Správy z domova

Klesajúce hladiny riek odhalili ďalší historický vrak lode. Najnovšie sa z rieky Sávy neďaleko mesta Sremska Mitrovica v Srbsku vynorili pozostatky viac ako 100 rokov starého parného remorkéra Slovenac, napísala dnes agentúra AP.

Plavidlo sa podľa miestneho historika Andriju Popoviča potopilo po tom, čo v roku 1945 narazilo na nemeckú mínu.

Časti lode sa nad hladinou objavili už v minulosti, podľa miestnych obyvateľov však vrak doteraz nebol odhalený až tak veľmi ako teraz.

„Uplynulo už niekoľko rokov odvtedy, čo ho naposledy videli, takže je oň veľký záujem,“ povedal Popović s odvolaním sa na plavidlo, ktorému srbské médiá dali prezývku „Titanic zo Sávy“.

Plavidlo bolo podľa Popoviča vyrobené v budapeštianskej lodenici v roku 1913, teda za čias Rakúsko-Uhorska. Meralo 54 metrov a pôvodne sa volalo Vág, čo je maďarský názov slovenskej rieky Váh.

Loď následne ťahala náklad medzi Budapešťou a ďalšími mestami na Dunaji. Počas prvej svetovej vojny plavby obmedzila a po rozpade monarchie prešla do správy Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa neskôr stalo súčasťou Juhoslávie, uviedol Popović.

„Vtedy bola premenovaná a dostala meno Slovenac,“ opísal historik, podľa ktorého ku koncu druhej svetovej vojny plavidlo využívali juhoslovanské protifašistické sily na prevoz zranených alebo vybavenia. Keď koncom apríla 1945 narazilo na nemeckú mínu, viezlo zranených bojovníkov, uviedol ďalej Popović s tým, že odvtedy leží Slovenac na dne Sávy.

Horúčavy kántria domácu produkciu paradajok, nie však kvôli suchu. Úroda niekde klesne až takmer o tretinu

Nie je pritom jediným pozostatkom minulosti, ktorý sa v poslednom čase vynoril z vyschnutých európskych riek.

Na Dunaji je podľa AP vidieť viacero vrakov nemeckých lodí z druhej svetovej vojny, ktoré Nemecko potopilo pri ústupe z Rumunska.

Niektoré boli podľa webu The Guardian vidieť už pri predchádzajúcich obdobiach sucha. Na dne Dunaja v Budapešti nedávno ľudia našli aj pozostatky dvoch nemeckých vojakov z druhej svetovej vojny a motorku nemeckého wehrmachtu, napísala stanica BBC News.

V Bulharsku rekordne nízka hladina Dunaja tento rok vydala kosti tvora, o ktorom odborníci predpokladajú, že ide o mamuta. V Taliansku odhalilo najhoršie sucho za posledných 70 rokov piliere starovekého mosta cez rieku Tiber, ktorý kedysi používali rímski cisári, píše AP.

Ďalšími dôsledkami tohtoročného sucha a vlny horúčav je však viacero ťažkostí, ktorým čelia európske krajiny. Rekordne nízky stav Dunaja zasiahol aj jadrové elektrárne v Maďarsku a Rumunsku a pozastavil dopravu na druhej najväčšej vodnej ceste v Európe, podotkla AP. Sucho podľa nej poškodilo úrodu od Holandska po Bosnu a nedostatok vody cítiť až v Alpách.

Európa je podľa meteorologickej služby Európskej únie Copernicus kontinentom, ktorý sa otepľuje najrýchlejšie na svete. Vedci pritom varujú, že klimatické zmeny zhoršujú frekvenciu a intenzitu horúčav a sucha.

V Španielsku od 1. júna do 19. augusta zomrelo takmer 4500 ľudí v súvislosti s horúčavami, informovala dnes agentúra AFP s odvolaním sa na španielske úrady. Podľa AFP je to za toto obdobie najviac od roku 2022.

Rovnako ako ďalšie krajiny v Európe zažíva Španielsko tento rok extrémne horúce leto, júl tam bol podľa predbežných údajov najteplejším mesiacom v pevninskej časti krajiny od roku 1961, keď sa tam začali viesť záznamy.

Od 1. júna do 19. augusta zomrelo tento rok v päťdesiatmiliónovom Španielsku v súvislosti s horúčavami 4458 ľudí, vyšší bol tento počet v roku 2022, keď zomrelo 4 520 osôb.

Vlani za rovnaké obdobie zomrelo pre horúčavy 3073 ľudí a v roku 2024 to bolo 1890. Príčinou bol väčšinou infarkt či mozgová príhoda, napísala AFP.

Počty sú odhady, ktoré vychádzajú z dát španielskeho systému na monitorovanie úmrtnosti (MoMo) a údajov o počasí od národného meteorologického úradu AEMET.

Údaje o počtoch úmrtí v súvislosti s horúčavami dnes zverejnil aj nemecký Inštitút Roberta Kocha (RKI), podľa ktorého v Nemecku, ktoré má asi 83 miliónov obyvateľov, tento rok od apríla do začiatku augusta zomrelo pre horúčavy okolo 14-tisíc ľudí.

