Správy z iných zdrojov

Noci v júli boli tropické. Meteorológovia namerali viaceré celoslovenské rekordy minimálnej dennej teploty vzduchu. Slovenský hydrometeorologického ústav (SHMÚ) o tom informoval na webe.

"V tohtoročnom júli do 17. júla sme na Slovensku zaznamenali tropické noci (minimálna teplota vzduchu neklesla pod 20 stupňov Celzia) každý deň s výnimkou obdobia od 2. do 6. júla 2024. Od 10. júla 2024 sa začali vyskytovať celoslovenské rekordy minimálnej dennej teploty vzduchu," spresnili.

Čo bude s vínom tento rok? V jednej časti Slovenska úrodu pokazilo počasie

Celoslovenské rekordy padli pre 10. júl (na letisku v Kuchyni neklesla teplota vzduchu pod 25,8 stupňa Celzia), 11. júl (v Želiezovciach teplota neklesla pod 23,5 stupňa Celzia), 13. júl (v Orechovej neklesla teplota pod 23,6 stupňa Celzia) a 15. júl (na letisku v Bratislave neklesla teplota pod 23,7 stupňa Celzia).

Meteorológovia celkovo zaznamenali tropickú noc od 1. do 17. júla na 54 meteorologických staniciach. "Tropická noc v aktuálnom júli sa vyskytla aj na vyššie položených meteorologických staniciach, napríklad Lom nad Rimavicou (1018 metrov nad morom) a Jakubovany (407 metrov nad morom). Vo vyššie položených lokalitách sa tropické noci nevyskytovali do konca 90. rokoch 20. storočia," dodali.

Pri izraelskej vojenskej ofenzíve v Pásme Gazy prišlo od 7. októbra o život najmenej 38 919 Palestínčanov a 89 622 ich utrpelo zranenie. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odkazom na ministerstvo zdravotníctva ovládané palestínskym teroristickým hnutím Hamas.

V Pásme Gazy sa šíri "anarchia". Obyvateľstvo bojuje o prežitie, upozorňuje OSN

Izrael začal ofenzívu po teroristických útokoch Hamasu z vlaňajšieho októbra, pri ktorých zahynulo vyše 1200 ľudí. Ďalších zhruba 250 bolo odvlečených na územie Pásma Gazy. Pri prvom a doteraz jedinom pokoji zbraní na konci novembra bola prepustená necelá polovica rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov. V zajatí zostáva zhruba 120 rukojemníkov, nie všetci sú ale stále živí.

Izraelská armáda dnes uviedla, že jej jednotky operujúce v Rafahu na juhu Pásma Gazy zabili počas uplynulého dňa množstvo ozbrojencov. Armáda tiež podľa vyhlásenia, o ktorom informoval denník The Times of Israel, uskutočnila nálety na niekoľko objektov Hamasu v centre Pásma Gazy.

Štát by mal presmerovať financie z vyplácania dávok v hmotnej núdzi na podporu nízkopríjmových rodín, v ktorých ľudia pracujú za nižšiu ako priemernú mzdu. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Inštitútu sociálnej demokracie (ISD), ktorá sa venovala nielen príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, ale aj počtu voľných pracovných miest na trhu.

"Pomoc v hmotnej núdzi poberá v súčasnosti vyše 60-tisíc osôb, z ktorých až viac ako polovicu, presne až 51 percent, tvoria evidovaní uchádzači o zamestnanie. Priemerný celkový mesačný výdavok na pomoc v hmotnej núdzi je na úrovni 12 miliónov eur mesačne, čo predstavuje viac ako 144 miliónov eur ročne," uviedol šéf ISD Martin Halás.

Dodal, že priemerná výška pomoci v hmotnej núdzi na jedného príjemcu sa pohybuje okolo 193 eur mesačne. V prípade minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnosti na úrovni 750 eur na mesiac, predstavuje podľa neho čistý mesačný príjem pre ľudí bez detí až 526 eur. Ide o takmer trojnásobne vyšší príjem, ako je priemerná dávka v hmotnej núdzi. Halás priblížil, že neexistuje dôvod, prečo by poberateľ dávky v hmotnej núdzi, ktorý je evidovaný na úrade práce, nemal prijať zamestnanie ohodnotené minimálnou mzdou.

