Správy z iných zdrojov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes vymenoval svojho hlavného vyjednávača pri americko-rusko-ukrajinských rozhovoroch o ukončení vojny Rustema Umerova za šéfa ukrajinskej zahraničnej rozviedky (SZRU). Ide o najnovší krok v personálnych zmenách, ktoré zahŕňali výmenu ministra obrany, čo vyvolalo hnev verejnosti, poznamenala agentúra Reuters.

Zelenskyj uviedol, že Umerov zostane zodpovedný za mierové rokovania; poverí ho úlohou pokračovať v úsilí o diplomatické ukončenie vojny s Ruskom.

Umerov bol až doteraz tajomníkom bezpečnostnej rady, ale v tejto funkcii ho vystriedal bývalý minister vnútra Ihor Klymenko. Toho si Zelenskyj pôvodne vyhliadol ako nástupcu populárneho Mychajla Fedorova na čele rezortu obrany. Ale vzhľadom na protesty nakoniec dočasne zveril funkciu ministra obrany doterajšiemu šéfovi tajnej služby Jevhenovi Chmarovi. A Klymenkovi zveril funkciu tajomníka bezpečnostnej rady.

Straty obchodníkov na Wildberries pre ukrajinské útoky dosahujú stovky miliárd rubľov

Zelenskyj presúva vysokopostavených hodnostárov vo funkciách od náhlej zmeny vlády v minulom mesiaci, ktorá zahŕňala aj výmenu ministra obrany Mychajla Fedorova. Potom bol pod tlakom verejnosti nútený vymeniť hlavného veliteľa ozbrojených síl Oleksandra Sýrskeho.

Odvolanie Fedorova, 35-ročného zástancu vyspelých technológií a boja s použitím dronov, vyvolalo búrku kritiky; exministrovi priaznivci vyšli do ulíc a požadovali jeho návrat do funkcie. Zelenského reorganizácia bola všeobecne vnímaná ako zle vysvetlená a kritici mu vyčítajú, že len presúva medzi funkciami úzky okruh svojich spojencov, poznamenal Reuters.

Prezident tvrdí, že cieľom reorganizácie, ktorú začal v júli, bolo lepšie sa pripraviť na ďalšiu krutú zimu, keďže sa očakáva, že Rusko tvrdo zaútočí na ukrajinský energetický systém.

Umerov, ktorý pôsobil ako minister obrany v rokoch 2023 až 2025, viedol ukrajinský tím pri troch kolách mierových rozhovorov, ktoré doteraz priniesli len málo hmatateľných výsledkov. Dohliada tiež na rokovania o dohodách so spojencami o dronoch, ktoré robia reklamu ukrajinským technológiám, osvedčeným v boji.

Pri ruských útokoch na sklady na severovýchode Ukrajiny bolo počas víkendu zničených osem miliónov kníh, uviedlo v pondelok vydavateľstvo Ranok a označilo to za snahu ničiť ukrajinskú kultúru. Informuje o tom agentúra AFP.

„Ide o najväčšiu stratu pre ukrajinskú knižnú infraštruktúru od začiatku vojny“ v roku 2022, vyhlásilo vydavateľstvo. Francúzska agentúra pripomína, že Rusko už v minulosti zasiahlo veľké vydavateľské centrum. Podľa Ukrajiny Moskva na tieto objekty útočí cielene.

Ruské kĺzavé bomby zasiahli Záporožie. Letecký útok si vyžiadal najmenej dve obete a poškodil domy

Redaktor AFP v sobotu uviedol, ako hasiči bojovali s plameňmi v sklade v Charkove niekoľko hodín po raketovom a dronovom útoku Ruska.

„Viac ako osem miliónov kníh bolo zničených v ohni, medzi nimi aj učebnice pre deti,“ zdôraznilo vydavateľstvo Ranok na sociálnych sieťach. „Plamene zúria aj naďalej. Nepriateľ sa snaží spáliť naše vzdelávanie a kultúru,“ skonštatovalo. Pri útoku na sklad neďaleko Kyjeva minulý mesiac zhorelo 800-tisíc kníh, doplnilo vydavateľstvo.

Od začiatku invázie Rusko opakovane útočí aj na ukrajinské múzeá, galérie, filmové štúdiá, kostoly či ďalšie miesta kultúrneho významu.