Automobilové logá predstavujú oveľa viac než len dizajnovú ozdobu na maske chladiča či dverách kufra. Sú často nositeľmi bohatej histórie, technologického odkazu a vlastnej identity, do ktorej samotní výrobcovia investujú obrovské balíky peňazí. Na cestách tieto symboly registrujeme absolútne podvedome a zvyčajne už v zlomku sekundy presne vieme, o akú značku ide.

Náš mozog je zvyknutý dopĺňať si chýbajúce informácie z celkového kontextu, akým je v tomto prípade i tvar karosérie či typický svetelný podpis vozidla. Keď však špecifický emblém automobilky „vytrhneme“ z jeho prirodzeného prostredia a čiastočne ho navyše zamaskujeme či zbavíme nápisov, stratíme pevné záchytné body.

Priradíte správne logo k automobilke? ZAČAŤ

Tento kvíz je preto výbornou príležitosťou preveriť si nielen svoj bystrý zrak, ale predovšetkým skutočný prehľad v automobilovom svete. Dokážete bezpečne identifikovať známe globálne značky, ktoré majú svoje pôsobenia aj na slovenskom trhu? Alebo bez priznaných detailov v otázkach pohoríte?

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) chce novú regulačnú politiku na roky 2028 až 2032 prispôsobiť slovenskej realite a vyhnúť sa slepému preberaniu európskych pravidiel. Vo štvrtok o tom informoval hovorca úradu Radoslav Igaz. Na verejné pripomienkovanie chce ÚRSO reguláciu predložiť do konca novembra 2026.

Strategický dokument podľa úradu vzniká v období, keď európska energetická legislatíva prináša sériu rozhodnutí, ktoré majú zásadné dosahy na Slovensko - od Green Dealu až po zákaz ruského plynu.

Prepojenosť trhov s elektrinou vyžaduje lepšie riadenie rizík, ukázala analýza regulačného úradu

„Mnohé z týchto nariadení boli prijaté bez dostatočného zohľadnenia regionálnych špecifík a dnes vytvárajú tlak na ceny energií, investície aj bezpečnosť dodávok,“ tvrdí úrad.

V novej regulačnej politike bude ÚRSO podľa svojich slov európske pravidlá rešpektovať, plánuje ich však prispôsobiť realite slovenského energetického mixu. Úrad avizuje, že priority v rámci novej politiky budú realistické a zároveň budú chrániť odberateľov a stabilitu slovenskej energetiky.

Rezort práce predloží na budúci týždeň balík zákonov zameraný na boj proti záškoláctvu, páchaniu priestupkov deťmi, fiktívnej náhradnej starostlivosti a zneužívaniu prídavkov cudzincami. Vo štvrtok to v Lomničke (okres Stará Ľubovňa) oznámil minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) s tým, že napriek kritike mimovládnych organizácií z legislatívy neustúpia.

Podporu rezortu vyjadril komisár pre deti Jozef Mikloško aj Prorómska školská iniciatíva (PRŠI). Ak legislatívu, ktorá je aktuálne po pripomienkovom konaní, schváli parlament, účinnosť nadobudne 1. januára 2027.

„Je potrebné túto legislatívu už presadiť. Na budúci týždeň na zasadnutie vlády predkladáme spomínaný balík zákonov proti záškoláctvu, proti páchaniu priestupkov deťmi, proti fiktívnej náhradnej starostlivosti a proti zneužívaniu prídavkov na deti zo strany cudzincov, ktorých deti ani len na Slovensku nežijú,“ uviedol minister.

13. dôchodok v roku 2026. Tu sú presné sumy. Komu Sociálna poisťovňa vyplatí najviac?

Deti patria do školy, nie na ulicu

Zdôraznil, že na prorómske projekty sa od roku 2007 použili obrovské finančné prostriedky, len z rezortu práce išlo na tento účel 600 miliónov eur a celkovo zo všetkých inštitúcií 1,5 až dve miliardy eur. Reálne výsledky sa však podľa neho nedostavili a ani trestnoprávna zodpovednosť rodičov za záškoláctvo detí nefunguje. Je preto potrebné vyvodzovať ráznejšiu zodpovednosť.

„Podľa nás všetkých dieťa patrí do školy a nie na ulicu. Len keď je dieťa v škole, len vtedy má nádej na lepšiu budúcnosť,“ podotkol Tomáš.

Princípom legislatívy pri záškoláctve bude najprv trojmesačné ustanovenie osobitného príjemcu prídavku na dieťa. Ak nedôjde k náprave, štát prídavok na tri mesiace odoberie. „To, čo my pridávame do tohto princípu, je okrem záškoláctva aj priestupok, aj na úrovni školskej správy,“ doplnil minister.

Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí budú v oblasti fiktívnej náhradnej starostlivosti každé tri mesiace kontrolovať, či deti zverené do náhradnej starostlivosti nežijú v jednej domácnosti s biologickými rodičmi. Následné zistenia oznámia súdom.

