Správy z iných zdrojov
Jednání o Chat Controlu 2.0 pokračují
Čtyři hry na Steamu zdarma
Repozitář AUR Arch Linuxu měl více než 400 balíčků s malware
Brno má další vesmírný projekt, otevřelo v něm testovací centrum pro kosmické technologie
Fidoo z Directu chce být vrstvou nad bankami. Firmám nabídne v jejich financích pohled do budoucnosti
Podcastová platforma Vlny se odvolala proti stažení minisérie o střelbě na fakultě
Soud bude muset znovu rozhodovat o zákonnosti antimonopolního zásahu v Seznam.cz
Liftago kupuje Modrého anděla, kromě taxíku tak nabídne i odvoz auta
Zaměstnanci ČT a ČRo vyhlásili na pondělí 22. června stávku, bude znát na všech kanálech kromě dětských
Organizace varují před dopady změn financování ČT a ČRo na servis pro lidi s postižením
Ruské drony zasiahli v Čiernom mori dve civilné lode, o život prišiel jeden človek, viacerí sú zranení
Ruské dronové útoky zasiahli vo štvrtok neskoro večer v Čiernom mori dve civilné lode. O život prišiel jeden človek a zranenia utrpelo ďalších päť osôb, uviedol v piatok podpredseda ukrajinskej vlády Oleksij Kuleba. Informuje o tom agentúra AFP.
Jedna loď sa plavila pod panamskou vlajkou a druhá pod vlajkou Svätého Krištofa a Nevisu, informoval Kuleba na platforme Telegram. Incident označil za terorizmus cielený na námornú bezpečnosť, pričom prevádzka v prístavoch v Odeskej oblasti bola následne obnovená.
„Toto je ďalší dôkaz toho, že Rusko vedie vojnu proti slobodnej plavbe, medzinárodnému obchodu a globálnej potravinovej bezpečnosti,“ vyhlásil. Obeťou je člen posádky lode plaviacej sa pod panamskou vlajkou, upresnil portál Ukrajinska Pravda. Zranenia podľa Kulebu utrpeli aj dvaja námorníci a stav jedného z nich je kritický.
Lavrov nepovažuje EÚ za vhodného partnera na rokovania o Ukrajine
Na palube ďalšieho plavidla s ľahšími poraneniami vyviazli traja námorníci. Šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper podľa portálu potvrdil, že obe lode už pokračujú v plavbe a prístavná infraštruktúra funguje s ohľadom na bezpečnostnú situáciu.
Ruské útoky na Ukrajinu medzičasom pokračovali aj v piatok ráno a dopoludnia, pričom v stredovýchodnom meste Pavlohrad zahynulo osemročné dievča, uviedol guvernér Dnepropetrovskej oblasti Oleksandr Ganža.
Rusko sa počas svojej invázie zameriava na lode smerujúce na Ukrajinu, čo Kyjev označuje za „teroristické“ útoky s cieľom zničiť ekonomiku krajiny, píše AFP. Moskva varovala, že každá loď plaviaca sa do ukrajinských prístavov môže byť považovaná za plavidlo prepravujúce vojenský náklad.
Univerzita Komenského zaznamenala v hodnotení VER 2026 nárast o 145 percent
Univerzita Komenského (UK) v Bratislave zaznamenala v periodickom hodnotení VER 2026 nárast o 145 percent v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením z roku 2022.
Medzi oblasti, v ktorých univerzita dosiahla výrazné zlepšenie kvality výstupov, patria najmä právo, psychológia, ako aj lekárske, farmaceutické a prírodné vedy, informovala hovorkyňa UK Eva Kopecká.
„Výsledky hodnotenia VER 2026 sú potvrdením, že Univerzita Komenského patrí medzi kľúčové piliere slovenskej vedy. Vnímame ich ako ocenenie práce našich vedkýň, vedcov, ale aj ako záväzok ďalej posilňovať kvalitu výskumu, jeho spoločenský dosah a medzinárodnú spoluprácu,“ uviedol rektor UK Marek Števček.
Hovorkyňa vyzdvihla, že v novom hodnotiacom kritériu VER 2026 - spoločenský a aplikačný dosah výskumu - získalo prepojenie univerzitného výskumu lekárskych fakúlt a Farmaceutickej fakulty UK s nemocničnou praxou najvyššie známky od zahraničných expertov.