Rumunská armáda dnes výbušninou odpálila časť brehu jedného z ramien Dunaja s cieľom dostať viac vody k jadrovej elektrárni Cernavoda.

Tá vyrába zhruba pätinu elektriny v krajine a pre nízku hladinu rieky už minulý týždeň odstavila jeden zo svojich dvoch reaktorov. Informoval o tom server televízie Euronews.

Posledná turbína v jadrovej elektrárni Paks ostáva ešte v prevádzke, oznámil Magyar

Na kontrolovanú explóziu použila armáda 180 kilogramov výbušniny, čo bolo päťkrát viac ako v nedeľu, keď bol odpal neúspešný. Obyvatelia v okolí boli vopred informovaní, napísala agentúra Bloomberg.

Ďalšou fázou regulácie ramena Bala, ktorá má byť hotová do stredy, bude potopenie štyroch člnov naplnených kameňmi a ďalším materiálom, ktorým sa má vytvoriť umelá blokáda tak, aby sa zvýšil prietok vody k elektrárni Cernavoda.

Podľa rumunských úradov hladina Dunaja v tejto oblasti teraz klesá tempom približne dva až tri centimetre denne. Za takýchto podmienok by mohol byť reaktor jadrovej elektrárne v prevádzke ešte maximálne štyri až päť dní.

Ak sa pravosť nahrávky z Fondu na podporu umenia potvrdí, ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) vyvodí zodpovednosť voči konkrétnym ľuďom.

Vyplýva to z vyjadrenia riaditeľky odboru komunikácie ministerstva kultúry Petry Demkovej.

Údajné odpočúvanie zamestnancov

Portál 360tka.sk v pondelok zverejnil zvukový záznam, ktorý má pochádzať z údajného odpočúvania zamestnancov fondu. Rezort sa podľa Demkovej nechce bližšie k obsahu nahrávok vyjadrovať.

„Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pristupuje k zverejneným informáciám s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. Uvedomujeme si verejný záujem o túto vec, zároveň však považujeme za nevyhnutné rešpektovať zákonný postup orgánov činných v trestnom konaní. Keďže v tejto záležitosti prebieha vyšetrovanie, k pravosti ani k obsahu zverejnenej nahrávky sa v tejto chvíli nebudeme vyjadrovať, aby sme nijakým spôsobom nezasahovali do jeho priebehu,“ uviedla Demková.

Ako doplnila, dôveryhodnosť fondu a ochrana jeho zamestnancov je pre ministerstvo prioritou. „Veríme, že vyšetrovanie v čo najkratšom čase objasní všetky okolnosti prípadu a prispeje k predchádzaniu zbytočným špekuláciám,“ vyhlásila.

Machala: Čisté špekulácie

Spravodajský portál v pondelok zverejnil nahrávku z údajného odpočúvania vo fonde, ktorá má zachytávať povereného šéfa FPU Františka Kornaja, ako hovorí o pokynoch či o nátlaku zo strany viacerých osôb vrátane generálneho tajomníka služobného úradu MK Lukáša Machalu. Machala podľa portálu hovorí o „čistých špekuláciách“.

V priestoroch FPU si mali zamestnanci nájsť pod stolmi odpočúvacie zariadenia. Z prostredia fondu 16. júla v tejto súvislosti informovali, že sa záležitosťou zaoberajú orgány činné v trestnom konaní.

FPU v stanovisku, podpísanom Kornajom, deklaroval, že ako zamestnávateľ neodpočúva a ani neodpočúval svojich zamestnancov.

„Verte mi, po tridsiatich rokoch v diplomacii som si mohol vybrať oveľa pohodlnejší život,“ napísal Ivan Korčok v nedeľu podvečer na sociálnej sieti. Vyhlásil, že do politiky nevstúpil preto, aby zbohatol alebo si naplnil osobné ambície.

Michal Šimečka v súvislosti s Korčokom mlčí. Jeho strana však pre HN uviedla, kto pochybil

Reagoval tak na kritiku odmeňovania cez spoločnosť Eustra, ktorú založil spolu s manželkou Soňou v januári 2023. Politik Smeru Robert Kaliňák zároveň tvrdí, že firma zohrala úlohu aj pri financovaní Korčokovej prezidentskej kampane. Dôkazy ani konkrétny mechanizmus údajného financovania však nepredložil.