„Treťou oblasťou tohto zákona je, že už nebude štát priznávať prídavky na dieťa ani rodičovský príspevok cudzincom z tretích krajín, ktorých deti nežijú na území Slovenska,“ doplnil Tomáš.

Podnikatelia už majú len pár hodín. Od 17. augusta sa založenie firmy zdraží a výrazne skomplikuje

Motivačný prvok

Balík zákonov má aj motivačný prvok, napríklad príspevok na školské pomôcky pre deti v hmotnej núdzi vzrastie z 33 eur na 50 eur.

„Pre tieto deti je absolútne kľúčové vzdelanie, je to cesta, ktorá ich môže vyviesť z chudoby. Vzdelané deti sa oveľa lepšie uchytávajú, fungujú, a ak chceme deti vzdelávať, tak musia v tej škole byť,“ skonštatoval Mikloško.

Dôležité sú podľa neho podporné opatrenia so sociálnymi pracovníkmi. Na druhej strane však potvrdil, že treba systém sprísniť a zároveň niektoré špecifické prípady posudzovať individuálne.

„Tieto veci sa javia ako istý spôsob represie, ale my vidíme, že vec, ktorá by mala byť samozrejmosťou, aby dieťa bolo v škole a rodič pracoval, v našich podmienkach v podstate nefunguje. Dieťa, ktoré nedostane vzdelanie, sa neuplatní na trhu práce a ten proces jeho ďalšieho života bude naozaj zavrhnutý do chudoby,“ vysvetlil predseda PRŠI Miroslav Zelina.

Podotkol, že v školách, kde je väčšina detí rómska, majú v priemere 200 vymeškaných hodín na žiaka ročne.

„Žiadna rodina nemusí prísť ani len o cent na dávkach, pokiaľ naozaj budú dospelí pracovať a deti budú chodiť do školy,“ uzavrel minister.

Július Satinský by dnes oslávil 85 rokov. Pre generácie divákov zostáva mužom, ktorý po boku Milana Lasicu dokázal z banálneho rozhovoru vyrobiť absurdnú situáciu a z absurdnej situácie až nepríjemne presnú poznámku o ľuďoch.

Lasica pôsobil ako skeptický pozorovateľ, ktorý čakal na správny okamih na pointu. Satinský bol na javisku jeho protipólom – rozbehnutý rozprávač, spontánny, miestami úmyselne naivný a schopný jednu vetu rozvetviť do príbehu, pri ktorom už divák netušil, kam smeruje.

Krásna a neverná. Muži po nej túžili, Božena Němcová však provokovala celé Čechy

Takto si ho pamätá televízia, divadlo aj filmy ako S tebou mě baví svět, Vesničko má středisková, Utekajme, už ide! či Srdečný pozdrav ze zeměkoule.

Po Satinskom však zostalo ešte niečo iné. Obrovské množstvo listov, zápiskov, kresieb, cestovných denníkov a textov ukazuje, že potreba rozprávať sa uňho nekončila zatiahnutím divadelnej opony. Ak práve nerozprával, často písal.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo Satinský vyrábal vlastné rodinné noviny.
• Kam putovali iba dva výtlačky Gundžovníkov.
• Čo prezrádzajú jeho listy a cestovné denníky.
• Prečo bola Dunajská jeho vlastným vesmírom.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 66% na dočítanie.

Celkový dlh USA zaznamenal nový rekord, keď prvýkrát v histórii prekonal hranicu 40 biliónov dolárov. Uviedlo to tento týždeň americké ministerstvo financií.

Prekonanie 40-biliónovej hranice je novým varovaním pre americkú vládu, že krajine hrozí rozpočtová kríza. Rastúce výdavky na obsluhu dlhu a na sociálne programy totiž vysoko prekračujú príjmy do rozpočtu, ktoré ešte znižujú daňové úľavy. Informovala o tom agentúra Reuters.

Ministerstvo oznámilo, že celkový nesplatený dlh USA dosiahol v utorok 40,047 bilióna dolárov. Za necelých 10 rokov sa tak hodnota dlhu viac než zdvojnásobila. V januári 2017, keď Donald Trump prvýkrát nastupoval do prezidentského úradu, dosahoval verejný dlh USA 19,95 bilióna dolárov.

Dlh USA sa blíži k 40 biliónom dolárov. Vláda zdvojnásobí odkupovanie štátnych dlhopisov

Približne tretina z uvedeného rastu dlhu je výsledkom dvoch rokov extrémneho zvyšovania pôžičiek na financovanie protipandemických opatrení prijatých ešte Trumpovou vládou. Vo zvyšovaní dlhu z rovnakých dôvodov pokračovala aj vláda Joea Bidena.

Skupiny pre rozpočtový dohľad čakávali prekročenie 40-biliónovej hranice už niekoľko týždňov. Zároveň varovali, že ak politici nezačnú riešiť neudržateľný fiškálny výhľad a nepristúpia k zvýšeniu daní, redukcii výdavkov alebo k obidvom opatreniam naraz, krajine hrozí rozsiahla dlhová kríza.

Keď americký prezident Donald Trump vydal vo februári pokyn zaútočiť na Irán, svetové ceny energií prudko zareagovali.