Pre študentov je neprehľadný a zbytočne komplikovaný. Prečo školy zostávajú pri starom systéme?
Vysokú úroveň vedeckej činnosti a výskumného prostredia podľa nej potvrdila aj Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK. Ako priblížila, tá získala najviac bodov za excelentnosť v kategórii vedeckých publikácií, kde viac ako 50 percent prác dosiahlo najvyšší medzinárodný štandard, a zároveň uspela vďaka silným doktorandským školám.
„Výsledky hodnotenia jasne dokazujú, že sila našich fakúlt nespočíva len v samotnom objeme špičkových publikácií, ale predovšetkým v hmatateľnom prínose pre spoločnosť. Ukazuje sa, že vysoká kvalita nášho akademického prostredia nám umožňuje efektívne zapájať mladých výskumníkov a výskumníčky do medzinárodných projektov už počas štúdia a úspešne tak prepájať špičkovú vedu s výchovou novej generácie expertov,“ zhodnotil prorektor UK pre vedu a doktorandské štúdium Jozef Masarik.
Hodnotenie VER 2026, ktoré realizovalo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, posudzovalo tvorivé výstupy, spoločenský dosah výskumu a kvalitu tvorivého prostredia.
Do hodnotenia sa zapojilo 169 nezávislých zahraničných expertov z 23 krajín, ktorí hodnotili slovenské verejné vysoké školy a verejné výskumné inštitúcie.
Magyar na summite Európskej únie volal po úprimnosti a odmietnutí „dvojitého metra“
Maďarský premiér Péter Magyar v piatok zhrnul na Facebooku svoj prvý deň na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, kde pred 26 lídrami Európskej únie vo štvrtok zdôraznil potrebu čestnosti a odmietnutia politickej korektnosti.
„Vo svojom prvom prejave som s európskymi lídrami hovoril o úprimnosti, odmietnutí politickej korektnosti a dvojakého metra. Povedal som im, čo som zažil za dva roky v 700 obciach (Maďarska), keď som sa pozeral ľuďom do očí, a o čom by podľa mňa mala byť politika,“ napísal Magyar.
V prejave zdôraznil, že nechce byť populárny v rokovacej sále ani v Bruseli, ale jeho cieľom je v každom okamihu presadzovať záujmy maďarského ľudu.
„Prejavujem rešpekt a to isté očakávam aj voči svojej vlasti. Na konci môjho vystúpenia som (nečakane) zožal veľký potlesk, hoci som predtým jednoznačne podporil predrečníkov, ktorí sa postavili za ďalšie sprísnenie pravidiel týkajúcich sa nelegálnej migrácie. Medzi lídrami je to dnes už viditeľne väčšinový názor,“ dodal.
Lídri 27 členských štátov Európskej únie sa vo štvrtok na zasadnutí Európskej rady jednomyseľne dohodli na predĺžení sankcií voči Rusku o ďalších 12 mesiacov, pričom doposiaľ sa o tom rozhodovalo každý pol rok.
Podľa portálu Euronews sa týmto krokom zmenší priestor na vetovanie predlžovania sankcií zo strany členských štátov.
Európa sedí na peniazoch. Na rast potrebuje odvahu investovať
Autor je výkonným riaditeľom Slovenskej bankovej asociácie.
Európa sa dnes nachádza v kritickej fáze. Nie je globálnym lídrom ani v inováciách, ani v efektivite – čo sú v ekonomickej praxi dva alternatívne nástroje hospodárskeho úspechu. Ak chce zostať konkurencieschopná vo svete, ktorý sa mení pod vplyvom umelej inteligencie, energetickej transformácie, geopolitických konfliktov a technologických inovácií, musí nájsť spôsob, ako podporiť ekonomický rast a ako financovať svoju budúcnosť.
Bez bánk niet štátu. Ani silného, ani sociálneho
Nová štúdia spoločnosti Oliver Wyman odhaduje, že Európa bude v tomto desaťročí potrebovať približne 1,4 bilióna eur dodatočných investícií ročne. Ide o sumu predstavujúcu približne sedem percent HDP Európskej únie.
V článku sa ešte dočítate:
- Európa má 37 biliónov eur úspor, no na budúci rast jej chýba 1,4 bilióna eur ročne.