HN preto preverovali, čo možno o hospodárení a pôvode príjmov spoločnosti zistiť z verejne dostupných údajov.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako sa menili tržby a zisk rodinnej firmy?
• Čo exminister uviedol o pôvode firemných príjmov?
• Čo preverila Nadácia Zastavme korupciu?
• Čo PS o firme nevedelo?

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 51% na dočítanie.

Z diaľky vyzerá, akoby sa najťažšia časť budovy vznášala nad zemou. Široká oceľová hmota sa smerom nadol zužuje, až napokon dosadne na podnož podstatne menšou plochou, než akú zaberajú jej najvyššie podlažia.

Práve tento rozpor medzi mohutnosťou a zdanlivou nestabilitou urobil zo sídla Slovenského rozhlasu jednu z najľahšie rozpoznateľných stavieb Bratislavy. Architektonický portál ArchDaily jej venoval fotopríbeh s názvom Brutálna majestátnosť a označil ju za neprehliadnuteľnú súčasť panorámy mesta.

„Tu Rádiožurnál Bratislava“ zaznelo pred sto rokmi. Začalo sa prvé pravidelné vysielanie rozhlasu na Slovensku

Obrátená pyramída však nevznikla iba preto, aby šokovala okolie. Za expresívnym tvarom sa skrýva súbor praktických rozhodnutí: nedostatok miesta, rozsiahly program rozhlasovej budovy, potreba chrániť štúdiá pred hlukom aj snaha architektov odmietnuť bežnú administratívnu vežu.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sa nepostavil víťazný súťažný návrh.
• Ako oceľ vytvorila tvar obrátenej pyramídy.
• Čo ukrýva menšia pyramída vo vnútri.
• Prečo koncertná sála visí na pružinách.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.

Rafinérie v oblasti Paraguaná na západe Venezuely kedysi bývali výkladnou skriňou tamojšieho ropného priemyslu. Závody Amuay a Cardón boli vybudované tak, aby spoločne dokázali spracovať až 955-tisíc barelov ropy denne. Ich terajší výkon je však výrazne nižší, píše agentúra Reuters.

Rozpadajúca sa ropná infraštruktúra Venezuely zatieňuje ekonomické nádeje po Madurovi (máj 2026)

Ešte pred niekoľkými rokmi sa v rafinérii Amuay z ťažkej ropy vyrábalo kvalitnejšie palivo s nižším obsahom síry. Kvôli nedostatku náhradných dielov z nej však pracovníci postupne odmontovali čerpadlá, časti potrubia a využili ich v iných častiach závodu. Jednotka je dnes odstavená a podľa bývalého inžiniera ju už nemožno uviesť späť do prevádzky.

„Všetko je tu škaredé a hrdzavé,“ opísal jeden z nemenovaných pracovníkov v Amuay. Dodal, že odpadové nádrže sú takmer plné, okolo potrubia presakuje ropa a časť prevádzky je dlhodobo odstavená.

Trumpov veľký ropný experiment v Caracase: Dokáže prežiť aj devastačné údery z hlbín Zeme?

Situáciu skomplikovali aj nedávne zemetrasenia

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo niektoré zariadenia už nemožno opraviť,
• Čo odrádza zahraničných investorov od rafinérií,
• Prečo americké firmy uprednostňujú vývoz ropy,
• Ako regulované ceny benzínu brzdia obnovu závodov.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 19% na dočítanie.

Na Kysuciach bol v súkromnom drobnochove zaznamenaný výskyt Newcastleskej choroby známej ako pseudomor hydiny.

Na sociálnej sieti o tom informovala Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS). Doplnila, že počas niekoľkých hodín uhynulo 90 percent kurčiat, ako aj nosnice.

Inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) z Čadce vykonali v drobnochove úradnú veterinárnu kontrolu.

„Počas nej odobrali vzorky uhynutej hydiny a bezodkladne ich zaslali na laboratórne vyšetrenie na aviárnu influenzu, ako aj na Newcastleskú chorobu a nariadili adekvátne opatrenia. Laboratórium potvrdilo do 24 hodín pseudomor hydiny. Celý chov bol humánne depopulovaný a kadávery neškodne odstránené prostredníctvom kafilérie,“ priblížila ŠVPS.