Eskalácia na Blízkom východe totiž zdvihla ceny ropy a plynu. Trhy zneistilo najmä obmedzenie dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorý má Teherán pod kontrolou a ktorým smerujú do Európy významné objemy oboch surovín.

Bezprecedentná ekonomická vojna a izolácia. Trump hrozí vážnymi dôsledkami krajinám, ktoré pomáhajú Iránu

Výsledok? Začiatkom marca megawatthodina plynu na hlavnej európskej burze TTF vyskočila na 54 eur, neskôr rast pokračoval až na 70 eur.

Po počiatočnej kríze sa tarify mierne upokojili. Obchodníci videli nádej v mierových rokovaniach medzi Washingtonom a Teheránom.

Vlna optimizmu u obchodníkov však netrvala dlho. Komodita na spomínanej burze opäť prepisuje cenové míľniky. Domáce fabriky už varujú pred negatívnymi dosahmi.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo ceny plynu opäť prudko rastú?
• Čo drahá komodita robí s výrobou v Šali?
• Ako na zdraženie reagujú najväčší odberatelia?
• Čo čaká domácnosti v tomto ohľade na budúci rok?

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 51% na dočítanie.

Prietok Dunaja je taký nízky, že rieka už nezásobuje vodou okolitú prírodu. Funguje skôr ako kanál a s poklesom hladiny sťahuje so sebou vodu aj z okolitého územia. To má za následok pokles hladiny podzemných vôd o desiatky centimetrov v okolí Bratislavy, na niektorých miestach asi o meter.

Varovanie pri suchu

Ak situácia so suchom bude pokračovať, bude klesať hladina podzemnej vody aj v nižších častiach Žitného ostrova. BROZ - ochranárske združenie o tom informovalo na svojom webe v súvislosti s aktuálnym suchom.

„Stále to nemá fatálny vplyv na obrovskú zásobu podzemnej vody, ktorú na Podunajsku vďaka obrovským náplavom štrku máme. Aktuálna situácia by však mala slúžiť ako varovný signál, že ak povrchovú dunajskú vodu nemáme stabilne a donekonečna, môže byť do budúcna ohrozené aj jej podzemné zásoby a musíme robiť, čo najviac opatrení, aby sme tomu zabránili,“ skonštatovali ochranári.

Niektorí klimatológovia podľa BROZ predikujú zmenu režimu prietoku Dunaja, častejšie alebo dlhšie obdobia nízkych prietokov a zvýšenie rizika extrémne nízkych prietokov. Lokálne môžu niektoré úseky v povodí ostať odpojené a vysychať.

Priblížili, že očakávajú suchšie letné obdobia a pokles pôdnej vlhkosti. Nesúlad nastáva medzi dostupnosťou vody a jej potrebou v dôsledku klimatickej zmeny.

Postihuje aj lužné lesy

Združenie tvrdí, že pokles hladiny podzemnej vody postihuje aj lužné lesy, a to najmä mladé porasty. „Staršie vyrastené stromy majú dostatočne hlboko zapustené korene, vedia nimi stále čerpať vodu a preto sú oveľa odolnejšie. Napriek tomu trpia takzvaným stresom zo sucha, čo sa môže prejaviť aj v ich zníženej odolnosti voči parazitom a patogénom a aktuálne zreteľný je jav žltnutia a opadávania listov, vďaka ktorému šetria vodou,“ vysvetlili ochranári.

BROZ v rámci svojich aktivít obnovuje aj prirodzené porasty lužných lesov a sadia pôvodné druhy drevín. Súčasne sa snažia zlepšiť vodný režim a vrátiť dynamiku do územia.

„Vidíme to už niekoľko rokov za sebou, že čím suchšie sú roky, tým menej sadeníc týchto drevín prežíva a preto musíme tieto porasty dosádzať a dreviny nahrádzať stále vo väčších počtoch aj niekoľko rokov po sebe,“ podotkli.

Sucho zároveň podľa združenia napomáha šíreniu inváznych rastlín. Je viacero druhov, ktoré ľahko osídľujú suché miesta. Naopak, väčšina z nich neznáša zaplavenie a vysokú úroveň hladiny spodnej vody. Šírenie inváznych druhov rastlín je teda ďalší efekt sucha, dodalo.

Opozičné KDH varuje pred pripravovaným riešením situácie v záchrannej zdravotnej službe (ZZS). Podľa jeho informácií rezort zdravotníctva pripravuje nový model, ktorý môže bez otvorenej a transparentnej súťaže dostať významnú časť záchraniek pod faktickú kontrolu veľkých súkromných nemocničných skupín Penta a Agel.

Poslanci parlamentu František Majerský a Peter Stachura (obaja KDH) varujú pred rizikami takéhoto riešenia a odmietajú ho.

Apelujú na ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD), aby tender na prevádzkovateľov ZZS zopakoval transparentne a s jasnými kritériami. Informovali o tom na štvrtkovej tlačovej konferencii.