- Problém nie je nedostatok kapitálu, ale jeho slabá premena na investície v domácej ekonomike.
- Bez silných bánk a efektívneho finančného trhu Európa investičnú medzeru neuzavrie.
Dostupné pre predplatiteľov
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 58% na dočítanie.
Výrazné zlacňovanie palív sa v minulom týždni zastavilo. Ceny budú klesať ďalej, očakáva analytik
Výraznejšie zlacňovanie benzínov a nafty sa v 24. týždni po dvoch týždňoch zastavilo, ceny palív zostali medzitýždňovo približne na rovnakej úrovni. Spotrebitelia platili za pohonné látky o 12 až 17 percent viac ako pred rokom. V piatok o tom informoval Štatistický úrad.
Cena 95-oktánového benzínu klesla o 0,1 centa na 1,696 eura, 98-oktánový benzín, naopak, zdražel o 0,4 centa na 1,891 eura za liter.
Mierne, o 0,1 centa, zdražela motorová nafta, ktorá sa predávala za 1,628 eura za liter. Cena prémiovej motorovej nafty stagnovala na úrovni 1,829 eura.
Aktuálne ceny pohonných látok zostali vyššie nad hodnotami spred roka, a to 95-oktánový benzín o 13,4 percenta, prémiové benzíny o 11,7 percenta, nafta o 16,9 percenta a prémiová nafta o 15,4 percenta.
FOTO: ŠÚ SR
Druhí najdrahší vo V4Cena motorovej nafty na Slovensku bola o 9,8 percenta nižšia ako bol priemer EÚ, benzín bol na Slovensku lacnejší o šesť percent ako priemer EÚ. V porovnaní so štátmi Vyšehradskej štvorky bola priemerná cena nafty aj benzínu druhá najvyššia, hneď po Maďarsku.
FOTO: ŠÚ SR
Plyny zaznamenali v prvej polovici júna odlišné cenové výkyvy. Najvýraznejšie sa zmenila cena skvapalneného ropného plynu (LPG), predával sa za znížených 0,832 eura za liter (- 3,3 centa). Skvapalnený zemný plyn (LNG) mierne zdražel na hodnotu 1,835 eura za kilogram (+ 0,7 centa). Stlačený zemný plyn (CNG) stál nezmenených 1,948 eura za kilogram.
Cena ekologického plynu bioLNG sa medzitýždňovo opakovane nezmenila, predával sa za 1,737 eura za kilogram. Palivo HVO (hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej) zlacnelo na 2,663 eura za liter (- 6,3 centa). Cena vodíka bola stabilných 21,60 eura za kilogram.
Elektrická energia na nabíjanie elektromobilov sa predávala za nezmenené ceny, a to pri stredne rýchlom nabíjaní striedavým prúdom za cenu 0,41 eura za kilowatthodinu (kWh), pri rýchlom nabíjaní (DC - do 150 kW) za cenu 0,55 eura za kWh a pri ultra rýchlom nabíjaní (DC - nad 150 kW) za cenu 0,69 eura za kWh.
Oproti rovnakému obdobiu spred roka sa cena LPG zvýšila o 21,3 percenta, LNG o 16,4 percenta a CNG o 17,4 percenta. Lacnejšie ako vlani sa predával ekologický plyn bioLNG o 2,7 percenta.
Minulý týždeň sme tankovali lacnejšie. Ceny by sa mali stabilizovať, prípadne mierne klesnúť, tvrdí analytik
Ceny pohonných látok by mali na slovenských čerpacích staniciach v ďalších týždňoch mierne klesať. Dôvodom je zníženie ceny ropy po podpise dohody o prímerí medzi USA a Iránom. Očakáva to analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš.
„Pokles cien ropy sa na čerpacie stanice prenáša spomalene a miernejšie, v priebehu niekoľkých týždňov. Pri postupnom otváraní Hormuzského prielivu a obnovení toku ropy očakávame pokračovanie klesajúceho trendu,“ uviedol Greguš.
Kľúčovou udalosťou týždňa bolo podpísanie memoranda o porozumení medzi USA a Iránom. To vytvára rámec pre ukončenie konfliktu, obnovu plavby cez Hormuzský prieliv, začatie rokovaní o iránskom jadrovom programe a postupné uvoľňovanie sankcií voči Iránu.