Doplnila, že chovné priestory boli dôkladne vyčistené a vydezinfikované a na určité časové obdobie pre majiteľov platí zákaz opätovného naskladnenia priestorov novou hydinou.

Na základe epidemiologického šetrenia bol za pravdepodobný zdroj zavlečenia nákazy označený nákup hydiny na trhovom mieste v inom regióne Slovenska.

Najlepší rok strieda mliečna kríza. Ktoré slovenské mliekarne vlani zarobili najviac? (rebríček HN)

„Na základe týchto informácií prebiehala komunikácia medzi zainteresovanými RVPS a ŠVPS a tiež následná úradná kontrola na trhovom mieste. Kontrolou bolo zistené, že predaj živých zvierat na tomto trhovom mieste prebiehal nepovoleným spôsobom, navyše šlo o zvieratá pochádzajúce z iného členského štátu EÚ, konkrétne z Českej republiky. Predajca nepredložil potrebnú zdravotnú dokumentáciu potrebnú k premiestňovaniu hydiny do iného členského štátu, chov hydiny v Českej republike nemal registrovaný a neboli splnené ani náležitosti, pokiaľ ide o prepravu živých zvierat. Predajcovi bola na mieste uložená pokuta,“ uviedla ŠVPS.

Podľa štátnych veterinárov sa daný neregistrovaný chov nachádzal v českom regióne, v ktorom bol v poslednom období zaznamenaný významný počet ohnísk tejto nákazy.

„Podobne ako pri aviárnej influenze, aj táto nebezpečná nákaza môže byť prenášaná prostredníctvom nakazeného voľne žijúceho vtáctva, ale aj sekundárne z jedného chovu na druhý, prostredníctvom nakazených zvierat alebo nepriamo kontaminovanými predmetmi. Tieto choroby prebiehajú u hydiny veľmi podobne a vyznačujú sa okrem iného aj náhlymi vysokými úhynmi zvierat,“ dodala ŠVPS.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal Oľhu Stefanišynovú z postu veľvyslankyne Ukrajiny v USA.

V pondelok o tom informovala britská stanica BBC a ukrajinské médiá, ktoré dodali, že k odvolaniu Stefanišynovej dochádza v čase rozsiahlej reorganizácie vlády a očakávanej výmeny veľvyslancov Ukrajiny.

Výnos o odvolaní Oľhy Stefanišynovej z funkcie mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne Ukrajiny v Spojených štátoch bol zverejnený na webovej stránke kancelárie ukrajinského prezidenta.

Dôvody odvolania sa v dokumente neuvádzajú. O možnosti odvolania Stefanišynovej sa však v uplynulých dňoch intenzívne diskutovalo v ukrajinských politických kruhoch.

Post veľvyslanca v USA sa spomínal v súvislosti s bývalým tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustemom Umerovom. Zelenskyj ho však v pondelok vymenoval za šéfa Služby zahraničnej rozviedky Ukrajiny (SZRU).

Moskva žiada väzbu pre dcéru zavraždeného kritika Kremľa. Žanne Nemcovovej hrozí šesť rokov za mrežami

Meno nového ukrajinského veľvyslanca v USA zatiaľ nie je známe. Nie sú známe ani ďalšie plány Stefanišynovej.

Na výročnom zasadnutí vedúcich ukrajinských diplomatických misií, ktoré sa konalo v pondelok v Kyjeve, Zelenskyj uviedol, že rozhodujúcim ukazovateľom práce veľvyslancov bude množstvo zbraní, ktoré sa im podarí zabezpečiť pre Ukrajinu.

Zdôraznil, že každý veľvyslanec by mal „prinášať zbrane“ a „vedieť, kde možno v hostiteľskej krajine získať rakety protivzdušnej obrany“. Zbrane a vojenské technológie podľa Zelenského „nie sú len úlohou vojenských pridelencov, ale aj priamou diplomatickou zodpovednosťou samotných veľvyslancov“.