Podľa informácií KDH sa pripravuje model, pri ktorom by pri nemocniciach s urgentnými príjmami mohli vzniknúť osobitné subjekty, a to aj vo forme neziskových organizácií.

Hnutie upozorňuje, že samotná zmena právnej formy nič nemení na podstate problému, ak bude takýto subjekt fakticky ovládaný nemocnicou a jej vlastníkom. „Nejde o to, aké logo bude na sanitke alebo akú právnu formu bude mať jej prevádzkovateľ. Ide o to, kto bude mať systém reálne pod kontrolou. Ak vytvoríme medzičlánok, ktorý bude naďalej ovládaný tou istou nemocničnou skupinou, problém koncentrácie sa nestratí. Iba ho právne zabalíme iným spôsobom,“ poznamenal Stachura.

V rukách súkromných nemocničných spoločností by podľa pripravovaného modelu mohlo podľa KDH skončiť možno až 50 percent záchrannej zdravotnej služby.

Zvyšných 50 percent by mohol získať štát. Hnutie zároveň poukázalo na to, že stanice záchraniek by boli týmto spôsobom pridelené priamo a na dobu neurčitú.

„My nemáme nič proti súkromníkom, ale nemôže sa to skončiť tak, že niekto bez súťaže, bez toho, aby spĺňal nejaké podmienky, dostal záchrannú službu v hodnote dve miliardy eur na dobu neurčitú,“ skonštatoval Majerský.

KDH vyzvalo ministra Šaška, aby okamžite zverejnil pripravovaný model fungovania záchrannej zdravotnej služby, pomenoval všetkých hráčov, s ktorými o ňom ministerstvo rokovalo, a ukázal, koľko staníc by podľa nového systému pripadlo jednotlivým nemocničným skupinám.

„Po roku od zlyhaného tendra Slovensko nepotrebuje ďalšiu dohodu za zatvorenými dverami. Potrebuje záchranky, ktoré budú slúžiť pacientom, záchranárom a verejnému záujmu, nie ako ďalší zdroj moci a zisku pre najsilnejšie finančné skupiny,” uzavrel Majerský.

Minister zdravotníctva 9. augusta oznámil, že už má pripravený návrh riešenia k tendru na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby a v horizonte jednotiek týždňov ho predstaví Komisii pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Návrh podľa jeho slov reflektuje na novú realitu v kontexte rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie. Podľa slov ministra ide o veľmi dobrý návrh riešenia, ktorý vznikol na základe dlhodobých diskusií so všetkými relevantnými odborníkmi.

Výberové konanie na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby vyhlásilo Operačné stredisko ZZS SR v máji 2025.

Tender pre netransparentnosť kritizovala opozícia i časť koalície. Operačné stredisko ho v auguste zrušilo. Polícia vo februári informovala, že protikorupčná jednotka Úradu boja proti organizovanej kriminalite sa zaoberá viacerými trestnými oznámeniami k záchrankovému tendru.

Španielska vláda vo štvrtok oznámila vytvorenie dočasných ubytovacích zariadení pre 1 800 migrantov vo svojej exkláve Ceuta na severe Afriky.

Chce tak zmierniť humanitárnu krízu po masovom príchode migrantov zo susedného Maroka minulý mesiac, informuje AFP.

Približne 72-tisíc až 80-tisíc migrantov preniklo cez hranicu do Ceuty 30. a 31. júla, ale drvivá väčšina z nich sa už vrátila do Maroka.

Tisíce migrantov, ktorí v Ceute zostali, však majú problém dostať sa k jedlu, vode, ubytovaniu či sanitárnym zariadeniam. Zdroje španielskeho autonómneho mesta sú preťažené a mnohí z nich už približne tri týždne spia na uliciach alebo na pláži. Mimovládne organizácie upozorňujú, že obzvlášť zraniteľné sú ženy a dievčatá.

Španielsko rieši migračnú krízu v Ceute. Plánuje presunúť asi 500 maloletých bez sprievodu na pevninu

Nové ubytovacie zariadenia majú podľa španielskeho ministerstva pre migráciu slúžiť ako dočasné prijímacie centrá, ktoré sa budú postupne rozširovať podľa toho, ako budú dokončené úpravy ďalších plánovaných priestorov.

Cieľom dobrovoľného presunu migrantov je podľa ministerstva poskytnúť im „alternatívne ubytovanie a priestor na prijatie“, aby nemuseli nocovať na uliciach či pláži.

Ministerka pre migráciu Elma Saizová v stredu oznámila, že vláda plánuje presunúť z Ceuty na španielsku pevninu približne 500 obzvlášť zraniteľných maloletých bez sprievodu.

Budúcnosť migrantov vyvolala politický spor medzi ľavicovou španielskou vládou a španielskymi regiónmi vedenými konzervatívnou Ľudovou stranou (PP) a krajne pravicovou stranou Vox.

Tie odmietajú v rámci platných právnych predpisov prijímať maloletých bez sprievodu.

Optimista vidí pohár poloplný, pesimista poloprázdny. Vzhľadom na osobné nastavenie si možno vybrať, ako sa postaviť k indikátoru spotrebiteľskej nálady. Štatistický úrad v júli nameral, že sa prakticky nezmenil, keďže medzimesačne poklesol o zanedbateľnú desatinu bodu.