Pre trhy je najdôležitejšie obnovenie plavby cez Hormuzský prieliv, ktorým pred konfliktom prechádzala približne pätina svetového obchodu s ropou. Analytik upozornil, že napriek pozitívnej reakcii finančných trhov nejde o finálnu mierovú dohodu.
Implementácia memoranda bude závisieť od ďalších rokovaní počas najbližších 60 dní a od vývoja bezpečnostnej situácie v regióne. Dodávky ropy by sa preto mali obnovovať postupne a geopolitické riziko na Blízkom východe zostáva aj naďalej zvýšené.
Trump po dohode s Iránom mieri k Severnej Kórei, Soul varuje pred neúčinnosťou sankcií
Americký prezident Donald Trump sa chce po dohode s Iránom začať venovať Severnej Kórei, uviedol dnes juhokórejský prezident I Če-mjong. Obaja sa podľa neho zhodli na tom, že krátkodobým cieľom by malo byť zastavenie jadrového programu KĽDR, informujú tlačové agentúry.
"Prezident Trump vyhlásil, že nastal čas venovať pozornosť otázke Severnej Kórey," uviedol juhokórejský prezident na tlačovej konferencii, kde informoval o podrobnostiach svojej schôdzky s Trumpom na summite skupiny G7.
"Povedal som mu, že sankcie a nátlak proti KĽDR sú neúčinné," pokračoval I Če-mjong. "Účinnosť sankcií sa znížila pre vojenskú spoluprácu medzi Severnou Kóreou a Ruskom, ktorá vyplynula z vojny na Ukrajine," dodal.
Juhokórejský prezident však podľa agentúry Reuters naznačil, že Trump zrejme nevidí žiadne jasné a vhodné riešenie problému, ktorý predstavuje jadrový arzenál KĽDR.
Trump označil memorandum o porozumení s Iránom za víťazstvo USA
Juhokórejský líder tiež informoval, že všetky komunikačné kanály medzi KĽDR a Južnou Kóreou sú teraz prerušené. Podľa neho sa vzťahy medzi oboma krajinami nachádzajú v patovej situácii a nepriateľský postoj Pchjongjangu voči Soulu by mohol ešte nejaký čas trvať.
KĽDR v posledných rokoch uplatňuje voči Južnej Kórei nepriateľskejšiu politiku a odmieta opakované ponuky dialógu od juhokórejského prezidenta I Če-mjonga, napísala agentúra AFP. Obaja susedia sú navyše technicky stále vo vojne, ich konflikt skončil v roku 1953 prímerím, nie mierovou zmluvou.
Lavrov nepovažuje EÚ za vhodného partnera na rokovania o Ukrajine
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odmietol Európsku úniu (EÚ) ako vhodného partnera na rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Vo štvrtok na to upozornila agentúra DPA.
V článku, ktorý zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí, Lavrov uviedol, že skutočným cieľom európskych lídrov nie je rokovať s Ruskom. „Ich cieľom je posilniť režim (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského a udržať ho ako odrazový mostík pre pokračujúcu konfrontáciu s Ruskom,“ napísal.
Koho chcú USA pustiť k rokovaciemu stolu s hlavnými aktérmi? Trump sa vracia k Ukrajine
Nemenovaný predstaviteľ EÚ potvrdil, že v uplynulých týždňoch došlo k snahám o nadviazanie komunikačných kanálov s Moskvou, uviedol však, že k žiadnym vecným rokovaniam nedošlo.
Lavrov ďalej uviedol, že „zjednotená Európa naďalej sníva o expanzii“, a to najmä zo strany NATO a EÚ smerom k ruským hraniciam. Dodal tiež, že dialóg s Európou nemožno viesť tak, ako keby išlo o nestranného pozorovateľa.
Ruský minister zároveň varoval pred možnými vzájomnými jadrovými údermi s „katastrofálnymi následkami“ v prípade priamej konfrontácie medzi Ruskom a NATO.
Diplomatické vzťahy medzi Bruselom a Moskvou sú výrazne napäté od roku 2014, keď Rusko po prvýkrát obsadilo časti Ukrajiny. Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie v roku 2022 sú na bode mrazu, konštatuje DPA.