V tejto súvislosti prezident vyzval na prepracovanie ukazovateľov hodnotenia práce veľvyslanectiev tak, aby sa zameriavali na dodávky vojenského materiálu a finančnú podporu, nie na počet uskutočnených stretnutí či „lajkov na sociálnych sieťach“.

Približne 1600 brancov v pondelok v Dánsku nastúpilo do predĺženej vojenskej služby, ktorá po novom trvá 11 mesiacov.

Dánsko tak pokračuje v posilňovaní svojich obranných kapacít v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Európe, vojnu na Ukrajine a rastúci význam bezpečnosti v Arktíde, informovala agentúra Reuters.

Nových brancov čaká päť mesiacov základnej prípravy a následne šesť mesiacov operačnej služby. Dánske ozbrojené sily zároveň zavádzajú nové formy vojenskej služby vrátane dronovej čaty v rámci veliteľstva špeciálnych operácií.

Medzi novými brancami je aj 19-ročná princezná Isabella, druhorodené dieťa kráľa Frederika X. a kráľovnej Mary, ktorá na 11 mesiacov nastúpila do pluku kráľovskej gardy husárov v kasárňach Antvorskov v meste Slagelse.

V Slagelse absolvoval vojenskú službu aj jej starší brat, korunný princ Christian.

Agentúra DPA podotkla, že členovia dánskej kráľovskej rodiny tradične trávia časť svojho života v ozbrojených silách, čo je prax, ktorá je aj v iných európskych monarchiách.

Dánsko v roku 2024 rozhodlo o rozšírení povinnej vojenskej služby aj na ženy a zároveň o predĺžení jej trvania zo štyroch na 11 mesiacov. Počet brancov chce krajina postupne zvýšiť z približne 5000 na 7500 ročne, a to do roku 2033.

Zábery zo španielskej Ceuty sú neprijateľné, vyhlásila von der Leyenová.

Noví branci nastúpili v čase, keď sa Dánsko pripravuje na prvé nasadenie vojakov v základnej vojenskej službe v Grónsku. Rota s viac ako 100 vojakmi tam má ešte tento mesiac na jeden mesiac prevziať operačné úlohy od profesionálnych vojakov.

Toto nasadenie má aj politický rozmer vzhľadom na opakované vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa usiluje o pripojenie tohto poloautonómneho dánskeho územia k Spojeným štátom, pričom sa odvoláva na národnú bezpečnosť. Vlády Grónska a Dánska Trumpovu požiadavku odmietli.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová na júlovom summite NATO v Ankare uviedla, že Dánsko je pripravené brániť každý centimeter územia členských krajín aliancie „vrátane toho nášho“.

Systém vojenskej služby v Dánsku funguje na princípe losovania medzi zdravými mladými ľuďmi, ktorí dovŕšia 18 rokov. Vojenskú službu však už mnoho rokov takmer výlučne vykonávajú dobrovoľníci a lotéria sa využíva iba na doplnenie zostávajúcich kapacít.

Vojenskú službu založenú na odvodoch majú aj ďalšie severské krajiny Švédsko, Fínsko a Nórsko, ako aj pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva.

Hoci sa hokejová sezóna naplno rozbehne až na jeseň a jednotlivé kluby v týchto dňoch ešte len začínajú spoločnú prípravu na nový ročník, reprezentačný výber do osemnásť rokov čaká už tradičná letná previerka v podobe Hlinka-Gretzky Cupu.

Turnaj, ktorý je označovaný ako „malé majstrovstvá sveta“, tento rok hostí Edmonton.

Slovenský výber pod vedením nového trénera Františka Štolca čakajú postupne rovesníci zo Švédska, Kanady a Švajčiarska. Prvý duel proti „Trom korunkám“ ich čaká v noci z pondelka na utorok.

V nominácii, ktorá je tvorená väčšinou hráčmi z Európy, zaujme meno Oliver Botka. Ide o sedemnásťročného obrancu, odchovanca Púchova, ktorý aktuálne pôsobí v HK Nitra.