Osobné údaje na očiach všetkým. Štát otvoril dvere dokorán

Pri analýze indikátora začnime na pozitívnej letnej vlne. Domácnosti sa až tak neboja inflácie, ktorej spomaľujúce sa tempo zachytávajú oficiálne štatistiky. Rovnako aj údaje o relatívne nízkej nezamestnanosti sa pretavujú do vnímania spotrebiteľov.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 56% na dočítanie.

Rok 2026 je pre českých poľnohospodárov podľa českého premiéra Andreja Babiša náročný. Dôvodom je nielen sucho, ale tiež nízke výkupné ceny tovarov, zvýšené náklady či vojenské konflikty vo svete.

Vo štvrtok počas otvorenia 52. ročníka agrosalónu Zem živiteľka v Českých Budějoviciach podotkol, že hoci v súčasnosti sú obchody plné potravín, nemusí to tak byť vždy. Prezident českej Agrárnej komory Jan Doležal označil tohtoročnú úrodu za najhoršiu za 15 rokov.

Babiš sa poľnohospodárom poďakoval za prácu.

„Tento rok je pre nich veľmi náročný. Nízke výkupné ceny tovaru, zvýšené náklady, všade je vojna. A tieto vojny majú obrovský vplyv. A veľmi silné sucho. Na planéte žije 8,3 miliardy ľudí, v roku 2030 nás bude 8,5 miliardy a v 2050 takmer desať miliárd. A týchto ľudí musí niekto uživiť. Potraviny nie sú samozrejmosť. To, že EÚ dnes vyváža potraviny za 50 miliárd eur ročne, neznamená, že tu budú vždy a nemôžu byť ohrozené,“ vyhlásil.

Horúčavy kántria domácu produkciu paradajok, nie však kvôli suchu. Úroda niekde klesne až takmer o tretinu

Podotkol tiež, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú pre jeho kabinet strategickými odbormi. „Urobíme všetko pre to, aby sme jednak intenzívne riešili sucho a podporili našich poľnohospodárov a potravinárov v týchto ťažkých časoch,“ dodal Babiš. Zároveň uviedol, že európske dotácie do agrosektora by sa mali zrušiť. Českí poľnohospodári by to podľa jeho slov zvládli, lebo sú produktívni.

Podľa Doležala český poľnohospodársky sektor tento rok stratí na tržbách približne 20 miliónov korún. Tohtoročnú úrodu považuje za najhoršiu za posledných 15 rokov.

Agrosalón v Českých Budějoviciach sa prvýkrát uskutočnil v roku 1973. Je najväčšou akciou svoju druhu v Česku a na Slovensku, vlani ho navštívilo vyše 130-tisíc ľudí. Zúčastní sa na ňom aj slovenský minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD), ktorý bude popoludní rokovať s českým rezortným partnerom Martinom Šebestyánom a tiež premiérom Babišom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno varoval, že môže dôjsť k opätovnému nasadeniu severokórejských vojakov na ruskej strane proti Ukrajine. Má ich byť až päťdesiattisíc.

Severná Kórea rozširuje svoju úlohu vo vojne Ruska proti Ukrajine

Nespresnil, ako k týmto informáciám prišiel, ale vyzval na užšiu spoluprácu Južnú Kóreu, ktorá by mohla mať obavy z toho, že severokórejská armáda získava na rusko-ukrajinskom fronte priame vojnové skúsenosti, čo by časom mohlo zvýšiť aj potenciálnu hrozbu pre Soul.

Zelenskému však do toho, obrazne povedané, hodil vidly americký prezident Donald Trump. Vo chvíli, keď malo v pondelok dôjsť k začatiu veľkého americko-juhokórejského cvičenia s účasťou desiatok tisíc vojakov, nariadil „obmedziť vojnové hry“, pretože Severná Kórea bola k jeho administratíve „neohrozujúca a rešpektujúca“.

A aby toho nebolo málo, ešte túto myšlienku rozvinul na sieti Truth Social: „Tieto akcie nie sú len nákladné, pričom väčšinu z nich hradia Spojené štáty americké (ako obvykle!), ale vysielajú signál, ktorý je úplne nevhodný a nepriateľský.“

Dialóg s Pchjongjangom môže opäť ožiť. Trump sa chce s Kim Čong-unom stretnúť do konca roka

Rozpaky až zdesenie Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 63% na dočítanie.

Robot, ktorý urobí salto, je pôsobivý. Akcia, ktorá pri burzovom debute vyskočí o stovky percent, je ešte atraktívnejšia. V prípade čínskej Unitree však nejde iba o efektné predstavenie techniky a kapitálu.

Je to ukážka toho, ako rýchlo sa Čína presúva z pozície výrobnej dielne do úlohy tvorcu technológií.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 77% na dočítanie.

Spoločnosti Slovnaft a MH Teplárenský holding (MHTH) podpísali memorandum o porozumení, ktoré vytvára rámec pre budúcu spoluprácu pri využití tepla z pripravovaného Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO).

