zhruba na šesť miliónov vozidiel.

Kríza vo Volkswagene doľahla na Škodu. Podľa odborov sa majú zmraziť mzdy aj v českej automobilke

Dozorná rada Volkswagenu minulý mesiac schválila najväčší reštrukturalizačný plán v histórii podniku. Volkswagen okrem iného plánuje zrušiť do konca desaťročia po celom svete až 100-tisíc pracovných miest či obmedziť počet modelov. Škoda Auto opakovane uviedla, že nový transformačný plán koncernu nemá na jej aktivity nijaký priamy dosah.

Už na konci septembra Volkswagen uviedol, že preskúma budúcu mzdovú dohodu s odborovým zväzom IG Metall a k 31. decembru tohto roka vypovie niekoľko existujúcich kolektívnych zmlúv, aby získal väčší priestor na plánované znižovanie počtu zamestnancov. Odbory oznámený krok označili za veľké sklamanie a pohrozili vyhrotením sporu vrátane štrajkov. Začali by sa 1. januára, keď vyprší súčasné prímerie.

17:48

Štatistický úrad spracuje súbežne výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov a volieb do orgánov samosprávy obcí výhradne elektronicky. Úrad pre účely sumarizácie zriadil celkovo 164 odborných sumarizačných útvarov, v ktorých bude pracovať viac ako 750 pracovníkov.

Sumarizácia výsledkov spojených volieb sa uskutoční počas prechodu z letného na zimný čas. Štatistický úrad deklaruje, že to nebude mať vplyv na prácu volebných komisií ani sumarizačných útvarov. Štatistický úrad bude spracovávať a zverejňovať výsledky bez prerušenia.

17:46

Prezident Peter Pellegrini tento týždeň vyzval občanov, aby sa zúčastnili sobotňajších spojených volieb do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov a využili svoje volebné právo. Ako skonštatoval, miestna samospráva ovplyvňuje obrovskú časť bežného života každého človeka na Slovensku.

14:21

Aj drobná chyba pri hlasovaní môže rozhodnúť o tom, či váš hlas prepadne. Komunálne a župné voľby majú odlišné pravidlá než parlamentné či prezidentské. Pozrite si praktický manuál, ktorý vysvetľuje aj to, ako napraviť omyl pri krúžkovaní.

Ministri zahraničných vecí Slovenska a Česka Juraj Blanár a Petr Macinka by podporili českého prezidenta Petra Pavla ako hlavného vyjednávača Európy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o ukončení vojny na Ukrajine, ak by ho tým EÚ poverila.

Povedali to po spoločnom rokovaní v Prahe v reakcii na informáciu webu The Telegraph. Ten vo štvrtok napísal, že Pavel patrí medzi päť politikov, o ktorých európski lídri uvažujú.

Nemenované diplomatické zdroje pre Telegraph uviedli, že niektorí z možných kandidátov už boli oslovení. Okrem Pavla sú podľa portálu v hre aj talianska premiérka Giorgia Meloniová, fínsky prezident Alexander Stubb, dánska premiérka Mette Frederiksenová a nórsky premiér Jonas Gahr Støre.

Kto bude rokovať s Putinom? Európa hľadá svojho zástupcu, jedno meno púta pozornosť

Ak by tento mandát získal Pavel, český rezort diplomacie by mu podľa Macinku poskytol maximálnu súčinnosť. „Ak to bude český prezident, nepochybne by to bolo pre Česko veľmi prestížne a bolo by povinnosťou všetkých pomôcť vyjednávaciemu tímu. Ale ani ak by to nebol český prezident,... táto iniciatíva si zaslúži maximálnu podporu,“ povedal Macinka.

Blanár podotkol, že každá iniciatíva v tomto duchu je vítaná a Slovensko to „absolútne podporuje“. „Konečne. My sme po tom volali od začiatku, ako sme prišli do vlády a hovorili sme úplne jasnou rečou, že tento konflikt nemá vojenské riešenie... Takže my to podporujeme. Keď to bude hocikto, kto bude mať relevanciu, my budeme prví, ktorí ho budeme podporovať. Avšak musím trošičku vyjadriť aj skepsu, lebo zatiaľ je to medializovaná informácia, oficiálne som nezachytil nič,“ povedal Blanár.

V každom prípade to podľa jeho slov bude musieť byť kandidát, ktorého akceptuje aj ruská strana. Na otázku, prečo sa podľa neho neuvažuje o slovenskom premiérovi Robertovi Ficovi, keďže s Putinom opakovane rokoval, odpovedal, že nejde o preteky.

Pripomenul, že Fico počas návštevy Moskvy ponúkol Bratislavu ako miesto, kde by mohlo byť rokovanie na nižšej úrovni týkajúce sa mieru alebo prímeria na Ukrajine.

Európa sa musí zmeniť, inak bude irelevantná, varuje český prezident Pavel

Ministri pred začiatkom tlačovej konferencie podpísali Plán konzultácií medzi svojimi rezortmi na roky 2027 - 2028. Podobný plán v Prahe naposledy Blanár podpísal s Macinkovým predchodcom Janom Lipavským vo februári 2025.

Politici hovorili aj o príprave spoločného zasadnutia českej a slovenskej vlády. Ako už koncom septembra avizoval český premiér Andrej Babiš, rokovanie sa uskutoční 10. novembra v Bratislave.

Šéfa slovenskej diplomacie ešte čaká pracovný obed s predsedom Poslaneckej snemovne českého parlamentu Tomiom Okamurom, s ktorým plánuje hovoriť o bilaterálnych vzťahoch a aktuálnych regionálnych otázkach.

Cena referenčnej európskej ropy Brent sa na konci týždňa dostala na 115 USD (102,63 eura) za barel (159 litrov) a dostala sa na najvyššiu úroveň od začiatku mája. Informujú agentúry Reuters, AFP a Bloomberg.

Decembrový kontrakt na severomorskú ropu Brent sa nakrátko dostal až na 115 USD za barel, neskôr prišiel o časť ziskov a o 13.38 h SELČ obchodoval s plusom 1,24 percenta po 114,57 USD za barel.

Ropa prekonala hranicu sto dolárov za barel. Trhy reagujú na útoky húsíovcov aj plány USA

Decembrový kontrakt na americkú ropu WTI stúpol o 1,51 percenta na 100,97 USD za barel.

Dôvodom pokračovania rastu cien ropy sú obavy z narušenia jej dodávok v dôsledku konfliktu na Blízkom východe.

Výrazné zdraženie ropy a zemného plynu počas tohto týždňa podporilo obavy z vysokej inflácie a jej negatívneho vplyvu na globálnu ekonomiku.