Oliver Botka (2009) patril k oporám defenzívy SR18 počas senzačnej cesty za striebrom z domácich MS

Koncom júla sa naplno prejavili následky znečistenia rieky Tura, hlavného zdroja pitnej vody pre takmer 900-tisíc obyvateľov ruského mesta Ťumeň. Po výdatných dažďoch jej hladinu pokryli uhynuté ryby a miestne médiá zverejnili zábery kanalizačných vpustí zaplnených ich hnijúcimi ostatkami. Obyvatelia navyše v rieke nachádzali aj ďalšie mŕtve zvieratá.

Kasparov: Ruské „impérium umiera“

Veľkú časť Ťumeňa zásobuje vodovod, ktorý čerpá priamo z Tury. Práve tadiaľto sa znečistenie dostalo do vodovodnej siete. Ľudia opisujú, že im z kohútikov tečie žltá voda a ich byty zapáchajú po výkaloch. Mnohí po kontakte s vodou hlásili kožné vyrážky, svrbenie alebo zažívacie ťažkosti.

Chýba voda aj palivá Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 74% na dočítanie.

Americký prezident Donald Trump v pondelok ostro reagoval na vyjadrenia Iránu, ktorý poprel, že v súčasnosti vedie rokovania so Spojenými štátmi.

V príspevku na sociálnych sieťach Šéf Bieleho domu vyhlásil, že vojenská blokáda zo strany USA bude pokračovať, kým nedôjde k „dohode alebo úplnej kapitulácii“, informuje AFP.

Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že iránske vedenie je pokrytecké. „Žiadajú stretnutie – niektorí by povedali, že oň ‚prosia‘.

Začnú sa rokovania a ďalšie sú naplánované v blízkej budúcnosti, a oni otvorene a hrdo tvrdia, že nevedú žiadne rozhovory, že sa o ničom nerokuje a že jednajú iba s ‚Ománom‘,“ napísal.

Prezident ďalej pokračoval, že Hormuzský prieliv už úplne kontroluje americké námorníctvo a blokáda „alebo, ako niektorí hovoria, „oceľový múr Spojených štátov“.

Pokoj zbraní zrazil cenu ropy. Skutočný problém v Hormuze však nezmizol

„Do Iránu sa nič nedostane, pokiaľ to sami nebudeme chcieť, a nič sa tam nedostane, pokiaľ nebude dosiahnutá dohoda alebo kým nedôjde k úplnej kapitulácii,“ zdôraznil americký prezident.

Hovorca iránskej diplomacie Esmáíl Bakájí v pondelok uviedol, že Teherán rokuje iba s Ománom s cieľom vytvoriť dočasnú bezpečnú trasu cez Hormuzský prieliv.

Dodal však, že dohoda s Ománom nebude stačiť na opätovné otvorenie tejto kľúčovej námornej cesty. Situácia v prielive zostane podľa Bakájího nezmenená, ak bude „agresia USA“ pokračovať.

Hovorca tiež doplnil, že žiadne plány na prijatie delegácie USA ani na vyslanie vlastnej delegácie v súčasnosti neexistujú.

Trump pritom v nedeľu na palube Air Force One oznámil, že rokovania medzi Washingtonom a Teheránom sa začnú v pondelok popoludní.

Skoro každý rok sa v hlavách zamestnancov s príchodom vyšších teplôt v kalendári opakuje podobný scenár: „Počkám do leta. Oddýchnem si. A od septembra si začnem hľadať niečo nové.“

Najväčšou letnou stratou firiem nie sú dovolenky. Je to čakanie na september

Niektorí zamestnanci výpoveď skutočne podajú ešte pred dovolenkami. Mnohí ju však nepodajú vôbec. Zatiaľ. Najprv odídu psychologicky.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 77% na dočítanie.

Na diaľnici D1 smerom do Bratislavy došlo k hromadnej dopravnej nehode, pri ktorej sa zrazilo viacero vozidiel. Na mieste sú všetky záchranné zložky, privolaný bol aj vrtuľník rýchlej zdravotnej pomoci.

Doprava je odkláňaná, informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

„Odklon je vykonávaný od zjazdu na Senec,“ priblížila Šimková s tým, že polícia žiada vodičov využiť alternatívne trasy.

Polícia v tejto súvislosti doplnila, že vozidlá, ktoré uviazli v kolóne, budú otáčané do protismeru, avšak ak to situácia v cestnej premávke umožní.