Nútiť poberateľov dávok v hmotnej núdzi prijať ponúkanú prácu zamestnávateľov nepoteší

Z analýzy ISD vyplynulo, že v súčasnosti je voľných viac ako 94-tisíc pracovných miest, z čoho takmer polovicu tvoria miesta pre absolventov škôl. Uplatniť by sa tak mali podľa inštitútu skoro všetci poberatelia dávok v hmotnej núdzi, ktorí sú uchádzačmi o zamestnanie. Zo 79 okresov na Slovensku vie až 44 z nich uspokojiť dopyt po práci bez predchádzajúcich pracovných skúseností zo strany poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.

Halás spresnil, že napríklad v okrese Prievidza je 4,5-násobne viac voľných pracovných miest pre absolventov škôl ako poberateľov pomoci v hmotnej núdzi. V okrese Košice IV je o vyše 40 percent viac pracovných miest pre absolventov, ako je príjemcov tejto dávky. Ak ľudia nemajú možnosť pracovať, tak by mala podľa neho prísť pomoc zo strany štátu.

"Bolo by férovejšie presmerovať a alokovať tieto dávky v hmotnej núdzi v oprávnených prípadoch, takzvaným nízkopríjmovým rodinám, ktoré pracujú napríklad do výšky priemernej mzdy. Týka sa to najmä jednorodičovských domácností, ktoré sú najviac ohrozené chudobou," uzavrel.

ISD je občianske združenie personálne prepojené s koaličnou stranou Hlas-SD. Členmi dozornej rady sú podľa internetovej stránky združenia prezident a bývalý predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini a súčasný predseda strany Matúš Šutaj Eštok.

Štát by mal presmerovať financie z vyplácania dávok v hmotnej núdzi na podporu nízkopríjmových rodín, v ktorých ľudia pracujú za nižšiu ako priemernú mzdu. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Inštitútu sociálnej demokracie (ISD), ktorá sa venovala nielen príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, ale aj počtu voľných pracovných miest na trhu.

"Pomoc v hmotnej núdzi poberá v súčasnosti vyše 60-tisíc osôb, z ktorých až viac ako polovicu, presne až 51 percent, tvoria evidovaní uchádzači o zamestnanie. Priemerný celkový mesačný výdavok na pomoc v hmotnej núdzi je na úrovni 12 miliónov eur mesačne, čo predstavuje viac ako 144 miliónov eur ročne," uviedol šéf ISD Martin Halás.

Dodal, že priemerná výška pomoci v hmotnej núdzi na jedného príjemcu sa pohybuje okolo 193 eur mesačne. V prípade minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnosti na úrovni 750 eur na mesiac, predstavuje podľa neho čistý mesačný príjem pre ľudí bez detí až 526 eur. Ide o takmer trojnásobne vyšší príjem, ako je priemerná dávka v hmotnej núdzi. Halás priblížil, že neexistuje dôvod, prečo by poberateľ dávky v hmotnej núdzi, ktorý je evidovaný na úrade práce, nemal prijať zamestnanie ohodnotené minimálnou mzdou.

Nútiť poberateľov dávok v hmotnej núdzi prijať ponúkanú prácu zamestnávateľov nepoteší

Z analýzy ISD vyplynulo, že v súčasnosti je voľných viac ako 94-tisíc pracovných miest, z čoho takmer polovicu tvoria miesta pre absolventov škôl. Uplatniť by sa tak mali podľa inštitútu skoro všetci poberatelia dávok v hmotnej núdzi, ktorí sú uchádzačmi o zamestnanie. Zo 79 okresov na Slovensku vie až 44 z nich uspokojiť dopyt po práci bez predchádzajúcich pracovných skúseností zo strany poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.

Halás spresnil, že napríklad v okrese Prievidza je 4,5-násobne viac voľných pracovných miest pre absolventov škôl ako poberateľov pomoci v hmotnej núdzi. V okrese Košice IV je o vyše 40 percent viac pracovných miest pre absolventov, ako je príjemcov tejto dávky. Ak ľudia nemajú možnosť pracovať, tak by mala podľa neho prísť pomoc zo strany štátu.

"Bolo by férovejšie presmerovať a alokovať tieto dávky v hmotnej núdzi v oprávnených prípadoch, takzvaným nízkopríjmovým rodinám, ktoré pracujú napríklad do výšky priemernej mzdy. Týka sa to najmä jednorodičovských domácností, ktoré sú najviac ohrozené chudobou," uzavrel.

ISD je občianske združenie personálne prepojené s koaličnou stranou Hlas-SD. Členmi dozornej rady sú podľa internetovej stránky združenia prezident a bývalý predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini a súčasný predseda strany Matúš Šutaj Eštok.