To má vzniknúť v existujúcom priemyselnom areáli rafinérie Slovnaftu vo Vlčom hrdle a svojím spustením nahradí súčasnú spaľovňu ropných kalov zo 70. rokov 20. storočia. Prvé dodávky tepla by sa mohli začať v rokoch 2030 až 2031, informoval Slovnaft.

Spoločnosť je už stabilným dodávateľom tepla pre MHTH. Prostredníctvom existujúcej infraštruktúry dodáva v priemere približne 100-tisíc megawatthodín (MWh) tepla ročne. Po uvedení zariadenia CEZO do prevádzky môže byť tento objem nahradený teplom z energetického zhodnotenia odpadu.

CEZO energetickým zhodnotením nerecyklovateľného odpadu bude schopné dodávať prostredníctvom existujúcej infraštruktúry parovodu približne 85-tisíc až 160-tisíc MWh tepla ročne. Takýto objem predstavuje približne 15 až 30 percent súčasnej spotreby tepla v sústave Bratislava - Východ, ktorá zásobuje mestské časti Staré Mesto, Nové Mesto a Ružinov.

Bratislava hľadá dodávateľa pre modernizáciu spaľovne, projekt chce financovať aj úverom

„CEZO môže pomôcť Slovensku riešiť tri dôležité výzvy súčasne. Nerecyklovateľný odpad využije na výrobu tepla a elektriny a zároveň prispeje k znižovaniu závislosti od fosílnych palív a skládkovania. Memorandum so spoločnosťou MH Teplárenský holding potvrdzuje, že projekt má konkrétne využitie a môže priniesť úžitok priemyslu aj obyvateľom Bratislavy,“ uviedol podpredseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovnaftu Marek Senkovič.

Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ MHTH Adrián Jenčo informoval, že majú záujem nielen o diverzifikáciu portfólia dodávateľov tepla pre systém CZT (centrálne zásobovanie teplom), ale najmä o znižovanie nákladov na vykurovanie a postupné nahradenie závislosti od fosílnych palív.

„Teplo vyrobené energetickým zhodnotením nerecyklovateľného odpadu je stabilným lokálnym zdrojom energie, ktorý vytvára predpoklady pre dlhodobú cenovú stabilitu dodávok tepla pre bratislavské domácnosti v budúcnosti,“ dodal.

CEZO bude energeticky zhodnocovať nerecyklovateľný komunálny, priemyselný a kvapalný odpad vrátane kalov a vyrábať z neho teplo a elektrickú energiu. Projekt počíta s kapacitou 220-tisíc ton odpadu ročne a s využitím moderných technológií spĺňajúcich princípy najlepších dostupných techník.

Greenpeace podáva rozklad v prípade posúdenia spaľovne Slovnaftu, žiada nový posudok

Skupina Slovnaft je integrovanou rafinérsko-petrochemickou skupinou. Kľúčovou spoločnosťou skupiny je Slovnaft, ktorý sa zaoberá najmä spracovaním ropy v jednej z najkomplexnejších európskych rafinérií a veľkoobchodným a maloobchodným predajom pohonných látok.

Slovnaft prevádzkuje najväčšiu sieť čerpacích staníc na Slovensku. Skupina je členom medzinárodnej skupiny MOL.

MH Teplárenský holding, ktorý vznikol 1. mája 2022, prepája a zefektívňuje aktivity šiestich štátnych teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Ilave, Zvolene, Martine, Žiline a Košiciach.

Spoločnosť vyrába ročne 2600 gigawatthodín (GWh) tepla a 650 GWh elektriny. Na centrálne zásobovanie teplom je pripojených 50 percent obyvateľov Slovenska. MHTH poskytuje služby pre približne 320-tisíc domácností a asi milión obyvateľov.

Ukrajinská Záporožská jadrová elektráreň, ktorú okupuje Rusko, prišla o posledný externý zdroj napájania elektrickou energiou. Dnes o tom informovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) na sociálnej sieti X.

Nadzemné vedenie zásobujúce elektráreň bolo podľa predbežných informácií poškodené na severnom brehu rieky Dneper, uviedla agentúra OSN. Tieto miesta sú pod kontrolou ukrajinských síl.

Pokusy obnoviť pripojenie ručne sa nepodarili a kvôli pokračujúcim bojom nemôžu technici zistiť príčinu výpadku. „Kvôli zabezpečeniu životne dôležitých systémov elektrárne sa automaticky spustili dieselové generátory,“ píše MAAE.

Jej tím na mieste vyhodnocuje situáciu. Generálny tajomník agentúry Rafael Grossi pripomenul, že „každý výpadok externého zásobovania elektrickou energiou poukazuje na to, aká mimoriadne krehká je bezpečnosť Záporožskej jadrovej elektrárne“.

Dron zasiahol zamestnancov. Vedenie Záporožskej jadrovej elektrárne uviedlo, že výbuch zabil jedného človeka

Jadrová elektráreň, ktorá je považovaná za najväčšiu v Európe, sa nachádza v ukrajinskom Enerhodare, ktorý leží pri frontovej línii. Rusko podnik okupuje od marca 2022, obsadilo ho v prvých dňoch celoplošnej invázie na Ukrajinu.