Vodičov dôrazne žiada, aby sa samovoľne a bez pokynu polície neotáčali. Rovnako ich žiada o trpezlivosť.

Dopravná nehoda je v štádiu objasňovania.

Poľské stíhačky v pondelok nad Baltským morom opäť zachytili ruské prieskumné lietadlo Il-20, ktoré letelo v medzinárodnom vzdušnom priestore bez letového plánu a s vypnutým transpondérom.

Oznámil to minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz na sieti X.

Podľa ministra dvojica poľských lietadiel zasiahla predpoludním približne 60 kilometrov severozápadne od prímorského mesta Leba.

„Nedošlo k narušeniu nášho vzdušného priestoru. Lietadlo vykonávalo let v medzinárodnom vzdušnom priestore bez letového plánu a so vypnutým transpondérom,“ uviedol Kosiniak-Kamysz.

Minister zároveň zdôraznil, že poľské ozbrojené sily nepretržite monitorujú bezpečnostnú situáciu v oblasti Baltského mora a prijímajú opatrenia na ochranu štátnej hranice.

Ide o ďalší podobný incident za niekoľko dní. V piatok (31.7.) poľské stíhačky zachytili ruský Il-20 približne 40 kilometrov severne od Kolobrzegu. Ruské lietadlá boli nad Baltským morom viackrát zachytené aj v polovici júla.

Analytička poľského štátneho Inštitútu medzinárodných vzťahov (PISM) Aleksandra Koziolová v tejto súvislosti pre TASR povedala, že Rusko môže opakovanými letmi pri poľskom pobreží sledovať, z ktorých letísk štartujú pohotovostné dvojice stíhačiek, aké typy lietadiel sú nasadzované na zachytenie cieľov, aký je spôsob velenia a spolupráce so spojencami, či koľko času uplynie od objavenia lietadiel až po reakciu.

Väčšina migrantov, ktorí prenikli do španielskej Ceuty, sa vrátila späť, ale časť ľudí tu chce zostať. Napriek hladu a nepohodliu. Často nie sú marockého pôvodu a pochádzajú zo Sudánu, Senegalu a ďalších častí Afriky.

Niektorí z nich tvrdia, že zatiaľ čo marocká pohraničná stráž umožňovala Maročanom prejsť, ich odháňala. „Akonáhle videli černocha, zbili ho,“ hovorí Kamál Umar.

Tisíce migrantov uviazli v španielskej Ceute po hromadnom prekročení hraníc

Štyridsaťtriročný Mohamed Ahmed zo Sudánu putoval k španielskej exkláve s ďalšími migrantmi v nákladnom aute. V blízkosti hraníc ich vodič vysadil a oni plávali štyri hodiny, aby sa dostali do Ceuty.

Španielska polícia im zabránila ísť do migračného centra. Neúspech ich napriek tomu nedonútil, ako mnohých iných, aby sa vrátili späť.

„Späť sa nevrátim. To radšej zomriem pri pokuse zostať tu,“ povedal agentúre Reuters.

Podľa španielskeho ministerstva vnútra sa väčšina z 50- či 60-tisíc migrantov, ktorí vo štvrtok a piatok prenikli do Ceuty, cez víkend vrátila späť. Niektorí ako Ahmed ale chcú zostať.

Španielska tajná služba varovala pred migračnou vlnou z Maroka. Minister tvrdí, že o tom nevedel

Na pláži a bez jedla

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo stovky migrantov odmietajú opustiť pláž,
• Ako preplnené centrum komplikuje žiadosti o azyl,
• Z čoho migranti obviňujú marockú pohraničnú stráž,
• Prečo obyvatelia Ceuty stále pociťujú obavy.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 30% na dočítanie.

Nemenovaný klasik slovenskej politickej scény nedávno upokojoval Poliakov obávajúcich sa ruskej invázie dnes už zľudoveným výrokom „raz ten Rus odíde“.

Týždňovka HN: Živnostník Korčok, „invázia“ na španielsku Ceutu, odzbrojený Hamas a vypínanie atómoviek

Presne takto fatalisticky sa niektorí naši politici a komentátori postavili k víkendovej invázii 60-tisíc Maročanov do španielskej enklávy Ceuta na africkom pobreží. „Nešírte paniku, Ceuta nie je Európa. Žiadna invázia sa nekoná a oni raz nakoniec odídu,“ vraveli s nádejou.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 59% na dočítanie.