Na západe Slovenska platia výstrahy prvého aj druhého stupňa pred horúčavami
Na západe Slovenska sa treba v piatok popoludní pripraviť na vysoké teploty. Vo viacerých okresoch Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja aj v okrese Myjava platia výstrahy prvého stupňa.
Na krajnom severozápade je to až druhý stupeň. Na svojom webe o tom informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
V okresoch Senica, Malacky a Skalica treba počítať s teplotami do 35 stupňov Celzia. „Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov,“ uviedol ústav. S vysokými teplotami bude treba počítať aj cez víkend.
Je tu prvá letná vlna horúčav, príde dusno aj búrky. Kde to bude najhoršie?
SHMÚ dal zároveň do pozornosti odporúčania Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Ten informoval, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.
„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie - zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varoval ÚVZ.
Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba tiež obmedziť fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku.
Ministerstvo vnútra k radám doplnilo ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy, slnečných okuliarov a použitia ochranných krémov. Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách.
Pentagón potrebuje 80 miliárd dolárov na vojnu s Iránom a ďalšie výdavky
Americké ministerstvo obrany potrebuje 80 miliárd dolárov na pokrytie nákladov spojených s vojnou v Iráne, ako aj ďalších výdavkov, ktoré s konfliktom nesúvisia, povedal poslancom tento týždeň námestník ministra obrany USA Stephen Feinberg.
Vo štvrtok o tom informoval denník Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou, píše agentúra Reuters.
Žiadosť o dodatočné finančné prostriedky sa týka financií pre Pentagón, rezort poľnohospodárstva či pre pomoc pri zvládaní katastrof. Dokument by podľa denníka mali poslanci prijať v najbližších dňoch. Agentúra Reuters upozorňuje, že túto správu nedokázala bezprostredne overiť.
Predstaviteľ ministerstva obrany USA ešte v apríli odhadoval, že vojna na Blízkom východe stála USA približne 25 miliárd, píše Reuters. Skutočné náklady však nie sú známe a pôvodná žiadosť o dodatočné financovanie vo výške 200 miliárd dolárov sa stretla s odporom zo strany poslancov.
Russell Vought, zodpovedný za rozpočtové otázky Bieleho domu, na aprílovom zasadnutí rozpočtového výboru Snemovne reprezentantov uviedol, že nemá žiadny odhad nákladov na vojnu, zatiaľ čo obhajoval žiadosť prezidenta Donalda Trumpa o ročný vojenský rozpočet vo výške 1,5 bilióna dolárov.
Nočné izraelské nálety v Libanone zabili 16 ľudí
Životy najmenej 16 ľudí si v noci na dnes vyžiadali izraelské nálety v Libanone, uviedla libanonská štátna tlačová agentúra.
Izraelská armáda predtým podľa médií oznámila, že na viacerých miestach na juhu Libanonu útočila na ozbrojencov Hizballáhu a ich infraštruktúru. Podľa Izraela išlo o reakciu na opakované porušovanie prímeria zo strany šiitského militantného hnutia podporovaného Iránom. Údaje zverejňované Libanonom o počtoch obetí nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami.
Dianie okolo Libanonu viedlo k zrušeniu rozhovorov medzi zástupcami Spojených štátov a Iránu, ktoré sa dnes mali uskutočniť vo Švajčiarsku.
Rokovania medzi USA a Iránom sa dnes neuskutočnia. Vance zrušil cestu do Švajčiarska
Agentúra AP píše, že zásadnou otázkou pre rokovania je izraelská okupácia južného Libanonu a pokračujúce izraelské útoky proti Hizballáhu.
Izrael trvá na tom, že v útokoch musí pokračovať, aby územie na juhu Libanonu udržal a mal priestor na boj s Hizballáhom, ktorý podniká údery v severnom Izraeli.
Libanon vedie s Izraelom od apríla za sprostredkovanie Spojených štátov rokovania, ktoré vyústili do dohody o prímerí od 16. apríla. Pokoj zbraní sa ale nedodržiava. Rozhovorov sa totiž nezúčastnil Hizballáh, ktorý je najmocnejšou vojenskou silou v Libanone a má aj politické krídlo, ktorého zástupcovia sú aj v libanonskom parlamente a vo vláde.