Znepriatelené strany sa navzájom opakovane obvinili z útokov na zariadenie. V utorok Rusmi dosadené vedenie podniku informovalo, že výbuch dronu na autobusovej zastávke využívanej zamestnancami elektrárne zabil jedného človeka a 15 ďalších zranil.

V elektrárni je šesť reaktorov, ktoré sú odstavené a nevyrábajú elektrickú energiu. Je v nich však množstvo jadrového paliva, ktoré je nutné udržiavať v bezpečnom stave a ochladzovať. Preto zariadenie potrebuje externé dodávky elektriny. MAAE má v elektrárni tím odborníkov, ktorí situáciu sledujú.

Severná Kórea dnes odpálila pravdepodobne balistickú raketu smerom na východ od Kórejského polostrova. Informovala o tom juhokórejská armáda, japonská vláda a japonská pobrežná stráž, podľa ktorej už strela spadla do mora, uviedla agentúra Reuters.

Správa prichádza v čase, keď bolo skrátené spoločné vojenské cvičenie Južnej Kórey a Spojených štátov. Cvičenie sa skončí už v piatok, prezident Donald Trump nariadil podstatné obmedzenie americkej účasti.

Kim Jo-čong, vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una, v stredu uviedla, že skrátenie vojenského cvičenia nič nemení na nepriateľskej politike Spojených štátov voči Severnej Kórei.

Arzenál KĽDR má 80 až 120 jadrových zbraní, vyhlásil juhokórejský minister. Je to viac, než odhaduje Trump

Kim Čong-un sa od roku 2019, keď stroskotali rokovania o jadrovom odzbrojení KĽDR s americkým prezidentom Trumpom, sústreďuje na rozširovanie jadrového a raketového arzenálu.

Trump opakovane vyjadril želanie obnoviť s Kimom rozhovory, Pchjongjang však tieto ponuky doteraz ignoroval a vyzval Washington, aby upustil od požiadaviek na jadrové odzbrojenie ako predbežnej podmienky rokovaní.

V posledných rokoch si Kim zároveň posilnil svoje diplomatické postavenie rozširovaním vzťahov s Ruskom, ktorému Severná Kórea dodáva konvenčné zbrane a vojakov na podporu vojny proti Ukrajine.

V poslednom čase tiež podnikla kroky na posilnenie vzťahov s Čínou, ktorá je jej tradičným spojencom.

Ak sa poškodia viaceré vozidlá alebo dôjde k zraneniam, konečný účet môže zahŕňať aj liečebné náklady, bolestné, ušlý príjem či odťah zo zahraničia. Výšku škody pritom neurčuje iba rozsah poškodenia samotných áut.

Výslednú sumu môžu výrazne zvýšiť aj náklady na ošetrenie a liečbu zranených, náhrada straty príjmu, poškodený náklad alebo dlhšie vyradenie vozidla z prevádzky. Allianz – Slovenská poisťovňa vlani riešila takmer tritisíc poistných udalostí s vozidlami, ku ktorým došlo za hranicami.

V článku sa ešte dočítate:

• Čo môže zvýšiť účet aj bez tragickej nehody.
• Akú pomoc dostanú vodiči elektrických áut.
• Ktoré dôkazy treba po nehode zabezpečiť.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 59% na dočítanie.

Diaľnice a rýchlostné cesty vďaka svojej plynulosti a absencii protismernej premávky v jednom jazdnom páse zásadne zvyšujú celkový komfort jazdy, podstatne menej zaťažujú samotného šoféra a prispievajú taktiež k plynulosti premávky jej zrýchleným tokom.

Ani tento zdanlivo bezstarostný priestor však nie je „územím nikoho“. Práve naopak, platia tu mimoriadne prísne pravidlá, ktoré je nutné bezpodmienečne dodržiavať pre zachovanie maximálnej bezpečnosti všetkých účastníkov, no každodenná realita často ukazuje, že mnohí vodiči ich s aroganciou ignorujú a na cestách vládna úplná anarchia. 

Myslíte si, že ste kráľom diaľnic? Tento kvíz môže vaše ego rýchlo schladiť

Jedným z takýchto prehreškov, hoci možno výrazne prehliadaným, je i nesprávne používanie diaľkových svetiel. Aj zdanlivo banalita môže totiž strpčovať život ostatným motoristom a meniť inak pohodovú nočnú jazdu na nebezpečný hazard, ktorý sa môže skončiť aj tragicky. Ako teda na to, aby sme neboli na cestách hrozbou, ale išli príkladom?

Falošný pocit bezpečia

Základný problém spočíva v akomsi falošnom pocite izolácie. K absolútne najčastejším chybám totiž patrí pevné presvedčenie šoférov, že fyzické oddelenie protismerných jazdných pruhov stredovými zvodidlami, prípadne betónovými bariérami či kríkmi, automaticky znamená úplnú ochranu pred oslepením protiidúcich vozidiel.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.