„Minulý rok bol pre agrosektor aj pre nás naozaj veľmi dobrý. Teoreticky to bolo ideálne obdobie,“ zhodnotil pred časom v rozhovore pre HN generálny riaditeľ Tatranskej mliekarne Ľubomír Valčuha.

Mliekarenskému sektoru pomohli historicky vysoké výkupné ceny mlieka. 100 kilogramov surového kravského mlieka sa vlani obchodovalo približne za 50 eur, zatiaľ čo dnes je to okolo 37 eur. Spokojní tak boli najmä prvovýrobcovia. „Aj napriek tomu, že komodita zdražela, dokázali sme bez problémov vyrábať naše produkty. Na trhu nebol problém s odbytom. Bolo to obdobie, keď boli spokojní všetci, len, bohužiaľ, trvalo pomerne krátko,“ pokračuje Valčuha.

Po rokoch prudkého rastu sa zároveň stabilizovali ceny energií a mliekarňam pomohli aj vyššie spotrebiteľské ceny mliečnych výrobkov. Kým podľa údajov Štatistického úradu stál kilogram plesňového syra v auguste 2024 v priemere 10,86 eura, o rok neskôr bol približne o 70 centov drahší. Zvýšili sa aj ceny taveného syra či syra Eidam.

Vyhliadky na rok 2026 sú však výrazne horšie. Sektor zasiahla nákaza slintačky a krívačky a prebytok mlieka na európskom trhu vyústil do najväčšej mliečnej krízy minimálne za poslednú dekádu. Výkupné ceny surového kravského mlieka výrazne klesli a mliekari už teraz upozorňujú, že ich hospodárske výsledky budú pravdepodobne slabšie, než pôvodne očakávali.

Slovenskí mliekari s obavami sledujú vývoj na trhu. Bez zásahu je slovenský trh odsúdený na zánik, hovoria

Všetkých desať najväčších slovenských mliekarní vlani zvýšilo tržby. Nie všetkým sa však priaznivé podmienky podarilo premietnuť aj do vyšších ziskov. HN pripravili rebríček desiatich najväčších slovenských mliekarní podľa tržieb.

V článku sa ešte dočítate:

• Ktorá mliekareň prvýkrát prekročila hranicu 300 miliónov.
• Kto najviac zvýšil zisk a kto najviac stratil.
• Ako sa prejavila slintačka a krívačka.
• Prečo mliekari očakávajú slabší rok 2026.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 65% na dočítanie.

Slovensko zasiahla ďalšia výrazná vlna horúčav. Denné teploty sa na juhu krajiny približovali k hranici 40 stupňov Celzia a SHMÚ upozorňuje na extrémne teplo s maximami od 31 do 39 stupňov Celzia.

Túžbu rýchlo ochladiť rozhorúčený byt sa snažia využiť aj prevádzkovatelia pochybných internetových obchodov. Na slovenských weboch a v mobilných aplikáciách sa objavujú reklamy na „klimatizácie“ za 60 až 80 eur.

Je tu najhorúcejšia séria dní v histórii Slovenska, môže zlomiť aj absolútny rekord z júna, hovorí meteorológ

Sľuby znejú takmer dokonale. Zariadenie vraj nepotrebuje odbornú montáž, vonkajšiu jednotku, výfukovú hadicu, odvod kondenzátu ani otvory v stene. Stačí ho zavesiť, zapojiť do zásuvky a o niekoľko minút má ochladzovať celý byt.

Práve táto kombinácia je však najväčším varovaním. Funkčná klimatizácia musí teplo z miestnosti najskôr niekam odviesť. Zariadenie, ktoré je celé v jednej izbe a nemá žiadne spojenie s vonkajším prostredím, to z hľadiska fyzikálnych zákonov nedokáže.

Reklama na podvod vedľa článku o podvode

V článku sa ešte dočítate:

• Kde sa podvodné reklamy zobrazujú.
• Ktoré weby propagujú nereálne sľuby.
• Prečo klíma bez vývodu nemôže fungovať.
• Ako podozrivú reklamu spoznať a nahlásiť.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.